Archív značiek: Viera

Je Univerzum (Vesmír, Všehomír) na našej strane?

Je Univerzum (Vesmír, Všehomír) na našej strane?

„Otec Richard Rohr opisuje tri rôzne svetonázory, ku ktorým sa ľudia prikláňajú:

Pod náboženskými systémami alebo systémami viery, ktoré zastávame, často existujú tri možné svetonázory:
– Vesmír je proti nám,
– Vesmír je pre nás alebo
– Vesmír je neutrálny.

Ten posledný hovorí, že realita je ľahostajná. Niet Boha proti nám ani pre nás; v podstate sme vo vesmíre sami. K tomuto svetonázoru sa hlási veľa dobrých, ba aj veriacich ľudí. Život ich smutne presvedčil, že Boh pravdepodobne existuje a Boh môže byť dokonca spravodlivý a dobrý, ale tento Boh nie je aktívne zapojený do našich životov a dejín. Môžeme prejsť všetkými obradmi a bohoslužbami, dodržiavať všetky pravidlá, ale ak sa nás Božia milosť hlboko nedotkla – čo je plný význam obrátenia – nebudeme mať žiadne zmysluplné uvedomenie si božstva.

To je neduh veľkej časti dnešného západného kresťanstva. Mnoho ľudí naďalej zachováva vonkajšie dodržiavanie spoliehania sa (Navonok sa spolieha) na Boha, ale pod tým sú odkázaní len na seba samých. „Nič sa nestane, pokiaľ to neurobím,“ hovoria si takíto ľudia. Neexistuje žiadna aktívna dôvera v prítomnosť alebo realitu Boha, alebo že Boh robí nejaký skutočný rozdiel. Táto forma sekularizmu je zákerná, pretože sa k nej nevieme dostať. Sú tam všetky správne slová a myšlienky, ale je tu základný zmysel pre ľahostajný vesmír a ľahostajného, vzdialeného Boha.

Ak niekto zostane v indiferentnom vesmíre dlho, zvyčajne prejde k druhému svetonázoru, kde je realita vnímaná ako nepriateľská, deštruktívna alebo odsudzujúca. Boh nielenže nie je zapojený, ale Boh musí byť upokojený (musí mu byť zadostiučinené). Pre takýchto ľudí je Boh nejakým spôsobom aktívne proti ľudstvu: sleduje nás, súdi nás, kritizuje nás a rozhodne nie je na našej strane. Mnohí kresťania tvrdia, že tomu neveria, ale zo spôsobu, akým žijú, je jasné, že práve tomuto veria.

Tretí svetonázor môže byť daný iba milosťou, hoci má veľký náskok s láskavým a milosrdným rodinným systémom. V tejto skupine vesmír nie je proti nám, ani nie je ľahostajný. Nejako je na našej strane! Realite sa dá veriť. Nepotrebujeme ťahať za všetky správne šnúrky ani stláčať všetky správne tlačidlá. Milosť je všade. Je dobré tu byť (Je dobré, že žijem). Život je možno ťažký, ale v jadre je stále dobrý a dôveryhodný.

Kým nestretneme dobrotivého Boha a dobrotivý vesmír, kým si neuvedomíme, že základom všetkého je láska, nebudeme na tomto svete doma. Toto stretnutie s Bohom, táto skúsenosť s pochopením sa nedá vyjadriť slovami. Je to dar daný stretnutím s Duchom. Jeho prirodzenú povahu najlepšie vystihujú tri prekrývajúce sa charakteristiky: viera, nádej a láska. Keď tieto cnosti zakúsime, dovolíme im, aby nás premenili a sme schopní ich odovzdať, zúčastňujeme sa na samom živote Boha.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 10.05. 2021.

V niektorých častiach Británie sa kresťanstvo praktizuje osobitnou formou. Ide o tzv. keltské kresťanstvo, ktoré je rozšírené najmä vo Walese, Škótsku a na severe Anglicka. Jednou z jeho myšlienok je, že na určitých miestach a v určitých obdobiach je rozdelenie medzi nebom a zemou slabšie, alebo úplne zaniká. Tam, kde existuje „otvorené nebo“, aktivizuje sa viera, znamenia a zázraky, zjavenia, proroctvá, atď. Preto je dôležité, aby ľudia žijúci vo viere boli v správnom čase na správnom mieste.

Pre mňa je zážitkom „otvoreného neba“ adorácia pred najsvätejšou sviatosťou. Viem, že Boh je všade, ale na niektorých miestach a v určitých chvíľach sa pri ňom cítim byť oveľa bližšie. Cítim osobitnú duchovnú atmosféru, vzrušenie a očakávanie spôsobujú teplé mravčenie na mojom krku a pleciach. Prečo to spomínam v súvislosti s dnešným čítaním? Myslím si, že Pavol pri rieke vo Filipách zažil “otvorené nebo“, keď sa stretol s Lýdiou.

Filipy bolo historicky významné mesto. Vybudovali ho na počesť Filipa Macedónskeho (otca Alexandra Veľkého). Oblasť pri rieke bola miestom dvoch významných bitiek medzi dvoma nepriateľskými rímskymi tábormi. Do týchto bitiek bolo zapojených 200 000 rímskych vojakov a ich výsledkom bola porážka Bruta (atentátnika Júliusa Cézara). Vojaci víťazného tábora obsadili Filipy a pravidelne sa stretávali na modlitbách pri rieke. Toto miesto tak bolo po celé storočie miestom modlitieb. Keď Pavol prišiel do Filíp, išiel k rieke – na miesto modlitby – a tam stretol Lýdiu. Boh otvoril Lýdiino srdce, a tak uverila ona i celá jej domácnosť a všetci sa dali pokrstiť. Tam, kde Boh otvára srdcia, stretáva sa nebo so zemou. Lýdia Pavlovi okamžite prejavila pohostinnosť. Toto nebolo obyčajné miesto, ani nejaké náhodné stretnutie. Keltskí kresťania by povedali, že išlo o „otvorené nebo“.

Toto všetko hovorím preto, aby ste si uvedomili, že niektorí ľudia dokážu rozlíšiť duchovnú atmosféru. Niekedy je táto atmosféra temná a desivá, čo môže naznačovať, že sa na danom mieste udiali zlé alebo okultné veci. Takéto miesto potrebuje modlitby oslobodenia. Inokedy atmosféra pripomína raj na zemi. Zvyčajne to znamená, že sa tam veriaci modlili alebo miesto nejakým spôsobom požehnali. Keby ste dokázali rozlišovať duchovnú atmosféru, boli by ste schopní rozpoznať miesta a časy, v ktorých sa pravdepodobne budú diať nebeské veci. A keby ste vedeli, kde je „otvorené nebo“, chceli by ste tam byť a požiadať Ducha Svätého, aby vás napojil na to, čo sa tam na duchovnej úrovni odohráva.

Počas zajtrajšieho dňa sa môžete v pravidelných intervaloch skúsiť zastaviť a modliť sa. Požiadajte o dar rozlišovania duchovnej atmosféry, ak po ňom túžite. Váš každodenný život tak bude oveľa viac napojený na pôsobenie neba a váš život viery sa stane dôvernejším.“

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 56.

„Bojovník Svetla verí.

Pretože verí v zázraky, zázraky sa začnú diať.
Pretože je presvedčený, že myslenie mu môže zmeniť život, jeho život sa začne meniť.
Pretože vie isto iste, že nájde lásku, láska sa objaví.

Čas od času sklame. Niekedy býva zranený.
Vtedy počúva poznámky: „Ten je ale naivný!“
Ale bojovník vie, že to stojí za to. Na každú porážku má k dobu dve víťazstvá.
Vedia to všetci, kto veria. “

Vlastná úvaha
Bojovníkovi svetla sa môže stať, že prehrá všetky bitky a predsa vyhrá vojnu. Nebojuje sám, ale pod vlajkou Víťaza!

Richard Rohr – na prahu premeny 271.: Od tápania k vereniu

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto sedemdesiaty prvý

„Pre niektorých mužov je viera niečo ako tápanie v tme: napriek vlastnej beznádeji dúfajú, že Boh skutočne je tak dobrý, ako sa tvrdí. Keď sme ale úprimný k sebe samým, pochybujeme, či je Boh vážne na našej strane, či azda je skutočne dobrý. Ale tá túžba sama, túžba veriť, je dobrý východzí bod. Len tej túžbe verte.

Prvotný impulz k budúcej viere je dielom milosti pracujúcej vo vašom živote a nie je možné ho ľahko ignorovať. Je to ten moment, kedy mnoho mužov nastupuje duchovnú cestu vedúcu ku skutočnej viere. Dnes možno len tápete naslepo a dúfate – zajtra už trebárs budete kráčať pevným krokom, hoci sa ešte stále budete čudovať, ako sa vám to podarilo. Tento proces nie je nikdy racionálny, nie je však ani iracionálny. Je „trans-racionálny“. Boh do vás zasial túžbu po tom, čo vám chce dať, vy tomu nejak pritakáte, a nakoniec sa to stane. Myslíte si, že to robíte vy, ale pritom viete, že to tak nie je – že to nejak bolo učinené vám!

Ako by som popísal svoju vieru?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 300.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Paulo Coelho – Rukoväť Bojovníka Svetla 50.

„Bojovník svetla niekedy u seba postráda vieru.
Sú chvíle, kedy neverí v nič. A pýta sa svojho srdca: „Má snáď toľko úsilia vôbec nejaký zmysel?“
Srdce však mlčí. A bojovník si to musí vyriešiť sám.
Hľadá teda príklad. A pripomenie si, že niečím podobným prešiel Ježiš, aby mohol naplno prežiť údel človeka.
„Otče, ak chceš, odním odo mňa tento kalich,“ povedal Ježiš. I on stratil odvahu a statočnosť (zmužilosť), ale nepoľavil.
Bojovník svetla môže byť maloverný, ale ide ďalej a viera sa mu nakoniec vráti.“

Richard Rohr – Na prahu premeny 262.: Proces, nie výsledok

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto šesťdesiaty druhý

„Aby sme porozumeli podvratnej povahe Božieho duchovného volania, pozrime sa ešte raz na Abraháma. Abrahám prešiel z istoty do neistoty, zo situácie, kedy mal všetky odpovede, do situácie, kedy nemal odpovede žiadne. Opustil všetko, aby nasledoval pokyny božieho hlasu. Bolo mu sľúbené, že bude mať toľko synov, koľko je zrniek piesku na pláži a hviezd na nebi.

Ale Abrahám zomrel skôr, než sa tento sľub naplnil. A ja sa v duchu pýtam, či si Abrahám niekedy povedal, že to nevyšlo? Považoval sa za hlupáka, obviňoval sa z nezdaru? Abrahám vložil nádej a vlastnú identitu do iného druhu úspechu. Abrahám dôveroval ceste samotnej, nie iba sľúbenému cieľu. Dnes by sme mohli povedať, že Abrahám dôveroval viac procesu, než výsledku. Viera je omnoho viac metódou, ako teraz dosiahnuť osvietenia, než požiadavkou, ktorú je nutné splniť, aby si človek neskôr zaistil vstup do neba.

Nakoľko som sa vyrovnal s možnosťou, že zomriem skôr, než obdržím odmeny, o ktoré usilujem?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 291.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 10.11. 2020.

Utorok

Dnes si pripomíname jedného z najpozoruhodnejších pápežov, svätého Leva Veľkého. Je známy tým, že vďaka správnym slovám osobne odvrátil celonárodnú katastrofu. Zastav sa na chvíľku a predstav si tú situáciu: Pohanské vojsko zmietlo všetko, čo mu prišlo do cesty a teraz sa blíži k bránam Ríma. Nič mu nezabráni v tom, aby mesto vyplienilo a všetkých jeho obyvateľov zahubilo. Urobilo tak v Miláne, vtedajšom hlavnom meste Západorímskej ríše. Vodca armády Attila bol kvôli svojej praxi ničenia rímskych miest s maximálnou brutalitou známy ako „Flagellum Dei“ – „Bič Boží“. Viedol armádu dvestotisíc bojovníkov, ktorí porazili rímske légie. Vieš si predstaviť strach a zúfalstvo Rimanov! Neexistoval spôsob, ako sa vyhnúť skaze, ktorá prichádzala. Potom sa však Atilla osobne stretol so svätým Levom Veľkým. Bič Boží sa stretol s Božím vyslancom. Niečo v povahe svätca alebo niečo v jeho slovách Attilu presvedčilo, aby sa dal na ústup. Niekoľko slov môže zmeniť chod dejín.

To, čo hovoríš, je dôležitejšie, než si myslíš. Preto nám dnes sv. Pavol hovorí, aby sme hovorili iba to, čo je v súlade so zdravou náukou. Starší muži, vaše slová by mali byť mierne, dôstojné, rozvážne a mali by byť vyslovené vo viere, láske a vytrvalosti. Predtým, ako prehovoríte, je dobré krátko sa pomodliť a uvedomiť si svoje myšlienky. Keď dohovoríte, strávte chvíľku uvažovaním. Ak boli vaše slová vhodné, poďakujte sa za víťazstvo. Podobne, aj staršie ženy by mali hovoriť úctivo a nie ohovárať. Slová by nemali byť ovplyvnené alkoholom, ale mali by učiť mladšie ženy milovať svojich manželov a deti. Mali by ich tiež učiť sebaovládaniu, cudnosti, dobrému spravovaniu domácnosti a podriadenosti ich manželom. Manželia by na oplátku mali pri rozprávaní preukazovať sebaovládanie. Ich slová by mali podporovať každý dobrý skutok, mali by byť dôstojné a čisté od kritiky. Nie je problém podriadiť sa manželovi, ktorý svoju manželku miluje tak, ako Kristus miluje cirkev, a obetuje za ňu svoj život. Aj toto je Pavlovo učenie.
Ježiš to povedal takto: „Kto ma miluje, zachováva moje slovo.“ To znamená, že bude používať rovnaké slová ako Ježiš, pretože vo svojom srdci zachováva Ježišove slová. Otec ho bude milovať a príde k nemu.

Jánovo evanjelium zaznamenáva Ježiša, ktorý nás učí, ako máme hovoriť. Ak chceme zachovávať jeho slová, nemali by sme prostredníctvom slov hľadať vlastnú slávu. Namiesto toho máme povedať: „Sme iba služobníci, ktorí hovorili tak, ako nám bolo prikázané.“ Prečo je to taká dôležitá zásada? Ak budeme hovoriť Ježišove slová, uvidíme úžasné veci – ako Lev Veľký. Niekoľko slov zmenilo brutálneho tyrana na priateľa, ktorý v pokoji opustil Rím. Ak si myslíme, že sme to dokázali sami, staneme sa pyšnými – a pyšní ľudia nezachovávajú Ježišove slová. No ak sme iba služobníci, ktorí robia to, čo im bolo povedané, potom môžeme byť vďační Bohu za to, že nám ukázal úžasné veci.

Zamysli sa nad svojimi dnešnými slovami. Ak si hovoril tak, ako učil sv. Pavol, konal si správne a môžeš Bohu ďakovať za víťazstvo. Ak nie, zrejme máš v srdci nejaké skryté pravidlá, ktoré tvoje slová vedú iným smerom. Nájdi a zmeň tieto pravidlá a v budúcnosti budeš schopný zachovávať Ježišove slová.“

Richard Rohr: Žiť bez odpovedí

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty štvrtý

„Ste ochotní povedať: „Ja viem, že Boh je v tejto situácii nejak a niekde prítomný. Dôverujem, že to dopadne dobre. Síce nechápem ako, ale som pripravený počkať“? Tento postoj je dôležitý a je taktiež dôvodom, prečo v našej mužskej práci tak často používame slovo „Cesta“. „Viera a nádej a láska spočívajú len v čakaní. Čakaj a nemysli, pretože nie si pripravený myslieť,“ hovorí T.S. Eliot v Štyroch kvartetách.

Muž, ktorý je ochotný čakať bez odpovedí, otvára vo svojom vnútre väčší priestor, v ktorom môže Boh vytvárať silnejšiu vieru. Viera nie je výsledkom nejakého myšlienkového pochodu, na ktorého konci by ste dospeli k definitívnej a konečnej odpovedi. Pokiaľ niečo, potom viera omnoho skôr rozvíri spústy otázok.

Aby som nadviazal na Eliota, povedal by som, že uveriť príliš skoro znamená uveriť v niečo malé a uveriť príliš ľahko znamená uveriť v niečo zlého. Viera je paradox, je to pevná pôda aj priepasť. Otvára hlbšie otázky, ale sú to otázky hodné vašej duše.

Dokážem žiť v priestore nevedomia, alebo sa stále nalieham na odpovede?
Som ochotný počkať na Boha, alebo sa pristihujem, že nalieham aj na Boha?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 263.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Opätovať Božský pohľad

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto dvadsiaty piaty

„V liste Efezanom 5, 14 vyslovuje svätý Pavol podivuhodný výrok, že „všetko, čo vychádza najavo, sa stáva jasným“. Modlitba je vo svojej najčistejšej podobe iba opätovaním Božského pohľadu a my sa stávame jeho odrazom, takmer napriek sebe. To uvádza Pavol výslovne v 2. liste Korinťanom 3, 18: „My všetci s odkrytou tvárou ako v zrkadle odrážame Pánovu slávu a vtedy sme Pánovým Duchom premieňaní k Jeho obrazu, od slávy k sláve.“

Je dôležité, aby sme modlitbu neznižovali tým, že si z nej urobíme iba nástroj na získavanie toho, po čom túžime, alebo na to, aby sme Bohu oznamovali veci, ktoré už pozná (Mt 6, 8). Slovo modlitba by sme mali chápať ako zastrešujúci pojem pre všetky vnútorné cesty či praktiky, ktoré nám umožňujú zakusovať vieru, nádej a lásku. Keď o tom premýšľame v tomto zmysel, vidíme, že mužská duchovná cesta by mala a taktiež môže byť jednou veľkou modlitbou. po čase už táto cesta prestane byť niečím, čo robíte, a stane sa niečím, čím neustále ste, zatiaľ čo sám váš život opätuje Božský pohľad.

Ako privádzam svoju cestu na svetlo?
Ako zakusujem modlitbu?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 254.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 27.08. 2020.

Štvrtok 27.8.2020

„Pamätám si, že ako dieťa som spievala pieseň „Spočítaj svoje požehnania, vymenuj ich jedno po druhom a prekvapí ťa, čo urobil Pán“.

Pavol začína svoj Prvý list Korinťanom spočítaním požehnaní:
Sme povolaní Bohom. Pavol bol povolaný stať sa apoštolom. Sme povolaní byť synmi a dcérami. Z tohto pohľadu budú naše obdarovanie a úloha zrejmé. Môže to byť pomoc iným, pohostinnosť, štedrosť, organizovanie, pastoračná starostlivosť, uzdravovanie, apoštolát, robenie zázrakov, učenie alebo nejaká iná situácia, do ktorej nás Otec umiestni. Všetky sú potrebné a všetky sú cenné.

Sme posvätení, oddelení pre Boha. Chlieb položený na stole svätyne bol svätý. Aj my sme posvätení a stávame sa svätými, keď sme premieňaní obnovovaním našej mysle (Rimanom 12,2) a zmäkčovaním našich sŕdc (Ezechiel 36,26).

Máme tieto zdroje:
Vo všetkých smeroch nás obohacuje Božia milosť.
Nemáme nedostatok duchovných darov.
Máme Kristov prísľub, že nás bude udržiavať silných a v bezpečí až do konca.
Máme Božiu vernosť, aby sme vedeli, že jeho zdroje pre nás vydržia.

Korintská cirkev mala problémy, takže Pavol napísal tento list, aby riešil problémy, ktorým čelili. Najprv im pripomenul ich požehnania, potom sa venoval problémom. Keď čelíme problémom, často sa zameriavame na problém. Mnohokrát, keď to robíme, sa zdá, že sa problém zväčšuje a stáva sa vážnejším. Už ste niekedy viedli rozhovor s ľuďmi o nejakom probléme a keď ste si vypočuli obavy všetkých, situácia sa zdala byť nadsadená. Najprv sa, podobne ako Pavol, pozrite na požehnania a zdroje, ktoré vám Boh dal a potom pristúpte k problému.

Akým problémom čelíte? Možno sú to problémy doma, v práci, v kostole alebo s vašimi priateľmi. Dokážete najskôr spočítať svoje požehnania a potom sa znova pozrieť na problémy. S Kristom si môžeme byť istí, že žiadny problém nie je neprekonateľný.“