Archív značiek: Trojica

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 21.01. 2021.

Štvrtok 21.1.2021

„V dnešnom čítaní môžeme nájsť duchovný princíp. Je to poklad skrytý pre tých, ktorí budú požehnaní tým, že ho nájdu. Kľúčom k nájdeniu tohto pokladu, alebo iného pokladu ukrytého v Písme, je objavenie perspektívy, ktorá prináša veľké duchovné ovocie. Ovocie je dôkazom požehnania, ktoré bolo skryté, aby ste ho našli. Pre mňa je myšlienka objavenia pokladov ukrytých v Biblii perspektívou, ktorá robí moje čítanie zaujímavým aj nádejným. Prináša dobré ovocie a požehnanie. 

Dnešný duchovný princíp je zhrnutý v prvom verši čítania z Hebrejom. „Ježiš je vždy schopný spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.“ 

Jeden človek si predstavuje Ježiša, ktorý sedí s Bohom niekde ďaleko a spolu nás sledujú. Človek chce vzťah s Bohom prostredníctvom modlitby k Ježišovi. Zakaždým, keď dôjde k hriechu, ktorý preruší spojenie medzi ním a Bohom, Ježiš ho zachráni tým, že hovorí s Bohom v jeho mene. Mnoho ľudí má túto perspektívu, keď náš vzťah k Bohu nie je blízky ani dôverný. Sme iba účastníkmi rozhovoru, ku ktorému sa nemôžeme pripojiť, aj keď z toho môžeme mať úžitok. Myslím na hodnotiteľov, ktorí diskutujú o tom, akú známku majú po skúške udeliť študentom. Študenti môžu dúfať v dobré známky, ale nie sú súčasťou rozhovoru, ktorý určí ich budúcnosť. Študenti, ktorí čakajú na výsledky skúšky, žijú skôr v nádeji na požehnanie než v skúsenosti. 

Ďalší človek verí, že Ježiš svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zaplatil za hriechy všetkých veriacich. Samotná skutočnosť, že Ježiš žije a sedí s Bohom Otcom, je teda večným tichým príhovorom v mene veriacich. Nemusíme byť oddelení od Otca kvôli hriechom, za ktoré sa neustále a večne platí vierou v Ježiša. Tento rok sú školské skúšky detí pre Covid zrušené. Namiesto toho spolupracujú a diskutujú o svojej situácii so svojimi učiteľmi, ktorí im dajú predpokladané známky. Učiteľ je na strane študentov a chce dať najlepšiu známku, aká je možná. Takže spolupracuje so študentom, aby ho zachránil pred slabými známkami. Toto je osobnejší a dôvernejší obraz nášho vzťahu s Ježišom. 

Stále však existuje hlbšia perspektíva. Ďalší človek si myslí, že Ježiš a Otec Boh nie sú niekde ďaleko, ale že žijú vo vnútri veriaceho človeka. Táto perspektíva umožňuje človeku prežívať nepretržitú vnútornú komunikáciu s Bohom prostredníctvom jeho myšlienok a pocitov. Je to ako študent, ktorý trvale žije so svojím učiteľom (učeník). Študent aj učiteľ majú jediný cieľ. Chcú, aby sa študent stal ako učiteľ. To povýši študenta z niekoho, kto je hodnotený, na niekoho, kto pracuje a žije s príhovorcom, kým sa sám neprihovára za ostatných. 

Ktorá z týchto perspektív vám najlepšie vyhovuje? Všetky sú dobré, ale niektoré sú plodnejšie ako iné. Modlite sa k Duchu Svätému, aby vás viedol vo všetkej pravde. Osobne môžem odporučiť neustály vnútorný dialóg s Otcom i Ježišom. Je to dôverné a vedie to k väčšej láske, radosti, pokoju a trpezlivosti; a môže sa v tom pokračovať za každých okolností. Ďalej nás vedie k modlitbe za ostatných. Tieto modlitby sú vždy Božou vôľou, a tak zažívame dobré ovocie tak v sebe, ako aj v iných.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Niekedy ľudia požiadajú Roberta alebo mňa, aby sme sa za nich modlili. Myslia si, že naše modlitby sú efektívnejšie. Že máme na Boha horúcu linku a že nás bude počúvať, keď ich nepočúva. To nie je pravda. Boh vo svojej milosti a milosrdenstve oslovuje všetok svoj ľud. Hľadá vzťah so všetkými.

Vidíme, ako Ježiš oslovuje malomocného v reakcii na jeho slová: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš mal súcit, natiahol sa a dotkol sa ho. Neuzdravil len jeho pokožku. Mohol povedať „buď zdravý“ a nedotknúť sa ho. To by uzdravilo jeho pokožku, ale nie jeho srdce. Jeho srdce bolo zlomené izoláciou a odmietnutím, ktoré malomocní zažívali. Ježišov dotyk priniesol hlboké uzdravenie.

Zoberme si izraelský tábor pri Eben-Ezeri. Čelia náročnej situácii. Zahynulo 4 000 mužov a Filištínci sú stále pripravení bojovať. Čo budú robiť? Spomenuli si na Archu zmluvy v Šíle. To bolo ich miesto na stretnutie s Bohom. Archa obsahovala najcennejšie predmety Izraela: kamenné tabule 10 prikázaniami, Áronovu tyč a nejakú mannu. Kňazi mali ísť do vnútornej miestnosti raz ročne, vstúpiť do svätyne svätých a kropiť krv, aby pokryli hriechy ľudu. Tu bolo miesto Archy. Ale Eliho synovia Boha nerešpektovali ani ho nectili, a tak priniesli Archu na bojisko.

Filištíni počuli, že Archa dorazila a boli vystrašení. Uctievali síce modly, ale uznali, že Boh Izraelitov je mocný. Vedeli, že Boh Izraelitov bol s nimi, keď utekali z Egypta a umožnil im zvíťaziť v mnohých bitkách. Napriek svojmu strachu sa zaviazali bojovať naplno.

Izraeliti nechápali, že existuje rozdiel medzi Božou prítomnosťou a Božími symbolmi. Verili, že Boží symbol vyhrá bitku za nich. Nie je to tak. Ich nárek je zaznamenaný v Žalme.

Ceníme si symboly a používame ich na to, aby nás spojili s Bohom. Sú užitočné, pokiaľ nám to umožňujú, ale nenahrádzajú vzťah s Bohom. Keď držíte kríž, ruženec, keď sa pozeráte na svetlo sviečky alebo akýkoľvek obrázok alebo symbol, ktorý máte, použite ich na zameranie sa na jedného z členov Trojice a na rozhovor s nimi, ako by ste boli tvárou v tvár inej osobe. „