Archív kategorií: Meditácie

Day to daily little thought v. 1.12 (denné premýšľania)

Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba

TAKÉ NIEČO

Kto to s duchovným životom myslí aspoň trochu vážne, potrebuje Bohu darovať čas. Môže to byť nádych a výdych – čo je azda päť sekúnd:


„Ježiš“ „Tu“
„Ja“ „Tu“
„Ježiš“ „Tu“

Môže to byť Dýchanie Boha. Má to niečo hlboko spoločné s modlitbou ruského pútnika, či s Bartimejovou modlitbou, alebo Ježišovou modlitbou Srdca:


„Tu som – Tu si“

Z Centra pre akciu a kontempláciu od Richarda Rohra: Sustained Breath by Breath

Tak nádherné svedectvo o Božej prítomnosti…

Sustained Breath by Breath

CAC teacher James Finley shares how he experienced “the oneness of presence that alone is ultimately real” when he was a monk at the Abbey of Gethsemane:

One day as I walked back and forth in the loft of the barn reading the Psalms, I began to realize that what we tend to think of as the air is actually God. In a subtle, interior way I sensed that I was walking back and forth in the atmospheric, all-encompassing presence of God, who was sustaining me breath by breath….

The most intimate depth of this awakening moment was a simple awareness that God, who was sustaining my life breath by breath, knew me through and through as mercy within mercy within mercy. I was so overtaken by the intimate depths of my very presence being accessed by the presence of God in this way that I stopped reading the Psalms and simply sat on a bale of straw breathing God as I looked out over the meadow….

What was even more amazing is that this graced awareness of God and I inhaling and exhaling ourselves into each other continued for the next three days. It’s not that I walked around in some kind of trance. Quite the opposite, actually, in that I felt very present to each thing that I did throughout the day, but present in a pervasive underlying awareness of being in the presence of God, sustaining me breath by breath, knowing me through and through with an infused sense of mercy without end.

The third day of my God-breathing way of life fell on a Sunday…. As I walked along [a] narrow dirt path with its overarching canopy of trees, I paused and touched a leaf hanging from a low-lying branch. As I touched the leaf, I looked up and saw a single cloud hanging in the clear blue sky and whispered, “It’s one!” The infinite presence of God I was breathing, the cloud in the sky, the leaf I was touching, the earth on which I was standing, and the immediacy of feeling myself blessed and awakened to this all-encompassing presence were, in that instant, realized to be inexplicably and all-pervasively one. Please know that the words I am using in attempting to describe this intimately realized oneness are impoverished in a superficial, wordy kind of way compared to the transcendent oneness beyond words that I was so graced and privileged to experience.

Moved by the all-encompassing presence in which I was immersed, I walked off the path onto a field, where I sat in the tall grass moved by a strong wind with the blue sky overhead, all of which were experienced as bodying forth the endless diversity of the oneness of presence that alone is ultimately real.

Day to daily little thought v. 1.09 (Denné premýšľania)

Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba

TAKÉ NIEČO

VYZNANIE

Chcel by som Ti napísať. Nie! Chcel by som Ti tvárou v tvár povedať! Pozerať sa do Tvojich smejúcich sa modrých očí a hovoriť Ti moje vyznanie. To by som skutočne chcel. Z celej duše a z hĺbky srdca by som to chcel. Pohladiť Ťa nežne po zapýrených lícach. A stáť pred Tebou v pravde.
Toľko sa rozpráva o hovorení pravdy… Pravdou je, že pravda môže zabíjať. Pravdou môžem zabiť ľudské srdce, pravdou môžem zraniť ľudskú dušu. Videl som to. Spravil som to. Zranil som. Ublížil som pravdou. Rozvrátil som svet druhého človeka na roky. Nie! Takúto chybu už nespravím! Nie každú pravdu mám povedať… A že to bolí? Bolí to. Také už sú rany na srdci. Bolia…
Nebude vyznanie… Nebude dotyk… Nebude pohladenie… Nebude objatie… Nebude bozk…
Chcel by som povedať, že nebude pohľad plný lásky a túžby. To ale nie je pravda. Nedokážem sa nepozerať s láskou. Nedokážem zakryť túžbu.
Poručím telu. Poručím jazyku. No srdcu poručiť neviem.
A tak som tu pre Teba a mojim vyznaním pre Teba je môj život. Viac dať nemôžem. Viac dať nesmiem.

V Kristovi spojení naveky.

Day to daily little thought v. 1.08 (Denné premýšľania)

Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba

TAKÉ NIEČO

Máš ho?
…Májový dážď v srdci?
Bubnuje na plechovú strechu duše.
Necháš sa zmáčať do nitky?

A posledná kvapka?
…Tá najmenšia spomedzi kvapiek sveta…
Možno…
…slzavo sa nežne kĺže z oka?
Možno…
…perami sa dotkne spýreného líca?

…Ako pohladenie pierkom…

Možno…
…preráža stovky kilometrov?

…Ako bozk nevinného srdca…

A posledná kvapka?
…Vzplanula…

Day to daily little thought v. 1.06 (Denné premýšľania)

Rád by som dodržal formu, aby to bolo perfektné. Dnes na to nemám síl. Depresia a úzkosť si prichádzajú kedy chcú. Dnešný, piatkový deň, mohol byť krásny. Vlastne on bol krásny. Dialo sa nemálo skutočne krásnych vecí. Akurát, že sa nedotkli môjho vnútra. Nepotešili. Nepohladili.

Dobrý odpočinok…
Včasné prebudenie tesne pred budíkom…
Príjemná horúca sprcha…
Kvalitná káva…
Prekvapivo radostné privítanie na univerzite…
Chcené stretnutia s dlho nevidenými ľuďmi…
Zdieľanie o zázraku…
Hlboké a výživné prednášky morálneho teológa…
Bohatý čas na prípravu na písomku z kánonického práva…
Spomienky na milovanú osobu a úžasné chvíle s ňou prežité…
Kvalitná masáž…
Obľúbený, chutný obed…
Telefonát s priateľom a to, že som bol vypočutý a pochopený…
Očakávané, voľné poobedie bez práce…
Počítačová hra, ktorú zdieľam s priateľom…
Promptne vybavený nákup proteínu aj so šejkrom v cene…
Objavená fľaša kvalitného rumu s medom…
Živá a dynamická, radostná hudba spojená so spomienkami na príjemné…
Bojovná a silná život budiaca hudba z obľúbeného seriálu…
Film, ktorý som videl 50x a pozrel som si ho rád 51.krát…
Grana padano, olivy, jelenia klobása, plátky chleba s maslom…

Požehnaním a hojnosťou naplnený deň plný radostných udalostí, ktorý som prežil prázdny, pustý, suchý, smutný, opustený, v bolesti a úzkosti. Deň, ktorý som preplakal v tých radosť a šťastie vzbudzujúcich chvíľach.
Deň, kedy som ušiel z univerzity, aby ma spolužiaci nevideli rozplakať sa.
Deň plný, a prázdny zároveň.

Aj takto vyzerá depresia. Šuchtám sa pomalým, ťažkým krokom starca od jedného fantastického zážitku ku druhému. Stretávam sa a hovorím s úžasnými a vzácnymi ľuďmi. A prežívam smútok, ktorý mi zviera srdce. Prežívam úzkosť, ktorá mi zviera hrdlo. Prežívam celodenný, priebežný, nezdôvodniteľný plač, ktorý čas od času prejde do neovládateľného ryku. A každý z tých skvelých zážitkov je prázdny, mľandravý. Vlastne, ak nevyvolajú nič, je to ešte ten lepší prípad. Často vyvolajú niečo… čo im ale nijako nezodpovedá.

Kedy už tá bolesť skončí?

Day to daily little thought v. 1.04 (Denné premýšľania)

Rozjímanie – Meditácia – Úvaha – Zamyslenie – Modlitba

TAKÉ NIEČO

Meditácia nad nedeľným evanjeliom.

Úryvok: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“

Úvaha: Po ovocí ich poznáte. Kto je od Boha, prináša dobré ovocie.

Modlitba: Ježišu, Ty vieš, aké ovocie prinášam. Voveď ma do pravdy. Amen.

Úryvok: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“

Úvaha: Som ja ten nevidiaci, ktorý chce vidieť? Prichádzam za Ježišom s prosbou: „Aby som videl, Pane!?“ Priznávam si, že neviem, ale že verím? V tomto postoji je prítomná pokora pred Pánom, aj pred druhým človekom. Je to pravda o mne samotnom, pravda, ktorá oslobodzuje. „Neviem, ale verím!“ A možno skôr som ten, čo ani nevidí… myslím si, že vidím?
Koľkí pri Ježišovi hovorili, že vidia, hovorili, že vedia, hovorili, že poznajú… Ježiš im hovorí: „Keby ste videli, verili by ste!“ ale oni neveria, lebo sú presvedčení, že vedia. Postavili sa do role vlastníkov pravdy. Som ja ako kresťan katolík vlastníkom pravdy? Som ten, kto vie, alebo ten, kto v pokore verí?

Modlitba: Ježišu, Ty si Pravda, voveď ma do pravdy. Aby som videl, Pane. Amen.