Archív značiek: Ježišov krst

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Jánov krst bol krst pokánia. Bolo to vonkajšie fyzické znamenie vnútorného odvrátenia sa od hriechu. Ježiš sa nemusel odvrátiť od hriechu, ale požiadal Jána, aby ho pokrstil. Čo teda Otec dal Ježišovi pri jeho krste? Dal mu naplnenie všetkej spravodlivosti. Kto nás vedie vo všetkej spravodlivosti? Je to Duch Svätý. Ježiš ako prvý dostal niečo iné v Jánovom krste. Dostal Ducha Svätého ako dar od Otca. Po prijatí takéhoto daru od Otca mohol dať ten istý dar ostatným. Vidíme tu duchovný princíp. Nemôžeme dať to, čo sme nedostali.

V knihe Skutkov apoštolov vidíme rovnaký princíp v akcii. Peter prijal Ducha Svätého od Ježiša. Teraz vidí toho istého Ducha rastúceho v Kornéliovi a jeho celej pohanskej domácnosti. Peter dosvedčuje, že Boh prijíma každého, kto koná čestne. Nie je to len Boh Židov, ale Otec všetkých, ktorí veria v Ježiša.

Čo to pre nás znamená? Keďže máme Ducha Svätého, môžeme ho odovzdávať druhým ľuďom. Predstav si, že niekto má infekčné ochorenie. Odovzdá ho každému, kto sa k nemu priblíži bez toho, aby choroba z jeho tela zmizla. Duch Svätý je takýto. Prichádza k nám v našom krste. Ak chceme, sme aj nositeľmi Ducha. Ak sa k nám niekto priblíži, môže ho od nás prijať, ale stále si ho ponechávame aj pre seba.

Ježiš zdieľal Ducha Svätého so svojimi učeníkmi. To bolo víťazstvo spravodlivosti. Spravodlivosť požadovala Ježišovu smrť ako platbu za náš hriech. Ale milosrdenstvo ho vzkriesilo z mŕtvych a poslalo jeho Ducha, aby žil v tebe a vo mne. Milosrdenstvo skutočne zvíťazilo nad spravodlivosťou. Čo robíme s milosrdenstvom, ktoré sme dostali? Stali sme sa svetlom pre národy, aby sme otvorili oči slepým a prepustili väzňov. Ako to robíme? Zdieľame duchovnú perspektívu s tými, ktorí sú v temnote tohto sveta. Oči ich sŕdc sa otvárajú a oni už nie sú väzňami pravidiel, ktoré si zapísali do svojich sŕdc. My v cirkvi prijímame toho istého Ducha Svätého, ktorý sa odovzdával z jednej generácie na druhú, od Ježiša k učeníkom, od učeníkov k ranej cirkvi, od tej istej cirkvi tebe i mne. Toto je zlaté vlákno, ktoré spája celú cirkev skrze celé dejiny so samotným Ježišom. Cirkev je ako matka, ktorá uchováva tento úžasný dar v bezpečí a zdraví, až kým sa Ježiš vráti pre svoje deti.

Pán požehná svoj ľud pokojom.

Možno by si si mohol predstaviť seba pri rieke Jordán. Kto si? Kde si? Čo by si chcel povedať Jánovi alebo Ježišovi?

Všetci môžeme prijať Ducha Svätého tým, že ho pozveme do našich životov. „Duchu Svätý, vítam ťa, príď a zaujmi miesto v mojom srdci.““