Mt 19; 13-15:
„13 Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali. 14 Ježiš im povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ 15 Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.“
Myslím, že pre dieťa je istým spôsobom ľahšie rozhodnúť sa pre Krista. Nepoužíva zložité nástroje jazyka a ani nepozná svet až tak „do hĺbky“.
Podľa mňa, aj akékoľvek dieťa, ako každý jeden stvorený človek, má slobodu rozhodnúť sa. Rozhodnúť sa znamená, že môže aj odmietnuť, inak by to nebola sloboda. Tak, ako každý jeden človek, tak aj každé jedno dieťa, dostane možnosť prijať, alebo odmietnuť Krista. Dostane možnosť prijať, alebo odmietnuť spásu. Dostane možnosť byť spasené a slobodu rozhodnúť sa pre zatratenie.
Človek jednoducho neprichádza do tohto sveta ako tabula rasa – ako biely papier – ako nevinný a bytostne dobrý. Bolo by to skvelé a boli sme k tomu predurčení, ale odkedy existuje hriech, človek do tohto sveta nevstupuje ako nevinný, ale je poznačený zlom tohto sveta. Dokonca do tej miery, že je náchylnejší k zlému, než k dobrému a to už od počatia.
Len Božou milosťou a spoluprácou s Božou milosťou sme schopní prekonávať toto zlo v nás a víťaziť nad ním.
Takýto, presne rovnaký zápas ako u každého človeka, tak aj u všetkých počatých detí, takýto zápas o dobro začína už počatím každého jedného z nás a vstupujú do neho tak všetci naši predkovia, ako aj rodičia, súrodenci, rodina, priatelia, okolie rodiny… jednoducho všetko, čo sa dialo pred počatím, čo sa deje okolo počas tehotenstva, aj čo sa deje okolo po pôrode…
A áno existuje aj možnosť, že ľudia dieťaťu značne skomplikujú možnosť rozhodnúť sa pre Krista. Sme totiž jeden za druhého zodpovedný aj vo veci spásy, pretože Boh sa rozhodol spasiť nie každého osve, nie každého ako jednotlivca, ale človeka vnoreného v sieti vzťahov, teda spoločenstvo.
Môže sa nám to nepáčiť, môžeme voči tomu aj protestovať, alebo sa o to hádať, ale to je asi tak všetko, čo s tým narobíme.
Krátke zhrnutie:
– Sme jeden za druhého zodpovedný aj vo veci večného života.
– Nie smie spasení ako jednotlivci, ale ako spoločenstvo.
– Každý jeden počatý človek dostane možnosť slobodne prijať, alebo odmietnuť Krista, prijať alebo odmietnuť spásu.
– Človek prichádza do sveta nie ako dobrý, ani ako nepopísaný papier (tabula rasa), prichádza s väčšou náklonnosťou ku zlu, než k dobru.
– Jedine Božou milosťou a spoluprácou človeka s Božou milosťou sme schopní prijať spásu a konať dobro.
Poznámka k dnešnému Evanjeliu:
Chlapec / dieťa / latinsky puer je v helénskom svete ktokoľvek do 14 rokov. V židovsko-helénskom svete okolo roku 30 je to ktokoľvek pod 12 rokov. Nemyslí sa tým teda malé bábätko, ale skôr mládenec, mladý chlapec.
Druhá poznámka k dnešnému Evanjeliu:
„Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.“ Tak znie alelujový verš. Krátke veta uvedená pred Evanjeliom, rovnako ako veta: „Nebráňte deťom prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo“, ktorá sa spája s dnešným úryvkom, sú akési smerovníky pre správne pochopenie daného úryvku. Tak ako „za mnohých“ znamená „za všetkých“, tak ako „chudobný v duchu“ znamená „pokorný“ tak aj „maličký“ znamená … a „dieťa“ znamená … V Evanjeliu, ako v celom Svätom Písme sa ukrýva viac vrstiev významov, než len ten doslovný. Bolo by jednoduché zastaviť sa len pri tom prvom. Potrebujeme ísť hlbšie, lebo posolstvo Evanjelia nie je „o niekom“ druhom, ale Duch Svätý prehovára v týchto slovách k nám osobne. Teda nie ako tí druhý, ale ako Ja a Boh… Ja a v Bohu tí druhý… Evanjelium nám nehovorí, čo majú robiť druhý, ale vyzýva nás, čo mám robiť JA.
Bránim deťom prichádzať ku Kristovi?
Som tým maličkým, aby som mohol poznať tajomstvá Božieho kráľovstva?
Ako sa môžem stať tým maličkým?
Ako môžem byť ako dieťa, aby som mohol vojsť do Nebeského kráľovstva?
Kladiem ruky na deti, aby som ich požehnal?
Požehnávam deti?
Prinášam deti ku Kristovi?
Bože Ježišu Kriste, prosíme Ťa, veď nás Tvojou mocou v hľadaní odpovedí na tieto otázky. Amen.
