Archív značiek: Duch Svätý

Posty

Katechéza pápeža Františka: Duch Svätý je náš učiteľ modlitby

Vložiť komentár

Pri generálnej audiencii v stredu 17. marca Svätý Otec František dokončil predchádzajúcu katechézu o modlitbe vo vzťahu k Najsvätejšej Trojici. Zameral sa osobitne na Ducha Svätého, „vnútorného učiteľa kresťanskej modlitby“. Pápež vyslovil aj výzvy k nenásilnému riešeniu politických kríz v Paraguaji a Mjanmarsku.

Duch Svätý nám dáva stretnúť sa s Krstom a učí nás modliť sa. Je prítomný v našom srdci ako lampa, neustále horiaca pri svätostánku. O tom hovoril Svätý Otec v katechéze, ktorá bola už 26. pokračovaním cyklu o modlitbe. Povzbudil veriacich obracať sa na Ducha Svätého ako učiteľa:

„Príď Duchu Svätý, rozpáľ moje srdce. Príď a nauč ma modliť sa, nauč ma hľadieť na Otca, hľadieť na Syna. Nauč ma, aká je cesta viery. Nauč ma ako milovať a predovšetkým ma nauč mať postoj nádeje.“

Duch Svätý „píše dejiny Cirkvi a sveta“ a „my sme otvorené strany, pripravené prijať jeho kaligrafický rukopis. A v každom z nás Duch tvorí originálne dielo, pretože nikdy nie je žiadny kresťan úplne totožný s iným.“ Aj s touto myšlienkou sa podelil v dnešnej katechéze pápež František.

Na úvod zaznel biblický úryvok:  

„[Ježiš povedal svojim učeníkom:] «Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. […] Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.»“ (Jn 14,15-17.25-26)

Modlitba a Najsvätejšia Trojica (2. časť)

26. diel katechéz pápeža Františka o modlitbe

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes si skompletizujeme katechézu o modlitbe ako vzťahu s Najsvätejšou Trojicou, a to zvlášť s Duchom Svätým.

Prvým darom každej kresťanskej existencie je Duch Svätý. Nie je jedným z mnohých darov, ale je Darom základným. Duch je darom, ktorý Ježiš sľúbil, že nám ho pošle. Bez Ducha niet vzťahu s Kristom a s Otcom. Pretože Duch otvára naše srdce prítomnosti Boha a priťahuje ho v tomto „víre“ lásky, ktorou je srdce samotného Boha. My nie sme iba hosťami a pútnikmi na ceste po tejto zemi, sme tiež hosťami a pútnikmi v tajomstve Najsvätejšej Trojice. Sme ako Abrahám, ktorý v deň, keď prijal troch pocestných pod vlastnou strechou, stretol Boha.

Ak môžeme v pravde vzývať Boha menom „Abba – Otec“, je to preto, že v nás prebýva Duch Svätý; je to On, ktorý nás v hĺbke premieňa a dáva nám zakúsiť dojímavú radosť z toho, že sme milovaní Bohom ako skutočné deti. Všetku duchovnú prácu v našom vnútri smerom k Bohu robí Duch Svätý, tento dar. Pracuje v nás, aby s Ježišom viedol náš kresťanský svet vpred k Otcovi.

Katechizmus ohľadom tohto hovorí: «Vždy, keď sa začíname modliť k Ježišovi, Duch Svätý nás priťahuje na cestu modlitby svojou predchádzajúcou milosťou. Keďže nás učí modliť sa, pripomínajúc nám Krista, ako by sme sa nemali modliť aj k nemu samému? Preto nás Cirkev povzbudzuje, aby sme každý deň vzývali Ducha Svätého, najmä na začiatku a na konci každej dôležitej činnosti» (KKC, 2670).

Hľa, aké je dielo Ducha v nás. On nám „pripomína“ Ježiša a sprítomňuje ho v nás – môžeme povedať, že je našou trojičnou pamäťou, je pripomienkou Boha v nás – a sprítomňuje ho v Ježišovi, aby sa nestal osobou z minulosti: čiže Duch prináša prítomnosť Ježiša do nášho vedomia.

Ak by bol Kristus iba ďaleko v čase, boli by sme osamotení a opustení vo svete. Áno, pripomenuli by sme si Ježiša tam, ďaleko, ale je to Duch, ktorý ho prináša teraz, v tomto čase, do nášho srdca. Teda v Duchu Svätom je všetko oživené: kresťanom v každom čase a mieste je otvorená možnosť stretnúť Krista.

Je otvorená možnosť stretnúť Krista nie iba ako na historickú osobu. Nie: On priťahuje Krista do našich sŕdc, je to Duch, ktorý nám dáva stretnúť sa s Krstom. On nie je vzdialený, Duch je s nami: Ježiš stále učí svojich učeníkov ako premeniť ich srdcia, ako to robil s Petrom, Pavlom, s Máriou z Magdaly, so všetkými apoštolmi. Ale prečo je Ježiš prítomný? Pretože je to Duch, ktorý ho privádza k nám.

Je to skúsenosť, ktorú prežívali mnohí modliaci sa: muži a ženy, ktorých Duch Svätý formoval podľa Kristovej „miery“ v milosrdenstve, v službe, v modlitbe, v katechézach… Je milosťou môcť stretnúť takýchto ľudí: uvedomíme si, že v nich pulzuje iný život, ich pohľad pozerá „ponad“.

Nemyslime iba na mníchov, na pustovníkov; nachádzajú sa aj medzi obyčajnými ľuďmi, tými, ktorí utkávali ten dlhý príbeh dialógu s Bohom – neraz vnútorným bojom, ktorý očisťuje vieru. Títo pokorní svedkovia hľadali Boha v evanjeliu, v prijatej a adorovanej Eucharistii, v tvári brata v ťažkosti, a chránia jeho prítomnosť ako tajomný oheň.

Prvou úlohou kresťanov je práve udržiavať živým ten oheň, ktorý Ježiš priniesol na zem (porov. Lk 12,49). A čo je týmto ohňom? Je to láska, Božia láska, Duch Svätý. Bez ohňa Ducha vyhasnú proroctvá, smútok pošliape radosť, zvyk nahradí lásku, služba sa premení v otroctvo.

Prichádza tu na myseľ obraz zažatej lampy vedľa svätostánku, kde sa uchováva Eucharistia. Aj keď sa kostol vyprázdni a zvečerí sa, aj keď je kostol zatvorený, táto lampa ostáva zažatá, stále horí: nevidí ju nikto, napriek tomu horí pred Pánom. Takto je Duch v našom srdci stále prítomný ako tá lampa.

V Katechizme sa píše aj toto: «Duch Svätý, ktorého pomazanie preniká celú našu bytosť, je vnútorným učiteľom kresťanskej modlitby. Je tvorcom živej tradície modlitby. Nepochybne je toľko ciest modlitby, koľko je tých, čo sa modlia, ale ten istý Duch pôsobí vo všetkých a so všetkými. Práve v spoločenstve Ducha Svätého je kresťanská modlitba modlitbou v Cirkvi» (KKC, 2672).

Koľkokrát sa stane, že sa nemodlíme, nechce sa nám modliť alebo sa neraz modlíme ako papagáje ústami, ale srdce je ďaleko. Toto je čas, aby sme povedali Duchu: „Príď, príď Duchu Svätý, rozpáľ moje srdce. Príď a nauč ma modliť sa, nauč ma hľadieť na Otca, hľadieť na Syna. Nauč ma, aká je cesta viery. Nauč ma ako milovať a predovšetkým ma nauč mať postoj nádeje.“ Ide o neprestajné volanie Ducha, aby bol prítomný v našich životoch.

Je to teda Duch, ktorý píše dejiny Cirkvi a sveta. My sme otvorené strany, pripravené prijať jeho kaligrafický rukopis. A v každom z nás Duch tvorí originálne dielo, pretože nikdy nie je žiadny kresťan úplne totožný s iným. Na bezhraničnom poli svätosti jediný Boh, Najsvätejšia Trojica Lásky, dáva rozkvitnúť rôznosti svedkov: všetci rovnakí dôstojnosťou, ale tiež unikátni v kráse, ktorú chcel Duch vyžarovať v každom z tých, ktorých Božie milosrdenstvo učinilo jeho deťmi.

Nezabudnime, Duch je prítomný, je prítomný v nás. Načúvajme Duchu, zvolávajme Ducha – je to dar, dar, ktorý nám venoval Boh – a povedzme mu: „Duchu Svätý, neviem aká je tvoja tvár – toto nepoznáme – ale viem, že ty si sila, že si svetlo, že si schopný dať mi napredovať a naučiť ma ako sa modliť. Príď Duchu Svätý“. Toto je krásna modlitba: „Príď, Duchu Svätý“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-

Aktualizované: 17.3.2021, 16:33

Meditácie pre mužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 282.: Duch a duchovia

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto osemdesiaty druhý

„Môže to byť náhoda, že v niektorých jazykoch je slovo pre ducha rovnaké ako pre alkohol – „spiritus“? Prečo by sme niečo, čo môže spôsobiť toľko bolesti, pozdvihovali tým, že to nazývame „spiritus“, tj. „duch“?

Nezabúdajte, že v rámci práce na našej premene je zranenie často bránou. Miesto bolesti je miestom prísľubu. Spása je naruby obrátený hriech. Skvasenú révu dokonca používame ako sviatosť eucharistie! To údajne najhoršie sa nám stáva tým úplne najlepším.

Čo robí alkohol telu? Opíja, zavádza nás za hranice racionálneho a hrozí, že nás zničí. Skutočné zakúšanie Boha vykazuje niekoľko totožných vlastností. Mystici takmer bez výnimky hovoria o Bohu ako o opojnom a extatickom milencovi. Prežitok Boha môže byť nebezpečný, môže v nás vyvolávať pokušenie mať o sebe príliš vysokú mienku. Nezrelí ľudia si môžu vypestovať závislosť na rečiach o Bohu a začať ich zneužívať k vlastným účelom. Prežitok Boha je taktiež trans-racionálny a obvykle vyžaduje, aby sme sa vzdali vlády nad behom vecí.

Áno, Duch je opojný – tým najlepším možným spôsobom.

Aké skúsenosti s Bohom si pamätám obzvlášť silno a prečo?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 311.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca

Vložiť komentár

Utorok 23.2.2021

„Sme zvyknutí na to, že Ježiš Božie kráľovstvo opisuje prostredníctvom prirovnaní. Dávno pred Ježišom však Boh Otec takéto pozoruhodné prirovnanie zjavil Izaiášovi. Pôsobenie Božieho slova vo svete pripodobňuje kolobehu vody. Každé dieťa v Británii sa učí o tom, ako sa voda odparuje zo zemského povrchu a vytvára oblaky. Oblaky vo forme dažďa navracajú vlahu späť na zemský povrch. Voda sa zhromažďuje do riek, ktoré ústia do mora. Na západnom pobreží Británie, kde žijeme, bolo od polovice novembra do začiatku februára mokré a daždivé počasie, takže kolobeh vody sme mohli pozorovať každý deň.

Takže, prvá vec, ktorú treba vedieť o Božom slove, je, že pôsobí nepretržite. Dňom i nocou, týždeň čo týždeň, rok čo rok, svetom neustále koluje Božie slovo. Práve teraz okolo teba prechádza Božie slovo. Rovnako ako kolobeh vody funguje všade na zemi, prúdi aj Božie slovo tam, kde sa práve teraz nachádzaš. A ak sa zastavíš a uvedomíš si svoje myšlienky, pocity a túžby; ak si uvedomíš, ktoré slová od iných ľudí alebo z médií sa ti prihovárajú, potom – s trochou cviku – môžeš aj ty začať rozpoznávať, čo ti Boh hovorí.

To nás privádza k druhej dôležitej vlastnosti Božieho slova: kolobeh vody prináša dobré ovocie. Rastliny prijímajú vodu a produkujú semená pre toho, kto seje a chlieb pre toho, kto je. Kto seje a kto je chlieb? Ľudia! Rovnakým spôsobom ľudia profitujú z prijímania a rozlišovania Božieho slova. Božie slovo poskytuje semená múdrosti tým, ktorí sa chcú učiť a duchovný pokrm tým, ktorí po ňom túžia. A máme tu Ježiša ako vzor. Je dokonale múdry a zároveň je chlebom duchovného života. Ako to však má fungovať v našom každodennom živote? Ak uvažujeme nad slovom, ktoré by mohlo byť od Boha, môžeme rozlíšiť, či prinesie dobré duchovné ovocie (lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrotu, láskavosť, vernosť, miernosť, zdržanlivosť). A keď vidíme ovocie Ducha Svätého rásť v našom vlastnom živote a v životoch iných, máme potvrdenie, že sme rozlišovali správne. Týmto spôsobom budeme čoraz viac schopní rozlíšiť jeho slová a myšlienky od všetkých ostatných slov a myšlienok. Náš život viery sa tak premení na osobný vzťah s naším Otcom.

Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 10.02. 2021.

Vložiť komentár

Streda 10.2.2021

„Už tretí deň za sebou máme príbeh o stvorení, ktorý je obsiahnutý v prvých dvoch kapitolách knihy Genezis a v Jánovi 1, 1-5. Na počiatku bol Boh; Otec Boh, Ježiš syn (Slovo), a Duch Svätý. Zem bola prázdna, beztvará, tmavá a bez formy. Biblia hovorí  o ničote, bezodnej prázdnote a atramentovej čierňave. Potom Boh prehovoril a bola stvorená Zem a vesmír a všetky živé tvory a vegetácia; to všetko bolo dobré. Boh najskôr sformoval Zem a potom ju umiestnil vo vesmíre. Prečo je Zem taká ústredná, taká dôležitá? Môže byť, že je to pre nás darček z lásky? Vytvára pre nás domov, aby sme sa z neho tešili; niekde, kde sa môže stretnúť so svojimi milovanými deťmi. 

Láska dáva. Otec, Ježiš a Duch Svätý sú láska; navzájom si dávajú lásku, ale majú toľko lásky, že ju chcú dávať iným. Preto sa rozhodli urobiť človeka. Predstavujem si anjelov, ako sledujú proces stvorenia a počujú, ako Boh všetko povoláva do bytia. Potom sa však stane niečo iné. Boh z prachu tvaruje človeka a zohýna sa. Čudujú sa, čo robí, a sú ohromení, keď do prachu vdychuje život a stvorený je človek; človek stvorený na Boží obraz. Adam sa stáva bytosťou s duchovným životom, keď prijíma dych, otvára oči a pozerá do tváre lásky. Prvá vec, ktorú kedy poznal alebo zažil, bola dokonalá láska. Viete si predstaviť, aké to bolo byť Adamom? Zatvorte oči, vdýchnite dych života a vydýchnite  všetko, čo nie je od Boha, a keď ste pripravení, pozrite sa očami svojho srdca do Božích očí lásky. 

A na istý čas bola láska všetko, čo Adam poznal. Žil v záhrade Eden a v chládku dňa chodil s Bohom. V strede záhrady boli dva stromy; stromy, ktoré definujú náš osud. Božou túžbou a plánom bolo, že budeme jesť zo stromu života a žiť s ním po celú večnosť. Láska však druhého nenúti ani neovláda; láska stvorila slobodnú vôľu. Adam mohol jesť z ktoréhokoľvek stromu, ale dostal odporúčanie nejesť zo stromu poznania dobra a zla. Poznanie správneho a nesprávneho, dobra a zla vedie k posudzovaniu, odsudzovaniu a odlúčeniu od lásky, čo prináša smrť. Adam bol varovaný. 

Niektoré účinky jedenia zo stromu poznania dobra a zla vidíme v evanjeliových čítaniach včera i dnes. Včera sa farizeji rozhodli urobiť to, čo bolo v ich očiach správne, ale zároveň negovalo lásku. Sú chvíle, keď sa rozhodnete radšej mať pravdu než mať dobrý vzťah? Uvedomujete si, že niekedy vedie voľba mať pravdu ku konfliktom alebo k rozpadu vzťahu? Dnes vidíme, že to, čo vychádza z človeka, odhaľuje to, čo má v srdci: zlé myšlienky, klamstvo, žiadostivé myšlienky a činy, chamtivosť, hnev a žiarlivosť. Počujeme, čo je vo vnútri ľudí, keď sú pod tlakom alebo v nestráženom okamihu, keď ústa vyslovia nestrážené slovo. Spoznávate niečo z toho v sebe? Spomínate si, čo z vás vyšlo v takú nestráženú chvíľu naposledy? Otec to vie, ale to mu nezabráni milovať vás. Príďte k nemu a požiadajte Ducha Svätého, aby vás viedol k slobode.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 29.01. 2021

Vložiť komentár

Piatok 29.1.2021

„Včera sme počuli, ako Ježiš použil logickú úvahu, aby oslovil svojich poslucháčov. Povedal, že osoba, ktorá skrýva svoju vieru, je ako človek, ktorý vloží svetlo pod posteľ. Nikto ho tam nevidí a tak je zbytočné. Dnes skúma ďalší dôvod našej viery. Máme vieru preto, aby sme mali úžitok z diela, ktoré Boh koná. Predstav si, že človek zasadí nejaké semiačka. Rastú a dozrievajú skrze Božie dielo zabudované do ich prirodzenosti. Potom si ten človek užíva zber obilia, hoci nemal žiadny podiel na jeho raste. Alebo si predstav človeka, ktorý zasadí horčičné semienko. Bez námahy toho človeka z neho vyrastie mimoriadne veľký strom. Napriek tomu si on môže užívať jeho tieň. A tak je to aj v srdciach veriacich. Duch Svätý premieňa naše srdce vďaka našej viere, a my máme úžitok z tohto premeneného srdca; dostávame lásku, radosť, pokoj, trpezlivosť a tak ďalej. Takže Božia práca je plodná aj mocná a my si môžeme vychutnávať jej ovocie.

Včera sme sa pozreli na vieru jednej osoby, ktorá žiarila svetlom do srdca druhého. To sa nedosahuje žiadnou činnosťou toho veriaceho človeka. Musia iba počúvať na úrovni srdca a Boh to všetko urobí v srdci toho druhého.

Dnes sa pozrieme na odmenu, ktorú veriaci človek získa z počúvania. Vo vzťahu je dobré ovocie. Oboch ľudí to baví. A veriaci človek je požehnaný rastom toho druhého. S Vicki máme pocit, že o pôsobení Boha v ľudských srdciach sa dozvedáme viac z modlitebnej služby, než z akejkoľvek inej činnosti. A keď lepšie pochopíme jeho spôsoby, sami si s ním vytvoríme lepší vzťah. Týmto spôsobom sa dáva viac tým, ktorí už majú. Ale nie vždy sme boli takí. Boli chvíle, keď sme robili veľa kresťanských aktivít bez toho, aby sme niekedy porozumeli srdcia našich bratov a sestier. Takáto činnosť nerozvíja vzťahy a môže viesť k vyhoreniu. Takto môžu ľudia poškodiť aj svoj vzťah s Bohom, ktorý už mali.

Robíte duchovné aktivity s niekým iným? Aký je váš cieľ? Je ním to, aby ste im pomohli porozumieť ich vlastnému srdcu, a aby ste lepšie porozumeli tomu svojmu, keď budete spolupracovať? To sa dosiahne jednoduchým počúvaním pri práci. Alebo je vaším cieľom uspieť v spolupráci s týmto človekom v dobrej práci pre Boha? Či tak alebo onak, budete mať dobré výsledky. Prvý prístup avšak prináša viac duchovných požehnaní ako ten druhý.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 21.01. 2021.

Vložiť komentár

Štvrtok 21.1.2021

„V dnešnom čítaní môžeme nájsť duchovný princíp. Je to poklad skrytý pre tých, ktorí budú požehnaní tým, že ho nájdu. Kľúčom k nájdeniu tohto pokladu, alebo iného pokladu ukrytého v Písme, je objavenie perspektívy, ktorá prináša veľké duchovné ovocie. Ovocie je dôkazom požehnania, ktoré bolo skryté, aby ste ho našli. Pre mňa je myšlienka objavenia pokladov ukrytých v Biblii perspektívou, ktorá robí moje čítanie zaujímavým aj nádejným. Prináša dobré ovocie a požehnanie. 

Dnešný duchovný princíp je zhrnutý v prvom verši čítania z Hebrejom. „Ježiš je vždy schopný spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.“ 

Jeden človek si predstavuje Ježiša, ktorý sedí s Bohom niekde ďaleko a spolu nás sledujú. Človek chce vzťah s Bohom prostredníctvom modlitby k Ježišovi. Zakaždým, keď dôjde k hriechu, ktorý preruší spojenie medzi ním a Bohom, Ježiš ho zachráni tým, že hovorí s Bohom v jeho mene. Mnoho ľudí má túto perspektívu, keď náš vzťah k Bohu nie je blízky ani dôverný. Sme iba účastníkmi rozhovoru, ku ktorému sa nemôžeme pripojiť, aj keď z toho môžeme mať úžitok. Myslím na hodnotiteľov, ktorí diskutujú o tom, akú známku majú po skúške udeliť študentom. Študenti môžu dúfať v dobré známky, ale nie sú súčasťou rozhovoru, ktorý určí ich budúcnosť. Študenti, ktorí čakajú na výsledky skúšky, žijú skôr v nádeji na požehnanie než v skúsenosti. 

Ďalší človek verí, že Ježiš svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zaplatil za hriechy všetkých veriacich. Samotná skutočnosť, že Ježiš žije a sedí s Bohom Otcom, je teda večným tichým príhovorom v mene veriacich. Nemusíme byť oddelení od Otca kvôli hriechom, za ktoré sa neustále a večne platí vierou v Ježiša. Tento rok sú školské skúšky detí pre Covid zrušené. Namiesto toho spolupracujú a diskutujú o svojej situácii so svojimi učiteľmi, ktorí im dajú predpokladané známky. Učiteľ je na strane študentov a chce dať najlepšiu známku, aká je možná. Takže spolupracuje so študentom, aby ho zachránil pred slabými známkami. Toto je osobnejší a dôvernejší obraz nášho vzťahu s Ježišom. 

Stále však existuje hlbšia perspektíva. Ďalší človek si myslí, že Ježiš a Otec Boh nie sú niekde ďaleko, ale že žijú vo vnútri veriaceho človeka. Táto perspektíva umožňuje človeku prežívať nepretržitú vnútornú komunikáciu s Bohom prostredníctvom jeho myšlienok a pocitov. Je to ako študent, ktorý trvale žije so svojím učiteľom (učeník). Študent aj učiteľ majú jediný cieľ. Chcú, aby sa študent stal ako učiteľ. To povýši študenta z niekoho, kto je hodnotený, na niekoho, kto pracuje a žije s príhovorcom, kým sa sám neprihovára za ostatných. 

Ktorá z týchto perspektív vám najlepšie vyhovuje? Všetky sú dobré, ale niektoré sú plodnejšie ako iné. Modlite sa k Duchu Svätému, aby vás viedol vo všetkej pravde. Osobne môžem odporučiť neustály vnútorný dialóg s Otcom i Ježišom. Je to dôverné a vedie to k väčšej láske, radosti, pokoju a trpezlivosti; a môže sa v tom pokračovať za každých okolností. Ďalej nás vedie k modlitbe za ostatných. Tieto modlitby sú vždy Božou vôľou, a tak zažívame dobré ovocie tak v sebe, ako aj v iných.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 02.01. 2021

Vložiť komentár

Sobota 2.1.2021

„Bazil Veľký obraňoval Nicejské vyznanie viery pred herézou. Keď budeš nabudúce hovoriť Nicejské vyznanie viery, možno by si mohol vysloviť modlitbu vďaky, pretože bez Bazila Veľkého sme sa mohli odkloniť od pravdy. Jedna heréza (arianizmus) učila, že Ježiš bol nedokonalý, a teda bol podriadený Otcovi. Ďalšia heréza (apollinarizmus) išla zas do opačného extrému. Učila, že Ježiš bol tak božský, že nie je možné, aby mal ľudskú dušu. Za skutočnosť, že poznáme Ježiša ako plne ľudského a plne božského, a že máme Trojicu, vďačíme práve dielu Bazila Veľkého.  

Gregor Naziánsky žil v tom istom čase ako Bazil Veľký. On tiež obraňoval a vysvetľoval tajomstvo Trojice s veľkou autoritou. Vládca Valens veril v arianizmus. Poslal posla s úlohou presvedčiť Gregora, aby sa podriadil tejto heréze. Gregor odpovedal, že ho presvedčia jedine násilím, ale Valens nechcel použiť násilie. Namiesto toho sa Valens stretol s Gregorom, keď oslavovali liturgiu na Zjavenie Pána. Valens bol Gregorom tak očarený, že mu ponúkol kus zeme na jednoduchý domček, nemocnicu a hospic. Takže Gregor pomohol definovať hranice svetskej moci nad cirkvou. Nabudúce, keď budeš môcť slobodne chváliť, bez strachu z prenasledovania svetskými predstaviteľmi, môžeš vysloviť modlitbu vďaky za Gregora Naziánskeho.

Čo sa môžeme naučiť od týchto veľkých mužov? Po prvé, že zjavená pravda o Božskej podstate v Nicejskom vyznaní zachováva Cirkev v jednote. Po druhé, že pravda je mocnejšia ako akýkoľvek protivník, aj keby to mal byť vládca. 

Dávno pred Bazilom Veľkým a Gregorom Naziánskym ľudia tiež odporovali evanjeliu. V jeho prvom liste, Ján obraňuje pravdu evanjelia pred klamármi a vysvetľuje ju. Ján učil, že pomazanie (Duch Svätý), nám všetko vysvetľuje, to znamená že k tomuto vedeniu už nie je potrebný žiadny ďalší učiteľ. Čo to znamená? Dokonca aj dnes evanjeliu odporujú tí, ktorí pridali nové učenie. Moslimovia veria, že potrebujú učenie ich Proroka, tak ako aj Mormóni. Jedného dňa, ak budú chcieť, ich Duch Svätý uvedie do plnej pravdy.

Čítanie z listu Hebrejom to vysvetľuje: “Mnoho ráz hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi” (Hebrejom 1,1-2). Ježiš je pravda. Aj dnes majú ľudia prorocké dary. Ale cieľom proroctva už nie je pridávať definície pravdy, ale počúvať Boží hlas a zvestovať jeho posolstvo, ktoré bude stále povzbudzujúce.“

Nicejsko-Carihradské vyznanie viery

Verím v jedného Boha,
Otca všemohúceho,
Stvoriteľa neba i zeme,
sveta viditeľného i neviditeľného.

Verím v jedného Pána Ježiša Krista,
jednorodeného Syna Božieho,
zrodeného z Otca pred všetkými vekmi;
Boha z Boha,
Svetlo zo Svetla,
pravého Boha z Boha pravého,
splodeného, nie stvoreného,
jednej podstaty s Otcom:
skrze neho bolo všetko stvorené.

On pre nás ľudí a pre našu spásu
zostúpil z nebies.
A mocou Ducha Svätého
vzal si telo z Márie Panny
a stal sa človekom.
Za nás bol aj ukrižovaný
za vlády Poncia Piláta,
bol umučený a pochovaný,
ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma.
A vystúpil do neba,
sedí po pravici Otca.
A znova príde v sláve
súdiť živých i mŕtvych
a jeho kráľovstvu nebude konca.

Verím v Ducha Svätého,
Pána a Oživovateľa,
ktorý vychádza z Otca i Syna.
Jemu sa zároveň vzdáva
tá istá poklona a sláva
ako Otcovi a Synovi.
On hovoril ústami prorokov.

Verím v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev.

Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov.
A očakávam vzkriesenie mŕtvych
a život budúceho veku.

Amen.

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 11.11. 2020.

Vložiť komentár

Streda

„Chovatelia oviec dávajú svoje ovce do dezinfekcie. Ovce sa berú z poľa a ponoria sa do kúpeľa, ktorý ich čistí a lieči infekcie. Keď my prechádzame kúpeľom znovuzrodenia, tak ako ovce, zanechávame staré veci a stávame sa novými. Pavol dáva do kontrastu starý spôsob života s novým. Nie je to okamžitá, ale celoživotná cesta premeny, aby sme sa viac podobali Ježišovi.

Starý spôsob života je momentálne viditeľný v uliciach Liverpoolu. Mali by sme byť v lockdowne bez toho, aby sme sa stretli s kýmkoľvek mimo svojej domácnosti. Mali by sme dodržiavať sociálne odstupy a po desiatej večer žiaden alkohol. Ale to, čo vidíte v Liverpoole, vyzerá ako čas párty, keď sa ľudia zhromažďujú a pijú, otroci túžob a pôžitkov. Neexistuje žiadna poslušnosť a rešpekt voči autorite. Môžem sa klamať tým, že si myslím, že ja by som to neurobila, ale možno v iných oblastiach, ako je dodržiavanie rýchlostných limitov, nie som taká dobrá, ako si myslím. Ďalšími aspektmi starého spôsobu sú nenávisť voči sebe a iným, závisť a žiarlivosť a skutky, ktoré ubližujú ostatným alebo spôsobujú im utrpenie.

Ježišova obeta nás dvíha z tohto starého spôsobu života. Niektoré vzorce správania okamžite odpadnú, zatiaľ čo iným to trvá dlhšie. Sme povolaní byť poslušní voči autorite a rešpektovať ostatných ľudí. Každý je iný a je dobré ich prijať takých, akí sú. Pokúšať sa zmeniť ostatných tak, aby sa správali tak, ako si myslíme, že by mali, vedie iba k zlým vzťahom. S Robertom sme sa dlho snažili zmeniť jeden druhého. Nikdy to nefungovalo. Je oveľa pokojnejšie prijímať jeden druhého, akí sme. Je tiež dobré myslieť si to najlepšie o ostatných ľuďoch a veriť dobrým motívom ich činov. Robert mi jedného dňa povedal: „Chcem, aby si vedela, že som nikdy nemal úmysel ti ublížiť“, keď som zareagovala na niečo, čo povedal alebo urobil. Pomohlo mi to prestať mu robiť výčitky. Namiesto toho som sa začala obzerať vo svojom vnútri, aby som zistila, prečo reagujem tak, ako reagujem. Keď sme schopní byť vďační za zlých okolností, robíme pokrok. Nie som tam vždy, ale teraz som bližšie, ako keď som sa prvýkrát stretla s Ježišom.

Ježiš stretol desať malomocných, ktorí prosili o uzdravenie, ale iba jeden mal vďačné srdce. Všetci desiati sa poslušne išli ukázať kňazovi, aj keď neboli uzdravení. K ich uzdraveniu došlo na ceste. Za svoju poslušnosť dostali požehnanie. Ten, ktorý sa vrátil, aby poďakoval, dostal väčšie požehnanie; spásu od Ježiša, aj keď bol Samaritán. Jeho bolo požehnanie za vďačnosť. Väčšie požehnanie za väčšiu cnosť.

Môže byť dobré požiadať Ducha Svätého, aby vám pomohol identifikovať oblasti starého života a pomohol vám zmeniť sa. Povzbudí vás tiež tým, že vám ukáže oblasti, v ktorých ste sa už zmenili. Vidíte situácie, keď ste boli požehnaní kvôli poslušnosti alebo vďačnosti? Začnete praktizovať poslušnosť a hlavne vďačnosť? Buďte požehnaní.“

Hoxarovci

Zamyslienie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 03.11. 2020.

Vložiť komentár

Utorok

„Dnešné čítanie mám veľmi rád kvôli úžasnému prísľubu, ktorý obsahuje.

Vedel si, že ľudské srdce riadi naše postoje? Ak sme trpeli kvôli zlým okolnostiam, máme k nim negatívny postoj. Naopak, ak nám určité udalosti priniesli požehnanie, máme k nim pozitívny vzťah. Napríklad, ak bolo dieťa často kritizované svojimi rodičmi, môže vyrastať s negatívnym postojom alebo názorom na svojich rodičov, na seba, alebo oboje. Aký postoj by sme teda mali mať k sebe samým? Pavol nám to povedal jednoducho. Mali by sme k sebe mať rovnaký postoj, aký má Kristus k sebe samému. Zmýšľa Ježiš o sebe pozitívne? Samozrejme, veď je dokonalý! Ako teda môžeme my, nedokonalí, mať rovnaký postoj ako Ježiš?

Pavol vysvetlil, ako na to. Ježiš si nemyslel, že rovnosť s Bohom je niečo, čoho sa treba zmocniť. Nepotreboval ju získať. Ježiš už mal rovnosť s Bohom. Ako teda môžeme mať rovnaký postoj? Včera sme sa pozreli na to, ako sme zomreli s Kristom a ako sme boli vzkriesení pre nový život s ním. Sme s ním zjednotení. Žije v nás. A sme súčasťou Cirkvi, ktorá je s ním zjednotená tak, ako je manžel zjednotený so svojou manželkou. Takže, ak má Ježiš rovnosť s Bohom a je zjednotený s nami, môžeme mať rovnaký postoj. Nemáme čo dokazovať a čo získať, pretože v očiach Otca už sme dokonalí, keďže sme oblečení v Kristovi. Ľudia, ktorí nemajú čo dokazovať a čo získať, sú schopní dávať druhým bez toho, aby požadovali akúkoľvek odmenu. Ježiš sa vyprázdnil a javil sa ako otrok alebo sluha. Dokázal byť pokorný a stal sa úplne poslušným. To isté môžeme urobiť my, ak máme k sebe rovnaký postoj, aký má Ježiš k sebe.

A aký je ten úžasný prísľub? Pretože sa Ježiš pokoril a stal sa služobníkom, Boh Otec ho veľmi povýšil a dal mu meno, alebo titul, nad všetky ostatné. My sme však s Kristom zjednotení! Sme kresťania. A keďže máme podiel na jeho smrti a zmŕtvychvstaní (pozri včerajšiu úvahu), máme podiel aj na jeho duchovnom živote – a zdieľame aj odmeny. Preto dostávame aj každé duchovné požehnanie v Kristovi Ježišovi.

Prečítaj si znovu pomaly a niekoľkokrát dnešné Božie slovo. Pros Ducha Svätého, aby ti dal rovnaký postoj, ako má Ježiš Kristus. Uvedom si svoje myšlienky a pocity. Keby si sa práve teraz modlil k Otcovi, ako by si sa modlil? Myslíš si, že by sa aj Ježiš modlil tú istú modlitbu? Ak nie, zamysli sa opäť nad dnešnou staťou. Pros Ducha Svätého, aby ti dal modlitbu, ktorú by sa modlil Ježiš.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 01.11. 2020.

Vložiť komentár

Nedeľa 1.11.2020

„Dnes je sviatok Všetkých svätých, deň keď oslavujeme tých, ktorí nás predišli a sú u Boha v nebi. Vytrvali v životných skúškach a súženiach a teraz v nebi oslavujú Boha.

V minulosti ľudia písali listy a zostavovali dokumenty a pečatili ich voskovou pečaťou. Pečať bola znakom vlastníctva, garantovala autenticitu a chránila obsah. Anjel dostal príkaz, aby označil služobníkov Boha Božou pečaťou, aby mohli uniknúť nastávajúcemu súdu. Spolu s nimi tam bolo nespočetné množstvo ľudí zo všetkých kmeňov a národov, ktorí boli vykúpení Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním. Prešli si svojim ťažkým obdobím a spolu s ostatnými velebili Boha pred jeho trónom. Aj my môžeme velebiť Boha a spolu s nimi hovoriť ‘Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov.‘ To sú všetko vlastnosti Boha, za ktoré ho môžeme chváliť týmito alebo vlastnými slovami.

Ale ako môžeme my dobrorečiť Bohu? Slovo dobrorečiť v tomto kontexte znamená vzdávať mu česť a oslavovať jeho meno. Našou odpoveďou na jeho veľkosť a dobrotu je chváliť ho a velebiť, oslavovať to kým je a čo robí. Aké slová by si vedel nájsť, aby si opísal Otca alebo Ježiša alebo Ducha Svätého a akými slovami by si im mohol vzdávať česť a velebiť ich?

Keď dobrorečíme Bohu, zároveň dostávame od neho požehnanie. Ľudia často myslia na materiálne požehnanie a modlia sa za tieto veci. Ale požehnanie od Boha je oveľa väčšie. V kontexte týchto čítaní je požehnaním vedomie, že sme deťmi nášho Otca. Aká veľká je láska, ktorú Otec na nás vylial. Víta nás ako svoje deti. Je nezaslúžená ale slobodne darovaná; jeho milosť v akcii. A nimi naozaj sme. Je to akoby nám Ján znovu potvrdzoval naše postavenie. Naozaj veríme, naozaj vieme, že sme deťmi nášho nebeského Otca? Je to pravda.  

Niekoľkokrát som si kládla otázku ‘Kto som ja, aby som vyučovala?’ Raz keď som si kládla túto otázku, istá žena počas tichej chvíľky v rámci pobožnosti vyslovila slová z Listu Galaťanom 4 a Rimanom 8. ‘Si mojim dieťaťom adoptovaným do mojej rodiny.’ Inokedy to bolo ako keby Otec vdychoval do mňa slová ‘Moje dieťa‘. Viem bez pochybovania, že som jeho dieťa. Snáď by si si mohol položiť tú istú otázku a pýtať sa dovtedy, kým si nebudeš istý, kým naozaj si.

Blahoslavenstvá v Matúšovom evanjeliu je ťažké pochopiť zo svetskej perspektívy. Kto by chcel žialiť, byť chudobný v duchu a tak ďalej? Nie je lepšie byť silný, spoliehať sa na seba a ísť svojou cestou? To je predsa spôsob života podľa sveta. Ale my máme lepší spôsob, keď dôverujeme Bohu a veríme, že vo všetkých veciach koná pre naše dobro. Keď sme chudobní v duchu, spoliehame sa na neho. Keď žialime, dostaneme útechu. Keď ho hľadáme, on nás naplní. Ako jeho deti sme schopní zakúsiť jeho pokoj a prinášať ho do tohto zraneného a zraňujúceho sveta. Prežívať Otcovu prítomnosť v našich životoch je ten najpožehnanejší stav. 

Milovaní, ste deťmi Boha. Príjmite jeho pokoj.“