Archív značiek: Utrpenie

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Nedeľu 04.07. 2021.

Každý, kto pozná Spojené štáty americké, asi vie, že 4. júl sa oslavuje ako Deň nezávislosti; deň, keď úporný boj viedol k nezávislosti od Veľkej Británie. A to mi pripomína, ako odlišne sa udalosti javia v závislosti od vašej perspektívy. Britské názory na túto udalosť sa rôznili. Niektorí to považovali za stratu impéria, kým mnohí iní sympatizovali s americkými osadníkmi, ktorí sa postavili proti nespravodlivej vláde. Prevažujúcou reakciou v tej dobe (čo možno zistiť čítaním vtedajších parlamentných diskusii) bol smútok nad stratou dobrých vzťahov, ktorú spôsobila zlá vláda. Na druhej strane pre Američanov to bola veľká úľava (lebo vojna sa skončila úspechom) a cítili akoby nový úsvit slobody. Ale ovocie bolo dobré na oboch stranách Atlantiku. Po strate amerických kolónii sa britská vláda stala spravodlivejšou.

V dnešnom čítaní vidíme iný rozdiel v perspektíve. Izraeliti sa búrili proti autorite Pána a odmietali ju. A ich motivácia  sa podobala motivácii Američanov. Chceli slobodu. Ale oni netrpeli pod zlou vládou. Zákon nebol daný na to, aby ich ovládal, ale aby ich chránil; aby ich chránil pred vzájomným ubližovaním si. Perspektívou Pána bol smútok nad stratou vzťahu. Ale on nebol smutný preto, že by bol urazený. Bol smutný preto, lebo vedel, ako si Izraeliti bez obmedzení Zákona budú navzájom ubližovať. Sloboda bez lásky nie je požehnaním.

Boh nezničil Izraelitov, ani im neodňal slobodu voľby. Namiesto toho poslal Izraelitom posla, aby spochybnil ich správanie. „Povedz im, ‘Toto hovorí PÁN, BOH!’ A oni, či už ťa počúvnu alebo odmietnu – lebo je to odbojný dom – nech vedia, že bol uprostred nich prorok.” Prečo by niekto počúval Ezechiela, keď nemusel? Počúvali by, iba ak by chceli; takíto ľudia tak robia preto, lebo majú slobodu aj lásku. A tí, ktorí by nepočúvali? Mali by slobodu, ale nemajú lásku. A Boh ich nepotrebuje trestať; oni sa budú trápiť navzájom. Inak povedané, Boh oddelil ovce od capov. A prirodzene, ovce sa budú tešiť z jeho požehnania, ale capy budú navzájom súťažiť. Nastala tu zmena duchovného vzťahu. Predtým to bol Pán, kto si vyvolil Izraelitov. Teraz si Izraeliti môžu vybrať Pána. A každý vzťah lásky si pre obe strany vyžaduje možnosť slobodnej voľby toho druhého. Toto bol moment, keď sa niektoré vzťahy zmenili zo vzťahu založeného na autorite na vzťah založený na láske.

Tak ako je to s tebou a so mnou? Lekcia je jasná. Máme slobodu vybrať si našu vlastnú cestu. Ale tam, kde je sloboda bez lásky (teda bez dôvery v Boha), tam je len utrpenie zo strany iných Sirôt. Naopak, tam kde je sloboda s láskou, tam je život v plnosti; život plný duchovných požehnaní v rodine Otca Boha. Tak si dnes vyber požehnania počúvaním Božieho slova.“

Vlastná úvaha

Veľmi sa mi páči toto prirovnanie i myšlienka vzťahu slobody, lásky, utrpenia, i pohľad na smútiaceho Boha. „Sloboda bez lásky nie je požehnaním.“

Richard Rohr – Na prahu premeny 294.: Byť milovaný nám umožňuje milovať

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto deväťdesiaty štvrtý

„Boh z nás robí milovníkov tým, že nás miluje – jeho výchova nás k ničomu nenúti ani nás netrestá. Boh nám svojou láskou pomáha zvnútra na čím ďalej hlbšej úrovni – a my potom začíname milovať takmer napriek sebe samým. Boh nás len hladí – či azda nechcete vy sami pohladiť svoje deti? My máme jedinú úlohu, ktorou je život sám, ktorý musíme žiť so všetkým jeho utrpením, túžbami, hriechmi, učením, víťazstvami i prehrami – mnohonásobnými. Boh od nás žiada, aby sme sedemdesiatsedem krát odpustili, než si sami uvedomíme, že práve tak od samého začiatku jedná Boh.

Ako každý rodič je i Boh pripravený nám s touto úlohou tajne pomáhať a pochváliť nás čo i len za jediné horčičné zrnko lásky, túžby, či snahy. Čo iného by vo vás vzbudilo chuť milovať ešte viac? Čo iného by z vás spravilo milenca? Trest teda určite nie.

Akým spôsobom, v akých chvíľach a na akých miestach zakusujem Božiu netrestajúci lásku?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 325.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 270.: K čomu je utrpenie dobré?

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto sedemdesiaty

„Utrpenie je nevyhnutné, pretože nám ukazuje zlo. Pokiaľ zlo sami nepocítime, sme od neho oddelení, otupeli sme k nemu a pristupujeme k nemu povýšenecky, pričom nevidíme svoju vlastnú spoluvinu. Ježiš voči bolesti neotupel, ani sa nad ňu nepovyšoval. Kríž jasne ukazuje jeho úplnú solidaritu so všetkým utrpením v dejinách. Týmto spôsobom sa k nám Boh približuje v našich najhorších chvíľach. Síce presne nevieme, ako, ani prečo, ale naše utrpenie nás zjednocuje s Bohom a s ostatnými ľuďmi – a tým pádom i so sebou samými.

Záhada nespočíva v tom, ako bezprostredne dokáže všetko vnímať Boh, ale v tom, ako chabo dokážu vnímať Božie stvorenia. Pokiaľ nenachádzate nič, čo by vás rozplakalo, ani žiadnu nespravodlivosť, ktorá by vo vás dokázala vzbudiť hnev, potom ste slepí a odtrhnutí od reality. Obrovskú bolesť ľudstva, zvierat i samotnej planéty, čo je všetko bolesťou Božou, musíme brať osobne. On ju znáša ako prvý, my ako druhý. Pokiaľ by sme súhlasili, že ju budeme znášať s Ním, potom by sme sa, podľa môjho názoru, mohli skutočne začať podieľať na spáse sveta (viz Kor 1; 24-25).

Aké utrpenie dokážem práve teraz nájsť a pomenovať vo svojom živote?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 299.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 253.: Hranice medzi radosťou a utrpením

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto päťdesiaty tretí

„Čím hlbšie v kresťanskej tradícii prenikneme do Kristovho tajomstva, tým tenšou sa stáva hranica medzi radosťou a utrpením, medzi slzami šťastia a slzami smútku. Muž, ktorý dáva srdce Bohu, pozná už len jednu starosť: „Konám Božiu vôľu?“ (t.j. „Pomáham Božiemu ľudu?“)

Či v ňom odpoveď vyvoláva pocit šťastia, či smútku, to už prestalo mať najvyššiu dôležitosť. Je paradoxom našej viery, že môžeme cítiť radosť, keď zmysluplne trpíme pre druhých a spolu s nimi, a nie keď sa tomuto utrpeniu vyhýbame. A smútok cítime, keď sa odvraciame od bolesti druhých, a nie keď sa s ňou zjednocujeme.

Čo v poslednej dobe vykonalo utrpenie v mojej duši?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 282.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Paulo Coelho: Rukoväť Bojovníka Svetla 38.

„Žiadny bojovník svetla neprihliada ľahostajne k nespravodlivosti.

Vie, že všetko je jedným a že každý individuálny čin sa dotýka všetkých ľudí na svete. Keď sa teda stane svedkom cudzieho utrpenia, použije svoj meč, aby zjednal poriadok.

Napriek tomu, že bojuje proti útlaku, v žiadnom prípade sa nepokúša súdiť utlačovateľa. Každý sa bude zodpovedať zo svojich činov pred Bohom, a akonáhle bojovník splní svoju úlohu, nič k tomu nedodáva.

Bojovník Svetla je na svete preto, aby pomáhal svojim bratom, a nie preto, aby odsudzoval svojho blížneho.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 01.10. 2020.

„Nemôžeme vysvetliť utrpenie, ale môžeme dôverovať v Božiu dobrotu.

Žalm 27,13 to vyjadruje slovami „Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich“. Dávid vo svojich zložitých okolnostiach volal po zľutovaní a súcite. Hovoril o svojej túžbe stretnúť sa s Bohom. Vyhlásil svoju vieru v Božiu dobrotu a z tohto miesta bol schopný čakať na Boha. Keď trpíme, čakanie sa môže javiť ako večnosť.

Jóbovi priatelia pokračovali v jeho obviňovaní z hriešnosti. Všetci sa obrátili proti nemu: jeho manželka, jeho priatelia a známi, jeho služobníci, deti na ulici, hostia; všetci. Jeho výkrik bol tiež “majte so mnou zľutovanie”. Jób potreboval súcit a útechu.

Ľudia, ktorí trpia, nech už sú dôvody akékoľvek, potrebujú porozumenie, súcit a útechu. Môže byť ťažké vedieť, čo povedať alebo ako reagovať. Niekedy je jednoduchšie prejsť cez cestu a predstierať, že ste nevideli osobu, ktorá bojuje. Niekedy je jednoduchšie neodpovedať na telefón alebo predstierať, že nepočujete. Niekedy ste schopní zvládnuť iba svoje vlastné problémy bez toho, aby ste počúvali o ťažkostiach niekoho iného. Boli chvíle, keď som robila všetky tieto veci. Ak sa vás niečo z toho týka, vedzte, že Boh vám rozumie a neodsudzuje vás.

Existuje mnoho spôsobov, ako pomôcť niekomu, kto trpí, a tu je zopár z nich: Buďte pri ňom a počúvajte. Nemusíte mať odpoveď. Môžete dokonca povedať, že neviete, ako problém vyriešiť, ale že vám to nie je jedno. Láskyplný dotyk, pohľad alebo slovo môžu ukázať, že vám na ňom záleží, alebo malý darček či kartička, ktoré vyjadria, že na neho myslíte. Ponuka modliť sa s otázkou, za čo by sa chcel modliť. Nepredpokladajte, že to, čo vidíte ako jeho potrebu, bude to, za čo sa chce modliť.

Našou úlohou nie je zachrániť ho alebo vyriešiť problém. Našou úlohou je milovať najlepšie, ako vieme. Je dobré poznať naše obmedzenia a stanoviť zdravé hranice. Nedávno mi niekto zavolal a požiadal ma, aby som sa za ňu modlila a zavolala jej. Vedela som, že by som možno nezvládla jej telefonáty, pretože má veľké potreby. Poslala som jej teda správu, že sa za ňu modlím a o mesiac jej zavolám. Zdá sa to ako dlhá doba, ale tomuto záväzku viem povedať „áno“.

Keď Jób zažíval odmietnutie a obviňovanie, možno v najťažšej chvíli, zavolal a mal úžasnú skúsenosť s Božou dobrotou. Vyhlásil svoju vieru a dôveru v Boha: „Viem, že môj vykupiteľ žije a že na konci bude stáť na zemi”. Vedel, že po smrti ho vo svojom tele uvidí na vlastné oči. Vyhlasuje svoju vieru vo vzkriesenie mŕtvych, Ježišov príhovor a lepší život, ktorý ho čaká.

Keď som trpela bolestivou vyskočenou platničkou a zdanlivo bez pokroku, bolo mi najhoršie. Pamätám si, ako som volala k Bohu. „Už to nezvládam. Čokoľvek chceš, urobím to”. Môj okamih odovzdania; dôvera v Božiu dobrotu. Zdalo sa, že sa nič nedeje, ale od tej doby nastal pomalý pokrok a zotavenie sa začalo.

Spoznávate sa v niektorej z týchto situácií? Modlím sa, aby ste sa stretli s Božou dobrotou.“

ZAMYSLENIE MANŽELOV HOXAROVCOV

Z Otcovho Srdca

Piatok 17.7.2020

„Toto dnešné čítanie je o tom, kto má kontrolu. Farizeji si mysleli, že ich úlohou bolo kontrolovať iných ľudí, aby chránili Mojžišov Zákon. Preto povedali Ježišovi: „Pozri, tvoji učeníci robia to, čo nie je dovolené robiť v sobotu.“ Povedali to Ježišovi, aby kontroloval svojich učeníkov. Súdili aj Ježiša, keďže tí, čo porušili Zákon, boli jeho učeníkmi. V čom je ich pochopenie nesprávne? Mojžišov Zákon nebol napísaný, aby Izraelitov kontroloval, ale aby ich chránil. Aby ich ochraňoval pred kým? Nie pred Bohom, ale pred nimi samými a pred sebou navzájom. Ale motívom sŕdc farizejov nebolo Izraelitov ochrániť, ale chrániť Zákon pred skutkami Izraelitov.

Ježiš vysvetlil, že Dávid porušil Zákon, aby ochránil svojich mužov pred hladom. Taktiež aj kňazi, ktorí pracujú cez sabat, sú chránení pred zákonom, ktorý vyžaduje, aby odpočívali. Vo svete ľudia používajú moc, aby kontrolovali, ale v nebeskom kráľovstve Boh používa moc, aby ochraňoval.

Otec chce milosrdenstvo, nie obetu. A tí, čo nasledujú Ježiša, tiež chcú milosrdenstvo, nie obetu. Ale čo ty a ja? Keď sme zranení, vyžadujeme si, aby niekto trpel za to, že nás zranil? To je rovnaké ako vyžadovanie si obety. Alebo im ponúkneme milosrdenstvo tým, že im odpustíme? Ak sa rozhodneme im odpustiť, potom budeme spokojní. Ak budeme žiadať, aby trpeli, potom budeme sklamaní. Pečo? Pretože nás Otec im chce ponúknuť milosrdenstvo. Syn človeka je pánom soboty. To znamená, že Ježiš je väčší než Zákon. A ak si prajeme byť slobodní od súdenia druhých, potom musíme prenechať spravodlivosť jemu. Našou úlohou je ľudí milovať; dokonca aj svojich nepriateľov. Keď toto robíme, sme podobní nášmu Otcovi v nebi. A kto má teda kontrolu? Nikto! Nebeské kráľovstvo si cení slobodu viac než kontrolu. A koho chráni takáto perspektíva? Nás, a tiež aj tých, ktorí nás zranili.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca

#Kontrola #Súd #Milosrdenstvo #Izraeliti #Zákon #Farizeji #Mojžiš #MojžišovZákon #Ježiš #Učeníci #Dávid #Boh #NebeskéKráľovstvo #Odpustenie #Moc #MocKOchrane #MocKuKontrole #Obety #Otec #MilovaťNepriateľov #SynČlovekaJePánomSoboty #Zranenie #Utrpenie #Bolesť #Trest #Rozhodnutie

Úvaha 2020. 05. 17.

Dnes som sa zamyslel nad prepojením liturgických čítaní a hľadal som nejakú červenú niť, ktorá by ku mne prehovárala.
Zachytilo ma, ako Ježiš hovorí o láske, o prikázaniach, o ich poznaní a o ich dodržiavaní. Zaujalo ma, že láska predchádza zachovávanie prikázaní a zachovávanie prikázaní predchádza Duchu pravdy. Duch pravdy je nezlučiteľný s duchom Sveta, ten ho nemôže nijako prijať a vzájomne si odporujú. Svet Ducha nepozná, ani nevidí a keďže ho nevidí, nemôže ho ani poznať. Ale my Ducha, podľa Ježišových slov, poznáme! Duch ostáva u nás a je v nás.
Petrov list hovorí o utrpení, že: „je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé.“ Vtedy mi napadlo: „Je utrpenie Božia vôľa?“ Potom som si uvedomil, že sa mi v úvahe miešajú dve chápania utrpenia:
1. To, ktoré smeruje k nekonečnu, to eschatologické, ktoré Peter aj jasne hovorí: „Veď aj Kristus RAZ NAVŽDY TRPEL za naše hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený.“ Teda v kontexte nekonečna a posledných vecí už bolo „odtrpené“ čo malo byť odtrpené.
2. Druhý pohľad na utrpenie je to – tu a teraz. To, ktoré už prežili ľudia okolo nás a mi sami, to, ktoré nás ešte len čaká a predovšetkým to, ktoré zažívame teraz.
Môžeme sa zmieriť s utrpením? Môžeme Bohu ďakovať za utrpenie? Môžeme dokonca veriť, že utrpenie je Božia vôľa? Boh, ktorý chce, aby sme trpeli? To je nejaký nezmysel, nie? Prečo veriť v niekoho, kto chce, aby sme trpeli, keď všetko v nás kričí po tom, aby sme ukončili utrpenie?
Iná myšlienka mi prišla v súvislosti s tým, že Peter vlastne hovorí, že dobré je trpieť za zlé skutky, ale lepšie je trpieť za tie dobré.
Myslím, že kľúčom k rozuzleniu tohto klbka môže byť práve prvé čítanie. Filip káže v Samárii o Kristovi. Niektorí sú prostredníctvom Filipa uzdravení. Potom mnohí uveria. Potom – až potom – na nich vkladajú ruky, aby dostali Ducha Svätého. Nie je to nejaké zvláštne poradie vecí?
Trpíme. To je fakt. Trpíme, či robíme dobré veci, alebo robíme tie zlé. A každý z nás robí tie dobré, aj tie zlé veci. A každý z nás trpí za tie dobré veci, aj za tie zlé veci. Je ale Boh zodpovedný za naše utrpenie?
Keď trpíme za naše zlé veci, do istej miery trpíme spravodlivo? Možno. Do istej miery hlavne trpíme ako dôsledok nášho vlastného konania. Peter tvrdí, že to je dobré. Kto vie, či by sme boli schopní sa poučiť zo svojich chýb bez týchto následkov? Takže, ak sme ochotní sa poučiť, rastieme.
Trpíme ale, aj keď robíme dobré veci. Dobré veci narážajú na ducha Sveta, na padnutú prirodzenosť sveta, na nedokonalosť sveta. A druhí ľudia odpovedajú, duch Sveta odpovedá a nedokonalý svet odpovedá. Často tá odpoveď spôsobuje utrpenie. Je toto utrpenie dôsledkom našich činov? Je spravodlivé? Nie.
Dokonale sa nám to zamotá, keď do toho zapojíme otázku toho, čo je dobré a čo zlé. A tu zároveň trafíme na rozuzlenie: Kristus. Kristus je odpoveď!
Nám v tomto obraze svedčí postavenie malého dieťaťa pred múdrym starcom, pred mužom, učiteľom, vychovávateľom, priateľom. Pokorné v tom, že je pravdivé: my nevieme! On vie. Cestou Ducha Svätého nám krok po kroku hovorí. A to, že to nie je všetko a naraz a hneď a podľa našej vôle a podľa našich predstáv – to nám spôsobuje utrpenie. Boh v tom ide omnoho ďalej a – toto je nám asi už známe – môžeme sa pripojiť ku Kristovmu utrpeniu na kríži a mať podiel na spáse celého sveta, ľudstva, i seba samých. Toto nám umožňuje práve život v Duchu Svätom.
Chce Boh, aby sme trpeli? Či už trpeli spravodlivo alebo nespravodlivo… Môže si Boh tým utrpením poslúžiť? Môže byť utrpenie prínosné a užitočné pre mňa tu a teraz? Môže utrpenie mať hodnotu presahujúcu všetky moje predstavy? A na záver otázka: „Môže byť utrpenie úplne zbytočné?“

Slnko tiež umiera

Deň sto osemdesiaty druhý

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

„Slnko umiera, i keď pomaličky. Každú sekundu premieňa štyri milióny tom seba samého na svetlo, ktoré vyživuje všetko na tejto planéte. V tomto vesmíre trvá každá forma kvapaliny, plynu či pevnej látky určitú dobu, ale nakoniec (trebárs za milióny rokov) svoju formu stratí a stane sa niečím iným. Toto umieranie je často násilné, zdanlivo zbytočné a úplne nehospodárne. My ľudia sme sa zamilovali do foriem, a keď sa formy menia alebo zanikajú, pripadá nám to tragické. Napriek tomu k tomu dochádza a my nad tou stratou pociťujeme bolesť. Keby sme najskôr nemilovali, nikdy by sme netrpeli.

Takže všetko, nie len Ježiš, prechádza cyklom utrpenia, smrti a vzkriesenia. On nám prišiel oznámiť, že sa tomuto cyklu nemáme vyhýbať, že sa mu vyhnúť ani nemôžeme – a že viera je v skutočnosti aktom dôvery v proces a v hľadanie Boha v tomto „pašiovom mystériu“ straty a obnovy. To pre nás bude vždycky záhada, ktorej sa budeme hlboko vzpierať. Ježiš musel tento proces osobne a dramaticky prejsť, aby nám ukázal, že je to v poriadku.

Kedy mi priniesli bolesť veci, na ktorých som lipol?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 208.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

#Cyklus #CyklusSmrtiAObnovy #Smrť #Umieranie #Kristus #Násilné #Zbytočné #Nehospodárne #Tragické #Naviazanosť #Utrpenie #Formy #Vzkriesenie #PašiovéMystérium #SlnkoTiežUmiera