Z Otcovho Srdca

22.12. 2019 Nedeľa

„Pre Máriu to bola úžasná skutočnosť, keď Ježiš ako bábätko rástol v jej lone. Pre Jozefa to bolo šokujúce prekvapenie, kým nemal nečakané stretnutie s anjelom vo sne. Anjel ho ubezpečil, že dieťa bolo skutočne počaté skrze Ducha Svätého. Pre Alžbetu, o ktorej sme počuli včera, to bol okamih poznania, keď jej Duch Svätý odhalil prítomnosť a totožnosť Máriinho dieťaťa. Pavol sa stretol s Emanuelom na ceste do Damasku. Počul Ježišov hlas a rozprával sa s ním. Achaz počul Pána, ale presvedčenia v srdci mu zabránili odpovedať. Prisahal, že nebude skúšať Pána. Je to biblické. Avšak keď bol Boh pred ním a hovoril s ním, Achaz tento okamih nespoznal.

Jozef čelil náročnej situácii s ťažkými rozhodnutiami. Zákon prikazoval, aby bola Mária ukameňovaná. Mnoho ľudí vnímalo, že zákon je nutné dodržiavať. Jozef mal na výber súd (zákon) alebo milosrdenstvo a milosť. Bol to úžasný muž. Ešte predtým, ako sa stretol s anjelom, mal milosrdné srdce. Snažil sa prísť na to, ako chrániť Máriu a zároveň zrušiť manželstvo. Potom počul slová od Boha a vedel, ako postupovať. Naďalej ochraňoval Pannu Máriu a spolu trpeli pod odsúdením a pohľadom tých, ktorí si spočítali dátumy. Vychovával Ježiša ako svojho vlastného syna, učil ho a usmerňoval. Bol ako otec, ktorý kráča so svojím synom ako v 1. liste Solúnčanom, 2, 11-12. Držal ho za ruku, šepkal mu slová povzbudenia, potešoval ho a postupne mu ukázal, ako dobre žiť pred Bohom.

O pár dní, oslávime Ježišov príchod na svet a potom na Veľkú noc jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Emanuel je stále s nami a vždy bude. Neustále k nám hovorí skrze Ducha Svätého cez naše myšlienky, sny, obrazy, spomienky, zápisky, denník, iných ľudí a naše okolnosti. Akýmkoľvek ťažkým okolnostiam a rozhodnutiam budeš čeliť, vždy povedz o nich Duchu Svätému, Ježišovi alebo Otcovi. Požiadaj ich, aby ti ukázali cestu vpred a čakaj na odpoveď. Do tvojho srdca prinesú pokoj tak, ako to bolo u Jozefa.“

„Mám súcit s kresťanmi, ktorí neveria, že sú zachránení. Šavol, neskôr svätý Pavol, spáchal mnoho hriechov, keď prenasledoval cirkev. Prenasledoval veriacich a spôsoboval veľké utrpenie im aj ich rodinám. Po tom, ako sa stretol s Ježišom, mu veľmi záležalo na blahobyte vdov a sirôt. Neprekvapuje ma to. S veľkou pravdepodobnosťou sa sám pričinil o to, aby sa niektorí z týchto ľudí stali vdovami a sirotami. Pokladal sa za najväčšieho hriešnika. Ale tiež si bol úplne istý tým, že je spasený!

Mnoho rokov sme s Robertom chodili do kostola, no pre mňa to bolo stále viac o akomsi zvyku než o vzťahu. Pamätám si, ako som sa modlila a prosila Ježiša, aby bol Pánom môjho života a ako som vyznávala svoje hriechy. Zdalo sa mi, že sa nič nemení. Tak som sa modlila túto modlitbu znova a znova, asi deväťkrát, kým som vo svojom srdci vedela, že som spasená. Tak dlho trvalo, kým táto myšlienka prešla z hlavy do môjho srdca.

Čo urobil Pavol, aby si bol istý svojím spasením? Svojimi ústami vyznal, že Ježiš je jeho Pánom; a v srdci uveril, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. Toto sú dve veci, ktoré nás uisťujú o našom spasení. Všimol si si, že tento zoznam nehovorí nič o našich hriechoch? Nie je to preto, že by naše hriechy neboli dôležité. Sú tak dôležité, že sám Ježiš zaplatil za ne cenu, čo znamená, že už nie je žiaden dlh za hriech, ktorý by sme museli zaplatiť.

Predstav si, že by si niekomu predal svoje auto. Zaplatili zaň vysokú cenu, pretože verili, že za to stojí. Ale ty si necháš náhradný kľúč a jedného dňa znovu potrebuješ auto. Tak si vezmeš kľúč a otvoríš si svoje staré auto. Človek, ktorý ho od teba kúpil počuje štartovať motor. Vybehne zo svojho domu, aby ťa konfrontoval. Čo si myslíš, že by ti povedal? Povedal by asi niečo také: “Prestaň! Choď von z môjho auta a daj mi ten náhradný kľúč!” Prečo? Pretože auto aj tie kľúče patria jemu. Zaplatil za to vysokú cenu. Už to viac nie je tvoje.

Niekedy sme navádzaní nepriateľom, aby sme rozmýšľali nad svojimi hriechmi. Keď to robíme, Ježiš nám chce povedať: “Prestaň! Nechaj tie hriechy na pokoji. Patria mne. Zaplatil som za ne svojou smrťou a ty si súhlasil, že si ich vezmem.”

Keď uveríme tejto pravde v našich srdciach, sme ospravedlnení. Je to ako keby sme nikdy nespáchali tieto hriechy. A keď našimi ústami vyznáme (že Ježiš je Pán), potom sme spasení. Spasenie je Ježišov dar pre nás, ale my sa musíme rozhodnúť prijať tento dar. Ako? Tým, že vyznáme, že Ježiš je naším Pánom, a vo svojom srdci uveríme, že bol vzkriesený z mŕtvych.

Nakoniec nám svätý Pavol hovorí, ako získať vieru potrebnú pre spasenie. Nie je to taký spôsob, ktorý by mala na mysli väčšina ľudí. Normálne by bolo povedať, že viera nás uschopňuje počuť Božie slovo. Ale Pavol to netvrdí. On hovorí, že viera prichádza cez duchovný sluch; a schopnosť duchovne počuť prichádza skrze Božie slovo. Božie slovo otvára naše uši, aby sme mohli počuť duchovne, keď niekto hovorí svoje svedectvo. Počujeme svedectvo, ktoré je Kristovou pravdou a naše srdce to počuje. Schopnosť duchovne počuť buduje našu vieru. Ježiš hovoril priamo k Šavlovi. Jeho slová otvorili Šavlovi uši, aby mohol počuť duchovne. To, čo počul, v ňom budovalo vieru. To, čo počul, spôsobilo, že jeho srdce uverilo. Možno nemáme skúsenosť takého stretnutia, ako mal Pavol, keďže Ježiš sa s každým z nás stretáva osobným spôsobom.

Ježiš žije v nás a môže k nám hovoriť cez naše myšlienky, obrazy, pocity a túžby. Môže k nám hovoriť aj skrze Písmo, skrze prírodu a tiež naše okolnosti. Pros o to, aby sa oči tvojho srdca otvorili, aby videli, čo sa ti Ježiš snaží povedať, a aby sa tvoje duchovné uši otvorili. Tak bude tvoja viera rásť a budeš hovoriť ľuďom, že ťa Ježiš vedie skrze jeho ducha, ktorý žije v tebe. A môžeš si byť istý, že bol vzkriesený z mŕtvych, pretože mŕtvi ľudia s tebou nemôžu hovoriť.

Vychutnávaj si dar viery a spasenia! Buď šťastní, nestrachuj sa! „

Sobota 26.10.2019
Máš nejakú mierku na hriech? V očiach viacerých ľudí majú niektoré hriechy väčšiu váhu ako ostatné. Niekto si môže povedať, že sa dopustil len nevinnej lži. To znamená, že povedal niečo, čo nebola pravda, ale spravil to preto, aby niekoho neurazil, alebo mu neublížil. Alebo si niekto pri prekročení rýchlosti v aute upraví rýchlosť, ktorou išiel, keď ho zastavili policajti (“Išiel som len 53 km/h”), aby mal zo seba lepší pocit. Pre niektorých ľudí sú hriechy spojené so sexualitou na vrchole tejto mierky a za to si nesú obrovskú vinu.   

Pred nejakým časom predpovedali hurikán, ktorý smeroval na mesto Houston v Amerike. Myslela som si, že je to Boží súd za všetky zlé veci, ktoré sa tam dejú. (Mala som tiež mierku hriechu, v ktorej som umiestnila Ameriku vyššie ako Anglicko). Hneď ako som si uvedomila súd v mojom zmýšľaní, prosila som Boha o odpustenie a začala som sa modliť, aby hurikán nespôsobil škody v tejto oblasti. Zaujímavé bolo, že hurikán stratil na sile a odvrátil sa od mesta. Nehovorím, že to spôsobili moje modlitby. Som si istá, že sa za to modlilo veľa ľudí. 

Ježiš nemá takúto mierku na hriech. Všetci sme zhrešili a nie sme hodní Božej milosti. Tento hriech vytvára bariéru medzi nami a Bohom. Ježiš prišiel vyriešiť problém hriechu, aby sme mohli byť slobodní od odsúdenia. Vo svete máme dva zákony. Zákon ducha života a zákon hriechu a smrti. Prvý zákon je mocnejší ako ten druhý, pretože Ježiš porazil hriech a smrť na kríži a tak nám získal život a milosť. 

Starý zákon bol zákonom hriechu a smrti. Ustanovil, čo je správne a spravodlivé. Všetci poznáme tento zákon. Veľa z nás volá: “To nie je fér.” Často tiež vynášame súdy nad ostatnými ale aj nad nami samými. Tieto súdy zakladáme na našom hodnotení toho, čo je správne a čo nesprávne. Počúvame obvinenia žalobcu, ktorý hovorí do našich myšlienok. Súhlasíme s jeho negatívnymi myšlienkami a tak sa vzďaľujeme od Otca. 

Ježiš zaplatil plnú cenu požadovanú v Starom zákone, takže môžeme žiť pod zákonom ducha života. Prijímame nezaslúženú milosť a máme v Ježišovi obhajcu, ktorý nás obhajuje pred Otcom. On hovorí pozitívne a povzbudzujúce slová do našich myšlienok a prináša nám útechu. Výsledkom toho je, že máme život. 

Cítiš sa odsúdený? Často počúvame kritiku od ostatných a cítime sa nedostatoční, vinní a odsúdení. Niekedy s týmito ľuďmi súhlasíme a zatracujeme sami seba. Aj keď odsúdenie môže prichádzať z rôznych strán, môžeme si byť istí, že neprichádza od Ježiša. Ježiš povedal žene pristihnutej pri cudzoložstve, ktorej vina bola zjavná: “Nikto ťa neodsúdil?” “Nikto.” odpovedala. “Ani ja ťa neodsudzujem.”

Odpustíš iným za to, že ťa odsúdili? Odpustíš sebe za tie veci, v ktorých si odsúdil sám seba? Prijmeš jeho milosť a milosrdenstvo a vstúpiš tak do kráľovstva života a milosti?

Piatok 25.10.2019

Pavol zápasil s problémom, ktorý trápi každého kresťana. Vieme, čo je dobré. Chceme byť dobrí. Ale akosi nám chýba sila robiť to, čo chceme. Potom prežívame zlyhanie alebo dokonca beznádej. Vykríkneme: “Kto ma môže zachrániť od seba samého?” Potom si pripomenieme, kto to dokáže: “Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána.” 

Nedávno som sa rozprával s jedným mužom. Počúval ma, ako som hovoril o chybách, ktoré robíme. Bol zmätený. Rozmýšľal nasledovne: “Ak sa rozhodneme niečo urobiť, nie je to chyba, ale hriech. Nazývať to chybou evokuje, že to bolo neúmyselné, čo nás zbavuje osobnej zodpovednosti. Zbavuje nás tiež potreby vyznať to a činiť pokánie. Ak neuznáme, že náš hriech je hriechom, ako sa môžeme obrátiť k Ježišovi, aby ho od nás vzal?“

Ja som mu naznačil, že život je komplikovanejší, ako si ho predstavuje. V skutočnosti existujú tri typy škodlivej činnosti. Hriech je to, keď niekoho zraníme úmyselne, pretože to chceme urobiť. Chyba je to, keď niekoho zraníme úmyselne, ale robíme vlastne to, čo nechceme. Niečo nás ženie opakovane robiť tú istú chybu. Závislosti a zlozvyky sú rôzne druhy chýb. Rozhodneme sa urobiť niečo, čo nechceme robiť. Chyby zahŕňajú veci ako obhrýzanie nechtov, reptanie, sťažovanie sa, hazardné hry, prekračovanie rýchlosti, fajčenie, súdenie, kritizovanie, alkoholizmus, prokrastinácia, workoholizmus, atď. Treťou kategóriou škodlivých aktivít je nevedomosť. Neuvedomujeme si, že naša činnosť niekoho zraňuje. Napríklad rodič sa môže správať s svojmu dieťaťu tak, že v očiach dieťaťa to nie je fér. Rodič si možno nevšíma detské srdce. Mnohí dospelí povedia, že boli alebo neboli obľúbencami rodičov. Ale takmer všetci rodičia si myslia, že svoje deti milujú všetky rovnako. Nie sú to naše okolnosti, ktoré podmieňujú našu skúsenosť, ale pohľad dieťaťa na tieto okolnosti. Nevedomosť je veľmi bežná. 

Zvyčajne nevieme, čo je v srdci iného človeka; vlastne ani v tom našom. Ale ich chyby a tie naše nám pomáhajú tomu porozumieť. 

Pavol hovorí, že nerobí to, čo chce robiť. Je to preto, že nám všetkým vládnu pravidlá, ktoré máme v srdci, nie naša vôľa. Pravidlá založené na strachu, ktoré boli napísané v dôsledku traumy, zapríčiňujú, že robíme to, čo nechceme. Ak môj otec bol hnevlivý, možno som si napísala so svojho srdca: “Drž sa ďalej od otca.” Neskôr túžim po vzťahu, ale stále si udržiavam odstup. Iné pravidlá sú zase dobré. Pravidlá napísané ako reakcia na lásku nás nútia robiť to čo skutočne chceme. Takže vďaka patrí Bohu, ktorý nám dáva zažívať bezpodmienečnú lásku skrze Ježiša Krista (ktorý zaplatil za všetky naše hriechy a chyby). On nás zachraňuje od seba samých!

Štvrtok 24.10.2019

V Británii je dnes zmena politického myslenia. Starý poriadok je preč. Predtým, ako sa to stalo, existovali tí, ktorí chceli viac štátnej správy spoločnosti a tí, ktorí jej chceli menej. Prví z nich hlasovali za Labouristickú stranu, tí druhí za Konzervatívnu. Jedna z týchto dvoch strán bola pri moci najmenej dve generácie. Teraz je však v mysli voličov dôležitejšia otázka. Zostávame v EÚ alebo odchádzame; vzdávame sa toho, že sme menším, menej výkonným nezávislým národným štátom, aby sme sa stali menej nezávislou súčasťou niečoho väčšieho a silnejšieho? Toto rozdelenie rozdelilo obe hlavné strany v strede a vytvorilo nové politické strany pre tých, ktorí majú pocit, že ani jednej veľkej strane nemožno dôverovať. Toto je nové rozdelenie. Dokonca aj v našom dome je v tejto veci rozdielnosť, nie však nezhoda; nehádame sa o tom. Rešpektujeme  názory toho druhého, aj keď ich nezdieľame.

Ježiš prišiel, aby židovskej spoločnosti priniesol zmenu myslenia. Starý poriadok bol preč. Zákon a Proroci boli až do Jána. Nový poriadok je Nebeské kráľovstvo. To vyvolalo otázku, ktorá sa musela vyriešiť v každom jednom ľudskom srdci. Otázka bola: rozhodol sa človek, že bude bezmocnou súčasťou spoločnosti viazanej zákonom, ktorá mu poskytla bezpečie výmenou za poslušnosť; alebo sa stane nezávislým a milujúcim jednotlivcom, ktorého by mohla spoločnosť odmietnuť? Niektorí si vybrali jednu cestu, iní opačnú, v závislosti od toho, či motívom ich srdca bola sloboda alebo bezpečie. Ježiš prišiel, aby priniesol toto rozdelenie. Rozdelenie, ktoré bolo aj v rámci rodín. Rodiny boli základom starého kmeňového poriadku. Preto ponúka novú rodinu tým, ktorí sa rozhodnú pre nový systém. Stávajú sa súčasťou jeho duchovnej rodiny. Dnes máme rovnakú otázku. Vyberieme si zákon alebo milosť?

Rozdelenie sa stane konfliktom, iba ak sa jedna z osôb pokúsi ovládať druhú pomocou sily, a tá odporuje. Ježiš má jednoduché riešenie tohto problému; neodporovať. Prečo? Pretože ľudia môžu kontrolovať okolnosti iba silou a okolnosti nemôžu ovládať ľudské srdce. Prečo bojovať v bitke, ak cena nestojí za to?
Nikto nekontroluje ľudské srdce. Otec by to mohol robiť, ale rozhodol sa, že nebude. Nikto iný nemôže zmeniť iné ľudské srdce. Buď sa teda niekto nevie kontrolovať (a preto je na ochranu spoločnosti potrebný zákon); alebo človek ovláda sám seba pomocou sily lásky (a preto zákon nie je potrebný). Siroty sú mimo kontroly. Slepo reagujú na okolnosti podľa pravidiel napísaných v ich srdciach. Božie deti však počúvajú Ducha Svätého. Tento duch je duchom moci, lásky a sebaovládania. Duch píše do ich sŕdc pravidlá založené na láske; a potom zákon nie je potrebný. Ježiš neprišiel zákon nahradiť, ale naplniť ho.
Ale ktorá pozícia je najlepšia? Pavol jasne odpovedá. Vyberte si život, nie smrť. Ak sa pokúsite udržať svoj život v bezpečí tým, že si vyberiete zákon, stratíte ho. Budete hrešiť. Zákon bol napísaný na ochranu spoločnosti pred vami! Zákon, o ktorom si myslíte, že vás udrží v bezpečí, vás odsúdi. Ale ak si vyberiete Ježiša, vyberiete si večný život a tam niet odsúdenia. Ak sú vaše okolnosti na tejto zemi zlé, ten čas prejde. Vaše šťastie nie je založené na meniacich sa okolnostiach, ale na nemennom sľube. Kto má Ježiša, má život.

Čo však robiť s rozdeleniami v rodinách, keď si niektorí vyberú jednu cestu a iní druhú? Nehádajte sa, neodporujte, ale môžete byť oddelení. Pokračujte v prijímaní lásky od Otca a dávajte ju tým, ktorí sú proti vám. Máte pokoj a šťastie, ktoré skutočne chcú. Jedného dňa, keď ich zákon, na ktorý sa spoliehajú odsúdi, budú vás hľadať. Potom im môžete pomôcť. Medzitým nedovoľte, aby sa rozdelenie stalo konfliktom.