Je Univerzum (Vesmír, Všehomír) na našej strane?
„Otec Richard Rohr opisuje tri rôzne svetonázory, ku ktorým sa ľudia prikláňajú:
Pod náboženskými systémami alebo systémami viery, ktoré zastávame, často existujú tri možné svetonázory:
– Vesmír je proti nám,
– Vesmír je pre nás alebo
– Vesmír je neutrálny.
Ten posledný hovorí, že realita je ľahostajná. Niet Boha proti nám ani pre nás; v podstate sme vo vesmíre sami. K tomuto svetonázoru sa hlási veľa dobrých, ba aj veriacich ľudí. Život ich smutne presvedčil, že Boh pravdepodobne existuje a Boh môže byť dokonca spravodlivý a dobrý, ale tento Boh nie je aktívne zapojený do našich životov a dejín. Môžeme prejsť všetkými obradmi a bohoslužbami, dodržiavať všetky pravidlá, ale ak sa nás Božia milosť hlboko nedotkla – čo je plný význam obrátenia – nebudeme mať žiadne zmysluplné uvedomenie si božstva.
To je neduh veľkej časti dnešného západného kresťanstva. Mnoho ľudí naďalej zachováva vonkajšie dodržiavanie spoliehania sa (Navonok sa spolieha) na Boha, ale pod tým sú odkázaní len na seba samých. „Nič sa nestane, pokiaľ to neurobím,“ hovoria si takíto ľudia. Neexistuje žiadna aktívna dôvera v prítomnosť alebo realitu Boha, alebo že Boh robí nejaký skutočný rozdiel. Táto forma sekularizmu je zákerná, pretože sa k nej nevieme dostať. Sú tam všetky správne slová a myšlienky, ale je tu základný zmysel pre ľahostajný vesmír a ľahostajného, vzdialeného Boha.
Ak niekto zostane v indiferentnom vesmíre dlho, zvyčajne prejde k druhému svetonázoru, kde je realita vnímaná ako nepriateľská, deštruktívna alebo odsudzujúca. Boh nielenže nie je zapojený, ale Boh musí byť upokojený (musí mu byť zadostiučinené). Pre takýchto ľudí je Boh nejakým spôsobom aktívne proti ľudstvu: sleduje nás, súdi nás, kritizuje nás a rozhodne nie je na našej strane. Mnohí kresťania tvrdia, že tomu neveria, ale zo spôsobu, akým žijú, je jasné, že práve tomuto veria.
Tretí svetonázor môže byť daný iba milosťou, hoci má veľký náskok s láskavým a milosrdným rodinným systémom. V tejto skupine vesmír nie je proti nám, ani nie je ľahostajný. Nejako je na našej strane! Realite sa dá veriť. Nepotrebujeme ťahať za všetky správne šnúrky ani stláčať všetky správne tlačidlá. Milosť je všade. Je dobré tu byť (Je dobré, že žijem). Život je možno ťažký, ale v jadre je stále dobrý a dôveryhodný.
Kým nestretneme dobrotivého Boha a dobrotivý vesmír, kým si neuvedomíme, že základom všetkého je láska, nebudeme na tomto svete doma. Toto stretnutie s Bohom, táto skúsenosť s pochopením sa nedá vyjadriť slovami. Je to dar daný stretnutím s Duchom. Jeho prirodzenú povahu najlepšie vystihujú tri prekrývajúce sa charakteristiky: viera, nádej a láska. Keď tieto cnosti zakúsime, dovolíme im, aby nás premenili a sme schopní ich odovzdať, zúčastňujeme sa na samom živote Boha.“
