Archív značiek: Cesta

Richard Rohr: Na prahu premeny 8.: Do divočiny

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň ôsmy

„Každý muž, ktorý sa vydal na duchovnú cestu, musí vyjsť do divočiny a postaviť sa svojim démonom. Markovo evanjelium nám hovorí, že Ježiša: „Duch vyviedol na púšť“ (Mk 1, 12), čo najskôr naznačuje, že človek sa pravdepodobne nevydáva do svojej pustiny, dokým ho k tomu nedonútia okolnosti. Na rovnakom mieste hovorí: „bol medzi dravou zverou“, ale nakoniec aj: „anjeli ho obsluhovali“ (Mk 1, 13). Zdá sa teda, že muž, ktorý má dosť odvahy, aby sa postavil svojím démonom,  sa taktiež môžeš stretnúť s anjelmi svojej lepšie prirodzenosti. Dôležité je poradie: najskôr divá zver, anjeli až ako druhý. 

Tieňový materiál v sebe máme všetci, ale muž, ktorý je ochotný čeliť svojím temným sklonom, v sebe objaví svoje najhlbšie vnútorné dobro aj božskú prítomnosť. Niektorí muži v sebe božskú prítomnosť nikdy neodhalia, pretože sa nedokážu odhodlať ku konfrontácii so svojimi démonmi. Tento proces si neskúšajte vykonštruovať, nepokúšajte sa vyrobiť si anjelov. Ide o niečo, čo vám bude účinné – len nesmiete nenávidieť pád, ani z neho mať strach.

Aká prekážka mi stojí v ceste, aby som sa stretol so svojou vnútornou temnotou?
Som ochotný vojsť do divočiny svojho vnútorného života bez toho, aby som vedel čo tam nájdem?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 30.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Sobotu 04.12. 2021.

„“Toto je cesta, kráčajte po nej!”

Nedávno som sa rozprávala s jedným mužom, ktorý bol schopný ma úplne presne navigovať do jedného kostola. Bolo to, ako keby mal v hlave mapu. Poznal tú cestu a vedel ju aj dobre vysvetliť. Všetci potrebujeme mapu pre náš život, ktorá by nám pomohla na našej ceste a potom ju môžeme povedať ostatným. Keď bol Ježiš so svojimi učeníkmi, povedal im: “Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.” (Jn 14,6) On nám ponúka mapu pre naše životy, a jej cieľom je Otec. 

Otec chce byť našim Otcom. Môže byť našim Pánom, sudcom, zákonodarcom, ale je k nám milostivý a súcitný hneď, keď konáme pokánie. Keď si vyberieme vzťah s ním založený na našom pokání a jeho odpustení, potom je súd spravodlivý, keďže milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom (Jk 2,13). On počúva naše volanie o pomoc a neignoruje ho. Je to taká jednoduchá modlitba, ale keď prežívame ťažké okolnosti, je to často to najlepšie čoho sme schopní. Ale stačí to. Aj keď máme ťažké obdobie, on nás nikdy neopúšťa. Ten jemný hlas, ktorý šepká lásku do našich myšlienok, je jeho. 

Boli časy, keď sa takáto tichá myšlienka objavila v mojej mysli. Zvyčajne je to varovanie. Niekedy sa stalo, že sme s Robertom odignorovali takúto myšlienku a potom sa stalo niečo zlé. Spätne sme si uvedomili, že sme nepočúvali. Ak by sme počúvali, ušetrili by sme si nejakú ťažkosť. Stalo sa ti už niečo také? Inokedy si uvedomíme, že čelíme tomu istému problému zas a znova (chodíme okolo tej istej hory). Rozpoznáme, že sme tam už niekedy boli a pýtame sa Otca, Ježiša alebo Ducha Svätého, čo nám chcú ukázať. Zvyčajne je tam nejaký súd, pre ktorý potrebujeme konať pokánie, alebo nejaký koreň z detstva, ktorý si vyžaduje odpustenie. Keď to urobíme, prestaneme chodiť okolo tej hory; naše správanie a slová sa zmenia, keď sú naše zlomené srdcia uzdravené. Si si vedomý nejakých opakujúcich sa vzorcov správania v tvojom živote? Je tam nejaký súd, alebo zranenie z detstva, ktoré sa ti snaží Otec ukázať? On chce, aby si bol slobodný, On nás vedie do slobody a slávy Božích detí (Rim 8,18-21); na miesto hojnosti a priazne.“

Richard Rohr: Na prahu premeny 1.: Mužská cesta

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň prvý

„V istom momente života sa muž musí vydať na nebezpečnú cestu. Je to nevyhnutné dobrodružstvo, ktoré vedie do neistoty a ktoré v sebe takmer vždy v nejakej podobe zahŕňa ťažkosti a zlyhanie. Muž sa na tejto ceste učí dôverovať viac Bohu, než svojim vlastným predstavám o tom, čo je dobré a čo zlé, a než vlastnému sebahodnoteniu.

S týmto príbehom sa stretávame v bezpočte mýtov, rozprávok a legiend. Muž opustí pohodlie domova, aby sa mohol vrátiť a domov objaviť – ako napísal T. S. Eliot „po prvý krát ho poznať“.

Dnes zvyčajne hľadáme útočisko v nehybnom svete myšlienok a názorov a zmysel hľadáme v práci a v kariére. Často zamieňame role, ktoré hráme, za skutočný život. Každý muž ale nakoniec začne vnímať, že v jeho živote čosi chýba. Toto volanie k uvedomeniu môže zakúsiť v podobe šepkanej výzvy, mocného sna, alebo náhlej a ostrej životnej zmeny – ale nech už sa objaví v akejkoľvek forme, je nutné ho poslúchnuť.

Cítim neurčité volanie k niečomu viac?
Som ochotný mu venovať pozornosť?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 23.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Homília pápeža Františka v Šaštíne

Šaštín, 15. septembra 2021

V Jeruzalemskom chráme sa Máriine ruky vystreli k rukám starého Simeona, ktorý mohol vziať Ježiša a spoznať ho ako Mesiáša poslaného pre spásu Izraela. V tejto scéne rozjímame o tom, kto je Mária: je Matkou, ktorá nám daruje Syna Ježiša. Preto ju milujeme a uctievame si ju. V tejto Šaštínskej národnej svätyni sa s vierou a úctou schádza slovenský národ, pretože vie že práve ona nám daruje Ježiša. V „logu“ tejto apoštolskej cesty je vyobrazená cesta vo vnútri srdca, nad ktorým sa týči Kríž. Mária je cestou, ktorá nás vovádza do srdca Krista, ktorý z lásky k nám obetoval svoj život.

Vo svetle evanjeliovej state, ktorú sme si práve vypočuli, môžeme hľadieť na Máriu ako na vzor viery. Rozpoznávame tak tri vlastnosti viery: cestu, proroctvo, súcit.

Máriina viera je predovšetkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu. Ihneď po Anjelovom zvestovaní sa nazaretské dievča „vydalo na cestu a ponáhľalo sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39). Mária išla navštíviť svoju sesternicu Alžbetu. Nepovažovala za výsadu svoje povolanie stať sa Matkou Spasiteľa; nestratila jednoduchú radosť zo svojej poníženosti po tom, ako ju Anjel navštívil; nezostala stáť a nečinne kontemplovať samú seba medzi štyrmi stenami svojho príbytku. Naopak, žila svoj dar ako poslanie; cítila potrebu otvoriť dvere a vyjsť z domu; stala sa živým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh túži prísť k všetkým ľuďom a spasiť ich svojou láskou. Preto sa Mária vydáva na cestu: namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty; namiesto stability domácnosti namáhavú chôdzu; namiesto bezpečnosti pokojnej religióznosti riziko viery, ktorá sa otvára novým výzvam a tak sa stáva darom z lásky k blížnemu.

Aj dnešné evanjelium nám ukazuje Máriu na ceste: smerom k Jeruzalemu, kde spolu s Jozefom, svojím ženíchom, obetuje Ježiša v Chráme. Celý jej život bude cestou za jej Synom, ako jeho prvej učeníčky, až do cieľa, na Kalváriu, pod jeho kríž. Mária neustále kráča.

Takto je Panna Mária vzorom viery pre tento slovenský národ: viery, ktorá sa vydáva na cestu, vždy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbožnosťou, vždy na púti, v hľadaní Pána. Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. Ďakujem za toto svedectvo! A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa!

Ešte chcem dodať jedno. Povedal som: „Nezastavte sa!“, lebo keď sa Cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud.

Máriina viera je zároveň prorockou vierou. Svojím životom je mladé nazaretské dievča proroctvom Božieho diela v dejinách, Jeho milosrdného konania, ktoré vyvracia logiky sveta, povyšuje ponížených a rozptyľuje tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú (porov. Lk 1,52). Ona reprezentuje všetkých „chudobných Jahveho“, ktorí volajú k Bohu a očakávajú príchod Mesiáša. Mária je Dcérou Sionskou, ktorú zvestovali Izraelskí proroci (porov. Sof 3,14-18), Pannou, ktorá počala Emanuela, ktorý je Boh s nami (porov. Iz 7,14). Ako Nepoškrvnená Panna, Mária je ikonou nášho povolania: ako ona, aj my sme povolaní byť svätými a nepoškvrnenými v láske (porov. Ef 1,4), stávajúc sa obrazom Krista.

Proroctvo pre Izrael vrcholí v Márii, pretože ona v lone nosila Slovo, ktoré sa stalo telom – Ježiša. Ježišom sa úplne a definitívne zavŕšil Boží plán. Simeon o ňom povedal jeho matke: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“ (Lk 2,34).

Nezabudnime na to, že nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. To nesmieme. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť. Preto proti nemu temnoty stále bojujú. Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z mŕtvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je príčinou vlastnej skazy. Svojim učeníkom Ježiš vysvetlil, že nepriniesol pokoj na svet, ale meč (porov. Mt 10,34): totiž jeho Slovo je ako dvojsečný meč; vniká do našich životov, oddeľuje svetlo od temnoty a vyzýva nás si vybrať si: hovorí: „Vyber si!“ Pred Ježišom nik nemôže zostať vlažný alebo „sedieť naraz na dvoch stoličkách“. Nie, to sa nedá. Prijať ho znamená súhlasiť s tým, aby u mňa odhalil protirečenia, modly, vnuknutia zla, a aby sa pre mňa stal vzkriesením, lebo On ma dvíha, podáva mi ruku a pomáha mi znovu začať. Vždy znova ma dvíha.

A práve takýchto prorokov potrebuje aj dnešné Slovensko. Nejde o to, aby sme boli k svetu nepriateľskí, ale aby sme boli vo svete znamením, „ktorému budú odporovať“, kresťanmi, ktorí vedia svojím životom ukázať krásu Evanjelia, ľuďmi, ktorí nastoľujú dialóg, kde sú odlišné postoje, ktorí zjavujú bratský život, kde v spoločnosti panuje rozdelenie a nesvornosť, ktorí šíria príjemnú vôňu prijatia a solidárnosti tam, kde často prevládajú osobné a kolektívne formy sebectva, ktorí chránia a zachovávajú život tam, kde sa uplatňuje logika smrti.

A Mária, Matka putovania, sa vydáva na cestu; Mária Matka prorokovania; napokon Mária je Matkou súcitu. Jej viera je súcitná. Žena, ktorá samá seba nazývala „služobnicou Pána“ (porov. Lk 1,38) a ktorá sa s materinskou starostlivosťou postarala o to, aby nechýbalo víno na svadbe v Káne (porov. Jn 2,1-12), sa spolu so Synom podieľala na spásonosnom poslaní a išla s ním až pod kríž. V tej chvíli, v mučivej bolesti, ktorú zažila na Kalvárii, pochopila Simeonovo proroctvo: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (Lk 2,35). Utrpenie umierajúceho Syna, ktorý na seba vzal hriechy a bôle celého ľudstva, preniklo aj ju. Ježiš s rozkmásaným telom, muž bolestí, ktorého zohyzdila zloba (porov. Iz 53,3); Mária, s rozdrásanou dušou; súcitná Matka, ktorá zbiera naše slzy a zároveň nás utešuje a pripomína nám, že v Kristovi je konečné víťazstvo.

Mária, Bolestná Matka, jednoducho zostáva pod krížom. Stojí pod krížom. Neutečie preč; nesnaží sa zachrániť si život; nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu: zostať pod krížom. Zostať s tvárou plnou slzí, ale s vierou človeka, ktorý vie, že vo svojom Synovi Boh premieňa bolesť na radosť a víťazí nad smrťou.

Aj my, so zrakom upretým na Bolestnú Pannu Máriu, sa otvárame viere, ktorá sa stáva súcitnou a vedie nás zdieľať svoj život s tými, ktorí sú zranení, trpia alebo sú nútení niesť na pleciach ťažké kríže. Bratia a sestry, viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi. Táto viera, podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou brázdy dejín.

Drahí bratia a sestry, nech vám Pán navždy zachová úžas, nech vám zachová vďačnosť za dar viery! A nech vám Preblahoslavená Panna Mária vyprosuje potrebnú milosť, aby vaša viera bola vždy na ceste, aby mala nádych proroctva a bola vierou bohatou na súcit.

Rozlúčkový pozdrav Svätého Otca na záver svätej omše

Drahí bratia a sestry! Nastal čas rozlúčky s vašou krajinou. Pri tejto Eucharistii som vzdával Bohu vďaky za to, že mi umožnil prísť sem medzi vás, ako aj za to, že som mohol ukončiť svoju púť v nábožnom objatí vášho ľudu spoločným slávením dôležitého náboženského a štátneho sviatku vašej Patrónky, Sedembolestnej Panny Márie.

Zo srdca ďakujem všetkým vám, drahí bratia biskupi, za celú prípravu a za prijatie. Ešte raz vyjadrujem svoju vďačnosť pani prezidentke republiky a civilným autoritám. Ďakujem aj všetkým, ktorí rozličným spôsobom spolupracovali, najmä modlitbou. A s radosťou opätovne pozdravujem členov a pozorovateľov Ekumenickej rady cirkví, ktorí nás poctili svojou prítomnosťou.

Nosím vás všetkých v srdci. Ďakujem všetkým! [po slovensky].

Richard Rohr: Žiť bez odpovedí

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty štvrtý

„Ste ochotní povedať: „Ja viem, že Boh je v tejto situácii nejak a niekde prítomný. Dôverujem, že to dopadne dobre. Síce nechápem ako, ale som pripravený počkať“? Tento postoj je dôležitý a je taktiež dôvodom, prečo v našej mužskej práci tak často používame slovo „Cesta“. „Viera a nádej a láska spočívajú len v čakaní. Čakaj a nemysli, pretože nie si pripravený myslieť,“ hovorí T.S. Eliot v Štyroch kvartetách.

Muž, ktorý je ochotný čakať bez odpovedí, otvára vo svojom vnútre väčší priestor, v ktorom môže Boh vytvárať silnejšiu vieru. Viera nie je výsledkom nejakého myšlienkového pochodu, na ktorého konci by ste dospeli k definitívnej a konečnej odpovedi. Pokiaľ niečo, potom viera omnoho skôr rozvíri spústy otázok.

Aby som nadviazal na Eliota, povedal by som, že uveriť príliš skoro znamená uveriť v niečo malé a uveriť príliš ľahko znamená uveriť v niečo zlého. Viera je paradox, je to pevná pôda aj priepasť. Otvára hlbšie otázky, ale sú to otázky hodné vašej duše.

Dokážem žiť v priestore nevedomia, alebo sa stále nalieham na odpovede?
Som ochotný počkať na Boha, alebo sa pristihujem, že nalieham aj na Boha?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 263.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Trám vo vašom oku

Deň sto deväťdesiaty štvrtý

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

„Okolo nás chodí množstvo rozzúrených ľudí, ktorí len predstierajú, že nie sú naštvaní – a všetci to vidia, okrem nich samotných.

Prečo je tak dôležité pracovať s tieňom? Potrebujeme poznať, odpustiť a zahojiť všetko, čo sa v našom tieni skrýva, inak budeme ďalej prekrucovať skutočnosť tým, že si budeme všetku nenávisť premietať zo svojho vnútra na ostatných a na svet okolo seba. Budeme z jednotlivcov alebo zo skupín robiť objekty a budeme ich démonizovať, a pritom nikdy nepochopíme, že to, čo nenávidíme u druhého, je len to, čo nenávidíme na sebe. Pokiaľ vám pripadá, že toto je len nejaká moderná psychológia, prečítajte si Matúša 7, 1 – 5 o tráme a trieske. Ježiš hovorí jasne, že zlo je v prvom rade v oku diváka.

Terapia, pastoračné poradenstvo, mužská práca, kontemplatívna modlitba, duchovné vedenie a dobrovoľná práca sú všetko cesty, ako odpustiť a zahojiť nenávisť, zlobu, dlho potlačované sklamania a rozbité sny, ktoré v sebe nosíme až príliš dlho. Potom už nebude potrebné premietať svoju bolesť na svet. Potom môžeme žiť v mieri. Vážne!

Aké záporné vlastnosti hneď vidím na druhých?
Ako by som mohol so svojim tieňom pracovať, namiesto toho, aby som ho potlačoval?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; strana 220.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Najskôr nás čaká pád

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň sto sedemdesiaty

„Cesta vedúca po obrysoch našich hriechov nás dovádza k túžbe po hlbšom živote v jadre nás samotných. Šokujúce, že áno? Nie som si istý, či iná cesta vôbec existuje.

Bezohľadné ambície môžu doviesť muža až k tomu zlyhaniu a prázdnote, ktoré znamenajú obrátenie. Sú teda jeho ambície dobré, alebo sú zlé? Musíme skutočne najskôr hrešiť, než môžeme poznať spásu? V istom zmysle sa jedná o korelatívne pojmy. Temnota nás vedie k obdivu ku svetlu a k otváraniu sa svetlu, a čím bližšie ku svetlu sa dostaneme, tým zreteľnejšia je temnota.

To neznamená, že by sme mali zámerne začať hrešiť, ale znamená to, že celkový obraz si urobíme až neskôr, rovnako ako milosť a milosrdenstvo poznávame až spätne. Blahoslavená Juliana z Norwiche to dokonale vystihla, keď povedala: „Najskôr padneme a neskôr sa z pádu zotavíme – a oboje je Božia milosť.“ Boh nás vpustí dovnútra a Boh nás taktiež vyvedie von.

Som ochotný žiť naplno – i keď to znamená zlyhanie –, aby som poznal hlbší a skutočnejší život?

Dokážem pohliadnuť na svoje chyby, prehry a hriechy a vidieť i v týchto situáciách Božie milosrdenstvo?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 196.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

#NajskôrNásČakáPád #Hriech #Pád #BožiaMilosť #BožieMilosrdenstvo #Milosrdenstvo #Milosť #Uzdravenie #ŽiťNaplno #Zlyhanie #Prehra #Temnota #Svetlo #Cesta

Hrdinovia a vysoké veže

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň sto štyridsiaty piaty

„Vybudovanie zdravého ega je začiatkom hrdinovej cesty. Tu však taktiež hrozí nebezpečenstvo, že vo chvíli, kedy je schránka ega hotová, zamení hrdina túto schránku za obsah samotný. Uverí, že ona vonkajšia persona, ktorú nastavuje svetu, je úhrnom všetkého, čím sám je.

Pokiaľ sa muž príliš stotožní so svojou schránkou či personou, môže sa stať, že strávi zvyšok života chránením tejto schránky, ktorú tak dlho budoval. To je možné vidieť u mužov, ktorí sa ešte v neskorších fázach života stále zaoberajú svojim vlastným sebaobrazom a sebavedomím. Vystavali si schránku do takej výšky, že sa z nej stala veža, a oni zabudli, ako sa lezie dole a chodí po blativej zemi, na ktorej žijeme my ostatný.

Stotožnil som sa s vonkajšou personou natoľko, že som zabudol pokračovať vo vnútornej ceste?

Pokiaľ áno, ako sa vrátim na cestu?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 171.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

#HrdinoviaAVysokéVeže #Hrdinovia #VysokéVeže #Ego #Schránka #Cesta