Archív značiek: Boží synovia

Richard Rohr – Na prahu premeny 255.: Nedokonalý svet

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto päťdesiaty piaty

„Poznanie seba samého nie je na duchovnej ceste nejakou voliteľnou možnosťou. Rovnako tak ani ochota urobiť chybu nie je voliteľnou možnosťou. Tieto kvality sú nevyhnutné. Vedú k postupnému rastu, bez toho, aby sme „dorástli zrelej ľudskosti, neranej mierou Kristovej plnosti“ (Ef 4; 13). Príčina našich hriechov a nášho utrpenia nespočíva v tom, že sme slabí, či zlí, ale proste a jednoducho v tom, že sme ľudia. V tejto škole je hriechu plno, ale milosti je ešte viac (Rím 5; 21), aby mala ona posledné slovo. Nezabúdajte, že Boh používa zlo k vlastným účelom. Boh využíva nedokonalosti k tomu, aby dosiahol skutočného typu Božskej dokonalosti; Boh využíva ľudí k tvoreniu synov a dcér Božích.

Byť človekom znamená byť nedokonalý, obmedzený, a tým pádom to znamená meniť sa a ustavične putovať na ceste. Zrelá duchovnosť dáva schopnosť žiť v nedokonalom svete radostne. To je dôležité, pretože nedokonalý svet je ten jediný, ktorý máme. A ak Boh nemá rád nedokonalých ľudí, potom nemá koho mať rád.

Ako reagujem na svoje vlastné chyby?
Čo ma najviac frustruje na tom, že som človek a nie dokonalý?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 284.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 01.11. 2020.

Nedeľa 1.11.2020

Dnes je sviatok Všetkých svätých, deň keď oslavujeme tých, ktorí nás predišli a sú u Boha v nebi. Vytrvali v životných skúškach a súženiach a teraz v nebi oslavujú Boha.

V minulosti ľudia písali listy a zostavovali dokumenty a pečatili ich voskovou pečaťou. Pečať bola znakom vlastníctva, garantovala autenticitu a chránila obsah. Anjel dostal príkaz, aby označil služobníkov Boha Božou pečaťou, aby mohli uniknúť nastávajúcemu súdu. Spolu s nimi tam bolo nespočetné množstvo ľudí zo všetkých kmeňov a národov, ktorí boli vykúpení Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním. Prešli si svojim ťažkým obdobím a spolu s ostatnými velebili Boha pred jeho trónom. Aj my môžeme velebiť Boha a spolu s nimi hovoriť ‘Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov.‘ To sú všetko vlastnosti Boha, za ktoré ho môžeme chváliť týmito alebo vlastnými slovami.

Ale ako môžeme my dobrorečiť Bohu? Slovo dobrorečiť v tomto kontexte znamená vzdávať mu česť a oslavovať jeho meno. Našou odpoveďou na jeho veľkosť a dobrotu je chváliť ho a velebiť, oslavovať to kým je a čo robí. Aké slová by si vedel nájsť, aby si opísal Otca alebo Ježiša alebo Ducha Svätého a akými slovami by si im mohol vzdávať česť a velebiť ich?

Keď dobrorečíme Bohu, zároveň dostávame od neho požehnanie. Ľudia často myslia na materiálne požehnanie a modlia sa za tieto veci. Ale požehnanie od Boha je oveľa väčšie. V kontexte týchto čítaní je požehnaním vedomie, že sme deťmi nášho Otca. Aká veľká je láska, ktorú Otec na nás vylial. Víta nás ako svoje deti. Je nezaslúžená ale slobodne darovaná; jeho milosť v akcii. A nimi naozaj sme. Je to akoby nám Ján znovu potvrdzoval naše postavenie. Naozaj veríme, naozaj vieme, že sme deťmi nášho nebeského Otca? Je to pravda.  

Niekoľkokrát som si kládla otázku ‘Kto som ja, aby som vyučovala?’ Raz keď som si kládla túto otázku, istá žena počas tichej chvíľky v rámci pobožnosti vyslovila slová z Listu Galaťanom 4 a Rimanom 8. ‘Si mojim dieťaťom adoptovaným do mojej rodiny.’ Inokedy to bolo ako keby Otec vdychoval do mňa slová ‘Moje dieťa‘. Viem bez pochybovania, že som jeho dieťa. Snáď by si si mohol položiť tú istú otázku a pýtať sa dovtedy, kým si nebudeš istý, kým naozaj si.

Blahoslavenstvá v Matúšovom evanjeliu je ťažké pochopiť zo svetskej perspektívy. Kto by chcel žialiť, byť chudobný v duchu a tak ďalej? Nie je lepšie byť silný, spoliehať sa na seba a ísť svojou cestou? To je predsa spôsob života podľa sveta. Ale my máme lepší spôsob, keď dôverujeme Bohu a veríme, že vo všetkých veciach koná pre naše dobro. Keď sme chudobní v duchu, spoliehame sa na neho. Keď žialime, dostaneme útechu. Keď ho hľadáme, on nás naplní. Ako jeho deti sme schopní zakúsiť jeho pokoj a prinášať ho do tohto zraneného a zraňujúceho sveta. Prežívať Otcovu prítomnosť v našich životoch je ten najpožehnanejší stav. 

Milovaní, ste deťmi Boha. Príjmite jeho pokoj.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 08.09. 2020.

Utorok 8.9.2020

Boli sme na dovolenke v Škótsku, navštívili sme starobylé hrady a čítali sme o kráľoch a ich kráľovstvách. Králi hľadali moc, slávu a veľkosť. Väčšina z nich sa narodila ako privilegované osoby, ktoré svojich poddaných používali na to, aby dosiahli vytúženú moc a prestíž. Bojovali sa početné bitky, vyhasínali mnohé životy. Micheáš, spolu s mnohými ďalšími starozákonnými prorokmi, predpovedal príchod Ježiša, ktorý bude iným typom kráľa. Hovorí nám tri veci: Po prvé, vládca celého Izraela bude pochádzať z bezvýznamného miesta. Po druhé, tento vládca, tento kráľ, bude ako pastier, ktorý sa stará o svoje ovce a chráni ich. Po tretie, jeho veľkosť bude známa všade a prinesie pokoj. Aký kontrast s bojujúcimi kráľmi v Škótsku a inými ľuďmi, ktorí v dnešnej dobe hľadajú moc a veľkosť!

Matúš používa svoje evanjelium na to, aby opísal, kým Ježiš je a aká je jeho úloha. Začína jeho históriou. Je potomkom Dávida a Abraháma a ako taký plní sľuby dané obom týmto mužom. Je potomkom Dávida, ktorý bude sedieť na izraelskom tróne a vládnuť. Je potomkom Abraháma, semena, prostredníctvom ktorého bude požehnaná celá ľudská rasa. Ukazujú to štyri ženy patriace k jeho predkom: tri boli pohanky a jedna bola vydatá za pohana. Tri z nich cudzoložili, len jedna bola bezúhonná. Možno tým Matúš chcel ukázať, že ľudské zlyhania a chyby nebránia spojeniu s Ježišom. Jeho narodenie bolo nadprirodzené, keď panna otehotnela. Boh sa stal človekom a prišiel, aby bol s nami. Emanuel – Boh je s nami. Aký rozdiel oproti pozemským kráľom, ktorí sú iba ľuďmi, vzdialenými a nedostupnými!

Nakoniec nám Matúš hovorí o Jozefovi, spravodlivom mužovi. Opísal ho ako syna Dávida, človeka podľa Božieho srdca. Muža so slúžiacim srdcom, plného starostlivosti a súcitu, ktorý sa dobre správal k tým, čo s ním zaobchádzali zle. Hoci mohol Máriu nechať ukameňovať za zjavnú zradu, uprednostnil milosrdenstvo pred zákonom.

Ako teda môžeme nasledovať Ježiša a Jozefa? Akokoľvek malé a nepodstatné sú naše začiatky a akokoľvek nedôležito sa cítime, s Pánovou pomocou sa môžeme dostať do úžasných duchovných výšok. Sme povolaní, aby sme mali slúžiace srdce a aby sme si uvedomovali, že vnesenie pokoja do určitej situácie je odrazom Ježišovej prítomnosti v nás. Taktiež, ak s nami niekto zle zaobchádza, môžeme sa – rovnako ako Jozef – rozhodnúť, že s touto osobou budeme zaobchádzať dobre. Žehnám vám, aby ste dokázali žiť svoje životy ako Ježiš a Jozef. Blahoslavení sú tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi – a tými skutočne sme.“

ZAMYSLENIE MANŽELOV HOXAROVCOV

Z Otcovho Srdca

Sobota 18.7.2020

„Predstav si, že by ti hrozilo smrteľné nebezpečenstvo. Mocní nepriatelia by plánovali, ako ťa zabiť a boli by naozaj schopní to urobiť. Čo by si urobil? Na čo by si myslel? Väčšina ľudí by chcela utiecť a skryť sa. To je reakcia bezmocných ľudí. 

Možno viete, že v Severnom Írsku bola mnoho rokov vojna, kedy sa striedali obdobia pokoja a bojov. Dve skupiny ľudí sa nenávideli a každá z týchto skupín plánovala zničiť svojich nepriateľov. Vraždy, ničenie, tresty a bitky boli na dennom poriadku. Keď tam poslali armádu, pôvodne preto, aby ochránili katolícku menšinu, vojaci sa stali obeťami teroristických útokov. Nikto nemohol nájsť spôsob, akým by sa dalo zastaviť násilie. V tom čase sme pomohli tým, že sme poskytli domov utečencovi. Možno predtým aj on sám zabíjal ľudí, no teraz dostal ochranu pred hrozbami smrti. Vláda mu dala novú identitu, aby ho nikdy nenašli ľudia, ktorí sa mu vyhrážali. Poskytli sme mu ubytovanie, kým sa to celé zariadilo. Chcel zmiznúť, aby ho už nikto nikdy nenašiel.

Predstav si, že by si bol dosť mocný na to, aby si zmaril plány svojich nepriateľov. Mohol by si sa im postaviť na odpor, alebo podporiť tých, ktorí sa im postavili. Mohol by si získať podporu iných ľudí, až kým by si nebol mocnejší ako tvoj nepriateľ a tak by si zmaril hrozbu smrti, ktorou sa ti vyhrážali. Toto je reakcia mocných ľudí. 

Ale čo urobil Ježiš, keď proti nemu stál mocný nepriateľ? Mohol odísť niekam, kde by ho nikto nenašiel. Ale to by znamenalo ukončenie jeho úlohy na zemi predtým, než by bola hotová. Mohol sa vzoprieť svojim nepriateľom a poraziť ich presne tak, ako sa vzoprel Satanovi a porazil ho. Ale keby to urobil, už by nemohol položiť svoj život ako výkupné za hriešnikov. 

Namiesto toho uzdravil všetkých, ktorí to potrebovali a povedal im, aby o ňom nehovorili. Ježiš zázračne uzdravoval, ale nehľadal pri tom žiadnu slávu. Ukazoval, že je mocnejší ako hocijaká choroba, ale aj tak sa odmietol vzoprieť a poraziť svojich nepriateľov. Prečo by to urobil? Aby ukázal svetu, že jeho moc je vedená láskou a sebaovládaním. Ježiš nereagoval na okolnosti. Bol mocný, ale nepoužil túto moc, aby zmaril plány svojich nepriateľov. Ukazoval, ako sa správa náš nebeský Otec. 

Takže teraz máme na výber. Keď nám chcú ublížiť mocní ľudia, nepotrebujeme utekať a skrývať sa, ani sa im nemusíme vzoprieť a poraziť ich. Namiesto toho môžeme milovať a pomôcť každému, kto nás poprosí o pomoc, bez toho, aby sme hľadali vlastnú slávu. Keď tak robíme, konáme tak, ako konal Ježiš; a robíme tiež to, čo robí náš nebeský Otec. “Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi.”“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca

#TvorcoviaPokoja #BožíSynovia #Ježiš #Otec #Moc #PoraziťNepriateľov #Nereagovať #NereagovaťNaOkolnosti #Okolnosti #Útek #Utiecť #Utekať #PomôcťKaždému #PomôcťProsiacemu #ZmariťPlányNepriateľov #Nepriateľ #Nepriatelia #SkryťSa #Bezmocný #BezmocnýČlovek #Človek #VzoprieťSa #Poraziť #PoložiťŽivot #Život