Archív značiek: Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov Piatok 20.3. 2020.

Pre dieťa existujú dva možné životné štýly. V prvom sa dieťa snaží zaslúžiť si priazeň svojich rodičov; alebo sa snaží ju nestratiť. V tom druhom dieťa verí, že má priazeň rodičov neustále. Je veľa detí, ktoré žijú tým prvým štýlom; veľmi málo tým druhým. Dospeláci sú tie isté osoby, ktoré boli kedysi tými deťmi. Majú to isté srdce. Následkom toho sa väčšina dospelákov snaží získať pochvalu od iných ľudí; alebo sa snaží si ju udržať. Iní nepotrebujú žiadnu chválu na to, aby mali o sebe dobrú mienku. Takže väčšina ľudí prijíma šťastie cez slová a skutky iných ľudí. Ale zopár ľudí má šťastie vo svojej prirodzenosti. V dnešnom čítaní vidíme niečo veľmi neobvyklé. Dvaja sebavedomí ľudia vedú rozhovor. Ich vzájomný rešpekt spôsobil úctu jedného voči druhému, ale spôsobil aj strach vo všetkých ich poslucháčoch. 

Zákonník príde k Ježišovi s otázkou: „Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie?“ Nepíše sa tam, že Ježiša skúša, takže jednoducho chce poznať tú odpoveď pre seba, pretože hľadá pokoj a šťastie. Ježiš vie, že jednoduchá odpoveď je “Milovať budeš Pána, svojho Boha”. Táto odpoveď by ale nepriniesla ten požadovaný pokoj a šťastie. Tak Ježiš pridáva trochu viac informácii. “A svojho blížneho ako seba samého.” Pokoj a šťastie prichádzajú z troch vzťahov lásky; s Bohom, s tvojím blížnym a so sebou samým. 

Zákonník počuje pravdu a dostane ten pokoj a šťastie, ktoré hľadá. Všetky tie obety a dary majú malú hodnotu v porovnaní s troma vzťahmi lásky. On potvrdzuje Ježišove slová. Ježiš ho počúva a povzbudzuje. „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Na túto konverzáciu vznikli dve reakcie. Po prvé, Ježiš a zákonník si ctili jeden druhého a povzbudili sa. Prečo? Pretože obaja mali vieru, úctu a povzbudenie ako hodnoty vo svojom srdci. Po druhé, všetci ostatní mali strach. Prečo? Pretože oni záviseli na obetiach a daroch, aby sa cítili sami dobre. Ale teraz počujú, že tie obety a dary majú veľmi malú hodnotu. Predstav si, že si šetríš peniaze už roky, aby si si kúpil cenný obraz: potom, ako si sa vytešoval, že ho máš už veľa rokov, zistíš, že je to falzifikát. Celé to úsilie bolo nanič. Potom sa Ježiša už nik neodvážil vypytovať. Možno by tá ďalšia otázka vyprodukovala inú odpoveď, ktorá by ešte viac zničila ich rešpekt voči sebe. 

Tak čo ty a ja? Sme ako Ježiš a ten zákonník? Ak áno, tak náš modlitebný život bude veľmi príjemný. Alebo sme ako tí poslucháči; snažiaci sa získať si priazeň človeka a Boha robením niečoho; len aby sme zistili, že to čo sme urobili nám nedáva to, v čo sme dúfali? A aká je vhodná reakcia? Mali by sme prestať byť tak zaneprázdnení a začať byť viac milujúci. The Beatles mali predsa pravdu: “Všetko, čo potrebuješ, je láska.”

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – Streda 18.3.2020

„Zákon je dobrý, pretože Božia vôľa je, aby jeho deti vo svojom jednaní medzi sebou boli férové. Zamyslite sa nad tým chvíľu. Niektorí ľudia si myslia, že Božie deti sa môžu správať tak, ako sa im páči, pretože im Otec vo svojej láskavosti vždy odpustí. Ak si to niekedy myslíte, dajte si studenú sprchu. Táto perspektíva je úplne sebecká. Ignoruje problémy, ktoré naše hriechy spôsobujú ľuďom okolo nás. Ignoruje tiež tvrdosť nášho vlastného srdca, ktorá ničí našu schopnosť vidieť, počuť a ​​porozumieť Bohu. Zamyslite sa nad inou časťou písma. „Všetko je dovolené, ale nie všetko je pre teba dobré.“ (1 Kor 10, 23). Teraz sa pozrite na Písmo v Deuteronómiu. Prečo bolo prikázané deťom Izraela, aby dodržiavali Zákon? Aby ostatné národy videli, že sú odlišní; že ako národ majú úzky vzťah s Bohom. Ostatné národy by videli ovocie; že žijú a zmocňujú sa krajiny, ktorú im Boh dal. Poslušnosť, ak by to bolo možné, by bola evanjelizáciou!

Ale Ježiš nás pozná. Bez jeho pomoci nemôžeme Zákon dodržať. Prečo? Pretože poslušnosti vždy bránia srdcia slobodných ľudí. Inými slovami, Zákon nevieme dodržať, kým ho naše srdce neocení viac ako svoju slobodu. A iba láska spôsobí, že ľudia sa budú chcieť vzdať slobody, aby pomohli inej osobe. Ježiš teda vyriešil problém za nás. Prišiel, aby v nás žil skrze svojho Ducha. Ten istý Duch nás spája s láskou nášho Otca. Táto láska nás napĺňa, až z nás pretečie na iných ľudí. Dáva nám moc robiť to, čo by sme sami nikdy nemohli urobiť. Podľa jeho vlastných slov „Neprišiel som Zákon zrušiť, ale ho naplniť.“

Sme skutočne slobodní; bez otroctva hriechu. Využívame svoju slobodu a vyberáme si lásku; a keď milujeme, sme féroví vo vzájomnom jednaní. Stáva sa našou prirodzenosťou byť dobrým. A čo je ovocím? Iní ľudia budú chcieť to, čo máme my. Láska je účinná evanjelizácia!

Autentická viera, vyjadrená láskou, je nákazlivejšia ako akýkoľvek koronavírus. Ak by bol taký vírus verejným nepriateľom číslo jedna, potom je naša viera tým najlepším dobrom, aké sa môže ľudstvu stať. Zamyslite sa nad týmito pravdami a už sa nebudete cítiť menejcenne. Ste skutočne Kráľmi a Kráľovnami; vládnete nad sebou a svojimi vzťahmi s ostatnými, s láskou.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Pondelok 16.3.2020

„Keď sa urazíme, môže to zablokovať Božie požehnanie.

Náman bol dôležitým človekom, zvyknutým na pocty a obdiv. V mnohých bitkách pre svojho kráľa vydobyl víťazstvo. Žiaľ, ochorel na malomocenstvo. Nádej mu prinieslo svedectvo dievčaťa – otrokyne. Oznámil to svojmu kráľovi, ktorý následne kontaktoval izraelského kráľa so žiadosťou o uzdravenie. Bol tu obrovský potenciál pre vznik nedorozumenia. Izraelský kráľ si myslel, že ide o zámienku na vyvolanie vojny. Keď sa Elizeus dopočul, čo sa stalo, pozval Námana na návštevu.

Elizeus Námana nakoniec ani nestretol. Iba mu odkázal, aby sa sedemkrát okúpal v Jordáne. Námanove očakávania neboli naplnené. Jeho sebavedomie a pýcha ho viedli k tomu, že sa urazil a v hneve sa obrátil, aby odišiel. Počúvol však svojich sluhov, keď apelovali na jeho udatnosť a veľkosť. Keby sa vyžadoval nejaký veľký skutok, určite by ho vykonal, tak prečo neskúsiť túto maličkosť. Výsledkom bolo jeho uzdravenie.

Ježiš rozpoznal, že podobná urážka okradla ľudí z Nazareta o Božie požehnanie. Aké by to bolo, byť v ten deň v synagóge v Nazarete? Keď Ježiš čítal z Izaiáša, vyvolal údiv a úžas. Moc a prisľúbenia jeho slov sa dotýkali sŕdc ľudí. To sa však zmenilo, keď si ľudia uvedomili, že Ježiš je Jozefov syn. Pretože ho poznali, začali ním pohŕdať. Ako mohol tvrdiť, že je prorok? Ako mohol hovoriť, že je pomazaný Bohom? A tak požadovali znamenie. Ježiš odpovedal, že prorokom sa nedostáva uznania v ich vlastnom domove, ale inde. Keď Ježiš odmietol dať znamenie, dav čoskoro zaujal nepriateľský postoj. Boli urazení, nahnevaní a pokúsili sa ho zabiť, ale Ježiš jednoducho prešiel pomedzi nich a odišiel.

Pravda Ježišových slov platí v Izraeli dodnes. Mnohí nepoznajú Ježiša ako Mesiáša. No jeho odkaz je po celom svete odovzdávaný tým, ktorí sú ochotní ho prijať.

Môžeš pomôcť šíriť tento odkaz. Podal si, ako dievča – otrokyňa, svedectvo o tom, čo pre teba Otec urobil? Niekomu to môže zmeniť život, ako sa to stalo Námanovi. Bol si urazený a nahnevaný, keď sa nesplnili tvoje očakávania? Možno by si si mohol vybaviť túto situáciu a spoznať, čo sa ti Otec snažil ukázať. „

#Boh #DennéZamyslenia #Zamyslenia #Hoxarovci #ManželiaHoxarovci #Elizeus #Ježiš #Malomocenstvo #UzdravenieZMalomocenstva #ProrokVoVlastnomDomove #StarýZákon #Uzdravenie #Predpoklad #UraziťSa #Urazenosť #Urazený #NesplnenýPredpoklad #Predpokladať

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Niektorí ľudia si myslia, že Boh môže urobiť čokoľvek, ale to nie je pravda. Dokáže vytvoriť svetlo alebo tmu, ale nemôže spôsobiť, aby oboje nastalo na jednom mieste súčasne. Keď dal Mojžišovi Desatoro prikázaní, uzavrel s človekom zmluvu založenú na spravodlivosti. Neskôr prišiel Ježiš, aby priniesol novú zmluvu s človekom, založenú na milosrdenstve. V ľudskom srdci však nemôžu obe zmluvy pôsobiť súčasne. Dieťa sa môže báť svojho otca alebo zažívať jeho lásku, nemôže však súčasne zakúšať strach aj lásku.

Ak sa niekto pokúša uchovávať vo svojom srdci obidve zmluvy, je to akoby prišil  novú záplatu na starý odev. Ak tak spraví, záplata sa po opraní odevu zrazí. Odtrhne sa od starej látky a diera bude väčšia než predtým. Ježiš nám tiež hovorí, že je to ako naliať nové víno do starých mechov. Nové víno ešte kvasí. Pri fermentácii produkuje plyny. Starý mech na víno sa už nemôže viac roztiahnuť. Takže ak doň vlejete nové víno, svojím rozpínaním roztrhne starý mech.

Srdce, ktoré túži po spravodlivosti a oceňuje ju, sa nemôže roztiahnuť. Je ako starý odev alebo starý mech na víno. Tvrdé srdce nemôže ustúpiť alebo sa zmeniť, aby prijalo novú perspektívu. Tam, kde je potrebné milosrdenstvo, pravidlá v srdci kričia: „To nie je fér!“ A pravidlá sa musia dodržiavať, aj keď to spôsobuje bolesť a utrpenie. Keď je tvrdé srdce napadnuté, stáva sa ešte tvrdším. Pravidlá sa posilnia. Diera je väčšia ako kedykoľvek predtým. Niekedy sa vzťah ukončí, pretože sa to tak zdá byť správne a spravodlivé. Starý mech na víno praskne.

V srdci premenenom Otcovou láskou však staré pravidlá, založené na spravodlivosti, nahradia iné pravidlá, založené na láske. Milosrdenstvo je cennejšie ako spravodlivosť. Takéto srdce dokáže uspokojiť potreby druhých, aj keď to nie je fér. Ak niekto poruší niektoré z našich pravidiel, môžeme pohotovo zareagovať modlitbou: „Otče, odpusť im, pretože nevedia, čo robia.“ Jednoducho dodržiavajú pravidlá vo svojom vlastnom srdci, keďže musia. Náš vínny mech nepraskne. A ak potrebujeme zmeniť niektoré z našich vlastných pravidiel z lásky k druhej osobe, pomôže nám Otcova láska. Nová záplata sa nezrazí a nevytvorí väčšiu dieru. Namiesto toho je odev natrvalo opravený.

Ako zistíš, či je tvoje srdce motivované spravodlivosťou alebo láskou? Reptanie a sťažovanie sa sú jasnými známkami posudzovania. Preukazovanie úcty a povzbudzovanie sú zaručenými znakmi lásky. Takže, ak sa pristihneš pri reptaní a sťažovaní sa, premýšľaj o svojich myšlienkach a pocitoch. Čomu z toho, v čo veríš, Ježiš neverí? Požiadaj o nové pravidlo, založené na jeho láske. Keď sa najbližšie ocitneš v podobnej situácii, zareaguješ inak a tvoje vzťahy sa zlepšia. Ako môžeš niekoho oceniť alebo povzbudiť?

Toto je cesta do života hojnosti s Ježišom. „

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Niekedy ľudia požiadajú Roberta alebo mňa, aby sme sa za nich modlili. Myslia si, že naše modlitby sú efektívnejšie. Že máme na Boha horúcu linku a že nás bude počúvať, keď ich nepočúva. To nie je pravda. Boh vo svojej milosti a milosrdenstve oslovuje všetok svoj ľud. Hľadá vzťah so všetkými.

Vidíme, ako Ježiš oslovuje malomocného v reakcii na jeho slová: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš mal súcit, natiahol sa a dotkol sa ho. Neuzdravil len jeho pokožku. Mohol povedať „buď zdravý“ a nedotknúť sa ho. To by uzdravilo jeho pokožku, ale nie jeho srdce. Jeho srdce bolo zlomené izoláciou a odmietnutím, ktoré malomocní zažívali. Ježišov dotyk priniesol hlboké uzdravenie.

Zoberme si izraelský tábor pri Eben-Ezeri. Čelia náročnej situácii. Zahynulo 4 000 mužov a Filištínci sú stále pripravení bojovať. Čo budú robiť? Spomenuli si na Archu zmluvy v Šíle. To bolo ich miesto na stretnutie s Bohom. Archa obsahovala najcennejšie predmety Izraela: kamenné tabule 10 prikázaniami, Áronovu tyč a nejakú mannu. Kňazi mali ísť do vnútornej miestnosti raz ročne, vstúpiť do svätyne svätých a kropiť krv, aby pokryli hriechy ľudu. Tu bolo miesto Archy. Ale Eliho synovia Boha nerešpektovali ani ho nectili, a tak priniesli Archu na bojisko.

Filištíni počuli, že Archa dorazila a boli vystrašení. Uctievali síce modly, ale uznali, že Boh Izraelitov je mocný. Vedeli, že Boh Izraelitov bol s nimi, keď utekali z Egypta a umožnil im zvíťaziť v mnohých bitkách. Napriek svojmu strachu sa zaviazali bojovať naplno.

Izraeliti nechápali, že existuje rozdiel medzi Božou prítomnosťou a Božími symbolmi. Verili, že Boží symbol vyhrá bitku za nich. Nie je to tak. Ich nárek je zaznamenaný v Žalme.

Ceníme si symboly a používame ich na to, aby nás spojili s Bohom. Sú užitočné, pokiaľ nám to umožňujú, ale nenahrádzajú vzťah s Bohom. Keď držíte kríž, ruženec, keď sa pozeráte na svetlo sviečky alebo akýkoľvek obrázok alebo symbol, ktorý máte, použite ich na zameranie sa na jedného z členov Trojice a na rozhovor s nimi, ako by ste boli tvárou v tvár inej osobe. „

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

1 Sam 1, 9-20

Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kňaz Heli sedel v kresle pri dverách Pánovho chrámu. Anna sa v trpkosti duše modlila k Pánovi a horko plakala. A urobila takýto sľub: „Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobníčky a spomenieš si na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu a daruješ jej mužského potomka, dám ho Pánovi po všetky dni jeho života a britva sa jeho hlavy nedotkne.“

Takto sa už dlho modlila pred Pánom a Heli pozoroval jej ústa. Anna si však hovorila iba v srdci; pery sa jej síce pohybovali, ale hlas počuť nebolo. A tak si Heli myslel, že je opitá. Preto jej povedal: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi už z vína, čo si popila!“

Anna odvetila: „Nie, pane môj. Ja som veľmi nešťastná žena. Nepila som víno ani nijaký opojný nápoj, iba dušu som si vyliala pred Pánom. Nepokladaj svoju služobníčku za Beliálovu dcéru. Od veľkého žiaľu a zármutku som hovorila až dosiaľ.“

Heli jej povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti dá, o čo si ho prosila.“

Ona odpovedala: „Kiež by tvoja služobníčka našla milosť v tvojich očiach.“

Žena potom šla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala zronenú ako predtým. Ráno vstali a poklonili sa Pánovi. Potom sa vrátili a prišli domov do Rámy. Elkána poznal svoju ženu Annu a Pán si na ňu spomenul. A keď nadišiel čas, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, pretože si ho od Pána vyprosila.


Zamyslenie

„Včera sme ti položili otázku: „S kým sa stotožňuješ?“ A pozvali sme ťa, aby si sa o svojej situácii porozprával s Ježišom. Dnes vidíme Annu hovoriť o svojej situácii. Vyliala svoje srdce pred Bohom a odkryla mu svoje sklamanie, hlboký zármutok a trápenie. No ešte aj potom ostala nepochopená, obvinená a odmietnutá. Mala však odvahu hovoriť a vysvetliť svoje rozpoloženie. Následne dostala požehnanie od kňaza a chválila Boha. Neskôr počujeme jej modlitbu radosti, keď počala a dostala dar dieťaťa.

Si zatrpknutý? Ak áno, porozprávaj sa s Otcom o svojej situácii tak, ako Anna. V Liste Hebrejom 12,15 nám sv. Pavol radí, aby sme sa zbavili každého koreňa nevôle, horkosti alebo nenávisti, ktoré spôsobujú zmätok a trápenie. Táto horkosť poškodzuje nás a naše vzťahy. Sloboda nastane, keď zo srdca odpustíme a vzdáme sa svojej nenávisti a horkosti.

Ak si sklamaný, môžeš si prečítať príbeh o učeníkoch putujúcich do Emáuz v Evanjeliu podľa sv. Lukáša 24, 13-35. Kto si, kde si a čo robí Ježiš? Keď s ním budeš hovoriť, môže ti dať nový pohľad.

Cítiš sa nepochopený a obviňovaný? Možno by si vo svojej predstavivosti mohol byť s Annou a Hélim a sledovať, čo sa stane.

Včera sme tiež videli, ako sa Annin manžel Elkána pokúšal utešiť svoju manželku v jej utrpení. Spýtal sa jej, či pre ňu neznamená viac ako desať synov. V čase jej trápenia bol pre ňu požehnaním a povzbudením. Aj my môžeme v našich ťažkých obdobiach hľadať požehnanie a slová povzbudenia. Keď sa zameriavame na dobré veci, uisťujeme sa, že Otec nás neopustil, ale vie o našej situácii. „

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Jánov krst bol krst pokánia. Bolo to vonkajšie fyzické znamenie vnútorného odvrátenia sa od hriechu. Ježiš sa nemusel odvrátiť od hriechu, ale požiadal Jána, aby ho pokrstil. Čo teda Otec dal Ježišovi pri jeho krste? Dal mu naplnenie všetkej spravodlivosti. Kto nás vedie vo všetkej spravodlivosti? Je to Duch Svätý. Ježiš ako prvý dostal niečo iné v Jánovom krste. Dostal Ducha Svätého ako dar od Otca. Po prijatí takéhoto daru od Otca mohol dať ten istý dar ostatným. Vidíme tu duchovný princíp. Nemôžeme dať to, čo sme nedostali.

V knihe Skutkov apoštolov vidíme rovnaký princíp v akcii. Peter prijal Ducha Svätého od Ježiša. Teraz vidí toho istého Ducha rastúceho v Kornéliovi a jeho celej pohanskej domácnosti. Peter dosvedčuje, že Boh prijíma každého, kto koná čestne. Nie je to len Boh Židov, ale Otec všetkých, ktorí veria v Ježiša.

Čo to pre nás znamená? Keďže máme Ducha Svätého, môžeme ho odovzdávať druhým ľuďom. Predstav si, že niekto má infekčné ochorenie. Odovzdá ho každému, kto sa k nemu priblíži bez toho, aby choroba z jeho tela zmizla. Duch Svätý je takýto. Prichádza k nám v našom krste. Ak chceme, sme aj nositeľmi Ducha. Ak sa k nám niekto priblíži, môže ho od nás prijať, ale stále si ho ponechávame aj pre seba.

Ježiš zdieľal Ducha Svätého so svojimi učeníkmi. To bolo víťazstvo spravodlivosti. Spravodlivosť požadovala Ježišovu smrť ako platbu za náš hriech. Ale milosrdenstvo ho vzkriesilo z mŕtvych a poslalo jeho Ducha, aby žil v tebe a vo mne. Milosrdenstvo skutočne zvíťazilo nad spravodlivosťou. Čo robíme s milosrdenstvom, ktoré sme dostali? Stali sme sa svetlom pre národy, aby sme otvorili oči slepým a prepustili väzňov. Ako to robíme? Zdieľame duchovnú perspektívu s tými, ktorí sú v temnote tohto sveta. Oči ich sŕdc sa otvárajú a oni už nie sú väzňami pravidiel, ktoré si zapísali do svojich sŕdc. My v cirkvi prijímame toho istého Ducha Svätého, ktorý sa odovzdával z jednej generácie na druhú, od Ježiša k učeníkom, od učeníkov k ranej cirkvi, od tej istej cirkvi tebe i mne. Toto je zlaté vlákno, ktoré spája celú cirkev skrze celé dejiny so samotným Ježišom. Cirkev je ako matka, ktorá uchováva tento úžasný dar v bezpečí a zdraví, až kým sa Ježiš vráti pre svoje deti.

Pán požehná svoj ľud pokojom.

Možno by si si mohol predstaviť seba pri rieke Jordán. Kto si? Kde si? Čo by si chcel povedať Jánovi alebo Ježišovi?

Všetci môžeme prijať Ducha Svätého tým, že ho pozveme do našich životov. „Duchu Svätý, vítam ťa, príď a zaujmi miesto v mojom srdci.““

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Milujeme, lebo on nás miloval prvý. Otec nás priťahuje k Ježišovi, ktorý nás potom vedie naspäť k Otcovi. Všetko začína pri Otcovi.   

V roku 1993 sme sa s Robertom zúčastnili veľkej kresťanskej konferencie. V jej priebehu sme dostali pozvanie prísť dopredu, aby sme sa stretli s Ježišom. Niečo v mojom vnútri chcelo odpovedať, ale zároveň som mala strach z toho, čo sa stane. Nakoniec som nazbierala odvahu postaviť sa a ísť dopredu. Niekto sa za mňa modlil, ale nezdalo sa, že by sa niečo stalo. Avšak po tri mesiace po tejto udalosti som sa cítila akoby zahalená do tepla, útechy a lásky. Jeho láska sa ma dotkla.   

O niečo neskôr som sa pýtala Otca, kde bol v tom čase. Vo svojej predstavivosti som ho videla stáť v uličke s rukou natiahnutou smerom ku mne. Vzala som ho za ruku a on ma viedol dopredu. Bolo to ako otec, ktorý vedie svoju dcéru uličkou, aby sa stretla so svojím ženíchom. Bol to pre mňa veľmi vzácny moment. Otcova láska sa dotýkala môjho srdca. On ma miloval prvý a pritiahol ma k Ježišovi.

Jeho láska musí naplniť moje srdce, aby som mohla milovať iných ľudí. Je to ako vlhké drevo. Potrebuje teplo, aby vyschlo skôr, ako sa vznieti a vytvorí poriadny oheň. Jeho láska potrebuje zohriať moje srdce, potom jeho láska spôsobí v mojom srdci vzplanutie, ktoré sa dá preniesť na iných ľudí. Milujem, pretože ma miloval prvý. Božia láska mi umožňuje milovať iných ľudí. Jeho láska vyháňa strach.

Keď ideme v aute a vidíme policajné auto, vždy skontrolujeme svoju rýchlosť. Bojíme sa toho, čo sa stane, ak ideme príliš rýchlo a očakávame trest. Pre mnohých je vzťah s Otcom rovnaký. Ak urobím niečo zlé alebo ma niekto chytí, očakávam trest. Strach súvisí s trestom, pretože strach súvisí so zákonom. Ale dokonalá láska vyháňa strach. Ak je policajt v aute náhodou zároveň mojim otcom, tak namiesto očakávania zlých vecí sa budem usmievať a mávať. To isté platí aj pre Boha Otca. Je to môj otec. Viem, že ma miluje a nechce ma trestať. V jeho láske si môžem potom pokojne odpočinúť a odovzdávať ju iným ľuďom. 

Keď príjmeme jeho lásku, potom je oveľa ľahšie milovať iných. Nie je to bremeno, ale potešenie. Sme stvorení Otcom. Sme adoptovaní ako jeho deti. Prijímame jeho lásku a rozdávame ju. Nie je to záťaž, nie niečo, čo musíme urobiť, ale niečo, čo chceme robiť. Láska urobí pre druhého oveľa viac, ako vyžaduje poslušnosť.

Raz som počula príbeh o dáme, ktorá v deň svojej svadby dostala od manžela zoznam požiadaviek. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažila, nedokázala splniť jeho požiadavky. O niečo neskôr zomrel a ona sa znovu vydala. Neskôr triedila nejaké papiere a narazila na pôvodný zoznam od svojho prvého manžela. Na svoje prekvapenie bez problémov plnila všetko na zozname. Láska znamenala, že to nebolo bremeno. Keď budete požiadaní, aby ste robili veci, robte to, čo môžete, s láskou a nebudete tou snahou zaťažení. Môžeme slúžiť iným, keď je to ako bremeno, ale oveľa lepšie im budeme slúžiť, keď ich budeme milovať.

Stretli ste sa s Ježišom? Možno by ste chceli využiť svoju predstavivosť a opýtať sa Otca, kde bol v tom čase.

Mohli by ste tiež požiadať Otca, aby vo vašom srdci zapálil plameň lásky, aby ste ju mohli odovzdať ostatným.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 6, 45-52

„Keď Ježiš nasýtil päťtisíc mužov, hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.

A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť.

Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“

Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.“

ZAMYSLENIE

„Ježiš kráčal po vode počas štvrtej nočnej stráže. To je medzi 3.00 a 6.00 hodinou ráno. Keď to čítam, zaujímalo by ma, či to bola jasná noc za svitu mesiaca. Taká noc, keď je ľahké vidieť obrysy vecí. Alebo to bolo za súmraku, keď sa slnko blížilo k obzoru a začalo prinášať svetlo do tmy noci. Tak alebo onak, Ježiš bol v tej tme a ťažkostiach.

 Učeníkom bolo sľúbené pokojné stretnutie s Ježišom. Dúfali v nejaké osvieženie s Ježišom, ale to nevyšlo. Davy upútali Ježišovu pozornosť. Učil ich a potom ich zázračne nakŕmil. Davy si uvedomili, že Ježiš by mohol byť sľúbený Mesiáš, a tak ho chceli urobiť kráľom. To bol koniec ťažkého dňa.

Čo robíte na konci náročného dňa? Padnete do postele alebo vypnete pred televízorom alebo počítačom, alebo idete behať? Čo funguje pre vás? Čo robíte, keď na vás ľudia majú veľké očakávania? Čo by ste urobili, keby si vás ľudia chceli veľmi uctiť a urobiť vás kráľom?

Ježiš odpovedal vyslaním učeníkov v člne, zatiaľ čo on prepúšťal davy. Potom našiel svoje tiché miesto a hovoril s Otcom. Učeníci boli sami na lodi a bojovali so svojou situáciou. Ale Ježiš sa pozeral. Možno sa cítili osamelí, opustení, odmietnutí, ale on ich sledoval. Prišiel k nim, kráčal po vode a chystal sa prejsť okolo. Uvideli ho a mysleli si, že je duch a zo strachu kričali. On odpovedal vyhlásením svojho božstva. „Ja som to.“ Potom sa k nim pridal na lodi a nastal pokoj. Nakoniec prišiel pokojný čas, po ktorom túžili celý deň. Jeho prítomnosť, jeho dokonalá láska odstránila ich strach.

Bojujete s ťažkosťami života? Máte pocit, že bojujete proti všetkému, čo sa deje okolo vás? Túžite po chvíli pokoja a pohody? Ste sklamaní, že sa veci nevyvinuli tak, ako ste dúfali? Je strach častým spoločníkom?

Niekoľkokrát si pomaly prečítajte príbeh v Markovi 6. Predstavte si v príbehu samých seba. Je večer a tma sa rozmáha. Môže to byť fyzická tma alebo duchovná tma. Kto ste a kde ste? Ste jedným z davu alebo ste s Ježišom na svahu, alebo ste jedným z učeníkov alebo s učeníkmi v člne? Rozhliadnite sa, čo sa deje. Počúvajte všetko, čo sa hovorí. Hovorte s Ježišom alebo Otcom. Kričte, ako to robili učeníci. Ježiš stále prechádza, ale keď zavoláme, zastaví sa. Keď sa spojíme s Bohom, našim Otcom alebo Ježišom, ich dokonalá láska vyženie náš strach.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Kedysi sme žili vo Walese, krajine s miliónmi oviec. Na poli za domom boli ovce. Majú príznačné tiesňové volanie. Keď sa ocitli v tiesni, vykríkli a my sme to počuli. Raz som našiel ovcu s hlavou uviaznutou v drôtenom plote. Pokúšala sa dostať k tráve na druhej strane plota. Inokedy sme našli ovcu, ktorá sa prevrátila na chrbát. Nevedela sa opäť postaviť, tak som ju chytil za vlnu a vytiahol na nohy. Na pár sekúnd sa na mňa pozrela. Zabľačala a potom odišla. Som si istý, že sa pokúšala povedať: „Ďakujem.“ Raz som dokonca našiel ovcu, ktorá uviazla na strome! Ako sa vyšplhala hore, to neviem, ale zliezť nevedela. Načiahol som sa a pritiahol ju k sebe. Potom som ju spustil na zem. Táto nepovedala nič a utiekla. Ovce bez pastiera sa skrátka dostanú do problémov. Nie sú veľmi inteligentné a nechápu dôsledky nebezpečného správania. Nemám potuchy, prečo o nás Ježiš uvažuje ako o ovciach.

Ježiš sa pozrel na zástup a bolo mu ho ľúto. Ľudia ho celé hodiny nasledovali na odľahlé miesto, kde nebolo čo jesť. Učeníci mali málo jedla, takže si mysleli, že zmenou okolností problém vyriešia. „Pošli ich preč,“ povedali. Ježiš odpovedal: „Vy im dajte jesť.“ Pre nich to bolo nemožné, nie však pre Ježiša. Učeníci boli ako ovce, ktoré potrebovali svojho pastiera. Dali jedlo Ježišovi, on ho požehnal a lámal. Keď ho učeníci rozdávali, jedlo v ich rukách sa rozmnožilo.

O čo tu ide? Ježiš chce cez nás robiť nemožné veci, aby sme zažili premenu srdca. Problémy v živote nemôžeme riešiť neustálymi zmenami okolností. Ježiš však môže prostredníctvom nás vyriešiť problémy, ak mu dáme to, čo máme. Čo máme? Máme srdce, myseľ a svedectvo. Ak dovolíme, aby Ježiš zmenil pravidlá v našom srdci, zmenil naše myslenie a otvoril naše oči pre jeho dielo v našich životoch, uvidíme, ako skrze nás vykoná veľké veci. Každý deň môžeme milovať, odpúšťať, žehnať, ctiť, modliť sa alebo sa starať o aspoň jednu osobu. Keď si stanovíme za cieľ, aby sme každý deň pre jednu osobu boli ako Ježiš a aby sme jej odovzdali naše svedectvo, tento vzťah bude prekvitať. Duchovne môžeme kŕmiť tisíce ľudí. Viem to, pretože s Vicki žijeme túto skúsenosť. Otcova láska premieňa tisíce ľudí. Cítime sa ako vo sne.

Navyše, keď duchovne kŕmite ľudí, máte viac lásky, než títo ľudia dokážu prijať. Máte lásku nazvyš, ktorú môžete odovzdať ďalším. Láska nie je ako peniaze. Keď utratíte peniaze, sú preč, ale keď rozdáte Otcovu lásku, nakoniec jej máte ešte viac, ako ste mali na začiatku. Ježiš začal  s piatimi bochníkmi chleba a dvoma rybami. V rukách učeníkov sa to znásobilo. Päťtisíc mužov sa najedlo a zvýšilo dvanásť košov zbytkov! V Anglicku existuje krátke príslovie:

„Poznal som muža, čo šialený sa zdal.
Čím viac dával, tým viac mal.“

Ty a ja môžeme byť ako ten muž.“