Archív značiek: Otec

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 23.01. 2021.

Vložiť komentár

Sobota 23.1.2021

„Boh dal Mojžišovi pokyny, ako postaviť svätyňu, alebo stan stretnutia. Táto svätyňa bola postavená preto, aby Boh mohol prebývať medzi svojim ľudom. Oveľa neskôr dostal Dávid plány na to, aby postavil chrám. Aj napriek tvrdosti sŕdc a hriešnosti ľudí chcel Boh stále prebývať medzi nimi. Svätyňa a chrám slúžili “obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti.” (Hebr 8,5) Vonkajšia časť svätyne bola svätým miestom, kde bol svietnik, stôl a obetné chleby. Kňazi, ktorí tam slúžili, zastupovali ľud, a prinášali obety za hriechy. Raz do roka vstúpil veľkňaz dovnútra, do Svätyne svätých, aby konal pokánie za hriechy ľudu. Predtým, ako vstúpil, sa očistil, aby jeho prítomnosť bola prijateľná pred Bohom. 

Obeta, alebo pokánie za hriechy bola krvavá, a vo svätyni a v chráme sa uskutočnilo množstvo obiet. Ale keď prišiel Ježiš, on uskutočnil jednu a konečnú obetu, keď zomrel na kríži. On zaplatil cenu za všetky hriechy, minulé, prítomné a budúce. Už nebola potrebná žiadna ďalšia bariéra medzi Svätyňou a Svätyňou svätých. Keď zomrel, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje od vrchu až po spodok. Bariéra medzi človekom a Bohom, medzi Otcom a jeho deťmi, bola zničená. V skutočnosti už nebol potrebný ani chrám, a my vidíme jeho zničenie Rimanmi v roku 70 AD. 

Vidíme, ako Ježiš vystupuje na trón, sprevádzaný radostnými zvolaniami. Zasadol po pravici Otca. Čo je ešte lepšie, prichádza, aby prebýval v nás, takže my môžeme žiť v Božej prítomnosti; čo bolo jeho pôvodným zámerom.

Vieš si predstaviť Svätyňu a Svätyňu svätých, ktoré oddeľovala opona? Opona bola roztrhnutá vo dvoje, takže už nič nebráni nášmu stretnutiu s Ježišom a s Otcom. Chcel by si sa stretnúť s Otcom? Chcel by si prejsť cez túto oponu? Keď som si to predstavovala prvýkrát, tak som len opatrne nahliadla cez oponu. Nebola som si istá, akú bude mať Otec náladu, a či je bezpečné prísť k nemu bližšie. Neskôr som už bola schopná prejsť a sadnúť si Otcovi na kolená. Keď som sa tretíkrát snažila prejsť, vstup bol zatvorený. Cítila som, ako mi Otec hovoril, že už tou cestou nepotrebujem ísť, keďže on žije vo mne. Žehnám tvoju predstavivosť, aby si bol schopný spojiť sa s Otcom spôsobom, ktorý ťa požehná.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 21.01. 2021.

Vložiť komentár

Štvrtok 21.1.2021

„V dnešnom čítaní môžeme nájsť duchovný princíp. Je to poklad skrytý pre tých, ktorí budú požehnaní tým, že ho nájdu. Kľúčom k nájdeniu tohto pokladu, alebo iného pokladu ukrytého v Písme, je objavenie perspektívy, ktorá prináša veľké duchovné ovocie. Ovocie je dôkazom požehnania, ktoré bolo skryté, aby ste ho našli. Pre mňa je myšlienka objavenia pokladov ukrytých v Biblii perspektívou, ktorá robí moje čítanie zaujímavým aj nádejným. Prináša dobré ovocie a požehnanie. 

Dnešný duchovný princíp je zhrnutý v prvom verši čítania z Hebrejom. „Ježiš je vždy schopný spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.“ 

Jeden človek si predstavuje Ježiša, ktorý sedí s Bohom niekde ďaleko a spolu nás sledujú. Človek chce vzťah s Bohom prostredníctvom modlitby k Ježišovi. Zakaždým, keď dôjde k hriechu, ktorý preruší spojenie medzi ním a Bohom, Ježiš ho zachráni tým, že hovorí s Bohom v jeho mene. Mnoho ľudí má túto perspektívu, keď náš vzťah k Bohu nie je blízky ani dôverný. Sme iba účastníkmi rozhovoru, ku ktorému sa nemôžeme pripojiť, aj keď z toho môžeme mať úžitok. Myslím na hodnotiteľov, ktorí diskutujú o tom, akú známku majú po skúške udeliť študentom. Študenti môžu dúfať v dobré známky, ale nie sú súčasťou rozhovoru, ktorý určí ich budúcnosť. Študenti, ktorí čakajú na výsledky skúšky, žijú skôr v nádeji na požehnanie než v skúsenosti. 

Ďalší človek verí, že Ježiš svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zaplatil za hriechy všetkých veriacich. Samotná skutočnosť, že Ježiš žije a sedí s Bohom Otcom, je teda večným tichým príhovorom v mene veriacich. Nemusíme byť oddelení od Otca kvôli hriechom, za ktoré sa neustále a večne platí vierou v Ježiša. Tento rok sú školské skúšky detí pre Covid zrušené. Namiesto toho spolupracujú a diskutujú o svojej situácii so svojimi učiteľmi, ktorí im dajú predpokladané známky. Učiteľ je na strane študentov a chce dať najlepšiu známku, aká je možná. Takže spolupracuje so študentom, aby ho zachránil pred slabými známkami. Toto je osobnejší a dôvernejší obraz nášho vzťahu s Ježišom. 

Stále však existuje hlbšia perspektíva. Ďalší človek si myslí, že Ježiš a Otec Boh nie sú niekde ďaleko, ale že žijú vo vnútri veriaceho človeka. Táto perspektíva umožňuje človeku prežívať nepretržitú vnútornú komunikáciu s Bohom prostredníctvom jeho myšlienok a pocitov. Je to ako študent, ktorý trvale žije so svojím učiteľom (učeník). Študent aj učiteľ majú jediný cieľ. Chcú, aby sa študent stal ako učiteľ. To povýši študenta z niekoho, kto je hodnotený, na niekoho, kto pracuje a žije s príhovorcom, kým sa sám neprihovára za ostatných. 

Ktorá z týchto perspektív vám najlepšie vyhovuje? Všetky sú dobré, ale niektoré sú plodnejšie ako iné. Modlite sa k Duchu Svätému, aby vás viedol vo všetkej pravde. Osobne môžem odporučiť neustály vnútorný dialóg s Otcom i Ježišom. Je to dôverné a vedie to k väčšej láske, radosti, pokoju a trpezlivosti; a môže sa v tom pokračovať za každých okolností. Ďalej nás vedie k modlitbe za ostatných. Tieto modlitby sú vždy Božou vôľou, a tak zažívame dobré ovocie tak v sebe, ako aj v iných.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 13.01. 2021

Vložiť komentár

Streda 13.1.2021

„Keď sa deťom povie, že je čas spať, nestretáva sa to zvyčajne s nadšením, ale so sklamaním. „Musím?“ To isté sa deje s niektorými malými deťmi, keď musia ísť do školy. Náš trojročný by najradšej zostal doma a nám sa ujde krik: „Musím ísť? Musím si robiť domáce úlohy? Musím urobiť poriadok? Musím napísať úlohu?“ … Existuje veľa úloh, ktoré spôsobujú, že nám stisne srdce a my plačeme: „Musím?“ Možno pri čítaní týchto riadkov spoznáte niektoré z vecí, kvôli ktorým sa pýtate „Musím?“ Avšak sú chvíle, kedy to, čo musíme urobiť, má prednosť pred tým, čo by sme chceli robiť.  

Pre Ježiša to bolo tiež tak. Jeho cieľ bol taký dôležitý, že urobil to, čo musel, aby ho dosiahol. Nebolo to ľahké. V Getsemanskej záhrade bojoval a ronil trpké slzy (Lukáš 22, 39–46). V podstate povedal: „Musím ísť na kríž? Ale nie moja vôľa, ale tvoja vôľa“. Zaujímalo ho, či existuje iná cesta, ale prijal skutočnosť, že kríž je jediný spôsob, ako zaplatiť cenu za naše hriechy, čo otvorí dvere obnovenému vzťahu s Otcom. A jeho smrť na kríži zničila moc smrti, moc diabla. 

Ježiš je úplne Boh, ale aj úplne človek. Prišiel ako telo a krv, rovnako ako my sme telo a krv. Podobal sa nám v každom smere: poznal ťažkosti, skúšky a pokušenia života na zemi. Prišiel preto, aby spoznal, zažil a pochopil, aké je to byť človekom. Z tohto dôvodu je schopný mať empatiu, súcit a milosrdenstvo voči každému z nás. 

Ježišova láska mu umožnila povedať „Nie moja vôľa, ale tvoja“. Bol poslušný. Existujú oblasti, kde aj vy môžete opustiť to „Musím?“ a odovzdať svoju vôľu Otcovi? Až nabudúce budete mať chuť povedať „Musím?“ odovzdajte úlohu Otcovi. A požiadajte ho, aby vám pomohol urobiť to s radostným srdcom.“

Vlastná úvaha
A musím? Nemusím!
Musím žiť? Nemusím, ale… som tu . 🙂
Musím pracovať? Nemusím, ale… chcem jesť / baví ma práca / …
Musím nehrešiť? Nemusím…
Musím byť dokonalý? Nemusím…
Musím mať vždy pravdu? Nemusím…
Musím milovať? Nemusím…
Musím zomrieť? Zdá sa, že áno…
Musím ísť pred Otca? Zdá sa, že áno…
Musím sa rozhodnúť, či s Ním chcem žiť? Zdá sa, že áno…

Musel Ježiš prísť na svet? Nemusel!
Musel Ježiš trpieť a zomrieť na kríži? Nemusel!
Musel Ježiš byť poslušný Otcovi vo všetkom? Nemusel!

To, čo chceme má omnoho hlbší význam ako to, čo musíme. „Musím“ nás okráda o slobodu a užiera z našej radosti v živote. „Chcem“ nás vovádza do slobody a aj do radosti zo života. Toto „chcem“ má byť ale aj s dôsledkami. Teda „Chcem a preto musím“ 🙂 Chcem mať titul? Musím úspešne dokončiť vysokú školu. Chcem byť vzdelaný? Musím sa pravidelne a efektívne učiť. Chcem zabehnúť maratón? Musím naň trénovať. Chcem byť spasený? Musím prijať dar spásy.

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 11.01. 2021.

Vložiť komentár

Pondelok 11.1.2021

„Boh hovorí. Na počiatku prehovoril a nastalo stvorenie. V celom Starom zákone hovoril prostredníctvom prorokov. V evanjeliách hovoril prostredníctvom Ježiša, svojho syna, a potom pokračoval v rozprávaní cez Pavla a ďalších autorov Nového zákona. Boh sa nemení, a tak hovorí stále. Možno aj preto vraví: „Stíšte sa a počúvajte“. Zistila som, že keď si vyhradím čas na to, aby som sa stíšila a počúvala, dokážem ho počuť zreteľnejšie a častejšie. Je ťažké počuť niekoho hovoriť v preplnenej, hlučnej miestnosti alebo pri dopravnom hluku. Je preto užitočné utiahnuť sa na tiché miesto a počúvať. Ježiš to tak robil, je dobré ísť v jeho šľapajách.

Starý zákon predchádzal Ježiša a jeho príchodom sa naplnil. Ježiš Kristus je dokonalá teológia. Takže ak nájdeme v Písme nejaké nejasnosti alebo chceme poznať definitívnu pravdu, môžeme sa obrátiť na Ježiša a skúmať, čo hovoril a čo robil. Keď jeho slová čítame v evanjeliách a Zjavení, počúvame Boží hlas.

Autor Listu Hebrejom nám hovorí, kým je Ježiš:
Je to Boží Syn, Všemohúci Boh je jeho Otec.
Je nadradený anjelom.
Je „dedičom všetkého“, takže sme jeho dedičstvom.
Je tvorcom vesmíru.
Vyžaruje Božiu slávu.
Dokonale zosobňuje Boha Otca. Ak ste videli alebo počuli Ježiša, potom ste videli alebo počuli Otca.
Všetko udržuje tým, čo hovorí – svojím slovom.
S konečnou platnosťou sa vysporiadal s problémom hriechu.
Sedí po Božej pravici, s mocou a autoritou.
Je hoden uctievania.

Bol v plnosti človekom, takže nás pozná a spolucíti s nami v našich ťažkostiach a slabostiach. Rozumie nám, pretože trpel rovnako ako my. Vo všetkom, čo robil, môžeme vidieť, ako s láskou vystiera ruky ku všetkým, ktorých stretol. Keď potrebujeme jeho útechu a lásku, je tu s nami. Je v plnosti Bohom, takže keď potrebujeme jeho pomoc a ochranu, môžeme si byť istí, že je tu s nami a pre nás.

Kým je pre teba Ježiš?“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 03.01. 2021

Vložiť komentár

Nedeľa 3.1.2021

„Keby si mohol požiadať o nejaký dar, čo by si si zaželal? Keby si vyhral v lotérii, na čo by si minul peniaze? Mnohí z nás by sa snažili uspokojiť svoje materiálne potreby a potom uspokojiť aj potreby svojich blízkych. Ale Otec nás obdarúva a požehnáva inak. 

Náš úžasný nebeský Otec nás vidí zabalených do Krista. Preto nám dáva z lásky všetko duchovné požehnanie. Vyvolil si nás dokonca skôr než bol stvorený svet, aby sme boli s ním. Vidí nás svojim pohľadom ako svätých a nepoškvrnených. Sme nevinní, oblečení v bielom, čistí a žiariaci. A sme adoptovaní do jeho rodiny. On je náš Otec a my sme jeho deti. Keďže patríme do rodiny, máme miesto pri stole; už nie sme outsideri, patríme sem a už viac nebudeme sami. Sme tiež dediči a máme večné dedičstvo, ktoré nikdy nemôže zaniknúť ani uvädnúť. 

Čo to pre teba znamená, keď vieš, že si vyvolený, nepoškvrnený a adoptovaný? Otec ti daroval tieto veci ešte pred stvorením sveta. Chce byť tvojim Otcom a dať ti tieto dary z lásky. Prijmeš ich? Dlho na teba čakal a naďalej bude trpezlivo čakať, kým nebudeš pripravený povedať mu ‘áno’. Bude to dnes?“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 02.01. 2021

Vložiť komentár

Sobota 2.1.2021

„Bazil Veľký obraňoval Nicejské vyznanie viery pred herézou. Keď budeš nabudúce hovoriť Nicejské vyznanie viery, možno by si mohol vysloviť modlitbu vďaky, pretože bez Bazila Veľkého sme sa mohli odkloniť od pravdy. Jedna heréza (arianizmus) učila, že Ježiš bol nedokonalý, a teda bol podriadený Otcovi. Ďalšia heréza (apollinarizmus) išla zas do opačného extrému. Učila, že Ježiš bol tak božský, že nie je možné, aby mal ľudskú dušu. Za skutočnosť, že poznáme Ježiša ako plne ľudského a plne božského, a že máme Trojicu, vďačíme práve dielu Bazila Veľkého.  

Gregor Naziánsky žil v tom istom čase ako Bazil Veľký. On tiež obraňoval a vysvetľoval tajomstvo Trojice s veľkou autoritou. Vládca Valens veril v arianizmus. Poslal posla s úlohou presvedčiť Gregora, aby sa podriadil tejto heréze. Gregor odpovedal, že ho presvedčia jedine násilím, ale Valens nechcel použiť násilie. Namiesto toho sa Valens stretol s Gregorom, keď oslavovali liturgiu na Zjavenie Pána. Valens bol Gregorom tak očarený, že mu ponúkol kus zeme na jednoduchý domček, nemocnicu a hospic. Takže Gregor pomohol definovať hranice svetskej moci nad cirkvou. Nabudúce, keď budeš môcť slobodne chváliť, bez strachu z prenasledovania svetskými predstaviteľmi, môžeš vysloviť modlitbu vďaky za Gregora Naziánskeho.

Čo sa môžeme naučiť od týchto veľkých mužov? Po prvé, že zjavená pravda o Božskej podstate v Nicejskom vyznaní zachováva Cirkev v jednote. Po druhé, že pravda je mocnejšia ako akýkoľvek protivník, aj keby to mal byť vládca. 

Dávno pred Bazilom Veľkým a Gregorom Naziánskym ľudia tiež odporovali evanjeliu. V jeho prvom liste, Ján obraňuje pravdu evanjelia pred klamármi a vysvetľuje ju. Ján učil, že pomazanie (Duch Svätý), nám všetko vysvetľuje, to znamená že k tomuto vedeniu už nie je potrebný žiadny ďalší učiteľ. Čo to znamená? Dokonca aj dnes evanjeliu odporujú tí, ktorí pridali nové učenie. Moslimovia veria, že potrebujú učenie ich Proroka, tak ako aj Mormóni. Jedného dňa, ak budú chcieť, ich Duch Svätý uvedie do plnej pravdy.

Čítanie z listu Hebrejom to vysvetľuje: “Mnoho ráz hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi” (Hebrejom 1,1-2). Ježiš je pravda. Aj dnes majú ľudia prorocké dary. Ale cieľom proroctva už nie je pridávať definície pravdy, ale počúvať Boží hlas a zvestovať jeho posolstvo, ktoré bude stále povzbudzujúce.“

Nicejsko-Carihradské vyznanie viery

Verím v jedného Boha,
Otca všemohúceho,
Stvoriteľa neba i zeme,
sveta viditeľného i neviditeľného.

Verím v jedného Pána Ježiša Krista,
jednorodeného Syna Božieho,
zrodeného z Otca pred všetkými vekmi;
Boha z Boha,
Svetlo zo Svetla,
pravého Boha z Boha pravého,
splodeného, nie stvoreného,
jednej podstaty s Otcom:
skrze neho bolo všetko stvorené.

On pre nás ľudí a pre našu spásu
zostúpil z nebies.
A mocou Ducha Svätého
vzal si telo z Márie Panny
a stal sa človekom.
Za nás bol aj ukrižovaný
za vlády Poncia Piláta,
bol umučený a pochovaný,
ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma.
A vystúpil do neba,
sedí po pravici Otca.
A znova príde v sláve
súdiť živých i mŕtvych
a jeho kráľovstvu nebude konca.

Verím v Ducha Svätého,
Pána a Oživovateľa,
ktorý vychádza z Otca i Syna.
Jemu sa zároveň vzdáva
tá istá poklona a sláva
ako Otcovi a Synovi.
On hovoril ústami prorokov.

Verím v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev.

Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov.
A očakávam vzkriesenie mŕtvych
a život budúceho veku.

Amen.

Meditácie pre mužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 239.: Rodinné zranenie

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty deviaty

„Tolstoj v Anne Kareninovej napísal: „Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná po svojom.“ Sme zranení vo svojich počiatkoch, aj ak sme mali napríklad len „uchádzajúceho tatina“, ktorý chcel byť dokonalým tatinom. Ale čo keď je to tak, že toto poranenie je nutné?

My všetci žijeme nežité životy svojich rodičov a svojej kultúry. Nesieme v sebe svoj vlastný druh porušenosti, ktorá v nás vyvoláva pohnutie a bolesť a túžbu. Keď trpíme za svoju matku a otca, istým spôsobom ich tým ctíme. Bolestivo postrádať vlastnú celosť a plakať nad vlastným životom je pravdepodobne nevyhnutné, pretože nás to poháňa vpred. I k Bohu.

Aké je moje rodinné zázemie?
Koho nežitý život žijem?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 268.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otovho Srdca – 05.11. 2020.

Vložiť komentár

Štvrtok

„Vždy som si myslela, že podobenstvo o stratenej ovci je „príbehom pastiera, ktorý ide za stratenou ovcou“. Videla som to ako Otca, ktorý hľadá márnotratné deti, ktoré opustili svoju vieru. Je to veľká útecha pre každého, kto vie o niekom, kto sa odvrátil od svojej viery. Otec aktívne hľadá stratené dieťa.

Ale teraz si myslím, že to platí aj pre tie ovce, ktoré ešte nie sú v ovčinci. On hľadá tých, ktorí sa mu ešte neodovzdali. V Jánovi 10,16 Ježiš hovorí o ostatných ovciach, ktoré nie sú v ovčinci. Hovorí o pohanoch, ktorí ho budú počuť a ​​prijmú ho. My sme súčasťou tejto skupiny. On nás aktívne hľadal. Bolo jeho túžbou, aby sme spoznali Krista. A jeho túžbou je, aby nikto nezahynul (2 Peter 3,9). Môžete si spomenúť, kedy ste stretli Ježiša a spoznali, že vás Otec hľadal? Pamätám si, keď som sa pred mnohými rokmi stretla s Ježišom na konferencii. Spýtala som sa Otca, kde je, a on mi dal obraz, ako čaká v uličke a pozýva ma, aby som išla dopredu k Ježišovi. V tom čase som tomu nerozumela.

Nedávno som nanovo pochopila podobenstvo o stratenej ovci. Ja som tá stratená ovca; nevediac o hriechoch, ktoré ma brzdia. Otec ma miluje takú, aká som, ale tiež chce, aby som sa premenila, aby som sa stávala viac ako Ježiš. Takže je aktívny v mojom živote, prehľadáva skryté oblasti môjho srdca, ktoré som kvôli svojej bezpečnosti uzamkla. Snaží sa odhaliť akýkoľvek hriech v mojom živote, aby som mohla činiť pokánie. Proaktívne vychádza, keď ma chce nájsť v húštine, do ktorej sa zamotávam, aby ma mohol vyslobodiť.

Zažila som to nedávno, keď som bola v situácii, kedy som cítila, že ma niekto využíva. Keď som o tom hovorila s Robertom, vyšli z môjho vnútra všetka nevôľa a posudzovanie, ktoré tam boli. Prekvapilo ma, čo sa skrývalo v mojom vnútri. Ale Otec to vedel a pomocou okolností odhalil, čo bolo v mojom srdci. Transformuje ma a mení moje srdce a odhaľuje skryté oblasti.

Takže je možné použiť naše negatívne emócie v reakcii na okolnosti, aby sme odhalili, čo je v našich srdciach, a požiadať Otca o pomoc, aby nám dal také srdce a myseľ, aké má Ježiš.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 01.11. 2020.

Vložiť komentár

Nedeľa 1.11.2020

„Dnes je sviatok Všetkých svätých, deň keď oslavujeme tých, ktorí nás predišli a sú u Boha v nebi. Vytrvali v životných skúškach a súženiach a teraz v nebi oslavujú Boha.

V minulosti ľudia písali listy a zostavovali dokumenty a pečatili ich voskovou pečaťou. Pečať bola znakom vlastníctva, garantovala autenticitu a chránila obsah. Anjel dostal príkaz, aby označil služobníkov Boha Božou pečaťou, aby mohli uniknúť nastávajúcemu súdu. Spolu s nimi tam bolo nespočetné množstvo ľudí zo všetkých kmeňov a národov, ktorí boli vykúpení Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním. Prešli si svojim ťažkým obdobím a spolu s ostatnými velebili Boha pred jeho trónom. Aj my môžeme velebiť Boha a spolu s nimi hovoriť ‘Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov.‘ To sú všetko vlastnosti Boha, za ktoré ho môžeme chváliť týmito alebo vlastnými slovami.

Ale ako môžeme my dobrorečiť Bohu? Slovo dobrorečiť v tomto kontexte znamená vzdávať mu česť a oslavovať jeho meno. Našou odpoveďou na jeho veľkosť a dobrotu je chváliť ho a velebiť, oslavovať to kým je a čo robí. Aké slová by si vedel nájsť, aby si opísal Otca alebo Ježiša alebo Ducha Svätého a akými slovami by si im mohol vzdávať česť a velebiť ich?

Keď dobrorečíme Bohu, zároveň dostávame od neho požehnanie. Ľudia často myslia na materiálne požehnanie a modlia sa za tieto veci. Ale požehnanie od Boha je oveľa väčšie. V kontexte týchto čítaní je požehnaním vedomie, že sme deťmi nášho Otca. Aká veľká je láska, ktorú Otec na nás vylial. Víta nás ako svoje deti. Je nezaslúžená ale slobodne darovaná; jeho milosť v akcii. A nimi naozaj sme. Je to akoby nám Ján znovu potvrdzoval naše postavenie. Naozaj veríme, naozaj vieme, že sme deťmi nášho nebeského Otca? Je to pravda.  

Niekoľkokrát som si kládla otázku ‘Kto som ja, aby som vyučovala?’ Raz keď som si kládla túto otázku, istá žena počas tichej chvíľky v rámci pobožnosti vyslovila slová z Listu Galaťanom 4 a Rimanom 8. ‘Si mojim dieťaťom adoptovaným do mojej rodiny.’ Inokedy to bolo ako keby Otec vdychoval do mňa slová ‘Moje dieťa‘. Viem bez pochybovania, že som jeho dieťa. Snáď by si si mohol položiť tú istú otázku a pýtať sa dovtedy, kým si nebudeš istý, kým naozaj si.

Blahoslavenstvá v Matúšovom evanjeliu je ťažké pochopiť zo svetskej perspektívy. Kto by chcel žialiť, byť chudobný v duchu a tak ďalej? Nie je lepšie byť silný, spoliehať sa na seba a ísť svojou cestou? To je predsa spôsob života podľa sveta. Ale my máme lepší spôsob, keď dôverujeme Bohu a veríme, že vo všetkých veciach koná pre naše dobro. Keď sme chudobní v duchu, spoliehame sa na neho. Keď žialime, dostaneme útechu. Keď ho hľadáme, on nás naplní. Ako jeho deti sme schopní zakúsiť jeho pokoj a prinášať ho do tohto zraneného a zraňujúceho sveta. Prežívať Otcovu prítomnosť v našich životoch je ten najpožehnanejší stav. 

Milovaní, ste deťmi Boha. Príjmite jeho pokoj.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 28.10. 2020.

Vložiť komentár

Streda

„Patríte do rodiny alebo ste hosťom? Moja dcéra pozerala na svoju skupinu na Facebooku. Nejaká mama mala trojročné a trojmesačné dieťa. Niet divu, že bola unavená. Jediný spôsob, ako to trojmesačné dieťa mohlo spať, bol, že ležalo na nej alebo v šatke. Mama veľmi málo odpočívala. Na návštevu prišla mama mamy a bola nahnevaná, že jej dcéra šla spať tak skoro a netrávila čas s ňou. Mama sa pýtala skupiny, kde by mali byť jej priority. Boli rôzne odpovede, ale väčšina ľudí sa vyjadrila, že by sa mala porozprávať so svojou mamou o tom, či je rodina alebo hosť. Rodina vás prijíma takých, akí ste, pomáha, povzbudzuje, podporuje a sleduje, čo treba robiť. Prichádza často: patrí sem. Hostia potrebujú obsluhu a spoločnosť a všetko má byť pripravené, keď prídu. Pozvaní sú iba zriedka, keď je vhodný čas. Môžu sa cítiť izolovaní a obídení.

Sme pozvaní, aby sme boli rodinou; nie cudzinci alebo ľudia idúci okolo alebo hostia (jeden preklad skutočne používa slovo „hostia“). Sme súčasťou Otcovej domácnosti, jeho rodiny. Sme vítaní, máme svoje miesto pri stole, je tu láska, útecha, prijatie, česť a hodnota.

Každý z nás je nevyhnutný a potrebný na budovanie Božej cirkvi a základným kameňom je Kristus. Základný kameň určuje veľkosť a tvar budovy a je prvým položeným kameňom. Každý je v súlade s Kristom. Jeho život je vzor, ​​ktorým sa riadime; teda láska služobníka. V tejto rodine sme budovaní spoločne a transformovaní, aby sme boli ako Kristus.

Ste rodina alebo ste hosťom? Ježiš nás pozýva, aby sme boli rodinou a kráčali v jeho šľapajach.“