Archív značiek: Zásluha

Zamyslenie manželov Hoxarovcov Piatok 20.3. 2020.

Pre dieťa existujú dva možné životné štýly. V prvom sa dieťa snaží zaslúžiť si priazeň svojich rodičov; alebo sa snaží ju nestratiť. V tom druhom dieťa verí, že má priazeň rodičov neustále. Je veľa detí, ktoré žijú tým prvým štýlom; veľmi málo tým druhým. Dospeláci sú tie isté osoby, ktoré boli kedysi tými deťmi. Majú to isté srdce. Následkom toho sa väčšina dospelákov snaží získať pochvalu od iných ľudí; alebo sa snaží si ju udržať. Iní nepotrebujú žiadnu chválu na to, aby mali o sebe dobrú mienku. Takže väčšina ľudí prijíma šťastie cez slová a skutky iných ľudí. Ale zopár ľudí má šťastie vo svojej prirodzenosti. V dnešnom čítaní vidíme niečo veľmi neobvyklé. Dvaja sebavedomí ľudia vedú rozhovor. Ich vzájomný rešpekt spôsobil úctu jedného voči druhému, ale spôsobil aj strach vo všetkých ich poslucháčoch. 

Zákonník príde k Ježišovi s otázkou: „Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie?“ Nepíše sa tam, že Ježiša skúša, takže jednoducho chce poznať tú odpoveď pre seba, pretože hľadá pokoj a šťastie. Ježiš vie, že jednoduchá odpoveď je “Milovať budeš Pána, svojho Boha”. Táto odpoveď by ale nepriniesla ten požadovaný pokoj a šťastie. Tak Ježiš pridáva trochu viac informácii. “A svojho blížneho ako seba samého.” Pokoj a šťastie prichádzajú z troch vzťahov lásky; s Bohom, s tvojím blížnym a so sebou samým. 

Zákonník počuje pravdu a dostane ten pokoj a šťastie, ktoré hľadá. Všetky tie obety a dary majú malú hodnotu v porovnaní s troma vzťahmi lásky. On potvrdzuje Ježišove slová. Ježiš ho počúva a povzbudzuje. „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Na túto konverzáciu vznikli dve reakcie. Po prvé, Ježiš a zákonník si ctili jeden druhého a povzbudili sa. Prečo? Pretože obaja mali vieru, úctu a povzbudenie ako hodnoty vo svojom srdci. Po druhé, všetci ostatní mali strach. Prečo? Pretože oni záviseli na obetiach a daroch, aby sa cítili sami dobre. Ale teraz počujú, že tie obety a dary majú veľmi malú hodnotu. Predstav si, že si šetríš peniaze už roky, aby si si kúpil cenný obraz: potom, ako si sa vytešoval, že ho máš už veľa rokov, zistíš, že je to falzifikát. Celé to úsilie bolo nanič. Potom sa Ježiša už nik neodvážil vypytovať. Možno by tá ďalšia otázka vyprodukovala inú odpoveď, ktorá by ešte viac zničila ich rešpekt voči sebe. 

Tak čo ty a ja? Sme ako Ježiš a ten zákonník? Ak áno, tak náš modlitebný život bude veľmi príjemný. Alebo sme ako tí poslucháči; snažiaci sa získať si priazeň človeka a Boha robením niečoho; len aby sme zistili, že to čo sme urobili nám nedáva to, v čo sme dúfali? A aká je vhodná reakcia? Mali by sme prestať byť tak zaneprázdnení a začať byť viac milujúci. The Beatles mali predsa pravdu: “Všetko, čo potrebuješ, je láska.”