„Včera sme rozoberali, ako Boh zveril autoritu a múdrosť Mojžišovi, aby mohol byť otcom svojim “deťom“ (Izraelitom) a aby ich viedol. Dnes máme konkrétnu ilustráciu tohto viacgeneračného vzťahu. Mojžiš volal na Pána a Pán odpovedal opisom svojej vlastnej podstaty. Na prvý pohľad sa však môže zdať, že v tom, čo Pán povedal, je rozpor. Všimol si si to? „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.” Zatiaľ to znie dobre. „On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech…“ Čím ďalej, tým lepšie. “…ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!“ Čo? Ako môže Pán odpustiť tisíckam generácií a zároveň trestať deti a vnúčatá, a to nielen za ich vlastnú skúsenosť, ale aj za hriechy ich otcov? Toto je potrebné preskúmať, keďže Boh si nemôže protirečiť a nie je nespravodlivý – hoci na prvý pohľad to tak nevyzerá.
Existujú dve rôzne veci: Božia prirodzenosť a ľudská prirodzenosť. Boh je vo svojej prirodzenosti odpúšťajúca osoba. Koniec koncov, Ježiš je dokonalým vyobrazením Boha a pri niekoľkých príležitostiach povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Nepovedal: „Ale za hriech tvojho otca ťa potrestám.“ O čo tu teda ide? Boh je vo svojej prirodzenosti odpúšťajúci. A človek prirodzene viacgeneračný. To znamená, že zvyky a názory rodičov sa prenášajú na ich deti rovnako ako ich fyzický vzhľad. Ak majú rodičia deštruktívne myslenie, prenesú toto myslenie na svoje deti, dokonca aj na tretiu alebo štvrtú generáciu. Izraeliti v púšti chceli uctievať zlaté vyobrazenie teľaťa. Ich deti a vnuci chceli uctievať modly, ktoré objavili v Kanaáne. Izraeliti rozmýšľali ako otroci a ich deti a vnuci rozmýšľali ako otroci, hoci boli slobodní. Chceli len taký vzťah s Bohom, aký má pán so svojimi otrokmi: „Povedz nám, čo chce, a my to urobíme.“ A boli potrestaní tým, že nemali vzťah s milujúcim Otcom. Vidíme teda, že existujú vzorce deštruktívneho správania, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Príkladom je alkoholizmus, zneužívanie, drogy, hnev, zrada… Možno ich pozoruješ na ostatných, alebo sú prítomné v tvojej vlastnej rodine.
Vidíš to? Boh je vo svojej podstate odpúšťajúci, ale my svojou vlastnou prirodzenosťou uvaľujeme tresty až na tretiu alebo štvrtú generáciu. Boh teda nie je rozporuplný ani nespravodlivý, ale my môžeme byť a máme duchovný vplyv – či už dobrý alebo zlý – na tri alebo štyri generácie po nás. Čo sa z toho teda môžeme naučiť? Je naozaj dobré prijímať od Boha autoritu a múdrosť, a nie riadiť sa svojím vlastným úsudkom. Tak bude odpustenie prúdiť na tisíc generácií.“
