Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba
…
TAKÉ NIEČO

VYZNANIE

Chcel by som Ti napísať. Nie! Chcel by som Ti tvárou v tvár povedať! Pozerať sa do Tvojich smejúcich sa modrých očí a hovoriť Ti moje vyznanie. To by som skutočne chcel. Z celej duše a z hĺbky srdca by som to chcel. Pohladiť Ťa nežne po zapýrených lícach. A stáť pred Tebou v pravde.
Toľko sa rozpráva o hovorení pravdy… Pravdou je, že pravda môže zabíjať. Pravdou môžem zabiť ľudské srdce, pravdou môžem zraniť ľudskú dušu. Videl som to. Spravil som to. Zranil som. Ublížil som pravdou. Rozvrátil som svet druhého človeka na roky. Nie! Takúto chybu už nespravím! Nie každú pravdu mám povedať… A že to bolí? Bolí to. Také už sú rany na srdci. Bolia…
Nebude vyznanie… Nebude dotyk… Nebude pohladenie… Nebude objatie… Nebude bozk…
Chcel by som povedať, že nebude pohľad plný lásky a túžby. To ale nie je pravda. Nedokážem sa nepozerať s láskou. Nedokážem zakryť túžbu.
Poručím telu. Poručím jazyku. No srdcu poručiť neviem.
A tak som tu pre Teba a mojim vyznaním pre Teba je môj život. Viac dať nemôžem. Viac dať nesmiem.

V Kristovi spojení naveky.

Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba
…
TAKÉ NIEČO

Máš ho?
…Májový dážď v srdci?
Bubnuje na plechovú strechu duše.
Necháš sa zmáčať do nitky?

A posledná kvapka?
…Tá najmenšia spomedzi kvapiek sveta…
Možno…
…slzavo sa nežne kĺže z oka?
Možno…
…perami sa dotkne spýreného líca?

…Ako pohladenie pierkom…

Možno…
…preráža stovky kilometrov?

…Ako bozk nevinného srdca…

A posledná kvapka?
…Vzplanula…

Hm… Posledný týždeň sa niesol v znamení zázrakov:
– Modlitba Slava Trnku.
– Piatková modlitba príhovoru od seminárskeho spoločenstva, v réžii Patrika.
– Piatkové večerné rozprávanie sa s Filipom.
– Nedeľné písanie si s Majkou o Maxovi.
– Nedeľné písanie si s Vincentovou maminkou o depresii.

Popíšem o tom viac…

Rád by som dodržal formu, aby to bolo perfektné. Dnes na to nemám síl. Depresia a úzkosť si prichádzajú kedy chcú. Dnešný, piatkový deň, mohol byť krásny. Vlastne on bol krásny. Dialo sa nemálo skutočne krásnych vecí. Akurát, že sa nedotkli môjho vnútra. Nepotešili. Nepohladili.

Dobrý odpočinok…
Včasné prebudenie tesne pred budíkom…
Príjemná horúca sprcha…
Kvalitná káva…
Prekvapivo radostné privítanie na univerzite…
Chcené stretnutia s dlho nevidenými ľuďmi…
Zdieľanie o zázraku…
Hlboké a výživné prednášky morálneho teológa…
Bohatý čas na prípravu na písomku z kánonického práva…
Spomienky na milovanú osobu a úžasné chvíle s ňou prežité…
Kvalitná masáž…
Obľúbený, chutný obed…
Telefonát s priateľom a to, že som bol vypočutý a pochopený…
Očakávané, voľné poobedie bez práce…
Počítačová hra, ktorú zdieľam s priateľom…
Promptne vybavený nákup proteínu aj so šejkrom v cene…
Objavená fľaša kvalitného rumu s medom…
Živá a dynamická, radostná hudba spojená so spomienkami na príjemné…
Bojovná a silná život budiaca hudba z obľúbeného seriálu…
Film, ktorý som videl 50x a pozrel som si ho rád 51.krát…
Grana padano, olivy, jelenia klobása, plátky chleba s maslom…

Požehnaním a hojnosťou naplnený deň plný radostných udalostí, ktorý som prežil prázdny, pustý, suchý, smutný, opustený, v bolesti a úzkosti. Deň, ktorý som preplakal v tých radosť a šťastie vzbudzujúcich chvíľach.
Deň, kedy som ušiel z univerzity, aby ma spolužiaci nevideli rozplakať sa.
Deň plný, a prázdny zároveň.

Aj takto vyzerá depresia. Šuchtám sa pomalým, ťažkým krokom starca od jedného fantastického zážitku ku druhému. Stretávam sa a hovorím s úžasnými a vzácnymi ľuďmi. A prežívam smútok, ktorý mi zviera srdce. Prežívam úzkosť, ktorá mi zviera hrdlo. Prežívam celodenný, priebežný, nezdôvodniteľný plač, ktorý čas od času prejde do neovládateľného ryku. A každý z tých skvelých zážitkov je prázdny, mľandravý. Vlastne, ak nevyvolajú nič, je to ešte ten lepší prípad. Často vyvolajú niečo… čo im ale nijako nezodpovedá.

Kedy už tá bolesť skončí?

Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba
…
TAKÉ NIEČO

18. 03. 2023 – Zamyslenie

Už dlhší čas ma priatelia vyzývajú, aby som začal písať svoj vlastný blog. Hoci pomalinky, predsa sa k tomu na tomto mieste odhodlávam.

Tak ako sa v iných častiach tejto mojej osobnej internetovej stránky venujem iným oblastiam môjho života a že ich nie je málo: knihy, písanie, kreslenie portrétov, maľovanie obrazov, svojpomocné skupiny, rôzne druhy rozjímaní, zamyslení a meditácií, Exodus 90, skauting, život cirkvi, či len zverejňovaním mojich skrípt a poznámok zo štúdií…
tak sa na tomto mieste chcem a túžim venovať mojim vlastným vnútorným myšlienkam a úvahám, postrehom a zamysleniam. Azda to bude pre niekoho zaujímavé.

Tak Ti milý čitateľ prajem príjemné čítanie.

Ľuboš

Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba
…
TAKÉ NIEČO

12. 01. 2023 – Úvaha

Brúzdal som si tak instagramom a natrafil na profil, niečo ako „úspešný a úspešný“. Slogan hlásal: „Život ma naučil, že sa môžem spoliehať len na seba.“ Vravím si: To je ale hovadina. Život ma naučil, že sa NESMIEM spoliehať len sám na seba. Že keď potrebujem pomôcť, tak si tú pomoc mám sakra vypýtať a netváriť sa ako hrdina trpiteľ. Že často výsledok závisí od okolností, druhých ľudí, či počasia a ja sa môžem aj hodiť o zem a kopať nožičkami a nič s tým nespravím. Že moja zodpovednosť nespočíva vo výsledku, ale v tom, či som spravil všetko, čo som mohol. Že skutočný úspech sa hodnotí podľa východzej pozície.

Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba
…
TAKÉ NIEČO

10. 01. 2023 – Úvaha

Začínam niečo nové. Nový rok so sebou samým. Nezačiatkový začiatok starého mladého človeka v jednom z ďalších a ďalších po sebe plynúcich dní. Deň po dni, dennodenne. Zavŕtaný hlboko v sebe samom. Hlavou i srdcom, zavŕtaný kúsok po kúsku menej v hlave a viacej v srdci. Viacej v srdci zavŕtaný a menej v sebe samom. Dnešok nie je začiatkom ničoho! Alebo áno? Azda… ÁNO! Teraz sa to začína, nebadáte? Už klíči. Nikým nevidené. Vyháňa korene a stonku a listy. Ešte biele. Nedotknuté svetlom.