Archív značiek: Izraeliti

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Štvrtok 18.03. 2021.

Dnešné čítanie obsahuje pozoruhodný rozhovor medzi Mojžišom a Bohom. Účelom rozhovoru bolo vyskúšať Mojžišovo srdce. Boh chcel v Mojžišovi odhaliť akýkoľvek vlastný záujem. Dal mu tú najúžasnejšiu ponuku, ale mala háčik. Aby Mojžiš dostal tento úžasný dar, musia zomrieť iní ľudia. Boh povedal: „Nechaj ma teda, aby na nich vzplanul môj hnev, aby ich strávil. Z teba potom urobím veľký národ.“ Inými slovami, ‘Choď odtiaľto preč, aby som ich zničil bez toho, aby som ublížil tebe. Keď sa vrátiš, budeš otcom veľkého národa.‘ To mi pripomína situáciu, keď Boh hrozil zničením Sodomy ohňom, ale neurobil to, kým Lót a jeho rodina neodišli. Lót a jeho rodina skutočne odišli a Sodoma bola zničená. Mojžiš za podobných okolností odmietol odísť. Namiesto toho prosil o milosť pre Izraelitov a tí neboli zničení. Mojžiš sa vzdal príležitosti byť otcom veľkého národa, aby prosil o milosť pre Izraelitov. 

Vidíte, že rovnakej skúške bol podrobený Lót aj Mojžiš, ale odpovedali odlišne kvôli tomu, čo mali zapísané v srdci. Keď dostal Lót ponuku na výber akejkoľvek zeme, ktorú chcel, vybral si pre seba to najlepšie a nechal svojmu strýkovi Abramovi (neskôr Abrahámovi) hornatú krajinu. Vlastný záujem bol ešte stále v jeho srdci, keď zanechal Sodomu radšej napospas osudu, než aby prosil ako Mojžiš. Nehovorím, že Mojžiš bol lepší ako Lót. Obaja sú opísaní ako spravodliví. Boh však chcel obom týmto mužom ukázať, čo majú v srdci. 

Keď budete mať nabudúce príležitosť na nejakú výhodu na cudzí úkor, pomyslite na Lóta a Mojžiša. Ak požiadate Boha, aby požehnal ostatných, a odmietnete mať osoh na ich úkor, ukážete tým svoje pokorné srdce. A Ježiš povýši pokorných srdcom. Ale ak sa rozhodnete, tak ako Lót, zachrániť na úkor iných, potom vám Boh ukáže vaše srdce sledujúce vlastný záujem. A zistíte, tak ako Lót, že život nie je vôbec ľahký, keď sa vyberiete touto cestou. A môže byť naďalej ťažký, kým nedovolíte, aby vám Duch Svätý dal dar pokorného srdca. S pokorným srdcom môže Boh s vami hovoriť osobne, rovnako ako s Mojžišom. Osobný vzťah s Otcom Bohom je najlepším darom, aký môžete kedy dostať.“

1. deň – EXODUS 90 – Duchovné cvičenia

Úvod / Poľný sprievodca / Stretnutie bratstva / Exodus – Týždne /

Prvý týždeňĎalej →
1 – 2

Sloboda pochádza od Boha
Iba Boh dáva vyslobodenie

Si v Egypte

Tento týždeň sa nachádzaš s Izraelitmi v Egypte. Hoci prostredie, v ktorom žiješ, sa počas posledných storočí stáva stále nepriateľskejším a skľučujúcejším, tvoja slepota voči otroctvu, v ktorom sa nachádzaš, spôsobuje, že si to akosi nevšímaš. Našťastie, Mojžiš bol povolaný, aby ti zvestoval pravdu. Si ochotný akceptovať, že Egypt ťa zotročil? Tvoje „áno“ bude vyžadovať kompletnú zmenu tvojho životného štýlu.

Usmernenia pre tento týždeň

1) Vzdaj sa kontroly. Cvičenia v Exode 90 ti poskytnú príležitosť vzdať sa kontroly nad svojím životom, ktorý vedie iba k prežívaniu.
Čo si spravil v tomto prostredí, v ktorom žiješ, aby si prežil vo svojej neľahkej situácii?
Kde si sa obrátil o pomoc?
Hľadáš pomoc v športe, v práci, v pornografii?
Je aj niečo lepšie než púhe prežívanie, a to je sloboda. A cesta k slobode, aj keď neľahká a namáhavá (viď Mt 7;14), je otvorená aj pre teba, avšak iba za podmienky, že si ochotný sa odpútať od Egypta a nasledovať Boha.

2) Odovzdaj sa bratstvu (bratskému spoločenstvu). Táto cesta (púť) je ťažká. Budeš na nej často skúšaný a preverovaný. Budeš preto potrebovať tvoje bratstvo – spoločenstvo bratov – a oni budú potrebovať teba. Pravidelné týždenné stretnutia stretávania sú potrebné a sú nevyhnutnosťou. (Viac o dôležitosti bratského spoločenstva pozri v kapitole Stvorení pre bratské spoločenstvo v Sprievodcovi programom Exodus 90.)

3) Naplánuj a vytvor si čas na každodennú modlitbu.  Stráv každý deň hodinu v modlitbe. Ak to nie je v tvojich možnostiach, urob čo sa dá, aby si v modlitbe strávil, čo najviac času. Ale aspoň 20 minút stráv v tichej rozjímavej (kontemplatívnej) modlitbe denne. Naplánuj si tento čas dopredu, poznač si to v kalendári, lebo inak je isté, že sa k tomu nedostaneš a modlitbu budeš vynechávať. (Viac o dôležitosti modlitby a vysvetlenie tichej kontemplatívnej modlitby nájdeš v kapitole Vernosť modlitbe v Sprievodcovi programom Exodus 90. O tom, ako si každodenne konať svätú hodinu, pozri v kapitole Ako sa modliť svätú hodinu medzi záverečnými prílohami tejto knihy.)

4) Buď radostný. Začal si predsa realizovať svoj cestovný plán k slobode. Vybral si sa po ceste slobody. Áno, bude to ťažké, ale nemal by si byť kvôli tomu skľúčený, nemalo by ti to kaziť náladu. Naopak! Radšej nech ti nádej, že v 91. deň budeš už na slobode a pozvanie od Boha, aby si začal a podstúpil tieto duchovné cvičenia, túto duchovnú skúšku, prinesie hojnú radosť. Keď sa budeš rozprávať s ľuďmi mimo Exodu 90, nesťažuj sa, nehovor im, aké sú jednotlivé skúšky a cvičenia v Exode 90 ťažké. Radšej im povedz, a rozprávaj im o tom, ako sa tešíš, akú veľkú máš radosť, keď si predstavíš, kým sa staneš v 91. deň.

5) Každý večer si prejdi svojím dňom. Exodus 90 sa skladá z mnohých disciplín, na ktoré máš možnosť odpovedať každý jeden deň svojím „áno“. Na záver každého dňa, skôr ako pôjdeš do postele, si vyhraď čas na zhodnotenie dňa a na chvíľu zamysli nad prežitým dňom. Toto ti pomôže nielen v úspešnom akceptovaní skúšok a vernom plnení disciplín, ale aj ti to pomôže sledovať tvoje napredovanie na ceste k slobode. (O tom, ako si každodenne konať spytovanie svedomia, si prečítaj v kapitole Ako si konať večerné spytovanie svedomia medzi záverečnými prílohami tejto knihy.)

6) Pomodli sa, aby Boh udelil slobodu tebe a tvojmu bratskému spoločenstvu.

7) Pomodli sa za slobodu pre všetkých mužov v Exode presne tak, ako sa aj oni modlia za teba. Keď učeníci prosili Ježiša, aby ich naučil modliť sa, on ich naučil modlitbu „Otče náš“ (viď Lk 11, 1-4 a Mt 6, 9-13). Spájaj sa každý deň so svojimi bratmi v Exode na celom svete v recitovaní tejto mocnej modlitby, na predchádzajúce úmysly (bod 6 a 7).

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Amen.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

EXODUS
Ex 1, 1-7

„1 Toto sú mená Izraelových synov, ktorí prišli do Egypta s Jakubom. Každý prišiel so svojou rodinou:
2 Ruben, Simeon, Lévi a Júda,
3 Isachar, Zabulon a Benjamín,
4 Dan a Neftali, Gad a Aser.
5 Všetkých duší, vlastných Jakubových potomkov bolo sedemdesiat duší. Jozef bol už v Egypte.
6 Keď Jozef zomrel i jeho bratia a celé to pokolenie,
7 Izraeliti sa veľmi rozmnožili a rozrástli a boli takí mocní, že krajina bola nimi preplnená.“

Zamyslenie

Tvoja náročná púť z otroctva na slobodu sa začína uvažovaním nad úvodným odsekom prastarej Knihy Exodus, ktorá je príbehom putovania Božieho ľudu z otroctva v Egypte na slobodu.

Vediac, že ​​Kniha Exodus je o ceste Izraela k slobode od otroctva, o skutočnosti, že ľudia boli „mimoriadne silní; aby ich krajina bola plná “, malo by nás to udiviť. Prečo by mali byť Izraeliti zotročovaní, keď boli „príliš silní“? Neskôr sa Exodus odvoláva, že egyptský faraón sa dokonca bál Izraelitov. Prečo teda boli zotročení? Prečo, keď boli títo muži takí mocní, sami nepovstali a z tohto svojho otroctva sa neoslobodili? Čo to boli za muži, ktorí aj napriek svojej veľkej moci zostali zotročení tyranom? Zdá sa to dosť zvláštne, ba až úbohé.

Kniha Exodus je však aj naším príbehom. Je to aj tvoj príbeh. Tento prastarý príbeh je obrazom aj moderného muža, a vlastne muža každej doby. Či už ste zotročení chtíčom, žiadostivosťou, technológiami, jedením, pitím alebo niečím – čímkoľvek – iným, ocitneš sa beznádejne zotročený, a je to stále to isté otroctvo, hoci ako muž môžeš mať veľkú silu.

Byť zotročený však neznamená, že muž je slabý. Vo väčšine prípadov jeho mozog a telo sú v skutočnosti veľmi silné, tak ako boli silní Izraeliti. Ba je viac než pravdepodobné, že práve táto jeho sila je dôvodom, že sa stal otrokom. Muži sú silní, no ako sa tak muž snaží usmerňovať a žiť svoj život a prekonávať mnohé jeho ťažkosti, dychtivo siahne po čomkoľvek, čo mu prinesie útechu a istotu. V priebehu svojho života, a najmä keď je mladý, objavuje, nachádza a používa veci alebo činnosti, o ktorých sa domnieva, že ho urobia šťastným. Všetky tieto veci používa v presvedčení, že sú pre neho výhodné a že mu slúžia.

Avšak neskôr, ako tak kráča životom, začne zisťovať, že v skutočnosti bol podvedený a oklamaný. Zistí, že tieto veci mu nepomáhajú; že im chýba pravda a že ony mu šťastie, po ktorom tak túži, neprinášajú. Namiesto toho sa ich pričinením začne zamotávať do návykov, ktoré do neho začnú zapúšťať čím ďalej tým hlbšie korene, a on sa začne stávať ich otrokom. A nech sa akokoľvek snaží byť slobodný, nakoniec zistí, že od vecí, ktoré sa mu stali pascou, sa sám už nedokáže oslobodiť, a to bez ohľadu na to, akú má silu. Muž bude v tejto situácii, podobne ako Izraeliti, nútený naučiť sa a prijať jednu z najväčších biblických právd, a to, že jedine Boh dáva slobodu. Izraeliti boli mimoriadne silní, no aj napriek tomu neboli schopní sa zo svojho otroctva sami oslobodiť – a moderný muž sa často nachádza v rovnakej situácii.

Koľkokrát si sa už sám pokúšal „oslobodiť“, a to len preto, aby si nakoniec zistil, že v skutočnosti to nedokážeš? Stokrát? Keď teraz začínaš túto neuveriteľnú púť, tieto intenzívne duchovné cvičenia, nikdy nezabudni na jednu neodškriepiteľnú a možno aj pokorujúcu pravdu: ty si schopný urobiť toho veľa, avšak jediný, ktorý je schopný ťa z tvojho otroctva naozaj vyslobodiť a udeliť ti slobodu, je Boh.

Richard Rohr: Vyhnanstvo ako liminálny priestor – Exhaust as liminal space

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto devätnásty

„Veľká časť práce, ktorú Biblia pripisuje Bohu, smeruje k tomu, aby zaviedla ľudí do liminálneho priestoru, udržala ich tam dosť dlho, aby pochopili niečo nového, a nakoniec ich zase vyviedla späť. Dramatickými symbolmi tohto procesu môžu byť Izraeliti v Egypte, Daniel v jame levovej, falošne obvinená Zuzana, Eliáš v jaskyni, Peter a Pavol vo väzení. Liminálny priestor je oným veľkým miestom učenia, základným momentom premeny.

Mnoho duchovných velikánov usiluje o to, prežiť celý život „na prahu“. Snažia sa žiť na okraji a na periférii systému, aby ich systém nevtiahol do svojich ilúzií a bonusov. Zámerne žijú „v nerovnováhe“ vzhľadom k tomu, čo väčšina z nás považuje sa normálny a zdravý rozum. Spomente si na radikálnu chudobu svätého Františka, dobročinnosť Dorothy Day, na životy takmer všetkých misionárov. Vedia, že nejaká forma vyhnanstva zo zabehnutého poriadku je jediným spôsobom, ako získať hlbšiu múdrosť a širší súcit.

Kto z tých, ktorých poznám, trávi mnoho času v premieňajúcom priestore?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 245.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Štvrtok 20.8.2020

„Izraeliti išli svojou vlastnou cestou. Konali bez ohľadu na Božie zákony, konali mimo Božej svätosti a boli rozptýlení medzi národy. Otec však chcel obnoviť aj ich aj svoje meno. Sľúbil, že ich očistí a dá im nové srdce a nového ducha. Odstráni ich srdce z kameňa a dá im srdce z mäsa.

Boh sľubuje, že na nás naleje čistú vodu, zmyje všetky naše hriechy a obnoví našu radosť. Umožnil to, keď Ježiš zomrel na kríži. Nehľadá obete ani dobrý výkon alebo úspech. Nepotrebuje, aby sme niečo robili, ale hľadá jemné, nežné a otvorené srdce. Žiada nás, aby sme nezatvrdzovali svoje srdcia, ale držali ich otvorené.

„Zanechaj svoju minulosť.“ Tieto slová boli citátom z historickej drámy, ktorú som sledovala. Hlavnú postavu zradil jej bratranec. Bol pripravený zanechať minulosť a pohnúť sa vpred s obnoveným vzťahom. Jeho srdce bolo otvorené. Jeho bratranec mal niečo proti niekomu inému; minulosť ho stále držala. Jeho srdce bolo zatvrdené a zatvorené. Odpustí niekedy a zanechá minulosť? Urobil to, jeho srdce zmäklo a v rodine došlo k zmiereniu a obnoveniu vzťahov. Tento príbeh odráža podobenstvo v Matúšovi 18 o kráľovi, voči ktorému mali jeho sluhovia dlh.

Aj my môžeme mať mäkké a otvorené srdcia. Ježiš zomrel na kríži a medzi jeho poslednými slovami bolo „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“. Otec nám odpúšťa a Ježiš nás vyzýva, aby sme odpustili iným, tak ako bolo odpustené nám. Môžeme ostať zatrpknutí s tvrdými srdcami alebo môžeme odpustiť a prijať prísľuby jemného, nežného srdca.

Chcete zanechať minulosť a mať nové srdce? Potrebujete niekomu odpustiť?  Porozprávajte sa o tom s Bohom Otcom. Jeho láska vám pomôže zanechať minulosť.“

ZAMYSLENIE MANŽELOV HOXAROVCOV

Z Otcovho Srdca

Piatok 17.7.2020

„Toto dnešné čítanie je o tom, kto má kontrolu. Farizeji si mysleli, že ich úlohou bolo kontrolovať iných ľudí, aby chránili Mojžišov Zákon. Preto povedali Ježišovi: „Pozri, tvoji učeníci robia to, čo nie je dovolené robiť v sobotu.“ Povedali to Ježišovi, aby kontroloval svojich učeníkov. Súdili aj Ježiša, keďže tí, čo porušili Zákon, boli jeho učeníkmi. V čom je ich pochopenie nesprávne? Mojžišov Zákon nebol napísaný, aby Izraelitov kontroloval, ale aby ich chránil. Aby ich ochraňoval pred kým? Nie pred Bohom, ale pred nimi samými a pred sebou navzájom. Ale motívom sŕdc farizejov nebolo Izraelitov ochrániť, ale chrániť Zákon pred skutkami Izraelitov.

Ježiš vysvetlil, že Dávid porušil Zákon, aby ochránil svojich mužov pred hladom. Taktiež aj kňazi, ktorí pracujú cez sabat, sú chránení pred zákonom, ktorý vyžaduje, aby odpočívali. Vo svete ľudia používajú moc, aby kontrolovali, ale v nebeskom kráľovstve Boh používa moc, aby ochraňoval.

Otec chce milosrdenstvo, nie obetu. A tí, čo nasledujú Ježiša, tiež chcú milosrdenstvo, nie obetu. Ale čo ty a ja? Keď sme zranení, vyžadujeme si, aby niekto trpel za to, že nás zranil? To je rovnaké ako vyžadovanie si obety. Alebo im ponúkneme milosrdenstvo tým, že im odpustíme? Ak sa rozhodneme im odpustiť, potom budeme spokojní. Ak budeme žiadať, aby trpeli, potom budeme sklamaní. Pečo? Pretože nás Otec im chce ponúknuť milosrdenstvo. Syn človeka je pánom soboty. To znamená, že Ježiš je väčší než Zákon. A ak si prajeme byť slobodní od súdenia druhých, potom musíme prenechať spravodlivosť jemu. Našou úlohou je ľudí milovať; dokonca aj svojich nepriateľov. Keď toto robíme, sme podobní nášmu Otcovi v nebi. A kto má teda kontrolu? Nikto! Nebeské kráľovstvo si cení slobodu viac než kontrolu. A koho chráni takáto perspektíva? Nás, a tiež aj tých, ktorí nás zranili.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca

#Kontrola #Súd #Milosrdenstvo #Izraeliti #Zákon #Farizeji #Mojžiš #MojžišovZákon #Ježiš #Učeníci #Dávid #Boh #NebeskéKráľovstvo #Odpustenie #Moc #MocKOchrane #MocKuKontrole #Obety #Otec #MilovaťNepriateľov #SynČlovekaJePánomSoboty #Zranenie #Utrpenie #Bolesť #Trest #Rozhodnutie

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Utorok 7.7.2020

„Tieto dve čítania poukazujú na kontrast medzi tými, ktorí sa rozhodli nepočúvať Pána, a tými, ktorí načúvali a počuli jeho hlas.

Izrael bol v prvej skupine. Spomínate si, ako sa rozhodli zhotoviť zlaté teľatá, aby ich mohli uctievať? Desať izraelských kmeňov sa oddelilo od Júdska, pretože kráľ Roboam bol tvrdým pánom. Roboam bol synom Šalamúna a Naamy, Amončanky. Bol teda synom jednej zo Šalamúnových pohanských manželiek, ktoré stavali chrámy bohom Moabska a Amonu. Toto mi pripomína príbeh pádu. Eva jedla ovocie z nesprávneho stromu, zatiaľ čo Adam neurobil nič, aby ju zastavil. Šalamún nezabránil výstavbe pohanských chrámov, čo svedčí o tom, že prestal počúvať Boha. Keď sa stal kráľom jeho syn Roboam, nedal svätyne zbúrať. Desať kmeňov sa vzbúrilo a oddelilo sa od Júdska. Následne si postavili svoje vlastné chrámy so zlatými teľatami, aby Izraeliti nechodili do Jeruzalema uctievať Pána. Keď Roboam prestal počúvať Boha, zožal, čo zasial. Rovnako ako on zneuctil Boha, ľudia zneuctili jeho.

Ježiš, samozrejme, patrí do druhej skupiny. Hovorí iba to, čo počuje od svojho Otca, takže neustále načúva Bohu. A jeho nasledovníci zase počúvajú jeho hlas. Dnes má Ježiš na celom svete nasledovníkov, ktorí stále počujú jeho hlas vo svojich myšlienkach a predstavivosti. V Matúšovom evanjeliu vidíme ovocie nasledovania takejto nebeskej múdrosti. Ježiš vyliečil každú chorobu. Svojim učeníkom povedal niečo neobvyklé. Hovoril o pastierovi, pánovi a ovci. On je dobrý pastier, Otec je pán a učeníci boli jeho ovcami. Ježiš ich však povzbudzoval, aby sa stali pastiermi. Nepovedal im, čo majú robiť. Povedal im, aby požiadali Otca, aby vyslal robotníkov na žatvu. Prečo? Chcel, aby najprv sami počúvali Božie slovo a potom ho hlásali. Tí, čo počujú hlas Majstra, ktorý ich vysiela, sa sami stanú pastiermi. Tí, čo nepočujú, zostanú ovcami – čo je ešte stále veľmi dobrý výsledok.

V Liste sv. Pavla Rimanom 10, 17 je napísané: „Viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ Viera nepochádza zo slova, ale z vypočutia slova. Inými slovami, viera pochádza z osobného vzťahu s Otcom. Šalamún ho stratil, Ježiš si ho zachoval.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Niekedy ľudia požiadajú Roberta alebo mňa, aby sme sa za nich modlili. Myslia si, že naše modlitby sú efektívnejšie. Že máme na Boha horúcu linku a že nás bude počúvať, keď ich nepočúva. To nie je pravda. Boh vo svojej milosti a milosrdenstve oslovuje všetok svoj ľud. Hľadá vzťah so všetkými.

Vidíme, ako Ježiš oslovuje malomocného v reakcii na jeho slová: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš mal súcit, natiahol sa a dotkol sa ho. Neuzdravil len jeho pokožku. Mohol povedať „buď zdravý“ a nedotknúť sa ho. To by uzdravilo jeho pokožku, ale nie jeho srdce. Jeho srdce bolo zlomené izoláciou a odmietnutím, ktoré malomocní zažívali. Ježišov dotyk priniesol hlboké uzdravenie.

Zoberme si izraelský tábor pri Eben-Ezeri. Čelia náročnej situácii. Zahynulo 4 000 mužov a Filištínci sú stále pripravení bojovať. Čo budú robiť? Spomenuli si na Archu zmluvy v Šíle. To bolo ich miesto na stretnutie s Bohom. Archa obsahovala najcennejšie predmety Izraela: kamenné tabule 10 prikázaniami, Áronovu tyč a nejakú mannu. Kňazi mali ísť do vnútornej miestnosti raz ročne, vstúpiť do svätyne svätých a kropiť krv, aby pokryli hriechy ľudu. Tu bolo miesto Archy. Ale Eliho synovia Boha nerešpektovali ani ho nectili, a tak priniesli Archu na bojisko.

Filištíni počuli, že Archa dorazila a boli vystrašení. Uctievali síce modly, ale uznali, že Boh Izraelitov je mocný. Vedeli, že Boh Izraelitov bol s nimi, keď utekali z Egypta a umožnil im zvíťaziť v mnohých bitkách. Napriek svojmu strachu sa zaviazali bojovať naplno.

Izraeliti nechápali, že existuje rozdiel medzi Božou prítomnosťou a Božími symbolmi. Verili, že Boží symbol vyhrá bitku za nich. Nie je to tak. Ich nárek je zaznamenaný v Žalme.

Ceníme si symboly a používame ich na to, aby nás spojili s Bohom. Sú užitočné, pokiaľ nám to umožňujú, ale nenahrádzajú vzťah s Bohom. Keď držíte kríž, ruženec, keď sa pozeráte na svetlo sviečky alebo akýkoľvek obrázok alebo symbol, ktorý máte, použite ich na zameranie sa na jedného z členov Trojice a na rozhovor s nimi, ako by ste boli tvárou v tvár inej osobe. „