Archív značiek: Spravodlivosť

Richard Rohr – Na prahu premeny 251.: Spoločenský hriech

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto päťdesiaty prvý

„Spoločenský hriech je pre nás niečo ťažko pochopiteľného, pretože nás nikto neučil rozpoznávať to, čo pápež Ján Pavol II. nazval „štrukturálnym hriechom“ – totiž svoju vlastnú spoluvinu na inštitucionálnom zle. Je ľahšie ľakať sa niekoľkých hriešnych myšlienok a vyznávať sa z nich alebo sa vyznávať z nedotklivosti voči manželke – a tým mať hotovo. V prvých dvoch tisícročiach kresťanstva sa kázanie zameriavalo primárne na súkromný hriech, nie na spoločenský hriech. Teraz však začíname konečne chápať, že ľudia páchajú škodlivé veci, pretože tvoria súčasť hriešnych systémov, kultúr a inštitúcií.

Dokým sa zaoberáme iba výsledkami a symptómami, darí sa nám zostávať spôsobnými (ukážkovými) kresťanmi. Dokým len liečime druhých a ponúkame útechu, nespochybňujeme systém. Kresťanstvo hlavného prúdu dáva prednosť charite pred spravodlivosťou. Veď áno: ak chcete mať zaistenú nízku účasť na prednáške v nejednom kresťanskom kostole, stačí, keď v názve uvediete slovo „spravodlivosť“.

Kde môžem nájsť štrukturálny hriech vo svojom osobnom živote, vo svojej rodine, práci, cirkvi a komunite?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 280.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov#RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra#MeditáciePreMužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 250.: Spravodlivosť a Evanjelium

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto päťdesiaty

„Sociálna spravodlivosť Evanjelia figuruje už v tom, ,pre koho je jeho posolstvo „počuteľné“. Mnohým z nás uniká, že Biblia nie je nestranná, pretože skrátka nemáme skúsenosť s prenasledovaním. Bieli muži zo stredných vrstiev, obývajúci impérium, nepočujú Ježišove slová tak, ako ľudia žijúci v chudobe, útlaku, otroctve a marginalizácii – ako ich počuli Ježišovi prví poslucháči.

Podľa židovských prorkov i podľa Ježiša samotného, je situácia prenasledovania zdrojom privilegovanej perspektívy. Len ľudia s touto perspektívou sa môžu niečo skutočne naučiť. Ježiš povedal: „Blahoslavení ste, keď vám budú zlorečiť a prenasledovať vás a šíriť o vás všelijaké zlé a lživé reči kvôli mne“ (Mt 5; 11). Prví ľudia, ktorí počuli Evanjelium a odpovedali naň, si boli dobre vedomí svojho strádania, svojej prázdnoty i svojej túžby po skutočnom oslobodení. Pojem „spásy“ ešte nebol len čisto duchovným. To, čo musíme spraviť my dnes, je vyhľadať sami v sebe svoje zavrhnuté a ustrašené časti – či úplne najlepšie, musíme sa spriateliť najmenej s jedným človekom nachádzajúcim sa vonku – mimo „systému úspešných víťazov“, v ktorom žijeme. Inak sa nám nikdy neotvorí oná privilegovaná perspektíva Evanjelia.

Kedy je najpravdepodobnejšie, že si uvedomím, ako potrebný skutočne som?
Ako sa k tomu môžem vedome dopracovať?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 279.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 249.: Život nie je spravodlivý

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto štyridsiaty deviaty

„Život nie je spravodlivý. Či už ste dobrí, alebo zlí, neexistuje žiadny recept na neustály úspech v živote, žiadny návod, ktorý by zaistil, že bude všetko dopadať vo váš prospech. Pokiaľ tvrdíme, že je prípustné požadovať dokonalú férovosť či ju očakávať, vôbec tým neprospievame sebe ani nikomu inému – čo neznamená, že by sme pre spravodlivosť nemali pracovať!

Chudobní a vylúčení túto lekciu pochopia omnoho skôr. Možno mávajú sklony k fatalizmu, ale sú taktiež realisti, čo im umožňuje byť šťastní spôsobom, ktorý je bohatým nedostupný. Preto Ježiš povedal: „Blahoslavení ste chudobní“ (Lk 6; 20). Život ich naučil chápať a prijímať bytostnú tragickosť ľudského života. My ostatní, ktorí zvyčajne mávame falošný pocit, že máme nárok na šťastie, sa to učíme ťažšie, pokiaľ vôbec. Keď ľudia, ktorí žijú svoj pohodlný život, nemôžu mať pod kontrolou každú nahodilú udalosť, obvykle ich to rozzúri, podráždi a učiní nešťastnými.

Kedy som po prvý krát pochopil, že život nie je fér?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 278.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Jánov krst bol krst pokánia. Bolo to vonkajšie fyzické znamenie vnútorného odvrátenia sa od hriechu. Ježiš sa nemusel odvrátiť od hriechu, ale požiadal Jána, aby ho pokrstil. Čo teda Otec dal Ježišovi pri jeho krste? Dal mu naplnenie všetkej spravodlivosti. Kto nás vedie vo všetkej spravodlivosti? Je to Duch Svätý. Ježiš ako prvý dostal niečo iné v Jánovom krste. Dostal Ducha Svätého ako dar od Otca. Po prijatí takéhoto daru od Otca mohol dať ten istý dar ostatným. Vidíme tu duchovný princíp. Nemôžeme dať to, čo sme nedostali.

V knihe Skutkov apoštolov vidíme rovnaký princíp v akcii. Peter prijal Ducha Svätého od Ježiša. Teraz vidí toho istého Ducha rastúceho v Kornéliovi a jeho celej pohanskej domácnosti. Peter dosvedčuje, že Boh prijíma každého, kto koná čestne. Nie je to len Boh Židov, ale Otec všetkých, ktorí veria v Ježiša.

Čo to pre nás znamená? Keďže máme Ducha Svätého, môžeme ho odovzdávať druhým ľuďom. Predstav si, že niekto má infekčné ochorenie. Odovzdá ho každému, kto sa k nemu priblíži bez toho, aby choroba z jeho tela zmizla. Duch Svätý je takýto. Prichádza k nám v našom krste. Ak chceme, sme aj nositeľmi Ducha. Ak sa k nám niekto priblíži, môže ho od nás prijať, ale stále si ho ponechávame aj pre seba.

Ježiš zdieľal Ducha Svätého so svojimi učeníkmi. To bolo víťazstvo spravodlivosti. Spravodlivosť požadovala Ježišovu smrť ako platbu za náš hriech. Ale milosrdenstvo ho vzkriesilo z mŕtvych a poslalo jeho Ducha, aby žil v tebe a vo mne. Milosrdenstvo skutočne zvíťazilo nad spravodlivosťou. Čo robíme s milosrdenstvom, ktoré sme dostali? Stali sme sa svetlom pre národy, aby sme otvorili oči slepým a prepustili väzňov. Ako to robíme? Zdieľame duchovnú perspektívu s tými, ktorí sú v temnote tohto sveta. Oči ich sŕdc sa otvárajú a oni už nie sú väzňami pravidiel, ktoré si zapísali do svojich sŕdc. My v cirkvi prijímame toho istého Ducha Svätého, ktorý sa odovzdával z jednej generácie na druhú, od Ježiša k učeníkom, od učeníkov k ranej cirkvi, od tej istej cirkvi tebe i mne. Toto je zlaté vlákno, ktoré spája celú cirkev skrze celé dejiny so samotným Ježišom. Cirkev je ako matka, ktorá uchováva tento úžasný dar v bezpečí a zdraví, až kým sa Ježiš vráti pre svoje deti.

Pán požehná svoj ľud pokojom.

Možno by si si mohol predstaviť seba pri rieke Jordán. Kto si? Kde si? Čo by si chcel povedať Jánovi alebo Ježišovi?

Všetci môžeme prijať Ducha Svätého tým, že ho pozveme do našich životov. „Duchu Svätý, vítam ťa, príď a zaujmi miesto v mojom srdci.““