Archív značiek: Denné zamyslenia

Richard Rohr: Urobte si čas na mrhanie časom

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto dvadsiaty

„Tým z nás, ktorí si nemôžeme ľahko dovoliť vyraziť na dlhšiu dobu do divočiny alebo do kláštora, ponúkalo tradičné náboženstvo príležitosť k dočasnému a čiastočnému pobytu „na prahu“, k liminalite. Povzbudzovalo k príležitostným, či sezónnym praktikám, ako sú púte, pobyty v ústraní a obdobia rituálneho pôstu, ako pred Veľkou nocou, či pri ramadáne. Bohoslužby raz do týždňa však bohužiaľ liminálny priestor ani zďaleka nevytvárajú. Dokonca nás dráždi, keď sa do zavedeného poriadku – rádu – bohoslužby vnesú zmeny! Práve tak tesné sú často naše komfortné zóny.

Aby nás niečo mohlo prebudiť z našej pohodlnej námesačnosti, musí to byť iné a trúfalé – dokonca i nezmyselné. Liminálny priestor vždycky pôsobí nepochopiteľne, ako mrhanie časom. Nezodpovedá logike nášho normálneho spôsobu fungovania. A práve o to ide. Vojsť do liminálneho priestoru znamená opustiť svoj zmysel pre praktickosť a funkčnosť a premiestniť sa do sveta, ktorý sa javí ako beztvarý a kde obvykle vyvstávajú totálne nové otázky – a odpovede. V akomkoľvek „beztvarom“ svete budeme nútený „meniť tvary“, aby sme prežili, či si ho čo i len užili. To máme na mysli pojmom „premena“.

Aké liminálne priestory, či doby som si vytvoril alebo objavil?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 246.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Vlastná úvaha

Modlitba bez pocitov… Modlitba bez slov… Modlitba bez myšlienok… Toľko minút, koľko mám rokov… Každé ráno… A cez deň kedy sa dá…

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 23.09. 2020.

Nedávno som sa rozprávala s priateľkou. Práve predniesla kázeň o autorite. Pripomenula ľuďom Eliáša. V 1. knihe Kráľov 17 vyhlásil, že okrem toho, keď on povie, nebude najbližších pár rokov pršať. A nepršalo. Mal autoritu. V roku 1940, počas druhej svetovej vojny, čelila Británia strate všetkých svojich vojsk v Európe. Kráľ vyzval pred Dunkirkom na Národný deň modlitieb. Počasie sa zmenilo a 90% vojakov bolo počas deviatich dní bezpečne evakuovaných. V obidvoch týchto prípadoch dal Boh ľuďom autoritu nad počasím.

Ježiš na veľké počudovanie ľudí ukázal svoju autoritu nad démonmi a chorobami. V tomto čítaní vysiela svojich učeníkov s autoritou nad démonmi a chorobami, a oni uzdravovali ľudí. Neskôr vyšle sedemdesiatich dvoch s rovnakou autoritou a s rovnakými výsledkami. Boh sa nemení a aj my máme od Boha danú autoritu. Bola som prekvapená, keď som sa s ľuďmi modlila proti démonickej ríši, že démoni uznávajú moju autoritu a podriaďujú sa. To len ukazuje moju malú vieru, ale mení sa to, moja viera rastie.

Ježiš povedal svojim učeníkom, aby si na cestu nebrali nič. Keď ideme na cestu, zbalím všetko vrátane kuchynského drezu! Je to také anglické porekadlo, ktoré znamená, že nič nezostane doma a vezmú sa aj nepotrebné veci. Keď sme prišli na Slovensko, zvykli sme si zbaliť dva veľké kufre, batoh a príručnú batožinu, až kým Robert nepovedal, že je toho priveľa. Bola som rada, keď som bola pripravená na všetko, čo by sa mohlo stať. Bol to odraz mojej potreby byť pripravená a mať kontrolu. Ale nedávno so mnou Otec hovoril o vzdaní sa kontroly. Pomocou rôznych imaginatívnych cvičení som si uvedomila svoje odhodlanie, sebestačnosť, spoliehanie na seba a kontrolu. Budem mu radšej dôverovať, než mať všetko pod kontrolou? Nechám sa radšej “unášať”, než plánovať všetky možné scenáre?

Otec mi ukázal, že nemusím brať toľko vecí, pretože on je mojou ochranou a podporou. Nemusím brať žiadne peniaze ani chlieb, pretože on sa o mňa postará a nakŕmi ma fyzicky aj duchovne. Na preukázanie svojej pozície alebo autority nepotrebujem plášť, pretože mi on dáva svoju autoritu. Nepotrebujem tašku, pretože on má všetky moje zdroje. Je všetkým, čo potrebujem. Je „JA SOM“ a to stačí. Učím sa vzdávať sa svojej kontroly a dôverovať mu. Život sa mení k lepšiemu.

Žehnám vás, aby ste spoznali autoritu, ktorú vám dáva Boh a kráčali v nej. Žehnám vám, aby ste sa zbavili kontroly a dôverovali mu. Je to vzrušujúca a zábavná cesta.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 13.09. 2020.

„Keď som bola dievča, zbierali sme sedmokrásky a trhali lupienok po lupienku tak, že sme pri tom odriekali “ľúbi ma, neľúbi ma.” Cieľom bolo zistiť, či ti chlapec, ktorý sa ti páčil, opätuje tvoju lásku. Nemusíme to robiť vo vzťahu s Otcom. Miluje nás a vždy bude. Nezávisí to od nás. Žalm 103 je zoznam toho, ako veľmi nás miluje. Každé vyhlásenie je ekvivalentné lupienku sedmokrásky a každý lupienok hovorí, ako veľmi nás miluje. Miluje nás tak, že nám odpúšťa všetky naše hriechy a uzdravuje nás zvnútra i zvonka. Miluje nás tak, že nás zachraňuje pred peklom a zlom a korunuje nás láskou a milosrdenstvom. Je láskavý a nežný a pomaly do hnevu. Miluje nás tak, že s nami nezaobchádza podľa našich hriechov. Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

Môžeš sa pozrieť na tento zoznam a spočítať lupienky Otcovej lásky, ktorú ti dal? Je dobré byť konkrétny. U mňa to je: Odpustil mi môj hnev. Uzdravil mi chrbát a svojou láskou zmenil moje srdce. Nikdy sa na mňa nehneval, neposudzoval ma ani neodsúdil … Takže aj ja, rovnako ako Dávid, môžem chváliť Pána. Pripojíš sa ku mne vo chvále?

Je nám odpustené. Všetko je odpustené. Ježiš zomrel na kríži, aby nám boli odpustené hriechy. Predstav si, že vezmeš hárok papiera a celý ho počarbeš čiernym atramentom. Tento papier predstavuje mňa a moje hriechy. Na odstránenie čiernych značiek nemôžem urobiť nič. Je ich toľko, že sú ako človek, ktorý má obrovský dlh. Ale Boh vo svojej dobrote vezme môj kúsok papiera a vráti mi ho čistý a nedotknutý. Môj dlh je vymazaný. Je mi odpustené. Teraz si predstav, že vidím iného človeka. Vidím aj jeho papier s niekoľkými symbolmi. Predstavujú nejaké veci, ktorými ma zranil a ja sa zameriavam na jeho chyby. Som nahnevaný, zatrpknutý a prechovávam zášť vo svojom srdci a neodpustím mu. Aké nespravodlivé! Zažil som veľké milosrdenstvo za svoje previnenie, ale ja nepreukážem ani trochu milosrdenstva inému človeku. Ježiš nás vyzýva, aby sme odpúšťali, tak ako nám bolo odpustené. Ak to neurobíme, potom nás zožerie hnev, horkosť a nenávisť a budeme ako muž, ktorý bol uvrhnutý do väzenia a mučený. Nie je to Otec, kto nás týra. Chce nám odpustiť. Sú to naše vlastné postoje, ktoré nám spôsobujú muky.

Uvedomuješ si, že v sebe prechovávaš hnev, nenávisť alebo trpkosť? Máš pocit, že si uväznený alebo prenasledovaný? Si schopný odpustiť každému, kto ti ublížil, a byť slobodný?“

Vlastná úvaha

Predstava, že odpustím každému, je pre mňa skutočne len predstavou. Ako to môžem povedať? Neviem o čom hovorím? Nezažil som odpustenie a lásku a prijatie? Môžem to povedať, pretože si myslím, že to tak je. Dať niekomu odpustenie pre mňa znamená prijať Božie milosrdenstvo, prijať Boží zákrok – zásah do môjho vlastného srdca, podstúpiť operáciu, kde sa Boh dotýka môjho zranenia, môjho boľavého miesta, krivdy, utrpenia, bolesti… Dať odpustenie druhému, to je Boží zázrak a nové stvorenie v mojom vlastnom srdci.
Ak odpúšťam sám zo seba, zvyčajne len prejdem do akejsi otupenosti na zlo druhého, zaujmem postoj ľahostajnosti k tomu, čo urobil alebo robí, alebo sa povýšim nad toho človeka, arogantne a pyšne sa tváriac, že som nad vecou. Či len ignorujem a odsúvam do zabudnutia, čo sa stalo. Niekedy „púšťam“ tú bolesť, krivdu, utrpenie von a používam k tomu rôzne ventily prejedanie, masturbáciu, cvičenie a pohyb s prekonávaním bolesti, hladovanie a odriekanie si, nakupovanie, alebo emócie, kedy sa vyzúrim, vyhnevám, vykričím, vyplačem. Týmto ventilom vylejem nádobu bolesti, ktorá sa plní z neodpustenia, a ona sa v zápätí začne znovu napĺňať.
„Koľko krát mám odpustiť,“ pýta sa Peter Ježiša. „77 ráz,“ odpovedá Ježiš. „To je nemožné,“ reaguje Peter. „Človeku je to nemožné, ale Bohu je všetko možné,“ zakončuje Ježiš.
Odpustenie druhému prijímam od Boha ako dar – pre seba samého! Odpustiť neznamená tváriť sa, že sa nič nestalo. Stalo sa. Potrebujem sa dokonca chrániť pred tým, aby sa rovnaká vec nestala znovu. Odpustením ja sám dovoľujem Bohu, aby, aj keď to bolí, uzdravil zranené miesta v mojom srdci. Mám potom dar rozumu, aby som sa nenechal znovu zraňovať.
Neverím na rýchle odpúšťanie. V živote ma najbližší vedia vážne zraňovať denno denne. Vážne zraňovať. Preto, teda aj preto vnímam odpustenie ako x-tý bod toho, čo sa vo mne odohrá v mojom vzťahu k tomu druhému človeku. Pripodobnil by som to k mokvajúcej, hnisajúcej, zapálenej rane. Kým sa zacelí, trvá to dlho. A ak do nej neustále niekto udiera, vŕta v nej – v živom a prináša do nej nečistoty, hojí sa len veľmi veľmi ťažko.
Povedať niekomu „Však mu/jej odpusti!“ môže byť ako povedať „Však si už konečne uzdrav tú otvorenú krvácajúcu, zapálenú a hnisajúcu ranu.“ Nešťastné je, keď by som to povedal človeku, ktorému z nej ešte trčí ruka toho druhého…

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 27.08. 2020.

Štvrtok 27.8.2020

„Pamätám si, že ako dieťa som spievala pieseň „Spočítaj svoje požehnania, vymenuj ich jedno po druhom a prekvapí ťa, čo urobil Pán“.

Pavol začína svoj Prvý list Korinťanom spočítaním požehnaní:
Sme povolaní Bohom. Pavol bol povolaný stať sa apoštolom. Sme povolaní byť synmi a dcérami. Z tohto pohľadu budú naše obdarovanie a úloha zrejmé. Môže to byť pomoc iným, pohostinnosť, štedrosť, organizovanie, pastoračná starostlivosť, uzdravovanie, apoštolát, robenie zázrakov, učenie alebo nejaká iná situácia, do ktorej nás Otec umiestni. Všetky sú potrebné a všetky sú cenné.

Sme posvätení, oddelení pre Boha. Chlieb položený na stole svätyne bol svätý. Aj my sme posvätení a stávame sa svätými, keď sme premieňaní obnovovaním našej mysle (Rimanom 12,2) a zmäkčovaním našich sŕdc (Ezechiel 36,26).

Máme tieto zdroje:
Vo všetkých smeroch nás obohacuje Božia milosť.
Nemáme nedostatok duchovných darov.
Máme Kristov prísľub, že nás bude udržiavať silných a v bezpečí až do konca.
Máme Božiu vernosť, aby sme vedeli, že jeho zdroje pre nás vydržia.

Korintská cirkev mala problémy, takže Pavol napísal tento list, aby riešil problémy, ktorým čelili. Najprv im pripomenul ich požehnania, potom sa venoval problémom. Keď čelíme problémom, často sa zameriavame na problém. Mnohokrát, keď to robíme, sa zdá, že sa problém zväčšuje a stáva sa vážnejším. Už ste niekedy viedli rozhovor s ľuďmi o nejakom probléme a keď ste si vypočuli obavy všetkých, situácia sa zdala byť nadsadená. Najprv sa, podobne ako Pavol, pozrite na požehnania a zdroje, ktoré vám Boh dal a potom pristúpte k problému.

Akým problémom čelíte? Možno sú to problémy doma, v práci, v kostole alebo s vašimi priateľmi. Dokážete najskôr spočítať svoje požehnania a potom sa znova pozrieť na problémy. S Kristom si môžeme byť istí, že žiadny problém nie je neprekonateľný.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – utorok 25.08.2020

Utorok 25.8.2020

„V tejto krátkej evanjeliovej pasáži je ukrytá veľmi dôležitá múdrosť. Je o prioritách.

Väčšina ľudí považuje dobro za absolútne, no nie je to tak. Určité dobro je dôležitejšie, než iné dobro. Napríklad, je dobré vykonávať svoju prácu najlepšie ako dokážeme. Tiež je dobré venovať čas svojej rodine. Niektorí ľudia však pracujú tak tvrdo, že zanedbávajú svoju rodinu. Môže to viesť k rozpadu manželstva. Čo sa stalo? Menej dôležitému dobru bola priznaná väčšia hodnota, než dôležitejšiemu dobru. A prečo sa to stalo? Pretože priority v srdci človeka boli nesprávne usporiadané. Táto osoba, v snahe robiť dobro, zanedbala iné dobro.

Tu je ďalší príklad. V istom úryvku sv. Písmo hovorí: „Manželky nech poslúchajú svojich manželov.“ Inde sa píše: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev.“ To druhé je dôležitejšie, pretože láska je dôležitejšia ako poslušnosť. Keď manžel požaduje to prvé a zároveň zanedbáva to druhé, prinesie to manželstvu škodu a nie dobro.

Farizeji mali tento zmätok vo svojich srdciach. Mysleli si, že poslušnosť je dôležitejšia ako láska. Zákon dodržiavali do posledného písmenka, ešte aj zo svojich záhradných byliniek odvádzali desiatok. Ale keď došlo na spravodlivosť a milosrdenstvo (lásku k blížnemu), alebo vieru (lásku k Bohu), ostávali ľahostajní. Žili prekrútenú verziu pravdy, pretože nerozumeli nebeským prioritám. Ničilo im to vzťahy s blížnymi aj s Bohom.

Pamätajte na slová sv. Pavla. Keď sa všetko pominie, zostanú iba tri veci. Inými slovami, iba tri veci sú večné, a teda nebeské. Sú to viera, nádej a láska. A najväčšia z nich je láska. Božou prioritou číslo jedna je láska. Potom viera a nádej a po nich ďalšie cnosti. Ak si ceníme niečo menej dôležité viac ako inú vec, ktorá má vyššiu prioritu, nezotrvávame v Božej vôli. Ale keď máme Božie priority, pripodobňujeme sa Kristovi.

Predstav si nejaký zložitý vzťah, ktorý by si chcel zlepšiť. Keď sa vzťah zhoršil, stalo sa tak kvôli určitým nesprávnym prioritám v srdci jedného alebo viacerých ľudí. Bol si jedným z nich? Aká by teraz mala byť tvoja priorita? Vieš si predstaviť nejaký čin, ktorým by si tomu druhému ukázal tvoje nové priority? Budeš užasnutý, ako rýchlo sa niektoré vzťahy môžu zmeniť.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Nedeľa 23.8.2020

„Rímske mesto Cézarea Filipova bolo v biblických časoch najvzdialenejším kútom Izraela. Ak bola Galilea ďaleko od Jeruzalema, potom úplným okrajom Galilei bola Cézarea Filipova. Keď Ježiš dosiahol najvzdialenejší bod od Jeruzalema, položil otázku svojim učeníkom: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Alebo inými slovami: „Čo sme dosiahli všetkými našimi vyučovaniami a službou?“

Odpoveď bola zaujímavá. „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ Ľudia si zjavne mysleli, že Syn človeka má významné náboženské postavenie, ale nemohli uveriť, že by bol iný ako jeden z ich prorokov. Nepovažovali ho za väčšieho alebo odlišného od akéhokoľvek iného človeka narodeného zo ženy. Zlyhala teda Ježišova misia? Ježiš položil ďalšiu otázku. „A za koho ma pokladáte vy?“ Odpovedal Šimon Peter. „Ty si Kristus, syn živého Boha.“ Svedčil iba jeden muž, ale to stačilo. Keď sa nebeské pochopenie zakorenilo v jedinom človeku, rozšírilo sa z človeka na človeka. Semeno bolo zasiate a vyklíčilo. Bolo živé a prirodzene rástlo a rozširovalo sa. Ježišova misia bola úspešná.

Táto krátka konverzácia znamenala bod zlomu. Až do tej chvíle sa Ježiš vzďaľoval od Jeruzalema. V tejto chvíli sa otočil späť k Jeruzalemu, hoci vedel, že ho tam zabijú. Nikto však nemôže zabiť nebeskú múdrosť, ktorá už bola odovzdaná! Náš nepriateľ má iba lacnú kópiu. Klebety sa šíria ako ničivý požiar. Klebety sú však zlou kópiou nádherného originálneho daru, to znamená nebeskej zmluvy, ktorú zjavil sám Otec.

Peter bol blahoslavený (veľmi šťastný), pretože mu to zjavil Ježišov nebeský Otec. Peter sa potom stal zakladateľom cirkvi a prvým biskupom v Jeruzaleme. To je pre mňa veľmi povzbudivé. Keď som bol na dne, Otec mi dal pochopiť, že potrebujem dosiahnuť celý zámer, ktorý má On pripravený pre môj život. Rozhodol som sa predať svoj vysnívaný domov, dom, o ktorom som si myslel, že v ňom budem žiť celý svoj život. Bola to posledná vec, ktorú som chcel urobiť. Ale nebeská múdrosť je uprednostňovať potreby iných ľudí. Preto som veril v túto múdrosť, aj keď moje nádeje a sny boli proti nej. Keby som tak neurobil, nikdy by sme nemohli tak často cestovať. Otcov plán je vždy lepší ako môj.

Si na dne? Vzdialil si sa od svojho určenia tak ďaleko ako si mohol? Toto je miesto, kde prichádza nebeská múdrosť. A keď príde, budeš kráčať smerom k svojmu osudu a nikto nemôže zastaviť jej šírenie. Modli sa, aby ti Duch Svätý ukázal nebeský zámer tvojho života na Zemi. Získaj múdrosť a zdieľaj ju. Potom uvidíš, ako prichádza Božie kráľovstvo a jeho vôľa na Zemi tak, ako je v nebi.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Štvrtok 20.8.2020

„Izraeliti išli svojou vlastnou cestou. Konali bez ohľadu na Božie zákony, konali mimo Božej svätosti a boli rozptýlení medzi národy. Otec však chcel obnoviť aj ich aj svoje meno. Sľúbil, že ich očistí a dá im nové srdce a nového ducha. Odstráni ich srdce z kameňa a dá im srdce z mäsa.

Boh sľubuje, že na nás naleje čistú vodu, zmyje všetky naše hriechy a obnoví našu radosť. Umožnil to, keď Ježiš zomrel na kríži. Nehľadá obete ani dobrý výkon alebo úspech. Nepotrebuje, aby sme niečo robili, ale hľadá jemné, nežné a otvorené srdce. Žiada nás, aby sme nezatvrdzovali svoje srdcia, ale držali ich otvorené.

„Zanechaj svoju minulosť.“ Tieto slová boli citátom z historickej drámy, ktorú som sledovala. Hlavnú postavu zradil jej bratranec. Bol pripravený zanechať minulosť a pohnúť sa vpred s obnoveným vzťahom. Jeho srdce bolo otvorené. Jeho bratranec mal niečo proti niekomu inému; minulosť ho stále držala. Jeho srdce bolo zatvrdené a zatvorené. Odpustí niekedy a zanechá minulosť? Urobil to, jeho srdce zmäklo a v rodine došlo k zmiereniu a obnoveniu vzťahov. Tento príbeh odráža podobenstvo v Matúšovi 18 o kráľovi, voči ktorému mali jeho sluhovia dlh.

Aj my môžeme mať mäkké a otvorené srdcia. Ježiš zomrel na kríži a medzi jeho poslednými slovami bolo „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“. Otec nám odpúšťa a Ježiš nás vyzýva, aby sme odpustili iným, tak ako bolo odpustené nám. Môžeme ostať zatrpknutí s tvrdými srdcami alebo môžeme odpustiť a prijať prísľuby jemného, nežného srdca.

Chcete zanechať minulosť a mať nové srdce? Potrebujete niekomu odpustiť?  Porozprávajte sa o tom s Bohom Otcom. Jeho láska vám pomôže zanechať minulosť.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Sobota 1.8.2020

„Herodes pôsobil ako mocný muž s veľkou autoritou, keďže bol kráľom, zatiaľ čo Ján bol bezmocný a v zajatí, pretože sa odvážil verejne hovoriť proti Herodesovi. Ale kto bol v skutočnosti slobodnejší?

Herodes žil v strachu. Bál sa rímskych autorít, keďže mohli ukončiť jeho vládu. Bál sa verejného odsúdenia jeho vzťahu s Herodiadou, ktoré nad ním vyniesol Ján Krstiteľ. Bál sa vzbury ľudu, ktorá mohla nastať, keby dal zavraždiť Jána Krstiteľa. Bál sa, čo si pomyslia ľudia po tom, ako dal svoj sľub. Neskôr musel žiť s výčitkami svedomia kvôli tomu, že dal zavraždiť Jána. Myslel si, že Ján sa vrátil v osobe Ježiša Krista. Herodes bol spútaný strachom a vinou. Napriek tomu, že bol v pozícii moci, bol to slabý muž. Reagoval pod tlakom, ktorý cítil od svojej manželky a zo strachu z názoru iných ľudí. Nemal odvahu verejne si priznať svoju chybu, ani cúvnuť a zmeniť názor. Všetci sme už niekedy v živote urobili zlé rozhodnutie, takže možno sa vieme s Herodesom stotožniť. Mal si odvahu odstúpiť od svojho rozhodnutia alebo napraviť neporiadok, ktorý si spôsobil? Bolo by vhodné poprosiť o odpustenie ľudí, ktorých tvoje rozhodnutie ovplyvnilo? Potrebuješ odpustiť sám sebe?

Ján, napriek tomu, že bol bol väzení, bol slobodný od strachu. Bol bezúhonným človekom, ktorý vyzval Herodesa tým, že hovoril s múdrosťou a pravdou; jeho slová často priťahovali Herodesa a chcel počuť stále viac. Ježiš uznal Jánovu veľkosť, keď povedal, že sa nenarodil zo ženy nik väčší, ako on. Si aj ty, tak isto ako Ján, povolaný hovoriť proti moci a nespravodlivosti? Ak áno, modli sa za Božie vedenie a načasovanie a za jeho slová, odvahu a múdrosť. 

Jánovi učeníci boli zarmútení a stratení, ale napriek tomu mali odvahu ísť a zobrať si jeho telo. Potom išli za Ježišom a povedali mu, čo sa stalo. Aj my sa môžeme v našich najtemnejších a najťažších momentoch obrátiť k Ježišovi a prijať útechu, ktorú potrebujeme.“

ZAMYSLENIE MANŽELOV HOXAROVCOV

Z Otcovho Srdca

Štvrtok 23.7.2020

Zlom v Ježišovom učení nastal, keď začal hovoriť v podobenstvách; príbehy so skrytým duchovným významom. Ježiš vysvetlil ich význam svojim učeníkom, ale pre neveriacich ostal skrytý. Skrytie pravdy pred neveriacimi bolo skutkom láskavosti. Znamenalo to, že nebudú odsúdení za odmietnutie toho, čomu nerozumejú. Tí, ktorí verili, to pochopili; bol to dar od Boha tým, ktorých srdcia boli otvorené pre prijatie posolstva.

Tí, ktorých srdcia boli zatvrdené kvôli klamlivosti hriechu a ťažkostiam so životom, nepočuli ani nevideli skryté pravdy. Židia zatvrdili svoje srdce, keď cestovali púšťou; pozri Žalm 95, 8. Reakciou ľudí na hádky a životné ťažkosti bolo zatvorenie srdca. My  robíme to isté. Keď sú naše srdcia tvrdé, je pre nás ťažké počúvať inú osobu a ťažké vidieť situáciu z jej pohľadu. Keď máme s Robertom rozdielny názor, sú chvíle, keď zavriem svoje srdce. Nikdy som si nebola vedomá svojho srdca, ale teraz spoznám, keď ho zavriem. Keď to urobím, vzťah medzi nami je napätý a vzdialený. Obaja poznáme, kedy sa to stane, a snažíme sa o obnovu.

Hriech klame a zavádza a pri každej príležitosti nám bráni, aby sme kráčali v pravde. Vidíme každú situáciu z vlastnej perspektívy, zaprisahávame sa a vpisujeme si do srdca zlé presvedčenia. Deje sa to pre našu ochranu, ale namiesto nej dochádza k oddeleniu a rozdeleniu.

Stalo sa vám nedávno, že ste zavreli srdce voči niekomu inému? Dokážete v tichej reflexii identifikovať svoje myšlienky, pocity a reakcie? Keď to niekedy robíme, spájame sa s tým, čo si myslíme o sebe samých. Napríklad „Som zlyhaním“, „Nikto mi nikdy nepomôže“, „Nič nefunguje“ … Možno to platilo pre vašu minulosť, ale nenechajte tieto presvedčenia určovať vašu budúcnosť. Modlila by som sa teda takto:

Ježiš, vzdávam sa svojho presvedčenia, že…

Odpúšťam každému, kto vložil toto presvedčenie do môjho srdca. (Možno tu budete musieť byť konkrétni.)

Ježiš, aká je tvoja pravda?“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca

#Ježiš #Pravda #VzdaťSa #Odpustiť #OdpustiťKaždému #Židia #Žalm95 #Podobenstvo #Podobenstvá #Srdce #ZatvrdenéSrdce #Hriech #KlamlivosťHriechu #ŤažkostiŽivota #Veriaci #HriechKlame #SomZlyhaním #NiktoMiNikdyNepomôže #NičNefunguje #Minulosť #Prítomnosť #Budúcnosť

ZAMYSLENIE MANŽELOV HOXAROVCOV

Z Otcovho Srdca

Utorok 21.7.2020

„Včera sme sa pozreli na to, ako Boh zaplatil pokutu za všetko zlé, čo sme urobili. Dnes vidíme jeho charakter a jeho dobrotu, ktorá podnietila jeho konanie.

Spomínam si, keď som ako dieťa bola na prechádzke so svojím otcom. Svojou palicou kontroloval, či je cesta bezpečná, a tak ma viedol a chránil. Vzal ma na krásne miesta a staral sa o všetky moje potreby. Miloval ma a svoju lásku mi preukazoval darčekmi a spoločne stráveným časom, najmä na vode v člnoch. Dokážeš sa rozpamätať na krásne časy s tvojím otcom, keď bol pre teba predstaviteľom Otcovej lásky? Ak nie, môžeš mu odpustiť?

Mariánska priekopa je najhlbšou časťou oceánu, s hĺbkou asi 11 000 metrov. To, čo sa zahodí do tohto priestoru, sa už nedá získať späť. Keď Biblia hovorí, že Boh všetky naše hriechy zahodí do hlbín mora, rada si predstavím túto priekopu. Oddelil nás od našich hriechov. Možno niekde boli záznamy o všetkých veciach, ktoré sme urobili zle, ale Otec ich všetky vymazal. Je nám odpustené, sme vyhlásení za nevinných. Si slobodný od viny? Ak nie, On čaká, kým si odpustíš a zahodíš svoje hriechy do hlbín oceánu.

Nemusíme sa ho báť, pretože jeho hnev nepretrváva. Odpustil nám. Kríž vyriešil jeho hnev tým, že zaplatil cenu za naše hriechy. A v Knihe proroka Izaiáša 54, 9 dal zmluvný prísľub, že sa na nás už nikdy nebude hnevať. Boh dodržiava svoje sľuby. Možno sme zažili sklamanie z porušených sľubov, ale Otec nás nikdy nesklame. Potrebuješ odpustiť niekomu, kto nedodržal sľub, ktorý ti dal?

Je súcitný, miluje milosrdenstvo a dobrotu. Vedie nás do krásnej krajiny s bezpečnými pasienkami, chráni nás pred našimi nepriateľmi. Je dobrý, dobrý Otec a miluje svoje deti.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca

#Otec #MilujúciOtec #Milovať #Láska #Darčeky #SpoločnýČas #Odpustenie #Boh #BohOtec #MariánskaPriekopa #11000Metrov #Odpustené #VymazanýHriech #VyhlásenýZaNevinného #Nevinný #SlobodnýOdViny #Vina #Sloboda #Slobodný #Izaiáš #Iz54 #BohSaNehnevá #BohDodržiavaSľuby #Sľub #BohNesklame #NebojmeSa #NebojteSa #NebojSa #Súcit #Milosrdenstvo #Dobrota #Krása #Bezpečie #Ochrana #DobrýOtec #BožieDeti