Archív značiek: Boh

Sny

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto dvanásty

„Ako sa môžete dozvedieť viac o svojom skrytom ja? Často sa nám náš tieň môže zreteľne ukazovať v snoch. Sny hrajú v celej Biblii dôležitú rolu. I dnes sú sny niekedy jedinou cestou, kadiaľ k nám Boh môže preniknúť.

Niektoré sny sú znepokojivé, pretože reprezentujú tieňovú energiu. Stačí ale len pozorovať postavy a udalosti. Staňte sa detektívom. Premýšľajte o sne i o svojej emocionálnej reakcii naň a spýtajte sa: „Čo sa mi toto snaží povedať?“ Pozerajte sa na svoje sny ako na cenné lekcie, dary od Boha, ktoré prichádzajú v noci, kedy sú hranice medzi vedomím a nevedomím priepustnejšie. Preto si môže v snoch preraziť cestu pravda.

Sám som si na svojich snoch uvedomil, že v nich len zriedkakedy dochádza k nejakému súdeniu alebo moralizovaniu. Sny jednoducho odhaľujú. Mojou úlohou je nájsť súvislosti a spraviť rozhodnutie. Môj snový svet je v tomto zmysle dokonca tak konzistentný, že som ho pochopil ako dôkaz, že Boh nesúdi ani nemoralizuje. Boh odhaľuje a jeho pozvánka má nekonečnú platnosť.

Čo mi moje sny odhaľujú o mojom tieňovom ja?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 238.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

#DeňDvestoDvanásty #Sny #Moralizovanie #Súdenie #Odhaľovanie #SnyOdhaľujú #Pravda #StaňSaDetektívom #CestaPravdy #Boh #BohNesúdi #BohNemoralizuje #NájsťSúvislosti #SpraviťRozhodnutie #Rozhodnutie #Biblia #SkrytéJa #Ja #TieňovéJa #Tieň #BohOdhaľuje #BohPozýva #Pozvánka

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Štvrtok 16.7.2020

„Niekedy sa pýtam, ako to mám urobiť? Písmo v Matúšovi ma viedlo k tomu, aby som si položila otázku: „Ako mám na seba vziať Ježišovo jarmo?“ Ale dnes som na túto otázku dostala odpoveď.

Už nejaký čas som cítila výzvu tráviť čas v tichosti pred Bohom. V istom zmysle sa to zdá byť stratou času. Sedím v tichosti; niekedy sa mojou hlavou preháňajú náhodné myšlienky, keď sa prejavuje zaneprázdnenie v mojom vnútri. Inokedy prežívam hlboký vnútorný pokoj. Väčšinou sa zdá, že Boh tiež mlčí. Som povzbudená priateľom. On tiež strávil hodinu v tichosti, na konci ktorej si myslel, že premárnil čas. Otec mu v jeho myšlienkach odpovedal „Mne sa to ale páčilo“. Tak som si uvedomila, že môj čas v tichosti je oázou osvieženia. Nepotrebujem nič dosiahnuť ani mať žiadny výsledok. Bez ohľadu na to, aký prázdny alebo zbytočný pocit z toho mám, Otec ma osviežuje. Je to, akoby v mojom vnútri naplnil zásobník, plný jeho samého, takže keď príde čas, budem mať potrebné zdroje na to, aby som mohla čeliť výzvam dňa. Takže všetko, čo musím urobiť, je prísť, taká aká som, bez ohľadu na to, aké bremená a starosti nesiem. Prísť v tichu. Čakať v tichu. Takto nesieme s Ježišom jarmo spoločne, čerpám z jeho zdrojov a nachádzam odpočinok pre svoju dušu.

Sedieť v tichu je jedným zo spôsobov, ako udržujem svojho ducha bdelého pre Boha. Keď to robíme, prijímame jeho pokoj a on vyhladzuje a vyrovnáva cestu pred nami. Dnes, po sedení v tichu, som mala obraz diaľnice; hladkej a rovnej. Pre mňa to bolo potvrdenie Božej prítomnosti a jeho práce v tichosti.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Utorok 7.7.2020

„Tieto dve čítania poukazujú na kontrast medzi tými, ktorí sa rozhodli nepočúvať Pána, a tými, ktorí načúvali a počuli jeho hlas.

Izrael bol v prvej skupine. Spomínate si, ako sa rozhodli zhotoviť zlaté teľatá, aby ich mohli uctievať? Desať izraelských kmeňov sa oddelilo od Júdska, pretože kráľ Roboam bol tvrdým pánom. Roboam bol synom Šalamúna a Naamy, Amončanky. Bol teda synom jednej zo Šalamúnových pohanských manželiek, ktoré stavali chrámy bohom Moabska a Amonu. Toto mi pripomína príbeh pádu. Eva jedla ovocie z nesprávneho stromu, zatiaľ čo Adam neurobil nič, aby ju zastavil. Šalamún nezabránil výstavbe pohanských chrámov, čo svedčí o tom, že prestal počúvať Boha. Keď sa stal kráľom jeho syn Roboam, nedal svätyne zbúrať. Desať kmeňov sa vzbúrilo a oddelilo sa od Júdska. Následne si postavili svoje vlastné chrámy so zlatými teľatami, aby Izraeliti nechodili do Jeruzalema uctievať Pána. Keď Roboam prestal počúvať Boha, zožal, čo zasial. Rovnako ako on zneuctil Boha, ľudia zneuctili jeho.

Ježiš, samozrejme, patrí do druhej skupiny. Hovorí iba to, čo počuje od svojho Otca, takže neustále načúva Bohu. A jeho nasledovníci zase počúvajú jeho hlas. Dnes má Ježiš na celom svete nasledovníkov, ktorí stále počujú jeho hlas vo svojich myšlienkach a predstavivosti. V Matúšovom evanjeliu vidíme ovocie nasledovania takejto nebeskej múdrosti. Ježiš vyliečil každú chorobu. Svojim učeníkom povedal niečo neobvyklé. Hovoril o pastierovi, pánovi a ovci. On je dobrý pastier, Otec je pán a učeníci boli jeho ovcami. Ježiš ich však povzbudzoval, aby sa stali pastiermi. Nepovedal im, čo majú robiť. Povedal im, aby požiadali Otca, aby vyslal robotníkov na žatvu. Prečo? Chcel, aby najprv sami počúvali Božie slovo a potom ho hlásali. Tí, čo počujú hlas Majstra, ktorý ich vysiela, sa sami stanú pastiermi. Tí, čo nepočujú, zostanú ovcami – čo je ešte stále veľmi dobrý výsledok.

V Liste sv. Pavla Rimanom 10, 17 je napísané: „Viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ Viera nepochádza zo slova, ale z vypočutia slova. Inými slovami, viera pochádza z osobného vzťahu s Otcom. Šalamún ho stratil, Ježiš si ho zachoval.“

Previnilosť (pocit viny) verzus hanba

Deň dvesto ôsmi

„Rozlíšme medzi dobrou previnolosťou (dobrým pocitom viny), zlou previnolosťou (zlým pocitom viny) a hanbou. Dobrý pocit viny je nevyhnutným prejavom svedomia, ktorý ma nabáda, aby som prevzal zodpovednosť za to, čím som sa previnil. Dobrá previnilosť (pocit viny) je náležitou reakciou na niečo, čo som urobil alebo myslel a čo bolo zlé. Oproti tomu hanba ma núti, aby som sa cítil zle za to, kým som ako človek, a to úplne bez ohľadu na to, čo som urobil alebo na čo som myslel. Pokiaľ si v sebe nesiem hanbu, budem takmer vo všetkom vidieť niečo, za čo sa cítim previnilo. Hanba teda vedie k zlej, neurotickej previnilosti (zlému neurotickému pocitu viny), ktorá ma neprivádza k pravde ani k Bohu, ale drží ma zajatého v pocitoch prehry a nedostatočnosti.

Po štyridsiatich rokoch kňazskej služby môžem s istotou povedať: Boh nikdy nevedie dušu previnilosťou (pocitom viny) ani hanbou. K hlbšej láske k Bohu nevedie dokonca ani ona správna previnilosť (správny, dobrý pocit viny), ktorá je pre mňa inak užitočná.

Boh vedie dušu tak, že ju zvádza, pozýva, že sa jej odkrýva, že nám dopriava nijak nepodmienenú milosť, hlboké odpustenie a umožňuje mi čím ďalej, tým viac prijímať seba samého v mojej nedokonalosti – a práve to ma potom, takmer bez toho, aby som si to uvedomoval, odvádza od chybovania. O tomto by som zo srdca rád presvedčil ostatných snáď viac, než o čomkoľvek inom!

Ako sa môže z previnilosti (pocitu viny) stať forma sebazvýznamňovania?
Ako používam vinu, aby som sa vyhol vlastnému rastu?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 234.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov #DeňDvestoÔsmi #PrevinilosťVerzusHanba #Hanba #PocitViny #Previnilosť #ZlýPocitViny #DobrýPocitViny #Boh #BohNevedieDušuPocitomViny #BohNevedieDušuHanbou

Úvaha 2020. 05. 17.

Dnes som sa zamyslel nad prepojením liturgických čítaní a hľadal som nejakú červenú niť, ktorá by ku mne prehovárala.
Zachytilo ma, ako Ježiš hovorí o láske, o prikázaniach, o ich poznaní a o ich dodržiavaní. Zaujalo ma, že láska predchádza zachovávanie prikázaní a zachovávanie prikázaní predchádza Duchu pravdy. Duch pravdy je nezlučiteľný s duchom Sveta, ten ho nemôže nijako prijať a vzájomne si odporujú. Svet Ducha nepozná, ani nevidí a keďže ho nevidí, nemôže ho ani poznať. Ale my Ducha, podľa Ježišových slov, poznáme! Duch ostáva u nás a je v nás.
Petrov list hovorí o utrpení, že: „je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé.“ Vtedy mi napadlo: „Je utrpenie Božia vôľa?“ Potom som si uvedomil, že sa mi v úvahe miešajú dve chápania utrpenia:
1. To, ktoré smeruje k nekonečnu, to eschatologické, ktoré Peter aj jasne hovorí: „Veď aj Kristus RAZ NAVŽDY TRPEL za naše hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený.“ Teda v kontexte nekonečna a posledných vecí už bolo „odtrpené“ čo malo byť odtrpené.
2. Druhý pohľad na utrpenie je to – tu a teraz. To, ktoré už prežili ľudia okolo nás a mi sami, to, ktoré nás ešte len čaká a predovšetkým to, ktoré zažívame teraz.
Môžeme sa zmieriť s utrpením? Môžeme Bohu ďakovať za utrpenie? Môžeme dokonca veriť, že utrpenie je Božia vôľa? Boh, ktorý chce, aby sme trpeli? To je nejaký nezmysel, nie? Prečo veriť v niekoho, kto chce, aby sme trpeli, keď všetko v nás kričí po tom, aby sme ukončili utrpenie?
Iná myšlienka mi prišla v súvislosti s tým, že Peter vlastne hovorí, že dobré je trpieť za zlé skutky, ale lepšie je trpieť za tie dobré.
Myslím, že kľúčom k rozuzleniu tohto klbka môže byť práve prvé čítanie. Filip káže v Samárii o Kristovi. Niektorí sú prostredníctvom Filipa uzdravení. Potom mnohí uveria. Potom – až potom – na nich vkladajú ruky, aby dostali Ducha Svätého. Nie je to nejaké zvláštne poradie vecí?
Trpíme. To je fakt. Trpíme, či robíme dobré veci, alebo robíme tie zlé. A každý z nás robí tie dobré, aj tie zlé veci. A každý z nás trpí za tie dobré veci, aj za tie zlé veci. Je ale Boh zodpovedný za naše utrpenie?
Keď trpíme za naše zlé veci, do istej miery trpíme spravodlivo? Možno. Do istej miery hlavne trpíme ako dôsledok nášho vlastného konania. Peter tvrdí, že to je dobré. Kto vie, či by sme boli schopní sa poučiť zo svojich chýb bez týchto následkov? Takže, ak sme ochotní sa poučiť, rastieme.
Trpíme ale, aj keď robíme dobré veci. Dobré veci narážajú na ducha Sveta, na padnutú prirodzenosť sveta, na nedokonalosť sveta. A druhí ľudia odpovedajú, duch Sveta odpovedá a nedokonalý svet odpovedá. Často tá odpoveď spôsobuje utrpenie. Je toto utrpenie dôsledkom našich činov? Je spravodlivé? Nie.
Dokonale sa nám to zamotá, keď do toho zapojíme otázku toho, čo je dobré a čo zlé. A tu zároveň trafíme na rozuzlenie: Kristus. Kristus je odpoveď!
Nám v tomto obraze svedčí postavenie malého dieťaťa pred múdrym starcom, pred mužom, učiteľom, vychovávateľom, priateľom. Pokorné v tom, že je pravdivé: my nevieme! On vie. Cestou Ducha Svätého nám krok po kroku hovorí. A to, že to nie je všetko a naraz a hneď a podľa našej vôle a podľa našich predstáv – to nám spôsobuje utrpenie. Boh v tom ide omnoho ďalej a – toto je nám asi už známe – môžeme sa pripojiť ku Kristovmu utrpeniu na kríži a mať podiel na spáse celého sveta, ľudstva, i seba samých. Toto nám umožňuje práve život v Duchu Svätom.
Chce Boh, aby sme trpeli? Či už trpeli spravodlivo alebo nespravodlivo… Môže si Boh tým utrpením poslúžiť? Môže byť utrpenie prínosné a užitočné pre mňa tu a teraz? Môže utrpenie mať hodnotu presahujúcu všetky moje predstavy? A na záver otázka: „Môže byť utrpenie úplne zbytočné?“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov Piatok 03.04. 2020.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca

Piatok 03.04. 2020.


„„Hrôza zôkol-vôkol.“ Jeremiáš predpovedal pohromu a ťažkosti pre ľud Júdu a Jeruzalema. Tak ho bili, vysmievali a napádali. A ľudia okolo neho ho pozorovali a čakali na jeho pád. Jeremiášovou útechou bolo, že Pán bol s ním ako mocný hrdina.


Teraz, keď toto píšem, sa v Európe vyskytuje koronavírus. Taliansko každý deň oznamuje nárast počtu postihnutých a rastúce počty úmrtí. Krajiny zatvárajú svoje hranice, svoje školy, univerzity, rušia svoje stretnutia. Priateľka, ktorá je lekárkou, si uvedomuje riziká, ktorým sú vystavení zdravotníci. Sleduje tiež sociálne médiá, facebook a lekárske skupiny. Aj keď tu nie je hrôza zôkol-vôkol, je tu dosť veľa strachu.


Aká je odpoveď? Neviem, aká je odpoveď z lekárskeho hľadiska. Prenechávam to tým, ktorí sú kvalifikovaní na zvládanie infekcie a vedia, ako sa bude šíriť. Neviem, aká je odpoveď zo sociálneho hľadiska. Prenechávam to tým, ktorí sú vo vláde a verím, že sa snažia urobiť to najlepšie pre svoju krajinu vo veľmi ťažkých podmienkach. Potom dodržiavam rady týkajúce sa hygieny, sebaizolácie a organizačné pokyny autorít. Žalm 18 nám dáva odpoveď. Vo svojej úzkosti volám k Pánovi a on počul môj hlas.


Pred niekoľkými rokmi som bola na odľahlom mieste so skupinou asi 70 ľudí. Od lekárskej pomoci sme boli vzdialení na hodiny cesty a jazdy lietadlom. Nebola som tam ako lekárka, ale keď sa veci začali zhoršovať, ľudia sa obracali na mňa. Niekto zomrel, iní boli zranení, niektorí vážne, a došlo tam aj k emocionálnym problémom. Cítila som sa, ako keby sa na mňa valili smrtiace prívaly a ničivé záplavy. Vo svojej úzkosti som volala k Pánovi a on mi pripomenul Žalm 18. Vytiahol ma z hbočiny, zachránil ma a priviedol ma na priestranné miesto. Keď som čítala tento žalm, najprv som bojovala. Vo veršoch 7 – 15 Boh prichádza v hneve, a keď je nahnevaný, nie je bezpečný. Ale potom som si uvedomila, že sa nehnevá na mňa. Hnevá sa na toho, ktorý prináša smrť a skazu. Hnevá sa na Zlého.


Koronavírus nie je poslaný ako Boží trest. Náš Otec nie je takýto. Žijeme v jeho milosti a milosrdenstve. Náš Otec nás miluje a jeho dokonalá láska nás môže oslobodiť od strachu. Môže tiež všetko obrátiť na dobré. Takže čokoľvek teraz prežívate, pozývam vás volať k Otcovi a hovoriť s ním. Jeho slová prinášajú život. Buďte požehnaní, aby ste boli oslobodení od strachu, aby ste poznali jeho lásku a zotrvali v pokoji.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #Jeremiáš #Žalm18 #Boh #Zlý #BohSaNehneváNaNás #BohNetrestá

Zamyslenie manželov Hoxarovcov 02.04. 2020

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca

Štvrtok 02.04. 2020.

Evanjelium podľa Jána − Jn 8, 51-59

„Ježiš povedal Židom: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“
Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: ‚Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.‘ Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“
Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ‚On je náš Boh,‘ a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“
Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“
Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“
Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.“

Zamyslenie:
„V týchto častiach Písma Ježiš žiada, aby jeho poslucháči zaujali k nemu postoj. To isté žiada od teba i odo mňa. ‚Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo neuvidí smrť naveky.‘ Jeho poslucháči sú ohromení a dospeli k záveru, že je posadnutý. Pripomínajú mu, že Abrahám zomrel, a tiež aj všetci proroci. Hovoria, ‚Kto si myslíš, že si?‘ Musíš byť šialený!

Ježiš nepotrebuje, aby mu to pripomínali, pretože si tú udalosť pamätá. Keď Boh hovoril s Abrahámom, Ježiš tam bol tiež. Ako je to možné? Pretože sú večne zjednotení. Ježiš raz povedal: ‚Ja a Otec sme jedno.‘ Žalmista nám pripomína, že Pán večne pamätá na svoju zmluvu; takže Ježiš nikdy nezabudne na zmluvu, ktorá bola uzavretá s Abrahámom. Toto je alternatívna perspektíva. Ježiš nie je posadnutý ani šialený; on je Boh. Ale uvidia jeho poslucháči pravdu? Boží prísľub Abrahámovi, potvrdený Izákovi, bude záväzný pre tisíce generácií. A aký je to prísľub? ‚A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán do večného vlastníctva; a budem vašim Bohom.‘ Izraelčania žijú aj teraz v krajine Kanaán. Abrahámovi tiež povedal, ‚Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach.‘ Izraelčania boli povinní preukázať obriezkou, že boli oddelení pre Boha.


Židia nemohli prijať Ježišovo tvrdenie, že Boh je jeho Otcom. Ani to, že bol s Abrahámom, ktorý sa radoval, že vidí jeho deň. Ani to, že on je JA SOM, čo znamená, že je Boh. Tak zdvihli kamene, aby ho zabili. Rozhodli, že Ježiš bol hodný smrti, pretože sa robil rovným Bohu. Ale čo je zvláštne, nemôžu ho zabiť, pretože Ježiš sa skryl a odišiel z chrámového nádvoria. Neokúsil smrť!


Veríte v Ježiša? Veríte, že nikdy neuvidíte smrť? Mnohí kresťania nevedia, čo naozaj veria. Veria v Ježiša, ale tiež veria, že uvidia smrť. Ale Ježiš nám nedal takúto možnosť voľby. Prečo neveriť tomu, čo povedal; že nikdy neuvidíte smrť. Vaša duša bude žiť naveky. Ježiš vás chce konfrontovať s rozhodnutím. Urobte správne rozhodnutie a budete pokojní a plní nádeje až do chvíle, keď poviete svoje posledné Zdravas Mária. Urobte zlé rozhodnutie a strach zo smrti ukradne vaše životné šťastie. Buďte šťastní, nebojte sa.


Ako sa Covid šíri národmi, môžeme si byť istí, že náš Boh dodržiava svoje zmluvy. Môže byť užitočné preskúmať prísľuby, ktoré vám dal. Jedným z užitočných je pre mňa Žalm 62. „On je moja pevnosť, nikdy sa nezakolíšem.“ To sú slová piesne, ktoré boli pre mňa silné v mojich ťažkých chvíľach. Ich sila je stále so mnou. Zvlášť, keď ich spievam a vyhlasujem ako jeho pravdu. Sú vzaté z Žalmu 62. Možno by ste mohli aj vy vyhlásiť ich pravdu.


Žalm 62, 7-9
[7] Iba on je moje útočište a moja spása, moja opora, nezakolíšem sa.
[8] V Bohu je moja spása i sláva; Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.
[9] Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; Boh je naše útočište.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #Otec #Syn #Ježiš #Abrahám #JaSom #Boh #SmrťNaveky #Viera #KtoZachováMojeSlovo #NeuvidíSmrťNaveky #Kameňovanie #Chrám #Odišiel

Vlastná úvaha:

Prvé, čo ma zarazilo bolo, že Ježiš hovorí: „neuvidí smrť naveky“ a židia hoc Ho citujú predsa hovoria „neokúsi smrť naveky“. Ježiš hovorí: „Kto zachová moje slovo“. Židia nezachovali Jeho slovo ani na krátku chvíľu. Možno ani nepočúvali poriadne Jeho slovo. Možno už mali v hlavách svoj plán. Možno počúvali len to, čo chceli počuť. Ale konflikt eskaluje ďalej, keď Ježiš označuje židov za luhárov: „bol by som luhár ako vy“. Ježiš používa slová samotných židov „vy hovoríte: -On je náš Boh,- a nepoznáte ho.“

Druhé, nad čím som sa zamyslel, bolo, že Abrahámovi Boh povedal: „Tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako cudzinec; celú zem Kanaán do večného vlastníctva a budem ich Bohom.“ Ak veríme Bohu, ak veríme Božiemu slovu, sme Abrahámovo potomstvo. Na Zemi sme ako pútnici na ceste. Vo svete sme cudzinci. A predsa Boh hovorí, že Svet, Zem, „Kanaán“, nám dáva do večného vlastníctva. Zmluva, ktorú uzatvára Boh s Abrahámom má len jednu stranu: Boh uzatvára zmluvu s Abrahámom a hovorí: „budem ich Bohom.“

Tretí moment mojej úvahy je v slovách: „Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.“ Ježiš, ktorý sa skrýva. Ježiš, ktorý vychádza z chrámu. Ježiš, ktorého idú kameňovať – už len vrhnúť kameň z ruky. Kedy idem kameňovať Ježiša? Kedy Ho nútim skryť sa predo mnou? Kedy kvôli mne On odchádza z chrámu? Je to môj hriech? Je to moja slabosť?

„Kto zachováva moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ „…oslavuje ma môj Otec,… ja ho poznám… a jeho slovo zachovávam.“ „Ja Som.“ Veríme tomu? Veríme Jemu? Myslím, že to, čo skutočne dokáže vyhnať Ježiša zo srdca človeka – z Jeho chrámu, je neveriť. Odmietnuť veriť. Spraviť opak toho, čo spravil Abram. Zrieknuť sa práva byť Abrahámovým potomstvom.

I kultúry majú svoje tiene

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto štvrtý

„Tiene si nenesú len jednotlivci, ale i celé kultúry. Všetky spoločnosti majú svoje tajomstvá a svoje potlačené problémy. Každá skupina, národ, náboženstvo i rasa má svoje tabu, u ktorých sa všeobecne predpokladá (má se za to), že sa o nich nehovorí. Vo viktoriánskom Anglicku sa napríklad na verejnosti nikdy nehovorilo o telesných tekutinách ani telesných funkciách. Navonok sa musela zachovávať korektnosť a kultivovanosť. Všetkému vládli dobré mravy. A pritom Anglicko svoje tieňové problémy exportovalo do svojich kolónií, kde bolo dovolené „nemravných“ ľudí rôzne podrobovať, zotročovať a sexuálne zneužívať.

Všetky skupiny, organizácie a kultúry majú určitú spoločenskú tvár. A všetko, čo sa vzhľadom k tomu zdá nevhodné, putuje do podzemia. Naše necivilizované túžby a pocity i odmietané identity sú skryté v tieňovom svete. Na existenciu tieňa rýchlo zabúdame a veríme už len vo verejný obraz. Keď k tomu dôjde, môže potom určitá skupina, či národ páchať veľké zlo bez toho, aby si ho ako zlo uvedomoval.

Boh posiela prorokov, aby národy na ich tieňovú stránku upozorňovali, čo pre proroka zvyčajne vyústi v prenasledovanie alebo zabitie.

Aké prvky ukrýva vaša kultúra vo svojom tieni?
Čo vám pomáha si ich uvedomiť?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 230.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

#DeňDvestoŠtvrtý #IKultúryMajúSvojeTiene #Tieň #Kultúra #Spoločnosť #Náboženstvo #Rehoľa #Národ #Rasa #OtomSaNehovorí #TvárPreVerejnosť #Verejné #Tabu #Tajné #Skryté #Tajomstvo #Tajomstvá #Korektnosť #Kultivovanosť #Mravy #DobréMravy #Podrobovať #Zotročovať #Šikanovať #Skupina #Organizácia #SpoločenstáTvár #Nevhodné #Podzemie #VerejnýObraz #ZabúdameNaTabu #ZabúdameNaZlo #Zlo #PáchaťZlo #NeuvedomovaťSiPáchanieZla

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Pondelok 16.3.2020

„Keď sa urazíme, môže to zablokovať Božie požehnanie.

Náman bol dôležitým človekom, zvyknutým na pocty a obdiv. V mnohých bitkách pre svojho kráľa vydobyl víťazstvo. Žiaľ, ochorel na malomocenstvo. Nádej mu prinieslo svedectvo dievčaťa – otrokyne. Oznámil to svojmu kráľovi, ktorý následne kontaktoval izraelského kráľa so žiadosťou o uzdravenie. Bol tu obrovský potenciál pre vznik nedorozumenia. Izraelský kráľ si myslel, že ide o zámienku na vyvolanie vojny. Keď sa Elizeus dopočul, čo sa stalo, pozval Námana na návštevu.

Elizeus Námana nakoniec ani nestretol. Iba mu odkázal, aby sa sedemkrát okúpal v Jordáne. Námanove očakávania neboli naplnené. Jeho sebavedomie a pýcha ho viedli k tomu, že sa urazil a v hneve sa obrátil, aby odišiel. Počúvol však svojich sluhov, keď apelovali na jeho udatnosť a veľkosť. Keby sa vyžadoval nejaký veľký skutok, určite by ho vykonal, tak prečo neskúsiť túto maličkosť. Výsledkom bolo jeho uzdravenie.

Ježiš rozpoznal, že podobná urážka okradla ľudí z Nazareta o Božie požehnanie. Aké by to bolo, byť v ten deň v synagóge v Nazarete? Keď Ježiš čítal z Izaiáša, vyvolal údiv a úžas. Moc a prisľúbenia jeho slov sa dotýkali sŕdc ľudí. To sa však zmenilo, keď si ľudia uvedomili, že Ježiš je Jozefov syn. Pretože ho poznali, začali ním pohŕdať. Ako mohol tvrdiť, že je prorok? Ako mohol hovoriť, že je pomazaný Bohom? A tak požadovali znamenie. Ježiš odpovedal, že prorokom sa nedostáva uznania v ich vlastnom domove, ale inde. Keď Ježiš odmietol dať znamenie, dav čoskoro zaujal nepriateľský postoj. Boli urazení, nahnevaní a pokúsili sa ho zabiť, ale Ježiš jednoducho prešiel pomedzi nich a odišiel.

Pravda Ježišových slov platí v Izraeli dodnes. Mnohí nepoznajú Ježiša ako Mesiáša. No jeho odkaz je po celom svete odovzdávaný tým, ktorí sú ochotní ho prijať.

Môžeš pomôcť šíriť tento odkaz. Podal si, ako dievča – otrokyňa, svedectvo o tom, čo pre teba Otec urobil? Niekomu to môže zmeniť život, ako sa to stalo Námanovi. Bol si urazený a nahnevaný, keď sa nesplnili tvoje očakávania? Možno by si si mohol vybaviť túto situáciu a spoznať, čo sa ti Otec snažil ukázať. „

#Boh #DennéZamyslenia #Zamyslenia #Hoxarovci #ManželiaHoxarovci #Elizeus #Ježiš #Malomocenstvo #UzdravenieZMalomocenstva #ProrokVoVlastnomDomove #StarýZákon #Uzdravenie #Predpoklad #UraziťSa #Urazenosť #Urazený #NesplnenýPredpoklad #Predpokladať

Čo presne je plevel?

Deň sto deväťdesiaty ôsmy

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

„Ježiš nám hovorí, aby sme s oddeľovaním plevelu od zrna – teda zlého o d dobrého – počkali, až úroda vyrastie a dozreje. My sami takéhoto rozlíšenia nie sme schopný. Nevieme, v čom spočíva skutočný dar a nemáme ani potuchy, aký je náš skutočný hriech. V čom vidíme svoj najväčší dar v dvadsiatich, sa často v polovici života ukáže ako naša najväčšia chyba. A to, čo sa sprvoti zdá byť naším hriechom, sa neskôr ukáže byť práve tým, čo nám umožní zrútiť sa do Boha! Musíme si dopriať čas, aby sme životom dospeli k múdrosti, ktorá spočíva v schopnosti poznať skutočné dobro a skutočné zlo. Najskôr preto začína Biblia príkazom, aby sme z tohto stromu vôbec nejedli (Gn 2; 17)! Pán teda radí počkať a nechať žencov, nech zrno od pliev oddelia v čase žatvi (Mt 13; 30).

Boh je trpezlivý a viac než ochotný pracovať s našou úprimnosťou a pokorou, a do svojho procesu múdrosti a rastu nás Boh zahŕňa prostredníctvom nášho sebapoznania, rozhodnutia a milujúcej dôvery.

Čo na svojom včasnejšom živote vidím inak teraz, keď som o trochu starší?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 224.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

#ČoPresneJePlevel #Plevel #Zrno #Zlé #Dobré #Oddelenie #Žatva #Ježiš #Dar #Hriech #NajväčšiaChyba #Boh #StromPoznaniaDobraAZla #DeňStoDeväťdesiatyôsmy