Archív značiek: Denné zamyslenia

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 01.11. 2020.

Vložiť komentár

Nedeľa 1.11.2020

„Dnes je sviatok Všetkých svätých, deň keď oslavujeme tých, ktorí nás predišli a sú u Boha v nebi. Vytrvali v životných skúškach a súženiach a teraz v nebi oslavujú Boha.

V minulosti ľudia písali listy a zostavovali dokumenty a pečatili ich voskovou pečaťou. Pečať bola znakom vlastníctva, garantovala autenticitu a chránila obsah. Anjel dostal príkaz, aby označil služobníkov Boha Božou pečaťou, aby mohli uniknúť nastávajúcemu súdu. Spolu s nimi tam bolo nespočetné množstvo ľudí zo všetkých kmeňov a národov, ktorí boli vykúpení Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním. Prešli si svojim ťažkým obdobím a spolu s ostatnými velebili Boha pred jeho trónom. Aj my môžeme velebiť Boha a spolu s nimi hovoriť ‘Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov.‘ To sú všetko vlastnosti Boha, za ktoré ho môžeme chváliť týmito alebo vlastnými slovami.

Ale ako môžeme my dobrorečiť Bohu? Slovo dobrorečiť v tomto kontexte znamená vzdávať mu česť a oslavovať jeho meno. Našou odpoveďou na jeho veľkosť a dobrotu je chváliť ho a velebiť, oslavovať to kým je a čo robí. Aké slová by si vedel nájsť, aby si opísal Otca alebo Ježiša alebo Ducha Svätého a akými slovami by si im mohol vzdávať česť a velebiť ich?

Keď dobrorečíme Bohu, zároveň dostávame od neho požehnanie. Ľudia často myslia na materiálne požehnanie a modlia sa za tieto veci. Ale požehnanie od Boha je oveľa väčšie. V kontexte týchto čítaní je požehnaním vedomie, že sme deťmi nášho Otca. Aká veľká je láska, ktorú Otec na nás vylial. Víta nás ako svoje deti. Je nezaslúžená ale slobodne darovaná; jeho milosť v akcii. A nimi naozaj sme. Je to akoby nám Ján znovu potvrdzoval naše postavenie. Naozaj veríme, naozaj vieme, že sme deťmi nášho nebeského Otca? Je to pravda.  

Niekoľkokrát som si kládla otázku ‘Kto som ja, aby som vyučovala?’ Raz keď som si kládla túto otázku, istá žena počas tichej chvíľky v rámci pobožnosti vyslovila slová z Listu Galaťanom 4 a Rimanom 8. ‘Si mojim dieťaťom adoptovaným do mojej rodiny.’ Inokedy to bolo ako keby Otec vdychoval do mňa slová ‘Moje dieťa‘. Viem bez pochybovania, že som jeho dieťa. Snáď by si si mohol položiť tú istú otázku a pýtať sa dovtedy, kým si nebudeš istý, kým naozaj si.

Blahoslavenstvá v Matúšovom evanjeliu je ťažké pochopiť zo svetskej perspektívy. Kto by chcel žialiť, byť chudobný v duchu a tak ďalej? Nie je lepšie byť silný, spoliehať sa na seba a ísť svojou cestou? To je predsa spôsob života podľa sveta. Ale my máme lepší spôsob, keď dôverujeme Bohu a veríme, že vo všetkých veciach koná pre naše dobro. Keď sme chudobní v duchu, spoliehame sa na neho. Keď žialime, dostaneme útechu. Keď ho hľadáme, on nás naplní. Ako jeho deti sme schopní zakúsiť jeho pokoj a prinášať ho do tohto zraneného a zraňujúceho sveta. Prežívať Otcovu prítomnosť v našich životoch je ten najpožehnanejší stav. 

Milovaní, ste deťmi Boha. Príjmite jeho pokoj.“

Meditácie pre mužov

Richard Rohr: Zapriahnuť diabla pre dobrú vec

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty druhý

„Jednu z najsofistikovanejších a najvýstižnejších ilustrácií zla v Biblii nájdeme v podobenstve o mužovi, ktorý rozsieva na poli dobré semeno (Mt 13, 24). Jeho nepriatelia v noci zasejú do pšenice plevel. Keď to potom zistia majiteľovi služobníci, chcú kúkoľ vytrhať. Ale majiteľ im to zakáže: „pretože pri trhaní plevela by ste vytrhli z koreňov i pšenicu“. Povie im, aby počkali do žne, a potom môžu oddeliť pšenicu od kúkoľa. Tento príbeh nás nabáda, aby sme vlastné súdy nebrali príliš vážne či podľa nich nejednali príliš zbŕklo.

Kľúčovou otázkou dnešnej doby nie je, ako sa máme zla zbaviť, ale ako ho môžeme využiť k dobru. Ako môžeme takpovediac prinútiť diabla, aby pracoval pre nás? Presne to je funkcia odpustenia priestupkov učinených voči nám, odpúšťanie chýb, odpúšťanie sebe samým a odpúšťanie nepriateľom. Kedykoľvek niečo odpustíme, zapojujeme onú zlú udalosť do božských zámerov. To je jeden z dôvodov. prečo nemôžem opustiť Ježiša ani evanjéliá.

V akej situácii musíme práve teraz nechať kúkoľ rásť spolu s pšenicou?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 261.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Meditácie pre mužov

Richard Rohr: Kresťanská evolúcia

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty prvý

„Písmo nám hovorí, že Boh stvoril svet a že svet „bol dobrý“, a dokonca „veľmi dobrý“ (Gn 1). Naša skúsenosť tomu však vždy nezodpovedá. A nie je napríklad možné, že máme príliš úzku definíciu toho, čo je dobré? Dobro sa predsa rovná harmónii a rádu – či hádam nie?

A nemohlo by to byť tak, že ono dobro, o ktorom hovorí Písmo, znamená, že všetky veci sú schopné byť pretvorené v harmóniu a rád? Semienko dobra je zasiate od počiatku, ale výzva k uskutočneniu tohto potenciálu sa týka i nás.

Čo keď je našou úlohou pomáhať Bohu k realizovaniu tohto dobra? Presne to hovorí Pavol v liste Rimanom 8, 28. Boh všetko pretvára tak, aby to pre vás bolo dobré, a tým vlastne spolupracuje s tými, kto ho milujú. Som presvedčený, že toto je najhlbší kresťanský zmysel evolúcie. Stvorenie nie je odbité jedným „veľkým treskom“ – Boh neustále tvorí svoje stvorenia, ktoré sa potom k Bohu pridávajú a ďalej s ním na stvorení spolupracujú! Nedáva to hádam dokonalý zmysel? Nie je to nádherné? Nerobíme snáď to isté so svojimi deťmi – aspoň keď máme svoj lepší deň? Inu, pre Boha je každý deň dobrý.

Ako uskutočňujem rád a harmóniu v situáciách okolo seba?
Čo by som mohol urobiť teraz a tu, aby som učinil veci dobrými?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 260.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 28.10. 2020.

Vložiť komentár

Streda

„Patríte do rodiny alebo ste hosťom? Moja dcéra pozerala na svoju skupinu na Facebooku. Nejaká mama mala trojročné a trojmesačné dieťa. Niet divu, že bola unavená. Jediný spôsob, ako to trojmesačné dieťa mohlo spať, bol, že ležalo na nej alebo v šatke. Mama veľmi málo odpočívala. Na návštevu prišla mama mamy a bola nahnevaná, že jej dcéra šla spať tak skoro a netrávila čas s ňou. Mama sa pýtala skupiny, kde by mali byť jej priority. Boli rôzne odpovede, ale väčšina ľudí sa vyjadrila, že by sa mala porozprávať so svojou mamou o tom, či je rodina alebo hosť. Rodina vás prijíma takých, akí ste, pomáha, povzbudzuje, podporuje a sleduje, čo treba robiť. Prichádza často: patrí sem. Hostia potrebujú obsluhu a spoločnosť a všetko má byť pripravené, keď prídu. Pozvaní sú iba zriedka, keď je vhodný čas. Môžu sa cítiť izolovaní a obídení.

Sme pozvaní, aby sme boli rodinou; nie cudzinci alebo ľudia idúci okolo alebo hostia (jeden preklad skutočne používa slovo „hostia“). Sme súčasťou Otcovej domácnosti, jeho rodiny. Sme vítaní, máme svoje miesto pri stole, je tu láska, útecha, prijatie, česť a hodnota.

Každý z nás je nevyhnutný a potrebný na budovanie Božej cirkvi a základným kameňom je Kristus. Základný kameň určuje veľkosť a tvar budovy a je prvým položeným kameňom. Každý je v súlade s Kristom. Jeho život je vzor, ​​ktorým sa riadime; teda láska služobníka. V tejto rodine sme budovaní spoločne a transformovaní, aby sme boli ako Kristus.

Ste rodina alebo ste hosťom? Ježiš nás pozýva, aby sme boli rodinou a kráčali v jeho šľapajach.“

Meditácie pre mužov

Richard Rohr: Problém zla

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty

„Ako sa majú dobrí ľudia vyrovnať s problémom zla? Vidíme nejakú udalosť a jej dôsledky, ako napríklad zemetrasenie na Haiti, tsunami v Pacifiku, hurikán Katrina alebo hrozné lokálne udalosti vo večerných správach, a nakoniec sa musíme sami seba spýtať: „Kde je v tom všetkom Boh?“

Ponúkam vám tu svoj pohľad. Ľudia dostávajú milosť niesť to, čo je v ich živote postretne, ale tá milosť k nim nemusí prísť až do chvíle, kedy ju potrebujú. Vyžaduje to zrútiť sa do onoho väčšieho Ja. To je Božia odpoveď. Tá nikdy nie je teoretická, ale naprosto a úplne praktická a konkrétna! Inými slovami, s problémom zla sa nie je možné vyrovnať na teologickej ani univerzálnej rovine, kde nikdy nie je možné nájsť uspokojivú odpoveď. So zlom sa stretáva konkrétny človek deň za dňom, presne ako to sa svojho života robil Ježiš.

Keď sa stretnem so zlom tragických rozmerov, alebo čo i len v osobnej miere, aká je moja reakcia?
Čo som pripravený spraviť, aby som pomohol?
Ako často sa v skutočnosti stretávam so zlom vo svojej každodennej existencii?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 259.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 27.10. 2020.

Vložiť komentár

Utorok

„Mesto Efez založili grécki kolonisti na západnom pobreží dnešného Turecka. Bolo dôležitým prístavom, ale známe bolo najmä preto, že sa tam nachádzal jeden zo siedmich divov starovekého sveta – Artemidin chrám. Artemis bola rozporuplná bohyňa. Bola mýtickou panenskou bohyňou čistoty aj pôrodu a tiež bola lovkyňou. Efez bol baštou jej kultu, takže duchovné základy Efezu boli ženské aj agresívne zároveň. Starogrécki historici neskôr založenie mesta pripísali kráľovnej Amazoniek. Moderné feministky by možno s vyznávačmi Artemis sympatizovali.

Pavol teda písal mestu, ktoré vyvyšovalo ženy viac, než bolo v starovekom svete bežné. Vyzval kresťanských bratov a sestry, aby si navzájom boli podriadení. To znamená, že muži majú slúžiť ženám a ženy majú slúžiť mužom. Ako to má vyzerať? Vicki a ja sme veľmi odlišní ľudia. Niektoré veci, ktoré sú pre ňu dôležité, pre mňa nie sú až také dôležité. V takýchto veciach sa riadim vôľou Vicki. Iné veci sú zas dôležité pre mňa, ale pre ňu nie. Vtedy sa Vicki riadi mojou vôľou. Niektoré veci považujeme obaja za dôležité. Vtedy nerobíme nič, kým obaja nie sme spokojní s navrhovaným postupom. Jednota je dôležitejšia, než presadzovanie vlastnej vôle. Sme si navzájom podriadení.

V súvislosti so vzájomnou podriadenosťou dáva Pavol manželským párom dve odporúčania. Najťažšia úloha pripadá mužovi: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev.“ A: „Milujte svoju ženu tak, ako milujete svoje vlastné telo.“ Kto to dokáže? Iba človek, ktorý sa vo svojom srdci stal napodobňovateľom Krista. Manželkám Pavol hovorí iba: „A manželka nech si ctí muža.“ V čom je teda problém? Príliš veľa manželov očakáva od svojich manželiek poslušnosť bez toho, aby si plnili svoju úlohu – nie sú napodobňovateľmi Krista. Kto berie do úvahy iba polovicu tohto učenia, prekrúca pravdu. To potom poškodzuje vzťah medzi manželom a manželkou. Ale tam, kde manžel skutočne miluje svoju manželku tak, ako Kristus miluje Cirkev, nie je pre manželku problém rešpektovať ho a podriaďovať sa mu.

Na záver Pavol ponúka zhrnutie svojho učenia tak, aby sa bolo možné vyhnúť dvom problémom, ktorým čelia mnohé manželské páry. Po prvé, vyrovnáva sa s prístupom nadradenosti niektorých mužov slovami: „Miluj svoju manželku ako seba samého.“ Po druhé, vyrovnáva sa s prístupom nadradenosti niektorých žien slovami: „Manželka nech si ctí muža.“

Týmto spôsobom Pavol jasne prehovára k cirkvi v Efeze. A pretože Artemidina kultúra sa podobá modernej feministickej kultúre, hovorí aj dnes jasne k mnohým ľuďom, mužom aj ženám.“

Meditácie pre mužov

Richard Rohr: Učenie a zdieľanie

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto dvadsiatydeviaty

„Tí, ktorí ľpejú na tom, že nás budú niečomu učiť, namiesto aby to s nami zdieľali, v nás môžu vzbudiť zvedavosť, môžu nás prinútiť k zamysleniu, zjatriť našu myseľ a dušu – a to nie je malý výkon. Ale často sa stáva, že v nás ich slová nezapustia hlboké korene. To je tiež riziko, ktoré podstupujem písaním týchto meditácií (Rohr).

Tým, ktorí najskôr spôsobia zmenu nášho srdca, sú tí, ktorí s nami niečo zdieľajú, ktorí s nami kráčajú bok po boku a ktorí nás milujú. To sú ľudia, u ktorých si dokážeme predstaviť, že by zmenili náš život.

Pápež Pavol VI. to vystihol dobre: „Svet uverí učiteľom len vtedy, pokiaľ sú zároveň svedkami.“ A tak dúfam, že stretneme nejaké živé príklady mnohých slov, ktoré tu píšem, inak zostanú iba slovami.

Zdieľam či učím to, čo najviac túžim predať svojím bratom?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 258.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Meditácie pre mužov

Richard Rohr: Ekonómia milosti

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto dvadsiaty siedmy

„Láska sa môže uskutočňovať iba v ríši slobody. Bez vnútornej slobody na oboch stranách nemôže existovať žiadny skutočný vzťah lásky – len povinnosti, strachu alebo záväzku. Takže všetko je záležitosťou rastu v slobode, čo by sme mohli nazvať „rastom v milosti“.

Božia láska je dokonale slobodná. Nie je vynútená žiadnym našim dobrým skutkom a ani ju nie je možné žiadnym našim zlým skutkom stratiť. Sme v nej chytení a nie je možné ju navýšiť – ani umenšiť – ničím z toho, čo urobíme, alebo neurobíme.

Toto je Božia „večná zmluva“ s dušou. Boh nás nemiluje preto, že musí, Boh nás miluje preto, že chce. To nás oslobodzuje k tomu, aby sme túto lásku jednoducho prijímali, a nie aby sme sa horúčkovite snažili učiniť seba samých hodnými tejto lásky.

Kedy som najviac schopný veriť nie vo svoju vlastnú dobrotu, ale v dobrotu Boha?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 256.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 26.10. 2020.

Vložiť komentár

Pondelok 26.10.2020

„V roku 2002 boli na trh uvedené nové eurové bankovky a mince. Euro sa stalo takou bežnou súčasťou života, že sa zdá, akoby tu bolo odjakživa. Ťažko si vieme predstaviť, že by mohlo zmiznúť rovnako rýchlo, ako sa objavilo. Odvtedy uplynulo 18 rokov. Žena v dnešnom evanjeliu bola osemnásť rokov, celú jednu generáciu, spútaná zlým duchom. Poznali ju ako zhrbenú ženu. Čo však bolo horšie – Židia verili, že fyzické utrpenie znášala v dôsledku hriechu. Bola to hriešnica! Napriek tomu prišla do synagógy, aby si vypočula Ježiša. Pochybujem, že tam bola vítaná, no napriek tomu prišla a počúvala.

Ježiš ju zbadal a vyhlásil: „Žena, si oslobodená od svojej choroby.“ Ježiš nepovedal: „Uzdravujem ťa.“ Jednoducho povedal: „Si slobodná.“ Ježiš vyslovil duchovnú pravdu. Žena mohla slobodne vstúpiť do synagógy a počúvať. Krátko nato sa jej fyzický svet zosúladil s duchovným. Už nebola chorá, už nebola hriešnica. A koho chválila za svoje zázračné uzdravenie? Oslavovala Boha. Mysleli by ste si, že sa všetci radovali. Nie! Keď vošla, vedúci synagógy nad ňou nemal žiadne zľutovanie a nemal ho ani vtedy, keď bola uzdravená. Obvinil ju z porušenia Zákona, keďže sa prišla nechať uzdraviť v sobotu. Mala prísť v iný deň. Ako ľahko svetskí ľudia obviňujú obeť. Ako ľahko obviníme chorého z hriechu, alebo znásilnenú ženu, alebo okradnutého boháča. Nebeské kráľovstvo však nie je kráľovstvom viny, je kráľovstvom vďakyvzdania.

Ježiš videl duchovný svet. Vedel, že ženu spútal satan, takže ju môže vyslobodiť jedine Boh. Vedúcemu synagógy sa pokúsil ponúknuť duchovný pohľad. Bolo správne, že bola oslobodená v sobotu. Posledný verš dnešného evanjelia ukazuje úžasnú pravdu. Duchovný svet je pánom fyzického sveta, nie naopak. Ježišove slová duchovnej pravdy zahanbili všetkých jeho odporcov. A celý zástup sa radoval zo skutkov, ktoré konal.

Takže, ku ktorému kráľovstvu sa prikláňa tvoje srdce? Láka ťa niekedy obviniť obeť? Keď Donald Trump ochorel na Covid, pomyslel si si, že to bola jeho chyba? Alebo keď sa po pár dňoch zázračne dostal z nemocnice, oslavoval si Boha? Keď sa vírus objavil v meste Wu-chan, obviňoval si Číňanov kvôli ich trhu so živými zvieratami? Alebo si oslavoval Boha za to, že sa celý svet zjednotil proti spoločnému nepriateľovi?
Ak rozpoznáš, že si obviňoval obeť, rob pokánie a požiadaj Ducha Svätého o nové srdce a nový pohľad.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 25.10. 2020.

Vložiť komentár

Nedeľa 25.10.2020

„Kniha Prísloví v kapitole 16,2 hovorí,  ‘Človeku sa môže zdať, že sú jeho cesty čisté napospol, ale Pán je ten, čo posudzuje pohnútky.’ Toto príslovie ukazuje, že nebeské kráľovstvo má úplne iné priority než tento svet. V očiach sveta spravodlivosť pozostáva z robenia správnych vecí. Ale v nebeskom kráľovstve ide o to, či máme správne pohnútky pre to, čo robíme. Dnešné čítania nám veľa hovoria o pohnútkach, ktoré Otec schvaľuje, a o pohnútkach, ktoré sú pre neho sklamaním.

Hovoria nám, aby sme nesužovali a neutláčali cudzincov, ale prečo? V očiach sveta to znamená, že nemáme byť neláskaví alebo nenávistní voči ľuďom, ktorí nie sú ako my, alebo ich zneužívať. Ale to nie je ten motív, ktorý si Otec želá. Hovorí Izraelitom, ‘Aj vy ste boli cudzincami v Egypte.’ Inými slovami, Mali by ste mať súcit s týmito ľuďmi, lebo viete aké to je. Celé Božie kráľovstvo je o vzťahoch založených na spojení sŕdc. A s ľuďmi sa môžete spojiť na úrovni srdca, ak ste s nimi zdieľali ich utrpenie.

Hovoria nám, aby sme nekrivdili žiadnej vdove ani sirote. To znamená, že nemáme používať moc voči bezmocným, ale prečo? V očiach sveta to znamená nebyť krutí alebo nemilosrdní voči tým, ktorým nemá kto pomôcť. Ale v nebeskom kráľovstve je ten dôvod iný. Pán bude určite počuť ich nárek. A bude nešťastný, lebo ich miluje. Takže lekcia je taká, že ak skutočne milujeme Boha, potom budeme milovať aj tých, ktorých on miluje. Aj my sme boli kedysi sirotami, ale potom sme sa v našich srdciach stali Božími deťmi. Takže láska vystiera ruky na pomoc vdovám a sirotám, aby sa aj oni stali Božími deťmi; a medzi nimi a nami bude rásť spojenie sŕdc.

Ježiš nám v Matúšovom evanjeliu hovorí to isté. Ktoré prikázanie je najdôležitejšie? Miluj Boha, miluj svojho blížneho a miluj seba samého. Inými slovami, nech je tvojim cieľom byť požehnaním a byť požehnaný. Prečo je láska najlepšou pohnútkou? Pretože nič tak účinne nebuduje spojenie srdca s iným človekom ako láska. Niektorí ľudia sú požehnaním, ale nie sú požehnaní. Namáhajú sa v službe druhým, ale nemajú z toho radosť. Toto nebuduje spojenie sŕdc. Iní sú požehnaní, ale nie sú požehnaním. Robia to, čo chcú, ale pritom zraňujú druhých. Tým sa tiež nepodarí vybudovať spojenie sŕdc. Ale Božie deti sú požehnaním pre Boha a sú ním požehnané, lebo majú spojenie na úrovni srdca. A naopak, stávajú sa požehnaním, nakoľko sú požehnaní svojou láskou k druhým. Podľa Pavlových slov, ‘Vy ste napodobňovali nás i Pána.’ 

Teda každý, kto miluje Boha, bude zachovávať jeho slová (lebo to chce) a Otec príde k nemu. Tento druh lásky je základom, ktorý vedie k pokoju a šťastiu vo všetkých vzťahoch. Uvažuj o týchto čítaniach a uplatni ich na dva svoje vzťahy. Rozmýšľaj o dobrom vzťahu a obohať ho tým, že budeš dávať viac než dostávaš. Rozmýšľaj o zlom vzťahu a obohať ho požehnaním toho človeka. Solúnčania robili práve toto a stali sa tým známymi v celom Macedónsku a Grécku. Prečo? Lebo každý je hladný po láske a hladný po vzťahoch na úrovni sŕdc.“