Archív značiek: Denné zamyslenia

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na utorok 27.07. 2021.

Vložiť komentár

„Včera sme rozoberali, ako Boh zveril autoritu a múdrosť Mojžišovi, aby mohol byť otcom svojim “deťom“ (Izraelitom) a aby ich viedol. Dnes máme konkrétnu ilustráciu tohto viacgeneračného vzťahu. Mojžiš volal na Pána a Pán odpovedal opisom svojej vlastnej podstaty. Na prvý pohľad sa však môže zdať, že v tom, čo Pán povedal, je rozpor. Všimol si si to? „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.” Zatiaľ to znie dobre. „On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech…“ Čím ďalej, tým lepšie. “…ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!“ Čo? Ako môže Pán odpustiť tisíckam generácií a zároveň trestať deti a vnúčatá, a to nielen za ich vlastnú skúsenosť, ale aj za hriechy ich otcov? Toto je potrebné preskúmať, keďže Boh si nemôže protirečiť a nie je nespravodlivý – hoci na prvý pohľad to tak nevyzerá.

Existujú dve rôzne veci: Božia prirodzenosť a ľudská prirodzenosť. Boh je vo svojej prirodzenosti odpúšťajúca osoba. Koniec koncov, Ježiš je dokonalým vyobrazením Boha a pri niekoľkých príležitostiach povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Nepovedal: „Ale za hriech tvojho otca ťa potrestám.“ O čo tu teda ide? Boh je vo svojej prirodzenosti odpúšťajúci. A človek prirodzene viacgeneračný. To znamená, že zvyky a názory rodičov sa prenášajú na ich deti rovnako ako ich fyzický vzhľad. Ak majú rodičia deštruktívne myslenie, prenesú toto myslenie na svoje deti, dokonca aj na tretiu alebo štvrtú generáciu. Izraeliti v púšti chceli uctievať zlaté vyobrazenie teľaťa. Ich deti a vnuci chceli uctievať modly, ktoré objavili v Kanaáne. Izraeliti rozmýšľali ako otroci a ich deti a vnuci rozmýšľali ako otroci, hoci boli slobodní. Chceli len taký vzťah s Bohom, aký má pán so svojimi otrokmi: „Povedz nám, čo chce, a my to urobíme.“ A boli potrestaní tým, že nemali vzťah s milujúcim Otcom. Vidíme teda, že existujú vzorce deštruktívneho správania, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Príkladom je alkoholizmus, zneužívanie, drogy, hnev, zrada… Možno ich pozoruješ na ostatných, alebo sú prítomné v tvojej vlastnej rodine.

Vidíš to? Boh je vo svojej podstate odpúšťajúci, ale my svojou vlastnou prirodzenosťou uvaľujeme tresty až na tretiu alebo štvrtú generáciu. Boh teda nie je rozporuplný ani nespravodlivý, ale my môžeme byť a máme duchovný vplyv – či už dobrý alebo zlý – na tri alebo štyri generácie po nás. Čo sa z toho teda môžeme naučiť? Je naozaj dobré prijímať od Boha autoritu a múdrosť, a nie riadiť sa svojím vlastným úsudkom. Tak bude odpustenie prúdiť na tisíc generácií.“

Meditácie,Posty

Denná meditácia Richarda Rohra – Z Centra pre akciu a rozjímanie v pondelok 26. 07. 2021.: Krízová kontemplácia

Vložiť komentár

„Členka fakulty CAC Barbara Holmes bravúrne učí o kontemplácii, ale nie tak, ako si o nej obvykle myslíme. Rozjímanie chápe ako výtvor duše vznikajúci aj uprostred najnáročnejších kríz, ktorým ľudstvo čelí. Jej nová kniha Krízová kontemplácia popisuje, ako to vidí:

Uprostred ničivých kríz sa od nás žiada, aby sme konali protiintuitívne. Keď doba vyžaduje úzkosť, útek alebo boj. . . [sme požiadaní], aby sme umožnili možnosť kontemplatívneho útočiska, oddychu a obnovy. Spomaliť a zostať v pokoji znamená umožniť, aby sa objavil zdroj našich problémov a možnosti obnovy…

V historicky chápanom kontexte si však kontemplácia vyžaduje privilégium a čas ustúpiť z frontových línií každodenného života, aj keď len na malú chvíľu. Pre väčšinu ľudí, väčšiny kultúr obkľúčených spoločnosťou je takéto pohodlie nepredstaviteľné. Neodvážime sa ani na chvíľu oddialiť pohľad, aby sme zvážili alternatívnu realitu. Prežitie si vyžaduje ostražitý duchovný a stelesnený postoj. Uvažovanie (v bežnom slova zmysle) počas krízy by mohlo zvýšiť pravdepodobnosť, že v našom bezprostrednom okolí nám uniknú alebo budú nesprávne prečítané príznaky nebezpečenstva…

Kontemplácia nie je len účinná reakcia na krízu. Môže tiež vzniknúť počas najintenzívnejších aspektov udalosti. Keď sú mučené telá, keď sú mysle tlačené do bodu zlomu, ľudský duch padá cez praskliny krízy do centra kontemplácie. Howard Thurman [1900–1981] označil tento vnútorný priestor ako ostrov, miesto, ktoré nemožno narušiť bez osobného súhlasu: „Keď sa všetka nádej na prepustenie na tomto svete zdá byť nereálna a neopodstatnená, srdce sa obráti k úniku za hranice súčasného poriadku. “

Keď obyčajné už nie je obyčajné a kríza je na nás, samo sa môže sústrediť v tomto útočisku, ktoré nazývam „krízová kontemplácia“, priestor, ktorý nie je výsledkom duchovného hľadania ani dobrovoľného vstupu do meditačných priestorov. Je to trhlinka, pretrhnutie a rozbitie seba, komunity, očakávaní a domnienok o fungovaní sveta… Keď to pustíme, jedinou konštantou je Božia láska a Boží prísľub, že nikdy nezostaneme sami.

Barbara pomenovaním „krízová kontemplácia“ rozširuje tradičné chápanie kontemplácie, ktoré úprimne povedané do veľkej miery formovali vzdelaní, privilegovaní (čas a zdroje, ak nie okolnosti ich života) a často celibátni učitelia. Krízová kontemplácia otvára dvere k inkluzívnemu poznaniu toho, ako Boh koná vo všetkých veciach a cez všetky tieto veci – aj cez to najhoršie v živote samotnom.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 26.07. 2021.

Vložiť komentár

„Dnešný deň je pre nás s Vicki špeciálny. Svätá Anna je patrónkou babičiek, svätý Joachim zas patrónom starých otcov. Dnes je teda deň, kedy si uvedomujeme hodnotu a význam širšej rodiny – trojgeneračnej rodiny. Model viacgeneračnej rodiny nachádzame vo sv. Písme. Izraeliti žili a cestovali v skupinách viacgeneračných rodín. Starší členovia rodiny boli nositeľmi autority a múdrosti, ktorú odovzdávali mladším členom.

Fyzický svet možno považovať za viditeľné znázornenie neviditeľného duchovného sveta. A my žijeme vo viacgeneračnom duchovnom svete. Koniec koncov, Boh je náš Otec, ktorý žije v nás. Vďaka tomu máme k dispozícii jeho autoritu a múdrosť, ktorá vedie nás a naše deti.

Čítanie z knihy Exodus vykresľuje presne túto skutočnosť. Mojžiš je otcom svojho ľudu a Boh je Mojžišovým Otcom. Hovoril s Mojžišom z tváre do tváre. Dal Mojžišovi autoritu viesť Izraelitov a zveril mu múdrosť tým, že mu zjavil svoje prikázania. Mojžiš zasa vychovával svoje „deti“ a súčasne sa za ne u Boha prihováral, keď zhrešili. A Boh ich netrestal tak, ako by si pre svoje hriechy zaslúžili, ale čakal a čakal. Vždy im dal príležitosť na pokánie. Žalmista vystihol túto situáciu, keď napísal: “Už povedal, že ich vyhubí, keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. On si stal v prielome pred neho, aby odvrátil jeho hnev, aby ich nezničil. Oslavujte Pána, lebo je dobrý.”

Dnes máme ešte lepšiu osobu, ktorá je naším obhajcom pred Bohom. Je to Ježiš. Z lásky k nám zaplatil za všetky naše hriechy, aby v Bohu už nič nevzbudilo ničivý hnev. Teraz môže byť svojim deťom milujúcim a zhovievavým Otcom. A láska je ako kvas nebeského kráľovstva. Spomeň si na ženu, ktorá vezme tri dávky múky (možno tri generácie v rodine) a pridáva kvas (lásku), až kým sa neprekvasí všetko cesto. Čo sa stane? Každý je vychovávaný (povzbudzovaný) v atmosfére lásky.

Starí rodičia, modlite sa, aby sa láska k Bohu rozšírila do celej vašej širšej rodiny. Môžete tiež požiadať svätých Joachima a Annu, aby sa modlili za vaše deti a vnúčatá. Požiadajte Ježiša, aby sa zjavil vašim deťom a vnukom. Tak spoznajú svojho nebeského Otca, ktorý má autoritu aj múdrosť, aby ich previedol životom na zemi. A môžete požiadať o vedenie pre seba samých, aby ste do svojej rodiny vnášali čoraz viac Božej lásky. Takáto rodina môže začínať s malou vierou (ako horčičné semienko). V kultúre duchovnej lásky však viera vždy rastie, kým nie je veľká ako strom, na ktorom hniezdia nebeské vtáky (Duch Svätý je prítomný v celej rodine).“

Vlastná úvaha

Nezabúdajme aj, že opačne to nejde. Existujú isté zákonitosti. Starí rodičia požehnávajú nové generácie. Rodičia požehnávajú svoje deti. Majú na to duchovnú autoritu. S autoritou a sa spája aj zodpovednosť. Tak starí rodičia, ako aj rodičia sú pozvaní, aby vytvárali atmosféru lásky, kde sa otvárajú srdcia všetkých pre Božie Požehnanie. V takejto atmosfére nezostane jediná kvapka hojného dažďa Ducha Svätého bez úžitku. Deti však majú mať v úcte rodičov a starých rodičov. Všímajme si: pre jedných je silno odporúčané budovať atmosféru lásky, pre druhých je odporúčaná úcta. Deti nezachránia vo svojej rodnej rodine to, čo nezvládli rodičia a starí rodičia a nemajú za to ani zodpovednosť. Myslím, že je to časté trápenie detí, ktoré sa usilujú zachraňovať svojich rodičov. Zodpovednosť deti nadobudnú, keď sa samé stanú rodičmi a starými rodičmi, avšak opäť, neplatí to spätne. Vlastným budovaním atmosféry lásky môžu deti, ktoré sa stali rodičmi, vo svojich vlastných kmeňových rodinách vytvoriť priestor na uzdravenie pre ich rodičov a starých rodičov. Toto sa krásne spája s pôsobením Ducha Svätého v rodine. Či predchádzajúce generácie vstúpia alebo nevstúpia do tohto uzdravujúceho prostredia, to opäť a zas nie je zodpovednosťou detí!

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Nedeľu 04.07. 2021.

Vložiť komentár

„Každý, kto pozná Spojené štáty americké, asi vie, že 4. júl sa oslavuje ako Deň nezávislosti; deň, keď úporný boj viedol k nezávislosti od Veľkej Británie. A to mi pripomína, ako odlišne sa udalosti javia v závislosti od vašej perspektívy. Britské názory na túto udalosť sa rôznili. Niektorí to považovali za stratu impéria, kým mnohí iní sympatizovali s americkými osadníkmi, ktorí sa postavili proti nespravodlivej vláde. Prevažujúcou reakciou v tej dobe (čo možno zistiť čítaním vtedajších parlamentných diskusii) bol smútok nad stratou dobrých vzťahov, ktorú spôsobila zlá vláda. Na druhej strane pre Američanov to bola veľká úľava (lebo vojna sa skončila úspechom) a cítili akoby nový úsvit slobody. Ale ovocie bolo dobré na oboch stranách Atlantiku. Po strate amerických kolónii sa britská vláda stala spravodlivejšou.

V dnešnom čítaní vidíme iný rozdiel v perspektíve. Izraeliti sa búrili proti autorite Pána a odmietali ju. A ich motivácia  sa podobala motivácii Američanov. Chceli slobodu. Ale oni netrpeli pod zlou vládou. Zákon nebol daný na to, aby ich ovládal, ale aby ich chránil; aby ich chránil pred vzájomným ubližovaním si. Perspektívou Pána bol smútok nad stratou vzťahu. Ale on nebol smutný preto, že by bol urazený. Bol smutný preto, lebo vedel, ako si Izraeliti bez obmedzení Zákona budú navzájom ubližovať. Sloboda bez lásky nie je požehnaním.

Boh nezničil Izraelitov, ani im neodňal slobodu voľby. Namiesto toho poslal Izraelitom posla, aby spochybnil ich správanie. „Povedz im, ‘Toto hovorí PÁN, BOH!’ A oni, či už ťa počúvnu alebo odmietnu – lebo je to odbojný dom – nech vedia, že bol uprostred nich prorok.” Prečo by niekto počúval Ezechiela, keď nemusel? Počúvali by, iba ak by chceli; takíto ľudia tak robia preto, lebo majú slobodu aj lásku. A tí, ktorí by nepočúvali? Mali by slobodu, ale nemajú lásku. A Boh ich nepotrebuje trestať; oni sa budú trápiť navzájom. Inak povedané, Boh oddelil ovce od capov. A prirodzene, ovce sa budú tešiť z jeho požehnania, ale capy budú navzájom súťažiť. Nastala tu zmena duchovného vzťahu. Predtým to bol Pán, kto si vyvolil Izraelitov. Teraz si Izraeliti môžu vybrať Pána. A každý vzťah lásky si pre obe strany vyžaduje možnosť slobodnej voľby toho druhého. Toto bol moment, keď sa niektoré vzťahy zmenili zo vzťahu založeného na autorite na vzťah založený na láske.

Tak ako je to s tebou a so mnou? Lekcia je jasná. Máme slobodu vybrať si našu vlastnú cestu. Ale tam, kde je sloboda bez lásky (teda bez dôvery v Boha), tam je len utrpenie zo strany iných Sirôt. Naopak, tam kde je sloboda s láskou, tam je život v plnosti; život plný duchovných požehnaní v rodine Otca Boha. Tak si dnes vyber požehnania počúvaním Božieho slova.“

Vlastná úvaha

Veľmi sa mi páči toto prirovnanie i myšlienka vzťahu slobody, lásky, utrpenia, i pohľad na smútiaceho Boha. „Sloboda bez lásky nie je požehnaním.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na stredu 02.06. 2021.

Vložiť komentár

„Včera sme požiadali Otca, aby otvoril oči našich sŕdc. Dnes vidíme otvorené srdcia  Tóbiho a Sáry. Počúvame hlboké výkriky bolesti a úzkosti vychádzajúce z ich sŕdc, keď vylievajú svoju tieseň Bohu.

Tóbi sa cítil okradnutý a pravdepodobne podvedený, držaný v zajatí a obklopený smrťou. Uvedomoval si klebety ostatných, ktorí sa mu smiali, a pohŕdavé pohľady a postoje. Prežil urážky a pretrpel veľa smútku. Uznal svoju hriešnosť a Božiu dobrotu, súd, milosť a pravdu a prosil o oslobodenie od trestu. Veril tomu, že všetko, čo utrpel, bolo kvôli jeho hriešnosti alebo hriešnosti jeho predka? Je to možné, pretože v Starom zákone bola viera, že hriech si zasluhuje trest. Jediné východisko z jeho ťažkostí, ktoré videl, bolo požiadať Boha, aby ho nechal zomrieť.

Sára trpela smútkom, pretože každý z jej siedmich manželov zomrel okamžite po svadbe. Potom ju za ich smrť obvinila jedna zo slúžok, ktorá ju urazila a mala zlomyseľné komentáre. Sára reagovala stiahnutím sa a plánovaním samovraždy. Prestala však, keď uvažovala o dopade, ktorý by to malo na jej otca, ktorý by stratil svoju jedinú dcéru. Vo svojej úzkosti sa teda obrátila k Bohu a modlila sa krásnu modlitbu.

,Zvelebený si, Pane, milosrdný Bože a zvelebené je tvoje sväté a vznešené meno naveky. Nech ťa velebia všetky tvoje diela naveky.‘

Potom aj ona požiadala o smrť. Niekedy sa smrť javí ako jediné východisko z hroznej situácie. Existuje však aj lepší spôsob; modliť sa môžu iba tí, ktorí sú nažive.

Keď sa tieto modlitby dostali do neba, Tóbi aj Sára boli uzdravení a ich situácia sa zmenila. Obaja otvorili svoje srdce Bohu, vyliali svoju úzkosť a Boh odpovedal.

Stotožňujete sa s Tóbim alebo Sárou alebo s oboma? Otvorte svoje srdce Bohu; nie je dobré držať všetko zatlačené dovnútra a skryté. Možno máte bezpečného človeka, priateľa, kňaza, poradcu, s ktorým by ste sa mohli porozprávať. Ale tiež vylejte svoje srdce Bohu a vedzte, že to počul. Niekedy je jeho reakcia okamžitá, inokedy sa situácia zmení časom. 

Modlím sa, aby ste boli požehnaní a oslobodení od svojej zložitej situácie.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na štvrtok 27.05. 2021.

Vložiť komentár

„Boh so svojím vyvoleným ľudom uzavrel dve zmluvy alebo dohody. Obe boli určené na riešenie problému hriechu, ktorý bol bariérou medzi Otcom a jeho deťmi. Keď už bol hriech vyriešený, Boh mohol mať blízky a dôverný vzťah so svojimi vyvolenými; mohol byť pre nich Otcom. 

V pôvodnej zmluve si Boh vybral Izraelitov ako svoj osobitný ľud; národ, ktorý chcel požehnať, aby prosperoval. Stará zmluva mala rôzne časti, ktoré vyvrcholili tým, že Mojžiš sa stretol s Bohom na hore Sinaj a prijal desať prikázaní a zákony pre život. Keby sa tieto zákony dodržiavali, ľudia by boli požehnaní. Ak však ľudia porušili zákony, nasledovali tresty. Izraeliti sľúbili, že urobia všetko podľa pokynov a obetujú zvieratá na ratifikáciu zmluvy (Exodus 24). Mojžiš potom šiel na štyridsať dní na horu. Izraeliti sa čoskoro odvrátili od Boha a vytvorili si vlastného boha, zlaté teľa. Celý Starý zákon hovorí o ľuďoch, ktorí súhlasili s nasledovaním Boha, ale v krátkom čase sa odvrátili. Keď sa život stal ťažkým a diali sa zlé veci, volali k Bohu a obrátili sa späť k nemu. Nanešťastie návrat bol krátkodobý a netrvalo dlho a znova zhrešili. Problém hriechu sa nevyriešil. 

Boh sa teda rozhodol pre novú zmluvu, ktorá je v Novom zákone. V novej zmluve sa Ježiš stáva obeťou za hriech. Je to obeta prinesená raz navždy, na rozdiel od obetí starej zmluvy, ktoré si vyžadovali pravidelné a opakované obetovanie. Nie je to len pre Izraelitov, je to pre celé ľudstvo, pre vás a pre mňa. Zaslúžime si to? Môžeme pre to sami niečo urobiť? Nie. Je to bezplatný dar od Ježiša pre nás a pre Otca, aby bolo možné obnoviť vzťah medzi nami.

Jeremiáš bol starozákonný prorok. Prorokoval o vyhnanstve Izraelitov, pretože sa odvrátili od Boha. Dal však tiež nádej na obnovu. 31.kapitola Jeremiáša je krásnym záznamom o Otcovej láske ku svojim deťom a prísľubom novej zmluvy, ktorú Ježiš ustanoví. Ak máte čas, odporúčam vám prečítať si túto kapitolu.

Pri poslednej večeri vzal Ježiš chlieb a víno. Lámal chlieb, aby ukázal, ako sa bude lámať jeho telo, a ponúkol víno predstavujúce jeho krv a jeho obetu za naše hriechy. Pretože bol čistý, nepoškvrnený a bez hriechu, mohol zomrieť a zaplatiť za všetky naše hriechy. Tak otvoril cestu k Otcovi.

Výsledkom je, že je nám odpustené, úplne odpustený každý hriech, ktorý vyznáme a za ktorý činíme pokánie. O týchto hriechoch nie sú nijaké záznamy, pretože Ježiš zaplatil cenu. Z tohto dôvodu by sme mali odpúšťať iným tak, ako nám bolo odpustené. Mali by sme tiež odpustiť sebe; nechceme, aby Ježišova smrť bola márna tým, že zostaneme v neodpustení. Je niekto, komu potrebujete odpustiť?

Okrem toho máme priamy prístup k nášmu Otcovi a môžeme s ním mať dôverný vzťah. Keď sa to stane, na rozdiel od Izraelitov už nie sme v pokušení hrešiť rovnako ako predtým. Poznáme zákony a chceme ich dodržiavať a jeho láska zmení naše srdcia. Preto je srdce také dôležité. Náš vzťah s Bohom je založený na tom, čo sa deje v našich srdciach. Ste pripravení pozvať Otca do svojho srdca?“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na štvrtok 20.05. 2021.

Vložiť komentár

„Nech sú všetci jedno ako si ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby svet uveril, že si ma ty poslal,“ povedal Ježiš.

Počas včerajšej online adorácie som dostal nový pohľad na jednotu kresťanov. Alebo skôr som dostal nové pochopenie o význame jednoty kresťanov. Už dlhšiu dobu si nad niečím lámem hlavu. Ak je Ježiš v Otcovi a Otec je v ňom, ako to vyzerá? Alebo ak je Boh v nás, ale my v ňom žijeme, čo to znamená? Nakoniec, počas adorácie, keď som vo svojom srdci uvažoval nad touto otázkou, mi to dalo zmysel. Vysvetlenie však bude chvíľu trvať. Dúfam teda, že mi odpustíte, že tento blog je dlhší, ako je bežné. Verím, že vaša vytrvalosť bude odmenená.

Vysvetlenie prišlo od Jána 14, 15–21, ktoré sa začína slovami: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania …“ A aké je jeho prikázanie? „Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás (Ján 15,12). Dovoľte mi hovoriť o jednom aspekte lásky. Keď človek miluje iného človeka, potom to, čo je pre neho dôležité, sa stáva dôležitým pre toho, kto miluje. To, čo je dôležité pre Vicki, sa stáva dôležitým pre mňa. Je to preto, lebo Vicki je pre mňa taká dôležitá. Ak má Vicki skutočne silnú potrebu, stáva sa dôležitejšou, ako hocijaká potreba, ktorú mám ja. Ak mám vo svojom srdci pravidlá, ktoré sa líšia od tých, ktoré má Vicki, potom svoje zmením tak, aby boli v súlade s jej. Časť z nej sa stala mojou, alebo by som mohol povedať, že je vo mne. Začal som sa viac podobať na ňu. Podobne, ak milujem Ježiša celým svojím srdcom, potom to, čo je dôležité pre neho, sa stáva dôležitým pre mňa. A ak mám v srdci pravidlá, ktoré sa líšia od tých jeho, potom zmením svoje, aby boli v súlade s ním. Ježiš je vo mne. A ak mám skutočne silnú potrebu (napríklad mám silnú potrebu spásy) a ak ma Ježiš miluje, potom odloží svoje vlastné potreby (vyhnúť sa bolesti a smrti) a pôjde na kríž. Ja som v Ježišovi. Dáva vám to zmysel?  

A z toho vyplýva, že ak milujem Ježiša, budem sa riadiť jeho prikázaniami; nie preto, aby som dokázal svoju poslušnosť, ale preto, že to chcem z celého srdca. Ježiš (vrátane jeho hodnôt, priorít a túžob) je vo mne. Takto chápem verš z Jána 17,21 (vyššie). Ježišove potreby sú v srdci Otca prioritou. Ježiš je v Otcovi. A potreby Otca sú prioritou v Ježišovom srdci. Otec je v Ježišovi. Dáva mi teda logicky zmysel, že Ježiš a Otec majú rovnaké srdce. Ako Ježiš povedal: „Ja a Otec sme jedno.“ A Ježišova modlitba je, aby sme všetci boli jedno, rovnako ako Ježiš a Otec sú jedno.

A takto sa s Vicki stále viac zbližujeme. Ako sa Vicki stáva viac podobnou Ježišovi a ja tiež (pretože Ježiš je vo mne a vo Vicki), prirodzene sa k sebe blížime. A to je pre mňa riešenie veľkého problému. Pretože dokážem zmeniť svoje srdce tak, aby odrážalo Vickiino, ale je rozumné to robiť iba do istej miery, aj keď ju naozaj milujem. Prečo? Pretože Vicki nie je dokonalá. Naopak, Vicki môže byť ovplyvnená mojimi potrebami, ale len do istej miery, pretože ani ja nie som dokonalý. Keď to vezmeme do extrému, takáto sebaobetavá láska sa stane pre seba samú škodlivá, ak ten, kto je milovaný, má neprimerané alebo nenaplniteľné potreby. Ale ak sa ja aj Vicki stále viac podobáme Ježišovi, potom neexistuje nijaká hranica jednoty, ktorú môžeme zažiť. Prečo? Pretože Ježiš je dokonalý a dokonale nás miluje. Nielen to, ale aj všetky jeho potreby sú ľahko naplniteľné. Podľa jeho vlastných slov: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno je ľahké.“

Takže keď sa vrátim k Jánovi 14, k veršu 23, môžem teraz pochopiť slová: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo“ (pretože chce) „a môj Otec ho bude milovať“ (pretože chce) a my prídeme a urobíme si v ňom domov. (Naše srdcia budú zjednotené so Synom aj s Otcom.)

Dúfam, že to pre vás bolo rovnako užitočné ako pre mňa. Boh vám všetkým žehnaj.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho srdca na stredu 19.05. 2021

Vložiť komentár

„Pavol sa vracal na svojej poslednej misijnej ceste späť do Jeruzalema. Cítil, že tam musí ísť, nevediac čo sa stane, keď sa tam dostane, ale očakával väzenie a ťažkosti. Chcel sa rozlúčiť so svojimi dobrými priateľmi z Efezu, takže sa s nimi stretol v Miléte. Mal pre nich rady, varovanie, záverečnú modlitbu a požehnanie. 

Najprv im odporučil, aby sa o seba starali, strážili svoje srdcia. Toto boli Šalamúnove pokyny pre jeho syna v Prísloviach 4,23 – najdôležitejšie je strážiť svoje srdce, pretože to určuje výsledok vášho života. Vo Filipanom 4,6–7 Pavol vysvetlil, ako to urobiť: nerobte si starosti ohľadne ničoho, ale za každých okolností, modlitbou a prosbou, s ďakovaním, predkladajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý presahuje všetko chápanie, ustráži vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi. Inými slovami, dovoľte, aby bol Boží pokoj barometrom, ktorý vedie a chráni vaše srdce.

Pavol tiež chcel, aby sa cirkevní vodcovia starali o ostatných v cirkvi, ktorí potrebovali vedenie a ochranu, a upozorňoval ich na to, čoho si majú byť vedomí.

Pavol im dal tri roky príklad zbožnej služby. Vylial im svoje srdce a venoval sa vyučovaniu. Riadil sa Ježišovou radou, že je lepšie dávať ako dostávať. Viete si spomenúť na čas, keď to platilo o vás?
Pavlova otvorenosť, starostlivosť a láskavosť viedla k jeho obľube medzi Efezanmi. Boli veľmi smutní, keď počuli, že ho už nikdy neuvidia. Aj za krátku dobu je možné vytvoriť hlboké vzťahy, keď sú ľudia o sebe otvorení a pravdiví. Pavol to zažil v Efeze, my sme to zažili na seminári Otcovho srdca.

A nakoniec sa Pavol modlil: Vložil tých, na ktorých mu záležalo, do Božích rúk. Urobila som to niekoľkokrát pre naše deti. Otec sa o nich dokáže starať oveľa lepšie ako ja. Zakaždým, keď som zistila, že som ich vzala späť a znova sa kvôli nim trápila, modlila som sa a vložila ich späť do Otcových rúk, kým neprišiel pokoj. Pavol sa tiež modlil, aby poznali Božie posolstvo milosti. Otcovým potešením je preukazovať milosrdenstvo; preto prišiel Ježiš. Milosť a milosrdenstvo víťazia nad súdom, tak sa vzdajme akýchkoľvek rozsudkov, ktoré sme vyniesli. Súd nepatrí nám, ale Bohu. A keď odstupujeme od súdu, vstupujeme do milosrdenstva a milosti a dostávame Božiu silu a dedičstvo. Veľkú časť svojho života som žila súdením ostatných, kým som si neuvedomila svoju chybu; vždy sa našiel niekto, koho som kritizovala. Ak to na sebe zbadáte, povzbudzujem vás, aby ste požiadali Otca, aby vás oslobodil od súdu.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Ozcovho Srdca na sobotu 15.05. 2021.

Vložiť komentár

„V 16.kapitole Jánovho evanjelia Ježiš pripravuje svojich učeníkov na svoju smrť a návrat k Otcovi. Ale, ako to často robieval, hovoril obrazne, aby videl, či jeho učeníci budú rozumieť. Ježiš hovoril o čase hlbokého smútku a bolesti, po ktorom bude nasledovať čas veľkej radosti. Pripodobnil to radosti matky, ktorá práve prežila bolesť pôrodu. Hovoril o svojej smrti a zmŕtvychvstaní. Keď príde ten čas, učeníci budú mať priamy prístup k Otcovi. Nebudú potrebovať Ježiša ako prostredníka. Bariéra hriechu, ktorá spôsobovala odlúčenie od Otca, bude zničená. Takže Ježiš urobil cestu pre nich aj pre nás, aby sme mohli mať vzťah s Otcom. Pretože poznáme Ježiša, preto, že On je náš Spasiteľ, a preto, že sme odetí v Kristovi, môžeme sa rozprávať priamo s Otcom a on nám dá, čo budeme chcieť. 

Tvrdenie, že on nám dá čokoľvek, o čo ho budeme prosiť, je pre mňa výzvou, pretože ja nedostávam všetko, o čo prosím. Možno je to preto, že ja prosím o niečo, namiesto toho, aby som sa opýtala otázku, čo je kontextom tohto tvrdenia. Alebo možno moje prosby vychádzajú z mojich osobných plánov, čo sa nezhoduje s Ježišovou podstatou. 

Nedávno sme s Robertom urobili rozhodnutie, ale neboli sme si istí, či je správne. Tak som sa o tom rozprávala s Otcom a prosila som ho o vedenie. Ako Gideon som predložila pred Boha rúno. Nedostala som takú odpoveď, akú som očakávala, ale v tom procese sme aj ja, aj Robert dostali potvrdenie, že robíme správnu vec. Pamätám si, že som sa vtedy zamyslela nad týmto úryvkom z Písma a rozmýšľala som, že by to dávalo zmysel, keby som prosila o vyjasnenie situácie. Bola som prekvapená, keď som tento úryvok videla v ďalšom čítaní. 

Ježiš prišiel od Otca a vrátil sa k Otcovi. Prišiel nám zjaviť Otca. A teraz, preto, že my veríme a milujeme Ježiša, sám Otec nás miluje a počúva nás. S kým sa rozprávaš ty? Môžeš sa rozprávať s Otcom? On chce mať s tebou vzťah.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 10.05. 2021.

Vložiť komentár

„V niektorých častiach Británie sa kresťanstvo praktizuje osobitnou formou. Ide o tzv. keltské kresťanstvo, ktoré je rozšírené najmä vo Walese, Škótsku a na severe Anglicka. Jednou z jeho myšlienok je, že na určitých miestach a v určitých obdobiach je rozdelenie medzi nebom a zemou slabšie, alebo úplne zaniká. Tam, kde existuje „otvorené nebo“, aktivizuje sa viera, znamenia a zázraky, zjavenia, proroctvá, atď. Preto je dôležité, aby ľudia žijúci vo viere boli v správnom čase na správnom mieste.

Pre mňa je zážitkom „otvoreného neba“ adorácia pred najsvätejšou sviatosťou. Viem, že Boh je všade, ale na niektorých miestach a v určitých chvíľach sa pri ňom cítim byť oveľa bližšie. Cítim osobitnú duchovnú atmosféru, vzrušenie a očakávanie spôsobujú teplé mravčenie na mojom krku a pleciach. Prečo to spomínam v súvislosti s dnešným čítaním? Myslím si, že Pavol pri rieke vo Filipách zažil “otvorené nebo“, keď sa stretol s Lýdiou.

Filipy bolo historicky významné mesto. Vybudovali ho na počesť Filipa Macedónskeho (otca Alexandra Veľkého). Oblasť pri rieke bola miestom dvoch významných bitiek medzi dvoma nepriateľskými rímskymi tábormi. Do týchto bitiek bolo zapojených 200 000 rímskych vojakov a ich výsledkom bola porážka Bruta (atentátnika Júliusa Cézara). Vojaci víťazného tábora obsadili Filipy a pravidelne sa stretávali na modlitbách pri rieke. Toto miesto tak bolo po celé storočie miestom modlitieb. Keď Pavol prišiel do Filíp, išiel k rieke – na miesto modlitby – a tam stretol Lýdiu. Boh otvoril Lýdiino srdce, a tak uverila ona i celá jej domácnosť a všetci sa dali pokrstiť. Tam, kde Boh otvára srdcia, stretáva sa nebo so zemou. Lýdia Pavlovi okamžite prejavila pohostinnosť. Toto nebolo obyčajné miesto, ani nejaké náhodné stretnutie. Keltskí kresťania by povedali, že išlo o „otvorené nebo“.

Toto všetko hovorím preto, aby ste si uvedomili, že niektorí ľudia dokážu rozlíšiť duchovnú atmosféru. Niekedy je táto atmosféra temná a desivá, čo môže naznačovať, že sa na danom mieste udiali zlé alebo okultné veci. Takéto miesto potrebuje modlitby oslobodenia. Inokedy atmosféra pripomína raj na zemi. Zvyčajne to znamená, že sa tam veriaci modlili alebo miesto nejakým spôsobom požehnali. Keby ste dokázali rozlišovať duchovnú atmosféru, boli by ste schopní rozpoznať miesta a časy, v ktorých sa pravdepodobne budú diať nebeské veci. A keby ste vedeli, kde je „otvorené nebo“, chceli by ste tam byť a požiadať Ducha Svätého, aby vás napojil na to, čo sa tam na duchovnej úrovni odohráva.

Počas zajtrajšieho dňa sa môžete v pravidelných intervaloch skúsiť zastaviť a modliť sa. Požiadajte o dar rozlišovania duchovnej atmosféry, ak po ňom túžite. Váš každodenný život tak bude oveľa viac napojený na pôsobenie neba a váš život viery sa stane dôvernejším.“