Archív kategorií: Osobné meditácie

Z Centra pre akciu a kontempláciu od Richarda Rohra: Sustained Breath by Breath

Tak nádherné svedectvo o Božej prítomnosti…

Sustained Breath by Breath

CAC teacher James Finley shares how he experienced “the oneness of presence that alone is ultimately real” when he was a monk at the Abbey of Gethsemane:

One day as I walked back and forth in the loft of the barn reading the Psalms, I began to realize that what we tend to think of as the air is actually God. In a subtle, interior way I sensed that I was walking back and forth in the atmospheric, all-encompassing presence of God, who was sustaining me breath by breath….

The most intimate depth of this awakening moment was a simple awareness that God, who was sustaining my life breath by breath, knew me through and through as mercy within mercy within mercy. I was so overtaken by the intimate depths of my very presence being accessed by the presence of God in this way that I stopped reading the Psalms and simply sat on a bale of straw breathing God as I looked out over the meadow….

What was even more amazing is that this graced awareness of God and I inhaling and exhaling ourselves into each other continued for the next three days. It’s not that I walked around in some kind of trance. Quite the opposite, actually, in that I felt very present to each thing that I did throughout the day, but present in a pervasive underlying awareness of being in the presence of God, sustaining me breath by breath, knowing me through and through with an infused sense of mercy without end.

The third day of my God-breathing way of life fell on a Sunday…. As I walked along [a] narrow dirt path with its overarching canopy of trees, I paused and touched a leaf hanging from a low-lying branch. As I touched the leaf, I looked up and saw a single cloud hanging in the clear blue sky and whispered, “It’s one!” The infinite presence of God I was breathing, the cloud in the sky, the leaf I was touching, the earth on which I was standing, and the immediacy of feeling myself blessed and awakened to this all-encompassing presence were, in that instant, realized to be inexplicably and all-pervasively one. Please know that the words I am using in attempting to describe this intimately realized oneness are impoverished in a superficial, wordy kind of way compared to the transcendent oneness beyond words that I was so graced and privileged to experience.

Moved by the all-encompassing presence in which I was immersed, I walked off the path onto a field, where I sat in the tall grass moved by a strong wind with the blue sky overhead, all of which were experienced as bodying forth the endless diversity of the oneness of presence that alone is ultimately real.

Day to daily little thought v. 1.04 (Denné premýšľania)

Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba

TAKÉ NIEČO

Meditácia nad nedeľným evanjeliom.

Úryvok: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“

Úvaha: Po ovocí ich poznáte. Kto je od Boha, prináša dobré ovocie.

Modlitba: Ježišu, Ty vieš, aké ovocie prinášam. Voveď ma do pravdy. Amen.

Úryvok: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“

Úvaha: Som ja ten nevidiaci, ktorý chce vidieť? Prichádzam za Ježišom s prosbou: „Aby som videl, Pane!?“ Priznávam si, že neviem, ale že verím? V tomto postoji je prítomná pokora pred Pánom, aj pred druhým človekom. Je to pravda o mne samotnom, pravda, ktorá oslobodzuje. „Neviem, ale verím!“ A možno skôr som ten, čo ani nevidí… myslím si, že vidím?
Koľkí pri Ježišovi hovorili, že vidia, hovorili, že vedia, hovorili, že poznajú… Ježiš im hovorí: „Keby ste videli, verili by ste!“ ale oni neveria, lebo sú presvedčení, že vedia. Postavili sa do role vlastníkov pravdy. Som ja ako kresťan katolík vlastníkom pravdy? Som ten, kto vie, alebo ten, kto v pokore verí?

Modlitba: Ježišu, Ty si Pravda, voveď ma do pravdy. Aby som videl, Pane. Amen.

Z Centra pre akciu a kontempláciu od Richarda Rohra: Nebojte ta!

Zamyslenie Richarda Rohra: Nebojte sa! Nenechajte sa vystrašiť!

Nenechajte sa ničím vyrušovať! / Nenechajte sa ničím rozhnevať – rozrušiť! / Všetko sa mení. / Jedine Boh je nemenný. / S trpezlivosťou je všetko možné. / Kto má Boha, nič mu nechýba. / Boh sám stačí. — Terézia z Ávily

V podcaste CAC’s Turning to the Mystics sa otec Richard podelil o to, čo ho priviedlo k Tereze z Avily:

Prvýkrát som otvoril jej „Knihu môjho života“, keď som bol na vysokej škole. Zdalo sa mi to ako hlúposť. Mal som devätnásť alebo dvadsať rokov. Ešte som nemal skutočný vnútorný zážitok Boha. Pohodlne som knihu odložil. Vrátil som sa k nej až v prvých rokoch môjho pôsobenia v Novom Mexiku. Uvedomil som si, že sa musím ešte veľa naučiť, ak sa mám prezentovať ako učiteľ kontemplácie a akcie. Musel som ísť za tými najlepšími v odbore a Terézia z Avily bola jednou z nich. A zistil som, že to, o čom som si kedysi myslel, že je také nezrozumiteľné, sa teraz znova a znova vracia domov. (Asi anglická fráza)

Richard opisuje dary mystickej skúsenosti, najmä tie, ktoré Tereza zdôrazňuje:

Mystici vždy prinášajú v nejakej forme túto správu: „Neboj sa!“

Vedia, že všetko je v poriadku a bude nakoniec v poriadku! Chcú nám to povedať, aby sme sa teraz prestali trápiť a báť a užili si božskú jednotu. Užiť si je operatívne slovo. Mystická skúsenosť nám umožňuje užívať si vlastný život a prestať vytvárať nepriateľov a myslieť si, že sa musíme báť určitých ľudí; Aby sme sa prestali báť národov a rás, cítime, že ich musíme trestať a zabíjať.

Kam sa môžeme v živote dostať, ak budeme nasledovať túto cestu dokonalosti? Aké sú jej plody? Keď sa tešíme z hlbokého spojenia, nebudeme musieť vytvárať rozdelenia, nedôveru a odlúčenie.

Skutočné duchovné stretnutie mení našu politiku, náš postoj k peniazom, naše využívanie času, naše vzťahy k cudzincom a slabším, náš postoj k vojne a nacionalizmu. Teraz sme občanmi Veľkého Božieho Kráľovstva (pozri Filipanom 3, 20). Buďte pripravení na to, že potom budete mať veľmi odlišný životný štýl.

Ak nie si pripravený zmeniť sa, nehľadaj Boha. Akonáhle zažijeme jeden úprimný okamih božského zjednotenia, budeme chcieť tráviť všetok svoj čas jedinou nevyhnutnou vecou, ​​ktorou je rásť hlbšie a hlbšie v láske pri každej príležitosti, ktorú dostaneme.

Porozprávajte sa s tými, ktorí zažili blízkosť smrti alebo mali blízko k smrti. Všetci súhlasia: všetko je o láske. Všetko je to o zjednotení.

Svätá Terézia z Ávily a jej „Cesta dokonalosti“ sú časom overení a spoľahliví sprievodcovia týmto životom:

O láske, nepripútanosti a pokore.

Opusti všetko, vstúpiť do žiarivej temnoty a nechaj sa prepadni / odovzdal sa Kozmickému Milovníkovi.

O spoznaj a uznaj zjednotenie, a na druhej strane slabnúci dualizmus rozdelenia.

Samotná Tereza nám pripomína:

Pamätajte: ak chcete urobiť pokrok na ceste a vystúpiť na miesta, po ktorých ste túžili, dôležité nie je veľa premýšľať, ale veľa milovať, a tak robiť čokoľvek, čo vás najlepšie prebudí k láske.

Je Univerzum (Vesmír, Všehomír) na našej strane?

Je Univerzum (Vesmír, Všehomír) na našej strane?

„Otec Richard Rohr opisuje tri rôzne svetonázory, ku ktorým sa ľudia prikláňajú:

Pod náboženskými systémami alebo systémami viery, ktoré zastávame, často existujú tri možné svetonázory:
– Vesmír je proti nám,
– Vesmír je pre nás alebo
– Vesmír je neutrálny.

Ten posledný hovorí, že realita je ľahostajná. Niet Boha proti nám ani pre nás; v podstate sme vo vesmíre sami. K tomuto svetonázoru sa hlási veľa dobrých, ba aj veriacich ľudí. Život ich smutne presvedčil, že Boh pravdepodobne existuje a Boh môže byť dokonca spravodlivý a dobrý, ale tento Boh nie je aktívne zapojený do našich životov a dejín. Môžeme prejsť všetkými obradmi a bohoslužbami, dodržiavať všetky pravidlá, ale ak sa nás Božia milosť hlboko nedotkla – čo je plný význam obrátenia – nebudeme mať žiadne zmysluplné uvedomenie si božstva.

To je neduh veľkej časti dnešného západného kresťanstva. Mnoho ľudí naďalej zachováva vonkajšie dodržiavanie spoliehania sa (Navonok sa spolieha) na Boha, ale pod tým sú odkázaní len na seba samých. „Nič sa nestane, pokiaľ to neurobím,“ hovoria si takíto ľudia. Neexistuje žiadna aktívna dôvera v prítomnosť alebo realitu Boha, alebo že Boh robí nejaký skutočný rozdiel. Táto forma sekularizmu je zákerná, pretože sa k nej nevieme dostať. Sú tam všetky správne slová a myšlienky, ale je tu základný zmysel pre ľahostajný vesmír a ľahostajného, vzdialeného Boha.

Ak niekto zostane v indiferentnom vesmíre dlho, zvyčajne prejde k druhému svetonázoru, kde je realita vnímaná ako nepriateľská, deštruktívna alebo odsudzujúca. Boh nielenže nie je zapojený, ale Boh musí byť upokojený (musí mu byť zadostiučinené). Pre takýchto ľudí je Boh nejakým spôsobom aktívne proti ľudstvu: sleduje nás, súdi nás, kritizuje nás a rozhodne nie je na našej strane. Mnohí kresťania tvrdia, že tomu neveria, ale zo spôsobu, akým žijú, je jasné, že práve tomuto veria.

Tretí svetonázor môže byť daný iba milosťou, hoci má veľký náskok s láskavým a milosrdným rodinným systémom. V tejto skupine vesmír nie je proti nám, ani nie je ľahostajný. Nejako je na našej strane! Realite sa dá veriť. Nepotrebujeme ťahať za všetky správne šnúrky ani stláčať všetky správne tlačidlá. Milosť je všade. Je dobré tu byť (Je dobré, že žijem). Život je možno ťažký, ale v jadre je stále dobrý a dôveryhodný.

Kým nestretneme dobrotivého Boha a dobrotivý vesmír, kým si neuvedomíme, že základom všetkého je láska, nebudeme na tomto svete doma. Toto stretnutie s Bohom, táto skúsenosť s pochopením sa nedá vyjadriť slovami. Je to dar daný stretnutím s Duchom. Jeho prirodzenú povahu najlepšie vystihujú tri prekrývajúce sa charakteristiky: viera, nádej a láska. Keď tieto cnosti zakúsime, dovolíme im, aby nás premenili a sme schopní ich odovzdať, zúčastňujeme sa na samom živote Boha.“

V jednej farnosti…

V jednej farnosti…

…Oznámil som, že sa (ako farnosť) zaväzujeme k cieľu: Chceme počas najbližšieho roku vidieť, ako sto ľudí po prvý raz povie Bohu áno…

Našim veľkým plánom bolo, aby všetci napísali mená priateľov alebo rodín, s ktorými sa podelia o svoj príbeh a za ktorých by sa chceli modliť.

Spoločne sme sa modlili a pozývali Boha, aby zmenil životy ľudí. Tak sme sa teda modlili a čakali.

Na naše veľké prekvapenie o pár dní neskôr prvý človek odovzdal svoj život Bohu. O príbeh sme sa podelili nasledujúcu nedeľu. O pár týždňov neskôr sa to stalo znova. Pocit energie a posunu začínal byť citeľný.

Viac ľudí prinieslo svojich priateľov, ktorí priniesli svojich priateľov a začali otvárať svoje životy Bohu. Niečo sa posúvalo. Namiesto toho, aby sme sa každú nedeľu zhromažďovali s cieľom vypočuť si príbeh na tento týždeň, sme sa zhromaždili, aby sme zdieľali naše príbehy z týždňa. Do konca toho roku uverilo 104 ľudí. Dosiahli sme skvelý pokrok, nasledovali sme veľkorysú Božiu dobrotu a postupne sme sa učili vnášať život di našej komunity.

…v jednej farnosti…

A ako je to v tej tvojej?

Centrum pre akciu a kontempláciu – Richard Rohr: Život so zážitkom Grálu

„Silný duchovný zážitok nás, podobne ako Parsifala v jeho pátraní po Grále, vyzýva, aby sme našli spôsob, ako udržať paradox života v každodennom svete a zároveň vedeli, že je niečo za ním. Richard vysvetľuje:

Keď Parsifalovi skončí skúsenosť s Grálom, ocitne sa späť v lese, späť vo svete, ako ho pozná. Boh sa ho dotkol takým spôsobom, že iba Boh to odteraz urobí pre neho. Zažil Absolútno a relatívne ho už nikdy úplne neuspokojí. Túži po Bohu a bolesť sa teraz stáva hľadaním.

Po našej vlastnej skúsenosti s Grálom sú naše životy charakterizované určitou mierou neustálej nespokojnosti. Nič nespĺňa naše normy: ani cirkev, ani my sami, ani naša krajina. Je tu radikálna, bolestivá túžba: Obyčajný život už nikdy nebude dosť dobrý, no nie je ani nezmyselný.

Po zážitku Grálu sa obyčajné navždy stane neobyčajným. Boh je vo všetkom dokonale skrytý aj dokonale zjavený. Akonáhle sa papierový pohár stane Grálom, aj keď sa všetkým ostatným zdá ako papierový pohár, vieme, že je to tiež zlatý pohár. Čo nás frustruje je, že to nemôžeme nikomu povedať. Všetci si myslia, že je to len papier!

Vrcholná skúsenosť môže byť znepokojujúca. Niekedy sme za to možno aj nevďační. Už sa k sebe nehodíme. Zvyšok života žijeme v napätí, blúdime ako Parsifal. Môžeme sa cítiť trochu mimo stredu. Nemôžeme sa nadchnúť pre veci, z ktorých je nadšená väčšina ľudí. Len už neveríme, že sú dôležité.

Život nie je o tom byť dokonalý. Ide o zapojenie sa do tohto skvelého wrestlingového zápasu. Zraníme sa v bedrovom kĺbe ako Jakub (Gen 32, 26) a po zvyšok života krívame, ale ranou sa neznepokojujeme. Sme úplne zmätení, ale nie sme zmätení naším zmätkom. Teraz môžeme žiť s naším zmätkom, pretože za tým všetkým, my vieme.

Znie to ako protiklad? Keď sa človek dostane do jazyka Grálu, je to všetko paradox. Každý nás chce vrátiť k prvému jazyku logiky, zákona a budovania veže ega. Ale s tým nemôžeme nikam ísť. Skočili sme z veže ega. Keď Parsifal uvidí Grál – aj keď sa vráti do sveta – je radikálne odlišný až do smrti.

Akonáhle sme zažili Grál – našu dušu, naše Pravé Ja, Boha v nás – stále zaostávame – padáme. Zrádzame iných aj seba. Nedarí sa nám žiť svoju vlastnú pravdu. Konáme v rozpore s našimi hodnotami a presvedčeniami. Sme pokrytci, leniví, žiadostiví a všetko ostatné. Ale aj my sme uväznení v pravde. Ako hovorí Jeremiáš, horí v nás (20, 9). Vieme, že je to pravda, aj keď nikdy nedokážeme žiť podľa toho. Odteraz by jediným hriechom bolo popierať, že je to pravda. Snaha dodržať to je zvyšok cesty Grálu.

Teraz je hľadanie skutočné, pretože Grál je skutočný. Boh je skutočný.“

Myšlienky z centra pre akciu a kontempláciu – Richard Rohr: Hrdinská cesta

„— Hlavnou postavou je hrdina alebo hrdinka, ktorá našla alebo urobila niečo, čo presahuje bežný rozsah úspechov a skúseností. Hrdina je niekto, kto dal svoj život niečomu väčšiemu, ako je on sám. —Joseph Campbell, Sila mýtu

V meditáciách tohto týždňa sa obraciame na Hľadanie grálu na základe predchádzajúcej práce otca Richarda s mužmi a spiritualitou. Sila mýtov a legiend nám môže pomôcť rásť vo vedomí a zrelosti a legendy o gráli obsahujú veľa takýchto archetypálnych vzorov. Všetci sú pozvaní, aby sa vydali na hrdinskú cestu:

Bolo mi povedané, že európske legendy o hľadaní sa objavili v rôznych formách okolo roku 1180 až 1350. Pochádzali z rôznych úrovní spoločnosti, presne v čase, keď bol veľký príbeh Evanjelia v zatmení a už sa nedostával do uší a nezasahoval do duší kresťanov. Dalo by sa povedať, že príbehy Grálu boli laickými spôsobmi, ako zmapovať a opísať potrebnú a dobrú duchovnú cestu.

Mýtus vyjadroval hlbokú múdrosť kresťanského kolektívneho nevedomia štýlom, ktorý nebol ani cirkevný, ani klerikálny. Namiesto toho sa tieto príbehy sebavedomo presunuli do sveta mystérií a metafor. Mohli to urobiť, pretože hľadanie bolo skutočné a mýty boli ukotvené v realite.

Verím, že žijeme v dobe, keď hľadanie už nie je skutočné. Ľudia si nie sú istí cieľom, sú neistí pri hľadaní zmysluplných vzorov a dokonca nie sú presvedčení o nejakom božskom pôvode. Je to veľká kríza významu pre Západ; na najhlbšej úrovni je to strata nádeje. Úzkosť a riešenia tejto krízy nemožno riešiť len na povrchu alebo na úrovni riešenia problémov. Iba posvätná psychológia alebo mytológia sú dostatočne hlboké a pravdivé na to, aby riešili otázky zmyslu a nádeje.

To, čo pravé náboženstvo vždy robilo, bolo otváranie dverí do tohto symbolického vesmíru, do sveta duše, ktorý je primárnym prístupovým bodom pre duchovný svet. Zdravé náboženstvo nás učí, ako vidieť, ako vidieť jasnejšie a ako vidieť veci úplne.

Hľadanie grálu je domácim príbehom muža menom Parsifal, ktorý vyrastá a učí sa správne otázky prostredníctvom skúšok a pokušení, zatiaľ čo kráča k Bohu. Počas hľadania Boh hovorí a vedie cez rodinu, zlyhanie, násilie, návštevy, zradu, sexualitu, prírodu, tieň a víziu. Každá osoba a každá udalosť, s ktorou sa človek stretne, je nevyhnutnou a milosťou naplnenou príležitosťou. Neexistujú žiadne slepé uličky, aj keď sa zdá, že ich je veľa. Neexistuje žiadny stratený čas, žiadne zbytočné postavy, žiadne náhodné udalosti. Všetko má zmysel. Je to úplne začarovaný vesmír; Boh vo všetkom čaká, aby prehovoril a dokonca aj požehnal.

Príbeh grálu sa dá vyrozprávať a prerozprávať, no napokon je to hľadanie – úloha – , po ktorom treba kráčať. Vždy je to zostup, vždy teror a pre tých, ktorí poznajú väčší príbeh, vždy účasť na zázraku.“

Rozjímanie dnešného dňa

Kristus za nás už priniesol obeť. Pýtať sa, akú obeť som ochotný priniesť pre Krista je zle položená otázka. Čo by som mohol Kristovi dať, čo ešte nemá? Skúsme sa pozrieť na kontext Krista. V Ježišovom Božstve nič nechýba pre vykúpenie a spásu každého jedného človeka. Vôbec nič. Čo teda mám dať? Čo som povinný dať Kristovi? Čo chce Kristus, aby som mu dal? Ak už má všetko, lebo On je všetkým vo všetkom?… 

Pre Ježiša Krista a Jeho božstvo a Jeho dielo spásy nemám, čo by som bol povinný dať, lebo môj dlh už bol splatený, moje putá a okovy rozlámané, som vykúpený, ospravodlivený a spasený Ježišovým dielom spásy… 

Tak akú obeť to mám dať? A pre koho? 

Ak Kristus je vo mne a ja v Kristovi, potom aj ten človek vedľa mňa má v sebe Krista a je v Kristovi. A čo to znamená byť v Kristovi ak nie to, že som Jeho telom, Jeho súčasťou. Takže ak sa obetujem za Krista, obetujem sa sám za seba? Takže ak som dobrý a láskavý a nežný a pozorný k sebe som dobrý, láskavý, nežný a pozorný ku Kristovi? 

Človek vedľa mňa… je pre mňa Kristom? Vidím v ňom Krista? Dotýkam sa v ňom Krista? Hovorím v ňom s Kristom? A keď mu slúžim, som k nemu pozorný, starám sa o jeho trápenia a pomáham mu niesť jeho bremená… to nesiem Kristov kríž? To obetujem svoj život za život druhého, hriešneho, slabého, padajúceho…? 

Teda akú obeť som ochotný priniesť pre Krista, ktorý je vo mne? A akú obeť za Krista, ktorý je vedľa mňa?

Do tretice, čo môžem priniesť a obetovať samotnému Ježišovi Kristovi, hlave Cirkvi? Akú inú , ak len nie prijať vykúpenie a spásu, odpustenie a lásku, milosrdenstvo a silu v odovzdaní seba samého?

Amen.