Archív kategorií: Dospelé deti alkoholikov

Materiály o 12 krokovom programe dospelé deti alkoholikov DDA

Rys 1.

Rys 1 Stali sme sa izolovanými a bojíme sa druhých, obzvlášť autoritatívnych osôb. Dospelé deti často skrývajú svoje strachy. Strach, alebo niekedy hrôza, je jedným z prepojovacích vlákien, ktoré spájajú 14 znakov dohromady. Dve z prvých troch znakov opisuje náš strach z ľudí. Zatiaľ čo veľa dospelých detí sa javí ako veselé, užitočné alebo sebestačné, najviac žijú v strachu zo svojich rodičov a partnerov a obávajú sa aj zamestnávateľa.Niektorí sa neustále báli nedostatku financií, predstavovali si zdravotné problémy alebo svetovú katastrofu. Majú pocit hroziacej skazy alebo že sa zdá, že nič nefunguje. Dokonca aj zdanlivo odvážne dospelé dieťa, ktoré ukazuje odvahu, môže zakrýva hlboký pocit, že sa necíti bezpečne alebo hodné lásky.Podstatou týchto myšlienok je obyčajne strach zo zahanbenia alebo opustenia. Hanba je hlboký pocit, že naša duša je v podstate chybná. Opustenie znamená viac, než byť nechaný osamote alebo ponechaný za dverami. Hanba a opustenie sú dva z najlepšie identifikovateľných rysov dysfunkčných domovov. Okrem iných faktorov existujú ďalšie dve z podmienok, ktoré pomáhajú produkovať dospelé dieťa, nezávisle na tom či alkohol alebo drogy v domácnosti sú alebo nie. Dospelé deti zo všetkých typov rodín nielen že majú hlboký pocit hanby, ale veria, že sú hanbou. V niektorých prípadoch hanba dospelého dieťaťa je až taká prenikavá, že môže paralyzovať telo aj myseľ človeka. Dospelé deti popisujú „ útok hanby“ , ktorý im môže spôsobiť telesné ochorenie alebo návrat do detského veku. Počas návratu sa dospelé dieťa cíti fyzicky malé. Dokonca aj videnie môže byť ovplyvnené, keď hanba zaútočí na telo. Intenzívny pocit hanby môže spôsobiť, že priestor sa zdá byť deformovaný a osvetlenie sa zdá byť podivné. Veľa dospelých detí má počas týchto okamihov ťažkosti s úplným dýchaním. Opustenie môže mať veľa foriem. Jedna foriem je, že rodičia jednoducho nechajú dieťa samé a nevrátia sa. Alebo to môže zahŕňať rodičovský perfekcionizmus, podľa ktorého chovanie dieťaťa nikdy nie je dostatočne dobré. Rodičia opúšťajú svoje dieťa aj keď zabudnú dieťa pochváliť, alebo keď nespoznajú snahu dieťaťa sa im zapáčiť. Namiesto toho rodičia veľmi rýchlo kritizujú a naprávajú chovanie dieťaťa, ale zriedka si nájdu čas na to, aby ho pochválili alebo v ňom budovali dôveru v správne rozhodnutia. V dôsledku tohto mnoho dospelých detí má v sebe zabudovaného kritického rodiča. Vnútorný kritický rodič vyčíta a podkopáva dieťa takmer na každom kroku. Kritický vnútorný rodič je forma seba opustenia. Hanba a opustenie. To je to, ako nás naše dysfunkčné rodiny v detstve kontrolovali. Videli sme našich rodičov ako autority, ktorým nemôžeme dôverovať.

Uzdravujúca sa obeť

„Ak zveličujeme svoje omyly a ubíjame sa za ne, máme tendenciu sa preniesť k postoju mučeníctva, alebo na seba prevezmeme pozíciu obete.“ VČK, str. 197

Bez vyváženého pohľadu Piateho kroku mnohí z nás svoje chyby buď zľahčujeme, alebo zveličujeme. Zvolením si druhej možnosti si nahovárame, že si zaslúžime zneužívanie za všetko zlé, čo sme spravili. Avšak takéto vyhlasovanie je len zostatok zo zlého zaobchádzania, ktoré sme zažili v detstve.

Časť z nás žila súčasne vo vzrušení i strachu z možnosti, že znova budeme emocionálne ubíjaní. Ten pocit bezmocnosti nám bol známy, pretože sme sa cítili milovaní, len keď nás ako deti znova a znova zahŕňali negatívnou pozornosťou.

Niektorí sme dostávali pozornosť len vtedy, keď nás sexuálne zneužívali alebo bili. Na to, aby sme to prežili, potrebovali sme veriť, že si takéto zaobchádzanie zaslúžime. Nebolo inej možnosti, ako váľať sa v tom, čo sa dialo v našej rodine.

Dnes sa učíme prijať svoju realitu, minulú i prítomnú. Za to, čo sa nám v detstve stalo, nenesieme zodpovednosť, ale za to, čo robíme dnes, áno. Avšak, nemusíme akceptovať zneužívanie, aby sme napravili svoje chyby. S pomocou neutrálnej tretej strany vo forme našich skupinových spolupútnikov, prechádzame k novým pravidlám. Volíme si milovať samých seba a byť milovaní tými, ktorí sú toho schopní.

Dnes už nie som viac obeťou. Dávam seba na prvé miesto a robím zdravšie rozhodnutia , ktoré ma držia nohami pevne na zemi.“