Pod vplyvom viacerých zložitých rozhovorov som už dlhší čas chcel napísať obsiahlejší materiál k dnes často skloňovanej téme takzvaných iných orientácií v kontexte katolíckej vierouky a morálky. Práve téma pohľadu katolíckej morálky na danú problematiku bude predmetom nasledujúceho blogu. Keďže zorientovať sa v danej značne komplexnej oblasti a vyjadriť sa špecificky ku všetkým jej podstatným aspektom by nebolo zlúčiteľné s rozsahom môjho príspevku, rozhodol som sa spomedzi mnohých podtém zamerať výslovne len na jednu: homosexualita, konkrétne nepraktizovaná homosexuálna náklonnosť. „Stanovisko katolíckej morálky sa zakladá na rozume, ktorý je osvietený vierou a usmerňovaný vedomým úmyslom konať vôľu Boha, nášho Otca. Týmto spôsobom je Cirkev schopná nielen učiť sa od vedeckých objavov, ale aj prekračovať ich horizont; je si istá, že jej obsažnejšia vízia rešpektuje komplexnú realitu ľudskej osoby, ktorá bola vo svojich duchovných i telesných rozmeroch stvorená Bohom, a pre jeho milosť povolaná, aby sa stala dedičkou večného života…“[1] V tomto kontexte je možné jasne pochopiť problematiku fenoménu homosexuality.[2]
Čo je homosexualita a čo nie je homosexualita?
Homosexualita je dominantná afektívna a erotická príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia.[3] Homosexualita je teda spôsob vnútorného prežívania a cítenia. Môžeme taktiež hovoriť o homosexuálnej náklonnosti. Raritne sa označuje termínom homofília. Homosexualita nie je sexuálne správanie medzi osobami rovnakého pohlavia. Takéto sexuálne správanie nazývame homosexuálnym správaním, alebo homosexuálnym prejavom, alebo aj praktizovanou homosexualitou. Archaicky sa mu hovorilo sodómia.
Čo nám o homosexualite hovorí Biblia?
Stručne povedané: Biblia nám o homosexualite nehovorí priamo nič. Sekundárne je možné vidieť Biblické vyjadrenie k homosexualite v popise stvorenia v knihe Genezis, čo je zároveň Biblický zdroj pre katolícku antropológiu človeka a s tým aj spojené učenie o sexualite človeka.[4] Biblické texty zvyčajne aplikované ako prostriedok na odsúdenie homosexuality v skutočnosti odsudzujú homosexuálne správanie: Gn 19, 4 – 7; Lv 18, 22; Lv 20, 13; Rim 1, 24 – 27; 1 Kor 6, 9 – 10; 1 Tim 1, 8 – 11.
„Skôr, ako si políhali, obkľúčili dom muži z mesta, Sodomčania, od chlapca až po starca, všetci do jedného. Zavolali si Lóta a pýtali sa ho: Kde sú tí muži, čo tejto noci prišli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme s nimi obcovali. Lót predstúpil pred nich, ale zatvoril za sebou dvere a povedal: Prosím vás, bratia moji, neurobte takú hanebnosť!“ (Gn 19, 4 – 7)
„Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. To je ohavnosť.“ (Lv 18, 22)
„Keby niekto súložil s mužom, ako sa súloží so ženou, dopustili by sa ohavnosti a obaja musia zomrieť. Sami ponesú vinu za svoju krv.“ (Lv 20, 13)
„Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.“ (Rim 1, 24 – 27)
„Či neviete, že nespravodliví nedostanú do dedičstva Božie kráľovstvo? Nemýľte sa! Ani smilníci ani modloslužobníci, cudzoložníci, rozkošníci ani súložníci mužov, zlodeji ani chamtivci, opilci, utŕhači ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ (1 Kor 6, 9 – 10)
„Vieme, že zákon je dobrý, ak ho niekto správne používa, pričom vie, že zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnikov, pre zvrhlých a svetákov, pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vôbec, pre smilníkov, súložníkov mužov, únoscov, luhárov, krivoprísažníkov a pre čokoľvek iné, čo sa prieči zdravému učeniu, podľa evanjelia o sláve blahoslaveného Boha, ktoré mi bolo zverené.“ (1 Tim 1, 8 – 11)
Pri každom z vybraných textov by sa dalo polemizovať o jeho interpretácii a kontextuálnom význame.[5] To ale nie je predmetom môjho príspevku. Jasné vieroučné stanovisko k tomu dáva KKC v bode 2357: „Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, „že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené“. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.“[6] Uskutočňovanie tejto náklonnosti v homosexuálnych vzťahoch možno teda jednoznačne pokladať za morálne neprípustné.[7] Homosexuálne skutky sú Deklaráciou Persona humana z 29. 12. 1975 opisované ako[8] „…činy, ktorým chýba ich podstatná a neodlučiteľná finalita; ako „vnútorne nezriadené“ a ako také, ktoré nemôžu byť schvaľované v nijakom prípade.“[9]
Ako vzniká homosexualita?
Na otázku vzniku homosexuality môžem korektne odpovedať jediným spôsobom: v súčasnosti nevieme.[10] Existuje viacero hypotéz, viac, či menej pravdepodobných, čo zapríčiňuje homosexualitu. Odhliadnuc od scestných predstáv, že sa jedná o slobodné rozhodnutie človeka, čo jednoducho nie je pravda, môžeme hovoriť o dvoch krajných hypotézach: rýdzo biologická príčina a rýdzo sociálno-psychologická príčina. Hypotéza biologickej príčiny hovorí o genetickom podmienení homosexuality, zatiaľ čo hypotéza sociálno-psychologickej príčiny predkladá ako príčinu vonkajšie vplyvy. Doposiaľ nie je známy relevantný výskum s dostatočnou vzorkou a s kvalitným použitím vedeckej metódy, aby sa dal vyvodiť v tejto veci nejaký konkrétny záver a stanoviť teóriu. V minulosti bola obľúbená hypotéza vychádzajúca z freudianizmu a aplikujúca niektoré z foriem oidipovského komplexu ako psychologickú príčinu homosexuality.[11]
K tejto otázke sa často v diskurze pridávajú zmienky o tom, ako vzniká a čo to je takzvaná nepravá homosexualita, alebo aj falošná homosexualita. Podľa môjho názoru to k danej otázke neprináleží a je to iná, samostatná téma.
Je homosexualita chcená Bohom?
Toto je veľmi chúlostivá a pre mnohých bolestná otázka, ale treba na ňu odpovedať. Žiaden človek vo svojej prirodzenosti nie je Bohom zamýšľaný a stvorený ako homosexuál. Prevláda teologický názor, že homosexualita je Bohom dopúšťaná, nakoľko človek, tak ako aj celé stvorenie, je podrobené hriechu a vplyvu zla, a teda homosexualita je výsledkom prítomnosti a prejavu zla vo svete. Homosexualita teda Bohom nie je chcená, je Bohom dopúšťaná. Tu však treba jedným dychom uviesť, že Boh rovnako miluje každého človeka, či už s homosexuálnou náklonnosťou, alebo bez nej. Tiež by sme mohli na základe vyššie uvedeného hovoriť skôr o tom, že človek nie je homosexuál, ale že človek má homosexuálnu náklonnosť, prežívanie, cítenie. Avšak dokument Kongregácie pre náuku viery Pastoračná starostlivosť o homosexuálne osoby, ako už je z názvu zrejmé, používa termín „homosexuálne osoby.“
Je homosexualita hriešna, je homosexualita hriechom?
Stručná odpoveď by bola: Homosexualita nie je hriech. Homosexuálna náklonnosť je stav človeka, ktorý si on slobodne nevybral, ani sa oň nijakým svojim činom nezaslúžil a nemôže teda za takúto skutočnosť niesť morálnu zodpovednosť. Na tomto mieste by som sa mohol rozsiahlo rozpísať o tom, za čo potom môže človek niesť zodpovednosť a ako je to s homosexuálnym správaním. Opäť sa ale vrátim k téme príspevku. Čo ale potrebujem uviesť, je katolícke učenie o tom, že v prípade homosexuality sa jedná o objektívne nezriadenú náklonnosť,[12] tak ako sme uvádzali v odseku o tom, či je homosexualita chcená Bohom. „…konkrétna náklonnosť homosexuálnej osoby, aj keď sama osebe nie je hriechom, v sebe obsahuje viac alebo menej silnú tendenciu k správaniu, ktoré je z morálneho hľadiska vnútorne zlé. Z tohto dôvodu treba samotnú náklonnosť považovať za objektívne nezriadenú.“[13]
Je homosexualita neutrálna alebo dobrá v zmysle alternatívy k heterosexualite?
Odpoveď kresťanskej katolíckej morálky vychádzajúca z Tradície a ňou vykladaného Zjavenia v Biblických textoch, najmä textoch o stvorení a na základe kresťanskej antropológie, znie: Homosexualitu nemožno považovať za neutrálnu nakoľko jej neoddeliteľnou súčasťou je túžba po činoch, ktoré sú v rozpore s prirodzenosťou človeka. Z rovnakého dôvodu nemožno uznať homosexualitu ako prirodzenú alternáciu ku heterosexualite. Tým, že sa jedná o túžbu po skutočnostiach, ktoré odporujú prirodzenému poriadku a prirodzenosti človeka, je homosexualita objektívne nezriadenou náklonnosťou. Teda homosexualita ako taká je objektívne zlá a nežiadúca.
Je homosexualita choroba?
Označiť dnes človeka s homosexuálnou náklonnosťou za chorého, alebo za človeka s poruchou vzťahov je urážajúce a dehonestujúce, a predovšetkým nie pravdivé.
Odhliadnuc od toho, že MKCH 11 aj DSM 5 už viac ako 30 rokov neuvádzajú homosexualitu v zozname chorôb, taktiež sa takéto označenie nezlučuje s definíciou choroby z medicínskeho hľadiska.
Jediným prípadom, kedy dochádza k patológii pri homosexualite je, keď daný človek má vážny vnútorný či aj vonkajší problém s prijatím tejto náklonnosti ako súčasti svojho života.
Dá sa homosexualita liečiť a vyliečiť?
Má človek s homosexuálnou náklonnosťou väčší sklon k sexuálnym hriechom ako osoba bez nej?
Jednoduchá odpoveď by mohla znieť: Nie! Tak, ako každý človek, je aj človek s homosexuálnou náklonnosťou pozvaný k čistote života. Rovnako sa môžeme spýtať: Je pre heterosexuálneho muža alebo ženu ľahšie odolať sexuálnemu pudu, ako pre homosexuálne muža či ženu? Už v samotnej otázke vidíme jej absurdnosť. Pre všetkých rovnako platí Božie prikázanie nezosmilníš a jeho konsekvencie pre život, teda že akákoľvek forma sexuálneho aktu mimo manželstva je objektívne zlá. Avšak v kontexte evanjeliovej výpovede Ježiša Krista vieme povedať ešte ďalší krok: akákoľvek forma sexuálneho aktu aj v manželstve, kde sa druhý človek stáva predmetom – objektom – naplnenia túžob toho prvého, teda keď sa jedná o žiadostivosť, je objektívne zlá. Takže aj samotný sex je podriadený ľudskému povolaniu k čistote a má byť primárne o darovaní sa, o dávaní ako vrcholný prejav vzťahu – lásky – a ako potvrdenie manželstva (či už prirodzeného alebo sviatostného). Toto je jeho spojivý aspekt (vzťahovosť). Okrem toho, a to je v otázke homosexuality zásadné, je pri manželskom akte nevyhnutný a neoddeliteľný plodivý aspekt. Bez prítomnosti jedného, alebo druhého aspektu je takýto čin objektívne zlý.
Aká je nádej pre človeka s homosexuálnou náklonnosťou?
V skratke: Každý jeden človek je pozvaný ku svätosti. Nádejou je teda žiť s Bohom, z Boha a v Bohu, v spoločenstve Božieho ľudu, žiť svoje vykúpenie a spasenie. Katechizmus (2358) uvádza, že: „Aj tieto osoby sú povolané plniť vo svojom živote Božiu vôľu a, ak sú kresťanmi, spájať s Pánovou obetou na kríži ťažkosti, s ktorými sa môžu stretnúť v dôsledku svojho stavu.“[14]„Homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Čnosťami ovládania sa, ktoré vychovávajú k vnútornej slobode, niekedy aj pomocou nezištného priateľstva, modlitbou a s pomocou sviatostnej milosti sa môžu a majú postupne a rozhodne približovať ku kresťanskej dokonalosti.“[15]
Ak by sme sa pýtali na možnosť uzdravenia sa z homosexuality, museli by sme najskôr pripustiť, že sa jedná o zmeniteľnú skutočnosť.
Skutočne ma prekvapil rozhovor s otcom Vitalij na linke Valentin, kde uviedol, že (parafrázujem): Problémom zvyčajne nie je samotná homosexualita u kresťana, zvyčajne je problémom vnútorná nezrelosť takejto osoby. Problémom je, že takáto osoba neintegrovala svoju sexualitu do svojho života a do svojej osobnosti. Problémom je, keď ju ignoruje, lebo sexualita si nájde iný spôsob ako sa prejaviť; problémom je, keď sa ju snaží premôcť, lebo sexualita nie je nepriateľ, nad ktorým sa dá zvíťaziť. Nebojovať so svojou sexualitou neznamená podriadiť sa jej a nechať sa ňou ovládať. Autori kresťanskej duchovnej literatúry o tom hovoria ako o prijatí vlastnej tieňovej stránky.
Taktiež bolo zaujímavé, keď tento kňaz hovoril zo svojej dvadsaťjeden ročnej (2023) skúsenosti práce s homosexuálnymi osobami o prípadoch, kedy sa ľuďom podarilo dosiahnuť dostatočnú mieru vnútornej zrelosti, aby mohli byť prijatý do zasväteného života, alebo vstúpili do manželstva. Tu treba uviesť, že ani podľa otca Vitalija toto nie sú cesty pre všetkých, zvlášť keď v oblasti sexuálnej orientácie, podľa aktuálnych psychologických konceptov, existuje sexuálna náklonnosť ako pevná danosť v diskrétnej alternácii homo – hetero a fluidná škála prispôsobivosti pri sexuálnych aktivitách. Teda preložené do ľudskej reči: niektorí ľudia s homosexuálnou náklonnosťou môžu mať bez ťažkostí heterosexuálny sex, ba plnohodnotný heterosexuálny vzťah a niektorí nie, pričom funkcia je reverzná, teda platí to aj opačne, aj pre heterosexuálov.[16]
Kto v Katolíckej Cirkvi na Slovensku pomáha ľuďom s homosexuálnou náklonnosťou?
TK KBS uvádza, že ľuďom, ktorý majú homosexuálnu náklonnosť sa venuje Cirkev cez OZ Rieky a Linku Valentín.[17] Linka Valentín v súčasnosti (2023) funguje v Košiciach na gréckokatolíckej fare prostredníctvom otca Vitalij (Valentín). Funguje už 21 rokov. Organizuje duchovné obnovy a zabezpečuje poradenstvo, ako aj základné publikačné a informačné materiály o danej téme.
Dovolím si však otázku: Ak je na Slovensku hoc i len 4% ľudí s homosexuálnou náklonnosťou a z nich je len 60% katolíkov, stále je to 132 000 ľudí. Nie je to trochu priveľa na dve spoločenstvá?
[1] KPNV: Pastoračná starostlivosť o homosexuálne osoby (2).
[2] KPNV: Pastoračná starostlivosť o homosexuálne osoby (2).
[3] KKC 2357: „Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia.“
[4] KPNV: Pastoračná starostlivosť o homosexuálne osoby (6).
[5] KPNV: Pastoračná starostlivosť o homosexuálne osoby (4 – 5).
[6] KKC 2357.
[7] KPNV: Pastoračná starostlivosť o homosexuálne osoby (3).
[8] KPNV: Pastoračná starostlivosť o homosexuálne osoby (Hlavný obsah 1).
[9] KPNV: Pastoračná starostlivosť o homosexuálne osoby (3). (porov. č. 8, par. 4).
[10] KKC 2357: „Jej psychický vznik (homosexuality) ostáva z veľkej časti nevysvetlený.“
[11] Bartholomew Kiely SJ: II. Pastoračná starostlivosť o homosexuálne osoby ‒ psychologický aspekt (2) In: KPNV: Pastoračná starostlivosť o homosexuálne osoby. https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/pastoracna-starostlivost-o-homosexualne-osoby
[12] KKC 2358
[13] KPNV: Pastoračná starostlivosť o homosexuálne osoby (3).
[14] KKC 2358
[15] KKC 2359
[16] https://www.youtube.com/watch?v=L5RU9Fr4i3M
[17] https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120531001
