Archív značiek: Viera nádej láska

Je Univerzum (Vesmír, Všehomír) na našej strane?

Je Univerzum (Vesmír, Všehomír) na našej strane?

„Otec Richard Rohr opisuje tri rôzne svetonázory, ku ktorým sa ľudia prikláňajú:

Pod náboženskými systémami alebo systémami viery, ktoré zastávame, často existujú tri možné svetonázory:
– Vesmír je proti nám,
– Vesmír je pre nás alebo
– Vesmír je neutrálny.

Ten posledný hovorí, že realita je ľahostajná. Niet Boha proti nám ani pre nás; v podstate sme vo vesmíre sami. K tomuto svetonázoru sa hlási veľa dobrých, ba aj veriacich ľudí. Život ich smutne presvedčil, že Boh pravdepodobne existuje a Boh môže byť dokonca spravodlivý a dobrý, ale tento Boh nie je aktívne zapojený do našich životov a dejín. Môžeme prejsť všetkými obradmi a bohoslužbami, dodržiavať všetky pravidlá, ale ak sa nás Božia milosť hlboko nedotkla – čo je plný význam obrátenia – nebudeme mať žiadne zmysluplné uvedomenie si božstva.

To je neduh veľkej časti dnešného západného kresťanstva. Mnoho ľudí naďalej zachováva vonkajšie dodržiavanie spoliehania sa (Navonok sa spolieha) na Boha, ale pod tým sú odkázaní len na seba samých. „Nič sa nestane, pokiaľ to neurobím,“ hovoria si takíto ľudia. Neexistuje žiadna aktívna dôvera v prítomnosť alebo realitu Boha, alebo že Boh robí nejaký skutočný rozdiel. Táto forma sekularizmu je zákerná, pretože sa k nej nevieme dostať. Sú tam všetky správne slová a myšlienky, ale je tu základný zmysel pre ľahostajný vesmír a ľahostajného, vzdialeného Boha.

Ak niekto zostane v indiferentnom vesmíre dlho, zvyčajne prejde k druhému svetonázoru, kde je realita vnímaná ako nepriateľská, deštruktívna alebo odsudzujúca. Boh nielenže nie je zapojený, ale Boh musí byť upokojený (musí mu byť zadostiučinené). Pre takýchto ľudí je Boh nejakým spôsobom aktívne proti ľudstvu: sleduje nás, súdi nás, kritizuje nás a rozhodne nie je na našej strane. Mnohí kresťania tvrdia, že tomu neveria, ale zo spôsobu, akým žijú, je jasné, že práve tomuto veria.

Tretí svetonázor môže byť daný iba milosťou, hoci má veľký náskok s láskavým a milosrdným rodinným systémom. V tejto skupine vesmír nie je proti nám, ani nie je ľahostajný. Nejako je na našej strane! Realite sa dá veriť. Nepotrebujeme ťahať za všetky správne šnúrky ani stláčať všetky správne tlačidlá. Milosť je všade. Je dobré tu byť (Je dobré, že žijem). Život je možno ťažký, ale v jadre je stále dobrý a dôveryhodný.

Kým nestretneme dobrotivého Boha a dobrotivý vesmír, kým si neuvedomíme, že základom všetkého je láska, nebudeme na tomto svete doma. Toto stretnutie s Bohom, táto skúsenosť s pochopením sa nedá vyjadriť slovami. Je to dar daný stretnutím s Duchom. Jeho prirodzenú povahu najlepšie vystihujú tri prekrývajúce sa charakteristiky: viera, nádej a láska. Keď tieto cnosti zakúsime, dovolíme im, aby nás premenili a sme schopní ich odovzdať, zúčastňujeme sa na samom živote Boha.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 10.11. 2020.

Utorok

Dnes si pripomíname jedného z najpozoruhodnejších pápežov, svätého Leva Veľkého. Je známy tým, že vďaka správnym slovám osobne odvrátil celonárodnú katastrofu. Zastav sa na chvíľku a predstav si tú situáciu: Pohanské vojsko zmietlo všetko, čo mu prišlo do cesty a teraz sa blíži k bránam Ríma. Nič mu nezabráni v tom, aby mesto vyplienilo a všetkých jeho obyvateľov zahubilo. Urobilo tak v Miláne, vtedajšom hlavnom meste Západorímskej ríše. Vodca armády Attila bol kvôli svojej praxi ničenia rímskych miest s maximálnou brutalitou známy ako „Flagellum Dei“ – „Bič Boží“. Viedol armádu dvestotisíc bojovníkov, ktorí porazili rímske légie. Vieš si predstaviť strach a zúfalstvo Rimanov! Neexistoval spôsob, ako sa vyhnúť skaze, ktorá prichádzala. Potom sa však Atilla osobne stretol so svätým Levom Veľkým. Bič Boží sa stretol s Božím vyslancom. Niečo v povahe svätca alebo niečo v jeho slovách Attilu presvedčilo, aby sa dal na ústup. Niekoľko slov môže zmeniť chod dejín.

To, čo hovoríš, je dôležitejšie, než si myslíš. Preto nám dnes sv. Pavol hovorí, aby sme hovorili iba to, čo je v súlade so zdravou náukou. Starší muži, vaše slová by mali byť mierne, dôstojné, rozvážne a mali by byť vyslovené vo viere, láske a vytrvalosti. Predtým, ako prehovoríte, je dobré krátko sa pomodliť a uvedomiť si svoje myšlienky. Keď dohovoríte, strávte chvíľku uvažovaním. Ak boli vaše slová vhodné, poďakujte sa za víťazstvo. Podobne, aj staršie ženy by mali hovoriť úctivo a nie ohovárať. Slová by nemali byť ovplyvnené alkoholom, ale mali by učiť mladšie ženy milovať svojich manželov a deti. Mali by ich tiež učiť sebaovládaniu, cudnosti, dobrému spravovaniu domácnosti a podriadenosti ich manželom. Manželia by na oplátku mali pri rozprávaní preukazovať sebaovládanie. Ich slová by mali podporovať každý dobrý skutok, mali by byť dôstojné a čisté od kritiky. Nie je problém podriadiť sa manželovi, ktorý svoju manželku miluje tak, ako Kristus miluje cirkev, a obetuje za ňu svoj život. Aj toto je Pavlovo učenie.
Ježiš to povedal takto: „Kto ma miluje, zachováva moje slovo.“ To znamená, že bude používať rovnaké slová ako Ježiš, pretože vo svojom srdci zachováva Ježišove slová. Otec ho bude milovať a príde k nemu.

Jánovo evanjelium zaznamenáva Ježiša, ktorý nás učí, ako máme hovoriť. Ak chceme zachovávať jeho slová, nemali by sme prostredníctvom slov hľadať vlastnú slávu. Namiesto toho máme povedať: „Sme iba služobníci, ktorí hovorili tak, ako nám bolo prikázané.“ Prečo je to taká dôležitá zásada? Ak budeme hovoriť Ježišove slová, uvidíme úžasné veci – ako Lev Veľký. Niekoľko slov zmenilo brutálneho tyrana na priateľa, ktorý v pokoji opustil Rím. Ak si myslíme, že sme to dokázali sami, staneme sa pyšnými – a pyšní ľudia nezachovávajú Ježišove slová. No ak sme iba služobníci, ktorí robia to, čo im bolo povedané, potom môžeme byť vďační Bohu za to, že nám ukázal úžasné veci.

Zamysli sa nad svojimi dnešnými slovami. Ak si hovoril tak, ako učil sv. Pavol, konal si správne a môžeš Bohu ďakovať za víťazstvo. Ak nie, zrejme máš v srdci nejaké skryté pravidlá, ktoré tvoje slová vedú iným smerom. Nájdi a zmeň tieto pravidlá a v budúcnosti budeš schopný zachovávať Ježišove slová.“

Richard Rohr: Žiť bez odpovedí

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty štvrtý

„Ste ochotní povedať: „Ja viem, že Boh je v tejto situácii nejak a niekde prítomný. Dôverujem, že to dopadne dobre. Síce nechápem ako, ale som pripravený počkať“? Tento postoj je dôležitý a je taktiež dôvodom, prečo v našej mužskej práci tak často používame slovo „Cesta“. „Viera a nádej a láska spočívajú len v čakaní. Čakaj a nemysli, pretože nie si pripravený myslieť,“ hovorí T.S. Eliot v Štyroch kvartetách.

Muž, ktorý je ochotný čakať bez odpovedí, otvára vo svojom vnútre väčší priestor, v ktorom môže Boh vytvárať silnejšiu vieru. Viera nie je výsledkom nejakého myšlienkového pochodu, na ktorého konci by ste dospeli k definitívnej a konečnej odpovedi. Pokiaľ niečo, potom viera omnoho skôr rozvíri spústy otázok.

Aby som nadviazal na Eliota, povedal by som, že uveriť príliš skoro znamená uveriť v niečo malé a uveriť príliš ľahko znamená uveriť v niečo zlého. Viera je paradox, je to pevná pôda aj priepasť. Otvára hlbšie otázky, ale sú to otázky hodné vašej duše.

Dokážem žiť v priestore nevedomia, alebo sa stále nalieham na odpovede?
Som ochotný počkať na Boha, alebo sa pristihujem, že nalieham aj na Boha?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 263.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Opätovať Božský pohľad

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto dvadsiaty piaty

„V liste Efezanom 5, 14 vyslovuje svätý Pavol podivuhodný výrok, že „všetko, čo vychádza najavo, sa stáva jasným“. Modlitba je vo svojej najčistejšej podobe iba opätovaním Božského pohľadu a my sa stávame jeho odrazom, takmer napriek sebe. To uvádza Pavol výslovne v 2. liste Korinťanom 3, 18: „My všetci s odkrytou tvárou ako v zrkadle odrážame Pánovu slávu a vtedy sme Pánovým Duchom premieňaní k Jeho obrazu, od slávy k sláve.“

Je dôležité, aby sme modlitbu neznižovali tým, že si z nej urobíme iba nástroj na získavanie toho, po čom túžime, alebo na to, aby sme Bohu oznamovali veci, ktoré už pozná (Mt 6, 8). Slovo modlitba by sme mali chápať ako zastrešujúci pojem pre všetky vnútorné cesty či praktiky, ktoré nám umožňujú zakusovať vieru, nádej a lásku. Keď o tom premýšľame v tomto zmysel, vidíme, že mužská duchovná cesta by mala a taktiež môže byť jednou veľkou modlitbou. po čase už táto cesta prestane byť niečím, čo robíte, a stane sa niečím, čím neustále ste, zatiaľ čo sám váš život opätuje Božský pohľad.

Ako privádzam svoju cestu na svetlo?
Ako zakusujem modlitbu?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 254.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – utorok 25.08.2020

Utorok 25.8.2020

„V tejto krátkej evanjeliovej pasáži je ukrytá veľmi dôležitá múdrosť. Je o prioritách.

Väčšina ľudí považuje dobro za absolútne, no nie je to tak. Určité dobro je dôležitejšie, než iné dobro. Napríklad, je dobré vykonávať svoju prácu najlepšie ako dokážeme. Tiež je dobré venovať čas svojej rodine. Niektorí ľudia však pracujú tak tvrdo, že zanedbávajú svoju rodinu. Môže to viesť k rozpadu manželstva. Čo sa stalo? Menej dôležitému dobru bola priznaná väčšia hodnota, než dôležitejšiemu dobru. A prečo sa to stalo? Pretože priority v srdci človeka boli nesprávne usporiadané. Táto osoba, v snahe robiť dobro, zanedbala iné dobro.

Tu je ďalší príklad. V istom úryvku sv. Písmo hovorí: „Manželky nech poslúchajú svojich manželov.“ Inde sa píše: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev.“ To druhé je dôležitejšie, pretože láska je dôležitejšia ako poslušnosť. Keď manžel požaduje to prvé a zároveň zanedbáva to druhé, prinesie to manželstvu škodu a nie dobro.

Farizeji mali tento zmätok vo svojich srdciach. Mysleli si, že poslušnosť je dôležitejšia ako láska. Zákon dodržiavali do posledného písmenka, ešte aj zo svojich záhradných byliniek odvádzali desiatok. Ale keď došlo na spravodlivosť a milosrdenstvo (lásku k blížnemu), alebo vieru (lásku k Bohu), ostávali ľahostajní. Žili prekrútenú verziu pravdy, pretože nerozumeli nebeským prioritám. Ničilo im to vzťahy s blížnymi aj s Bohom.

Pamätajte na slová sv. Pavla. Keď sa všetko pominie, zostanú iba tri veci. Inými slovami, iba tri veci sú večné, a teda nebeské. Sú to viera, nádej a láska. A najväčšia z nich je láska. Božou prioritou číslo jedna je láska. Potom viera a nádej a po nich ďalšie cnosti. Ak si ceníme niečo menej dôležité viac ako inú vec, ktorá má vyššiu prioritu, nezotrvávame v Božej vôli. Ale keď máme Božie priority, pripodobňujeme sa Kristovi.

Predstav si nejaký zložitý vzťah, ktorý by si chcel zlepšiť. Keď sa vzťah zhoršil, stalo sa tak kvôli určitým nesprávnym prioritám v srdci jedného alebo viacerých ľudí. Bol si jedným z nich? Aká by teraz mala byť tvoja priorita? Vieš si predstaviť nejaký čin, ktorým by si tomu druhému ukázal tvoje nové priority? Budeš užasnutý, ako rýchlo sa niektoré vzťahy môžu zmeniť.“