Archív značiek: Svätý František

Denná meditácia Richarda Rohra z Centra pre akciu a rozjímanie v utorok 03.08. 2021.: Všetci smútia – dar sĺz

„Ľudský inštinkt je blokovať utrpenie a bolesť. To platí najmä na Západe, kde sme boli ovplyvnení „racionalizmom“ osvietenstva. Ako môže potvrdiť každý, kto zažil smútok, nie je to racionálne. Naozaj nevieme, ako preciťovať bolesť! (to hurt) Jednoducho nevieme, čo robiť so svojou bolesťou.

Tradície veľkej múdrosti sa nás pokúšajú naučiť, že smútok nie je niečo, z čoho by sa dalo utiecť. Je to minimálny priestor, čas transformácie. V skutočnosti nemôžeme riskovať, že sa zbavíme bolesti, pokiaľ sa nenaučíme, čo nás musí naučiť a ona – smútok, utrpenie, strata, bolesť – nás vždy má čo naučiť! Väčšina z nás, obzvlášť muži, bola bohužiaľ poučená, že strata a smútok je niečo, čo je potrebné potlačiť, poprieť alebo sa im vyhnúť. Oveľa radšej by sme boli nahnevaní ako smutní.

Asi najjednoduchšia a najobsiahlejšia definícia smútku je „nedokončené zranenie“. Pripadá nám to ako démon, ktorý sa točí okolo nás a príliš to bolí, takže okamžite hľadáme niekoho iného, ​​koho by sme mohli viniť. Musíme sa naučiť zostať otvorení svojmu smútku, čakať v trpezlivom očakávaní, čo nás môže naučiť. Keď sa príliš tesne uzavrieme okolo svojho smútku alebo svojho zármutku, keď sa to pokúšame napraviť, ovládať to alebo tomu porozumieť, popierame len jeho lekcie.

Svätý Ephrem Sýrsky (303–373), učiteľ Cirkvi, považoval slzy za sviatostné znaky božieho milosrdenstva. Prikazuje: „Daj Bohu plač a rozmnož slzy v očiach; cez tvoje slzy a [Božiu] dobrotu bude duša, ktorá bola mŕtva, obnovená. “ Aký iný typ ľudského bytia ako väčšina z nás! V charizmatických kruhoch, v ktorých som sa zúčastnil svojich prvých rokov služby, boli sväté slzy bežnou skúsenosťou. Svätí František a Klára z Assisi údajne plakali stále – celé dni!

„Režim plaču“ je skutočne iný spôsob bytia na svete. Je to iné ako režim fixovania, vysvetľovania alebo ovládania. Konečne môžeme slobodne cítiť tragédiu vecí, smútok z nich. Slzy čistia šošovky očí, aby sme mohli začať vidieť jasnejšie. Niekedy musíme plakať veľmi dlho, pretože naše oči sú tak špinavé, že vôbec nevidíme pravdivo alebo dobre. Slzy prichádzajú len vtedy, keď si uvedomíme, že to nemôžeme napraviť a nemôžeme to zmeniť. Situácia je absurdná, je nespravodlivá, je nesprávna, je nemožná. Nemala zomrieť; nemal zomrieť. Ako sa to mohlo stať? Až keď sme vedení k okrajom vlastných zdrojov, môžeme sa konečne dostať do plačúceho režimu.

Môžeme povedať, že naše slzy nás očistili, že potom nemusíme viniť nikoho, dokonca ani seba. Je to úplná transformácia a očistenie duše a vieme, že to prišlo od Boha. Je to tak a nejako je v tom Boh.“

Richard Rohr – Na prahu premeny 292.: Choroba z nedostatku prírody

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto deväťdesiaty druhy

„Môj duchovný učiteľ svätý František bol jedným z mála neskorších kresťanských svätcov, ktorí nadväzovali hlboký a jasný vzťah k prírode. Väčšina kresťanských dejín však súvisí s knihami, prekladmi a univerzitami; bratovražednými spormi medzi akademikmi a seminaristami; a s ľuďmi, ktorí sa dohadovali o slová, teórie spásy a spôsoby uctievania.

Prejavujú sa u nás vážne symptómy choroby z nedostatku prírody. Som úprimne presvedčený, že Zem je už v dnešnej dobe pre mnohých mužov tým posledným, čo je ešte dostatočne spoločné nám všetkým, dostatočne múdre, dostatočne trpiace a dostatočne stvorené Bohom, aby ich malo silu skutočne zmeniť. Vyrazte von, zostaňte mlčky, buďte sami a dlho a radostne načúvajte. „Príroda je prvotné a najdokonalejšie zjavenie božstva,“ povedal sv. Tomáš Akvinský. Bola bibliou pred Bibliou, a my sme v nej prestali čítať.

Ako môžem tráviť čas v prírode?
Čo môžem spraviť, aby ten čas viac napomáhal duchovnému hľadaniu?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 321.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Vyhnanstvo ako liminálny priestor – Exhaust as liminal space

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto devätnásty

„Veľká časť práce, ktorú Biblia pripisuje Bohu, smeruje k tomu, aby zaviedla ľudí do liminálneho priestoru, udržala ich tam dosť dlho, aby pochopili niečo nového, a nakoniec ich zase vyviedla späť. Dramatickými symbolmi tohto procesu môžu byť Izraeliti v Egypte, Daniel v jame levovej, falošne obvinená Zuzana, Eliáš v jaskyni, Peter a Pavol vo väzení. Liminálny priestor je oným veľkým miestom učenia, základným momentom premeny.

Mnoho duchovných velikánov usiluje o to, prežiť celý život „na prahu“. Snažia sa žiť na okraji a na periférii systému, aby ich systém nevtiahol do svojich ilúzií a bonusov. Zámerne žijú „v nerovnováhe“ vzhľadom k tomu, čo väčšina z nás považuje sa normálny a zdravý rozum. Spomente si na radikálnu chudobu svätého Františka, dobročinnosť Dorothy Day, na životy takmer všetkých misionárov. Vedia, že nejaká forma vyhnanstva zo zabehnutého poriadku je jediným spôsobom, ako získať hlbšiu múdrosť a širší súcit.

Kto z tých, ktorých poznám, trávi mnoho času v premieňajúcom priestore?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 245.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov