Archív značiek: Vďačnosť

Vďačnosti 13

  1. Ďakujem za ráno, že som mohol a dokázal vstať na zvuk budíka o 06:00.
  2. Ďakujem za ráno, že som mohol a dokázal užiť lieky hneď ako vstanem, lebo som si ich večer pripravil aj s vodou.
  3. Ďakujem za ráno, že som mohol a dokázal hneď ísť do kúpeľne a dať si vlažnú sprchu a potom sa učesať.
  4. Ďakujem za ráno, že som mohol a dokázal vypočuť si otca Šebastiána a jeho každodenné zamyslenie.
  5. Ďakujem za ráno a hudbu, ktorú môžem počúvať.
  6. Ďakujem za ráno, že som si mohol a dokázal som si pripraviť prekvapkávanú kávu v dripe.
  7. Ďakujem za ráno, že som mohol a oslovil som Ťa ako Otca a rozprával som sa s Tebou.
  8. Ďakujem za ráno, že môžem sledovať ako sa rozvidnieva vo svete.
  9. Ďakujem za ráno a za triezvu noc.
  10. Ďakujem, že môžem dávať tieto vďačnosti, že mám komu a že si skutočne v mojom srdci, nech už to znamená čokoľvek.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 11.11. 2020.

Streda

Chovatelia oviec dávajú svoje ovce do dezinfekcie. Ovce sa berú z poľa a ponoria sa do kúpeľa, ktorý ich čistí a lieči infekcie. Keď my prechádzame kúpeľom znovuzrodenia, tak ako ovce, zanechávame staré veci a stávame sa novými. Pavol dáva do kontrastu starý spôsob života s novým. Nie je to okamžitá, ale celoživotná cesta premeny, aby sme sa viac podobali Ježišovi.

Starý spôsob života je momentálne viditeľný v uliciach Liverpoolu. Mali by sme byť v lockdowne bez toho, aby sme sa stretli s kýmkoľvek mimo svojej domácnosti. Mali by sme dodržiavať sociálne odstupy a po desiatej večer žiaden alkohol. Ale to, čo vidíte v Liverpoole, vyzerá ako čas párty, keď sa ľudia zhromažďujú a pijú, otroci túžob a pôžitkov. Neexistuje žiadna poslušnosť a rešpekt voči autorite. Môžem sa klamať tým, že si myslím, že ja by som to neurobila, ale možno v iných oblastiach, ako je dodržiavanie rýchlostných limitov, nie som taká dobrá, ako si myslím. Ďalšími aspektmi starého spôsobu sú nenávisť voči sebe a iným, závisť a žiarlivosť a skutky, ktoré ubližujú ostatným alebo spôsobujú im utrpenie.

Ježišova obeta nás dvíha z tohto starého spôsobu života. Niektoré vzorce správania okamžite odpadnú, zatiaľ čo iným to trvá dlhšie. Sme povolaní byť poslušní voči autorite a rešpektovať ostatných ľudí. Každý je iný a je dobré ich prijať takých, akí sú. Pokúšať sa zmeniť ostatných tak, aby sa správali tak, ako si myslíme, že by mali, vedie iba k zlým vzťahom. S Robertom sme sa dlho snažili zmeniť jeden druhého. Nikdy to nefungovalo. Je oveľa pokojnejšie prijímať jeden druhého, akí sme. Je tiež dobré myslieť si to najlepšie o ostatných ľuďoch a veriť dobrým motívom ich činov. Robert mi jedného dňa povedal: „Chcem, aby si vedela, že som nikdy nemal úmysel ti ublížiť“, keď som zareagovala na niečo, čo povedal alebo urobil. Pomohlo mi to prestať mu robiť výčitky. Namiesto toho som sa začala obzerať vo svojom vnútri, aby som zistila, prečo reagujem tak, ako reagujem. Keď sme schopní byť vďační za zlých okolností, robíme pokrok. Nie som tam vždy, ale teraz som bližšie, ako keď som sa prvýkrát stretla s Ježišom.

Ježiš stretol desať malomocných, ktorí prosili o uzdravenie, ale iba jeden mal vďačné srdce. Všetci desiati sa poslušne išli ukázať kňazovi, aj keď neboli uzdravení. K ich uzdraveniu došlo na ceste. Za svoju poslušnosť dostali požehnanie. Ten, ktorý sa vrátil, aby poďakoval, dostal väčšie požehnanie; spásu od Ježiša, aj keď bol Samaritán. Jeho bolo požehnanie za vďačnosť. Väčšie požehnanie za väčšiu cnosť.

Môže byť dobré požiadať Ducha Svätého, aby vám pomohol identifikovať oblasti starého života a pomohol vám zmeniť sa. Povzbudí vás tiež tým, že vám ukáže oblasti, v ktorých ste sa už zmenili. Vidíte situácie, keď ste boli požehnaní kvôli poslušnosti alebo vďačnosti? Začnete praktizovať poslušnosť a hlavne vďačnosť? Buďte požehnaní.“

Al-Anon 02. jún

Al-Anon / 12 krokov / 12 tradícií / 12 princípov / Slogany / Deň po dni /

„V Skupine počúvame veľa varovania proti prechovávaniu hnevu. Zriedka sa nájde človek, ktorý sa nepoddá hnevu, keď cíti, že sa niekto k nemu nesprával dobre alebo to môže byť tak, že sa hneváme na svoj osud, na nešťastie, na spôsob života.

Nijaká dávka sebadisciplíny nás nemôže uzdraviť od hnevu. Niekedy sa zdá, že čím viac proti nemu bojujeme, tým viac na nás dolieha a vzdúva sa v našej mysli ako temná nemoc, choroba, ktorá vnára naše emócie do zmätku.

Vieme, že je deštruktívny a môžeme sa úprimne snažiť oslobodiť sa od neho. Čo môžeme urobiť?

Najprv myslíme na svoje osobné dobro. Zraňuje to človeka, na ktorého sa hneváme? Zraňuje to nás? Potom si uvedomíme, že tento zničujúci pocit vychádza z nepochopenia jeho príčiny. Poďme ho „rozpitvať“, aby sme zistili, čo v našom vnútri spôsobilo, že sme reagovali tak, ako sme reagovali.

Pripomienka na dnešný deň

V mojom novom spôsobe života podľa Skupiny nemám nijaké miesto na hnev. Nebudem s ním bojovať s neochvejným odhodlaním, ale rozumne ho zbavím existencie tým, že pokojne odhalím jeho príčinu.

Istý člen Skupiny napísal: „Najlepšou protilátkou na hnev je neustále praktizovanie vďačnosti.“

„Nič na svete nezožiera človeka viac ako zápal pre hnev.“ (Friedrich Nietzsche)“

#AlAnon#Spoluzavislí#DvanásťKrokov#SvojpomocnáSkupina#Uzdravenie#Alkoholizmus#RodinnáDisfunkcia#DennéZamyslenia#DeňPoDniSAlAnonom

#Hnev #Vďačnosť #Vďačnosti #Nietzsche #BojProtiHnevu #OdhaliťPríčinu