Archív kategorií: Hoxarovci

Hoxarovci

Zamyslienie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 03.11. 2020.

Vložiť komentár

Utorok

„Dnešné čítanie mám veľmi rád kvôli úžasnému prísľubu, ktorý obsahuje.

Vedel si, že ľudské srdce riadi naše postoje? Ak sme trpeli kvôli zlým okolnostiam, máme k nim negatívny postoj. Naopak, ak nám určité udalosti priniesli požehnanie, máme k nim pozitívny vzťah. Napríklad, ak bolo dieťa často kritizované svojimi rodičmi, môže vyrastať s negatívnym postojom alebo názorom na svojich rodičov, na seba, alebo oboje. Aký postoj by sme teda mali mať k sebe samým? Pavol nám to povedal jednoducho. Mali by sme k sebe mať rovnaký postoj, aký má Kristus k sebe samému. Zmýšľa Ježiš o sebe pozitívne? Samozrejme, veď je dokonalý! Ako teda môžeme my, nedokonalí, mať rovnaký postoj ako Ježiš?

Pavol vysvetlil, ako na to. Ježiš si nemyslel, že rovnosť s Bohom je niečo, čoho sa treba zmocniť. Nepotreboval ju získať. Ježiš už mal rovnosť s Bohom. Ako teda môžeme mať rovnaký postoj? Včera sme sa pozreli na to, ako sme zomreli s Kristom a ako sme boli vzkriesení pre nový život s ním. Sme s ním zjednotení. Žije v nás. A sme súčasťou Cirkvi, ktorá je s ním zjednotená tak, ako je manžel zjednotený so svojou manželkou. Takže, ak má Ježiš rovnosť s Bohom a je zjednotený s nami, môžeme mať rovnaký postoj. Nemáme čo dokazovať a čo získať, pretože v očiach Otca už sme dokonalí, keďže sme oblečení v Kristovi. Ľudia, ktorí nemajú čo dokazovať a čo získať, sú schopní dávať druhým bez toho, aby požadovali akúkoľvek odmenu. Ježiš sa vyprázdnil a javil sa ako otrok alebo sluha. Dokázal byť pokorný a stal sa úplne poslušným. To isté môžeme urobiť my, ak máme k sebe rovnaký postoj, aký má Ježiš k sebe.

A aký je ten úžasný prísľub? Pretože sa Ježiš pokoril a stal sa služobníkom, Boh Otec ho veľmi povýšil a dal mu meno, alebo titul, nad všetky ostatné. My sme však s Kristom zjednotení! Sme kresťania. A keďže máme podiel na jeho smrti a zmŕtvychvstaní (pozri včerajšiu úvahu), máme podiel aj na jeho duchovnom živote – a zdieľame aj odmeny. Preto dostávame aj každé duchovné požehnanie v Kristovi Ježišovi.

Prečítaj si znovu pomaly a niekoľkokrát dnešné Božie slovo. Pros Ducha Svätého, aby ti dal rovnaký postoj, ako má Ježiš Kristus. Uvedom si svoje myšlienky a pocity. Keby si sa práve teraz modlil k Otcovi, ako by si sa modlil? Myslíš si, že by sa aj Ježiš modlil tú istú modlitbu? Ak nie, zamysli sa opäť nad dnešnou staťou. Pros Ducha Svätého, aby ti dal modlitbu, ktorú by sa modlil Ježiš.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 02.11. 2020.

Vložiť komentár

Pondelok

„Svätý Pavol nás učí, že sme zjednotení s Kristom. Nejeden kresťan si myslí, že on je jedna osoba a Ježiš je druhá osoba. Podľa Pavla však tento pohľad nie je správny. Ako sme zjednotení s Kristom? No, v prvom rade, zdieľame jeho smrť. Rovnako ako Ježiš zomrel, zomrelo aj naše staré ja, keď sme boli pokrstení. Veríš tomu? Ak áno, budeš inak reagovať na svoje hriechy a chyby. Namiesto obviňovania sa a pocitu viny alebo hanby sa môžeš zachovať inak. Tieto skutky patria starému človeku, ktorý zomrel. Takže sa ich môžeš zrieknuť a ďakovať Ježišovi, že si zomrel hriechu. Rozmýšľam o tom takto: Moje nové ja nie je od prirodzenosti hriešnikom. Moje staré ja je mŕtve, ale v srdci mi ostali určité pravidlá, ktoré si tam moje staré ja zapísalo. Tieto pravidlá ma vedú k hriechu. Preto, ak zhreším, potrebujem určiť pohnútku, ktorá ma doviedla k hriechu. Následne sa môžem vzdať tejto starej pohnútky a požiadať Ducha Svätého, aby premenil moje srdce a daroval mi jeho pravdu. Takto zo zlého skutku vznikne niečo dobré.

Po druhé, sme zjednotení s Kristom v jeho zmŕtvychvstaní. Rovnako, ako bol Ježiš po svojej smrti vzkriesený k novému životu, je aj naše nové ja vzkriesené k novému duchovnému životu v jednote s Kristom. Veríš tomu? Ak áno, budeš vedieť, že Kristus je v tebe skrze jeho Ducha a že ty si v ňom ako súčasť jeho Cirkvi. Keď sa manžel a manželka zosobášia, stane sa z nich jedna osoba (jedno telo). Už nie sú dvaja. Podobne má Kristus Cirkev ako svoju nevestu. Sviatosťou birmovania sa stávame plnohodnotnými členmi Cirkvi. Týmto spôsobom sme zjednotení v obnovenom živote.

Keď kresťania skutočne uveria úžasnej pravde svojej viery, sú veľmi šťastní. Predstav si, že by človek bol pokrstený (zomrel s Kristom) a pobirmovaný (zjednotený s Kristom prostredníctvom Cirkvi), ale stále by upadal do svojho obvyklého hriechu. Problém spočíva v presvedčeniach, ktoré má tento človek zapísané v srdci. Nevykorenil pravidlá, ktoré tam vpísalo jeho staré ja. A ďalej, predpokladajme, že táto osoba fyzicky zomrie bez toho, aby svoje hriechy vyznala. Zavrhne ju Ježiš? Nezavrhne, pretože je s ňou zjednotený. No ak by ju prijal do neba s jej starým srdcom, nebola by požehnaním pre tých, ktorí tam už sú. Čo sa teda dá robiť? Takáto duša odíde na duchovné miesto – trochu pripomínajúce nemocnicu – kde sa môže premieňať. Hovoríme tomu očistec. Nie je to zlé miesto, je to miesto uzdravenia. Keď sa srdce tejto osoby zbaví všetkých presvedčení a pravidiel starého človeka, čaká ju nebo. Dnes je sviatok všetkých verných zosnulých. Môžeme sa modliť za tých, o ktorých vieme, že sú fyzicky mŕtvy, ale ešte nemusia byť v nebi. A naše modlitby určite pomôžu urýchliť proces ich premeny.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 01.11. 2020.

Vložiť komentár

Nedeľa 1.11.2020

„Dnes je sviatok Všetkých svätých, deň keď oslavujeme tých, ktorí nás predišli a sú u Boha v nebi. Vytrvali v životných skúškach a súženiach a teraz v nebi oslavujú Boha.

V minulosti ľudia písali listy a zostavovali dokumenty a pečatili ich voskovou pečaťou. Pečať bola znakom vlastníctva, garantovala autenticitu a chránila obsah. Anjel dostal príkaz, aby označil služobníkov Boha Božou pečaťou, aby mohli uniknúť nastávajúcemu súdu. Spolu s nimi tam bolo nespočetné množstvo ľudí zo všetkých kmeňov a národov, ktorí boli vykúpení Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním. Prešli si svojim ťažkým obdobím a spolu s ostatnými velebili Boha pred jeho trónom. Aj my môžeme velebiť Boha a spolu s nimi hovoriť ‘Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov.‘ To sú všetko vlastnosti Boha, za ktoré ho môžeme chváliť týmito alebo vlastnými slovami.

Ale ako môžeme my dobrorečiť Bohu? Slovo dobrorečiť v tomto kontexte znamená vzdávať mu česť a oslavovať jeho meno. Našou odpoveďou na jeho veľkosť a dobrotu je chváliť ho a velebiť, oslavovať to kým je a čo robí. Aké slová by si vedel nájsť, aby si opísal Otca alebo Ježiša alebo Ducha Svätého a akými slovami by si im mohol vzdávať česť a velebiť ich?

Keď dobrorečíme Bohu, zároveň dostávame od neho požehnanie. Ľudia často myslia na materiálne požehnanie a modlia sa za tieto veci. Ale požehnanie od Boha je oveľa väčšie. V kontexte týchto čítaní je požehnaním vedomie, že sme deťmi nášho Otca. Aká veľká je láska, ktorú Otec na nás vylial. Víta nás ako svoje deti. Je nezaslúžená ale slobodne darovaná; jeho milosť v akcii. A nimi naozaj sme. Je to akoby nám Ján znovu potvrdzoval naše postavenie. Naozaj veríme, naozaj vieme, že sme deťmi nášho nebeského Otca? Je to pravda.  

Niekoľkokrát som si kládla otázku ‘Kto som ja, aby som vyučovala?’ Raz keď som si kládla túto otázku, istá žena počas tichej chvíľky v rámci pobožnosti vyslovila slová z Listu Galaťanom 4 a Rimanom 8. ‘Si mojim dieťaťom adoptovaným do mojej rodiny.’ Inokedy to bolo ako keby Otec vdychoval do mňa slová ‘Moje dieťa‘. Viem bez pochybovania, že som jeho dieťa. Snáď by si si mohol položiť tú istú otázku a pýtať sa dovtedy, kým si nebudeš istý, kým naozaj si.

Blahoslavenstvá v Matúšovom evanjeliu je ťažké pochopiť zo svetskej perspektívy. Kto by chcel žialiť, byť chudobný v duchu a tak ďalej? Nie je lepšie byť silný, spoliehať sa na seba a ísť svojou cestou? To je predsa spôsob života podľa sveta. Ale my máme lepší spôsob, keď dôverujeme Bohu a veríme, že vo všetkých veciach koná pre naše dobro. Keď sme chudobní v duchu, spoliehame sa na neho. Keď žialime, dostaneme útechu. Keď ho hľadáme, on nás naplní. Ako jeho deti sme schopní zakúsiť jeho pokoj a prinášať ho do tohto zraneného a zraňujúceho sveta. Prežívať Otcovu prítomnosť v našich životoch je ten najpožehnanejší stav. 

Milovaní, ste deťmi Boha. Príjmite jeho pokoj.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 30.10. 2020.

Vložiť komentár

Piatok

„Dnešné čítanie z Listu Filipanom začína prekvapujúcim veršom. “Pavol a Timotej, služobníci Krista Ježiša, všetkým svätým v Kristovi Ježišovi, čo sú vo Filipách…” Niektorí ľudia si myslia, že kresťania sú nasledovníci Ježiša Krista, ale Pavol sám seba opísal ako otroka. Aký je rozdiel medzi otrokom a nasledovníkom? Otrok nemá žiadne právo na svoju vlastnú vôľu, ale nasledovník sa rozhoduje, koho bude nasledovať. Pavol rozpoznal túto pravdu. My sme si nevybrali Ježiša, to on si vybral nás. Aj keď si myslíme, že sme si ho vybrali zo slobodnej vôle, bolo to neodvratné. Ako je to možné? Boli sme stvorení s predispozíciou viery. Keď sme počuli Ježišove povolanie v našom živote, prirodzene sme odpovedali podľa prirodzenosti, ktorú nám dal náš Stvoriteľ. 

Každá ľudská bytosť má pravidlá vo svojom srdci, ktoré podmieňujú ako bude reagovať v každej situácií. Budeme vždy nasledovať tieto pravidlá. Väčšina týchto pravidiel bola napísaná ľudskými bytosťami keď boli ešte mladí, v dôsledku istých okolností, a zostávajú s nami celý život. Avšak existuje niekto, kto nám môže prepísať tieto pravidlá a dať nám nové prežívanie života. Tou osobou je samozrejme Ježiš. On môže nahradiť naše pravidlá tými jeho. Toto je proces posväcovania. V tomto procese je on našim Pánom; čo znamená, že my sme jeho otroci. 

Každý, kto verí vo svojom srdci, že Ježiš je Pán, a vyznáva svojimi ústami, že bol vzkriesený z mŕtvych, je zachránený. Zachránený od čoho? Zachránený od otroctva zlého balíka pravidiel! V čítaní z Lukášovho evanjelia Ježiš konfrontoval ľudí, ktorí boli otrokmi zlého balíka pravidiel.  Boli to farizeji a zákonníci. Ježišovým zámerom nebolo ich kritizovať, ale otvoriť oči ich srdca voči dôsledkom nasledovania zlého balíka pravidiel. Bola sobota a Ježiš stoloval v dome jedného z popredných farizejov. Farizeji sa držali prísne všetkých zákonov a ústnych tradícii židovského náboženstva. Judaizmus mal štyristo zákonov, ktoré boli v písme, a pridal si ďalších dvesto. Tieto zákony ovládali nielen náboženské zvyklosti, ale každý aspekt osobného života Židov. 

Tieto všetky farizeji dodržiavali. A verili, že nasledovaním všetkých týchto pravidiel sa stanú hodnými Mesiáša, keď príde. Ich cieľ bol dobrý, ale spôsob ako ho chceli dosiahnuť bol chybný.  Boli otrokmi Zákona. Ježiš uzdravil chorého muža pred ich očami v sobotu. Oni boli šokovaní. Ježiš práve verejne porušil Zákon. Mal by dostať trest podľa Zákona! Ale potom Ježiš poukázal na to, že by všetci porušili Zákon, ak by ich syn spadol do studne v sobotu. Všetci by ho isto vytiahli. Ježiš im ukázal, že nikto by sa nestal hodným Mesiáša tým, že by dodržiaval Zákon, lebo nikto ho nedodržiaval za každých okolností. To znamenalo, že nikto z nich by nedostal ten večný život, ktorý chceli. Ako by sa teda mohli stať hodnými Mesiáša? Ježiš im to ukázal. Ježiš sa vyhlásil za Mesiáša tým zázračným uzdravením. Nikto by nedokázal konať také skutky ako Ježiš, ak by nebol od Boha. Takže, farizeji, ak chcete dosiahnuť svoj cieľ, prestaňte nasledovať Zákon ako otroci, a nasledujte namiesto neho Ježiša. 

Mnohí ľudia si stále myslia aj dnes, že nábožná spravodlivosť znamená vždy urobiť všetko správne. Ale tak to nemôže byť, lebo potom by nebol nikto spravodlivý. Ale ak Božia láska vojde do srdca človeka, stane sa milujúcim človekom. To je to isté ako povedať, že sa stal takým človekom ako Ježiš. Stane sa otrokom lásky. Ježiš robil iba to, čo videl robiť svojho Otca, a Boh je láska. Mysli na niekoho, kto potrebuje dnes prijať trochu lásky. Môže to byť priateľ, nepriateľ, alebo úplne neznámy človek. A daj mu malý darček, buď k nemu láskavý, modli sa s ním alebo sa len teš z jeho spoločnosti. V túžbe toto robiť si hodný Mesiáša, pretože si taký ako on. Ako to povedal Pavol, si jedným zo svätých v Kristovi Ježišovi.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 28.10. 2020.

Vložiť komentár

Streda

„Patríte do rodiny alebo ste hosťom? Moja dcéra pozerala na svoju skupinu na Facebooku. Nejaká mama mala trojročné a trojmesačné dieťa. Niet divu, že bola unavená. Jediný spôsob, ako to trojmesačné dieťa mohlo spať, bol, že ležalo na nej alebo v šatke. Mama veľmi málo odpočívala. Na návštevu prišla mama mamy a bola nahnevaná, že jej dcéra šla spať tak skoro a netrávila čas s ňou. Mama sa pýtala skupiny, kde by mali byť jej priority. Boli rôzne odpovede, ale väčšina ľudí sa vyjadrila, že by sa mala porozprávať so svojou mamou o tom, či je rodina alebo hosť. Rodina vás prijíma takých, akí ste, pomáha, povzbudzuje, podporuje a sleduje, čo treba robiť. Prichádza často: patrí sem. Hostia potrebujú obsluhu a spoločnosť a všetko má byť pripravené, keď prídu. Pozvaní sú iba zriedka, keď je vhodný čas. Môžu sa cítiť izolovaní a obídení.

Sme pozvaní, aby sme boli rodinou; nie cudzinci alebo ľudia idúci okolo alebo hostia (jeden preklad skutočne používa slovo „hostia“). Sme súčasťou Otcovej domácnosti, jeho rodiny. Sme vítaní, máme svoje miesto pri stole, je tu láska, útecha, prijatie, česť a hodnota.

Každý z nás je nevyhnutný a potrebný na budovanie Božej cirkvi a základným kameňom je Kristus. Základný kameň určuje veľkosť a tvar budovy a je prvým položeným kameňom. Každý je v súlade s Kristom. Jeho život je vzor, ​​ktorým sa riadime; teda láska služobníka. V tejto rodine sme budovaní spoločne a transformovaní, aby sme boli ako Kristus.

Ste rodina alebo ste hosťom? Ježiš nás pozýva, aby sme boli rodinou a kráčali v jeho šľapajach.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 27.10. 2020.

Vložiť komentár

Utorok

„Mesto Efez založili grécki kolonisti na západnom pobreží dnešného Turecka. Bolo dôležitým prístavom, ale známe bolo najmä preto, že sa tam nachádzal jeden zo siedmich divov starovekého sveta – Artemidin chrám. Artemis bola rozporuplná bohyňa. Bola mýtickou panenskou bohyňou čistoty aj pôrodu a tiež bola lovkyňou. Efez bol baštou jej kultu, takže duchovné základy Efezu boli ženské aj agresívne zároveň. Starogrécki historici neskôr založenie mesta pripísali kráľovnej Amazoniek. Moderné feministky by možno s vyznávačmi Artemis sympatizovali.

Pavol teda písal mestu, ktoré vyvyšovalo ženy viac, než bolo v starovekom svete bežné. Vyzval kresťanských bratov a sestry, aby si navzájom boli podriadení. To znamená, že muži majú slúžiť ženám a ženy majú slúžiť mužom. Ako to má vyzerať? Vicki a ja sme veľmi odlišní ľudia. Niektoré veci, ktoré sú pre ňu dôležité, pre mňa nie sú až také dôležité. V takýchto veciach sa riadim vôľou Vicki. Iné veci sú zas dôležité pre mňa, ale pre ňu nie. Vtedy sa Vicki riadi mojou vôľou. Niektoré veci považujeme obaja za dôležité. Vtedy nerobíme nič, kým obaja nie sme spokojní s navrhovaným postupom. Jednota je dôležitejšia, než presadzovanie vlastnej vôle. Sme si navzájom podriadení.

V súvislosti so vzájomnou podriadenosťou dáva Pavol manželským párom dve odporúčania. Najťažšia úloha pripadá mužovi: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev.“ A: „Milujte svoju ženu tak, ako milujete svoje vlastné telo.“ Kto to dokáže? Iba človek, ktorý sa vo svojom srdci stal napodobňovateľom Krista. Manželkám Pavol hovorí iba: „A manželka nech si ctí muža.“ V čom je teda problém? Príliš veľa manželov očakáva od svojich manželiek poslušnosť bez toho, aby si plnili svoju úlohu – nie sú napodobňovateľmi Krista. Kto berie do úvahy iba polovicu tohto učenia, prekrúca pravdu. To potom poškodzuje vzťah medzi manželom a manželkou. Ale tam, kde manžel skutočne miluje svoju manželku tak, ako Kristus miluje Cirkev, nie je pre manželku problém rešpektovať ho a podriaďovať sa mu.

Na záver Pavol ponúka zhrnutie svojho učenia tak, aby sa bolo možné vyhnúť dvom problémom, ktorým čelia mnohé manželské páry. Po prvé, vyrovnáva sa s prístupom nadradenosti niektorých mužov slovami: „Miluj svoju manželku ako seba samého.“ Po druhé, vyrovnáva sa s prístupom nadradenosti niektorých žien slovami: „Manželka nech si ctí muža.“

Týmto spôsobom Pavol jasne prehovára k cirkvi v Efeze. A pretože Artemidina kultúra sa podobá modernej feministickej kultúre, hovorí aj dnes jasne k mnohým ľuďom, mužom aj ženám.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 26.10. 2020.

Vložiť komentár

Pondelok 26.10.2020

„V roku 2002 boli na trh uvedené nové eurové bankovky a mince. Euro sa stalo takou bežnou súčasťou života, že sa zdá, akoby tu bolo odjakživa. Ťažko si vieme predstaviť, že by mohlo zmiznúť rovnako rýchlo, ako sa objavilo. Odvtedy uplynulo 18 rokov. Žena v dnešnom evanjeliu bola osemnásť rokov, celú jednu generáciu, spútaná zlým duchom. Poznali ju ako zhrbenú ženu. Čo však bolo horšie – Židia verili, že fyzické utrpenie znášala v dôsledku hriechu. Bola to hriešnica! Napriek tomu prišla do synagógy, aby si vypočula Ježiša. Pochybujem, že tam bola vítaná, no napriek tomu prišla a počúvala.

Ježiš ju zbadal a vyhlásil: „Žena, si oslobodená od svojej choroby.“ Ježiš nepovedal: „Uzdravujem ťa.“ Jednoducho povedal: „Si slobodná.“ Ježiš vyslovil duchovnú pravdu. Žena mohla slobodne vstúpiť do synagógy a počúvať. Krátko nato sa jej fyzický svet zosúladil s duchovným. Už nebola chorá, už nebola hriešnica. A koho chválila za svoje zázračné uzdravenie? Oslavovala Boha. Mysleli by ste si, že sa všetci radovali. Nie! Keď vošla, vedúci synagógy nad ňou nemal žiadne zľutovanie a nemal ho ani vtedy, keď bola uzdravená. Obvinil ju z porušenia Zákona, keďže sa prišla nechať uzdraviť v sobotu. Mala prísť v iný deň. Ako ľahko svetskí ľudia obviňujú obeť. Ako ľahko obviníme chorého z hriechu, alebo znásilnenú ženu, alebo okradnutého boháča. Nebeské kráľovstvo však nie je kráľovstvom viny, je kráľovstvom vďakyvzdania.

Ježiš videl duchovný svet. Vedel, že ženu spútal satan, takže ju môže vyslobodiť jedine Boh. Vedúcemu synagógy sa pokúsil ponúknuť duchovný pohľad. Bolo správne, že bola oslobodená v sobotu. Posledný verš dnešného evanjelia ukazuje úžasnú pravdu. Duchovný svet je pánom fyzického sveta, nie naopak. Ježišove slová duchovnej pravdy zahanbili všetkých jeho odporcov. A celý zástup sa radoval zo skutkov, ktoré konal.

Takže, ku ktorému kráľovstvu sa prikláňa tvoje srdce? Láka ťa niekedy obviniť obeť? Keď Donald Trump ochorel na Covid, pomyslel si si, že to bola jeho chyba? Alebo keď sa po pár dňoch zázračne dostal z nemocnice, oslavoval si Boha? Keď sa vírus objavil v meste Wu-chan, obviňoval si Číňanov kvôli ich trhu so živými zvieratami? Alebo si oslavoval Boha za to, že sa celý svet zjednotil proti spoločnému nepriateľovi?
Ak rozpoznáš, že si obviňoval obeť, rob pokánie a požiadaj Ducha Svätého o nové srdce a nový pohľad.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 25.10. 2020.

Vložiť komentár

Nedeľa 25.10.2020

„Kniha Prísloví v kapitole 16,2 hovorí,  ‘Človeku sa môže zdať, že sú jeho cesty čisté napospol, ale Pán je ten, čo posudzuje pohnútky.’ Toto príslovie ukazuje, že nebeské kráľovstvo má úplne iné priority než tento svet. V očiach sveta spravodlivosť pozostáva z robenia správnych vecí. Ale v nebeskom kráľovstve ide o to, či máme správne pohnútky pre to, čo robíme. Dnešné čítania nám veľa hovoria o pohnútkach, ktoré Otec schvaľuje, a o pohnútkach, ktoré sú pre neho sklamaním.

Hovoria nám, aby sme nesužovali a neutláčali cudzincov, ale prečo? V očiach sveta to znamená, že nemáme byť neláskaví alebo nenávistní voči ľuďom, ktorí nie sú ako my, alebo ich zneužívať. Ale to nie je ten motív, ktorý si Otec želá. Hovorí Izraelitom, ‘Aj vy ste boli cudzincami v Egypte.’ Inými slovami, Mali by ste mať súcit s týmito ľuďmi, lebo viete aké to je. Celé Božie kráľovstvo je o vzťahoch založených na spojení sŕdc. A s ľuďmi sa môžete spojiť na úrovni srdca, ak ste s nimi zdieľali ich utrpenie.

Hovoria nám, aby sme nekrivdili žiadnej vdove ani sirote. To znamená, že nemáme používať moc voči bezmocným, ale prečo? V očiach sveta to znamená nebyť krutí alebo nemilosrdní voči tým, ktorým nemá kto pomôcť. Ale v nebeskom kráľovstve je ten dôvod iný. Pán bude určite počuť ich nárek. A bude nešťastný, lebo ich miluje. Takže lekcia je taká, že ak skutočne milujeme Boha, potom budeme milovať aj tých, ktorých on miluje. Aj my sme boli kedysi sirotami, ale potom sme sa v našich srdciach stali Božími deťmi. Takže láska vystiera ruky na pomoc vdovám a sirotám, aby sa aj oni stali Božími deťmi; a medzi nimi a nami bude rásť spojenie sŕdc.

Ježiš nám v Matúšovom evanjeliu hovorí to isté. Ktoré prikázanie je najdôležitejšie? Miluj Boha, miluj svojho blížneho a miluj seba samého. Inými slovami, nech je tvojim cieľom byť požehnaním a byť požehnaný. Prečo je láska najlepšou pohnútkou? Pretože nič tak účinne nebuduje spojenie srdca s iným človekom ako láska. Niektorí ľudia sú požehnaním, ale nie sú požehnaní. Namáhajú sa v službe druhým, ale nemajú z toho radosť. Toto nebuduje spojenie sŕdc. Iní sú požehnaní, ale nie sú požehnaním. Robia to, čo chcú, ale pritom zraňujú druhých. Tým sa tiež nepodarí vybudovať spojenie sŕdc. Ale Božie deti sú požehnaním pre Boha a sú ním požehnané, lebo majú spojenie na úrovni srdca. A naopak, stávajú sa požehnaním, nakoľko sú požehnaní svojou láskou k druhým. Podľa Pavlových slov, ‘Vy ste napodobňovali nás i Pána.’ 

Teda každý, kto miluje Boha, bude zachovávať jeho slová (lebo to chce) a Otec príde k nemu. Tento druh lásky je základom, ktorý vedie k pokoju a šťastiu vo všetkých vzťahoch. Uvažuj o týchto čítaniach a uplatni ich na dva svoje vzťahy. Rozmýšľaj o dobrom vzťahu a obohať ho tým, že budeš dávať viac než dostávaš. Rozmýšľaj o zlom vzťahu a obohať ho požehnaním toho človeka. Solúnčania robili práve toto a stali sa tým známymi v celom Macedónsku a Grécku. Prečo? Lebo každý je hladný po láske a hladný po vzťahoch na úrovni sŕdc.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 23.10. 2020.

Vložiť komentár

Piatok

„Uvedomuješ si, že sú dva duchovné vplyvy, ktoré nás k sebe volajú? Máme slobodnú vôľu sa rozhodnúť, na ktoré volanie odpovieme. Svet, telo a diabol spolu kričia, manipulujú a zvádzajú nás uveriť, že nájdeme šťastie, ak ich budeme nasledovať. Ale akýkoľvek racionálny pozorovateľ ľudskej aktivity čoskoro dôjde k záveru, že toto je absolútne nepravdivé. Duch Svätý je malý tichý hlások pokoja, ktorý nás ťahá k viac hĺbavému životu. Rozjímanie o Božej láske ku svojim deťom vytvára to šťastie, po ktorom sme hladní. Ako hovorí slávny výrok sv. Augustína: “Ľudia sú nespokojní, kým nenájdu svoj odpočinok v Bohu.” Bolo to pravdivé vtedy, rovnako ako aj dnes. 

Efezania boli zmiešanou skupinou Židov a pohanov. Všetci reagovali na Ježišovo povolanie. Ale volanie židovských zákonov a tradícií pokúšalo Židov, aby sa oddelili od svojich pohanských bratov. Takže ich Pavol napomínal, aby žili spôsobom hodným ich povolania, ktoré prijali. Inými slovami, aby milovali svojich pohanských bratov a zostali s nimi v jednote. Deti žijú spolu v jednej rodine. Bolo by veľmi smutné, ak by jedno malé dieťa odsúdilo svojho malého brata a odmietalo by s ním jesť jedlo, ktoré im mama pripravila. Celá rodina by cítila tú stratu jednoty. Malé deti chápu jednotu lepšie ako dospelí. Nebeský Otec zjavuje malým deťom veci, ktoré dospelí nevedia prijať. 

Ježiš učil, že náš svet je svetom poriadku. Môžeme sa pozrieť na stvorenie a povedať, čo sa stane ďalej. V Anglicku západný vietor od Atlantiku prináša dážď, južný vietor z Afriky prináša teplé a suché počasie. Vieme si vysvetľovať fyzické veci pozorovaním. Duchovný svet nie je o nič menej usporiadaný, ale ľudia, ktorí nemajú duchovné vnímanie ho nedokážu vidieť. Ak komunita nasleduje volanie súdenia a rozdelenia, bude tam veľa poškodených vzťahov. Ale ak nasledujú volanie lásky, budú spolu šťastní. Ježiš nás všetkých povzbudzuje, aby sme sa zmierili so svojimi bratmi a sestrami. Uplatňovanie zákona vždy vedie k zničeným vzťahom. A zničené vzťahy nevytvárajú šťastie. Ale znášanie sa navzájom v láske áno. 

Požehnaný si, Otec, Pán neba a zeme. Ty si zjavil tajomstvá kráľovstva maličkým.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 21.10. 2020.

Vložiť komentár

Streda 21.10.2020

„Kedysi sme hrávali tajomné hry o vražde, kedy sme pozývali priateľov na večeru. Každý dostal úlohu a museli sme zistiť, kto je vrah. Keď sa pozriem späť, nie som si istá, čo ma na tom lákalo, okrem toho, že sme spoločne s priateľmi pri večeri trávili čas. Možno máte radi mysteriózne romány alebo filmy o vraždách a snažíte sa prísť na to „kto to urobil“.

V Biblii je veľa tajomstiev. Dobrých tajomstiev. Všetky budú zjavené v ustanovenom čase a všetky budú pre naše požehnanie. Tajomstvo zjavené Pavlovi bolo skryté v starozákonných časoch. Bolo naznačené v Genezis 12, 3, keď Boh sľúbil Abrahámovi, že vďaka nemu budú požehnané všetky národy. A tiež v prisľúbení Izaiáša 49,6 o spáse pre všetkých ľudí. Ale je to väčšie ako toto. Sme zjednotení, aby sme vytvorili jedno telo, jednu cirkev bez sociálnych, rasových alebo duchovných bariér.

Dávid uctieval Boha a miloval ho. Chcel pre Boha vybudovať stály domov, ale táto výsada bola daná Šalamúnovi. Dávid dohliadal na zhromažďovanie potrebného materiálu. Nešetrili sa nijaké náklady. Bolo tam veľa zlata, striebra a bronzu so všetkým v tej najvyššej kvalite. Šalamúnov chrám bol známy svojou nádherou. Ale nevydržalo to. Keď boli Židia vzatí do exilu, chrám bol zničený.

O nejaký čas neskôr chrám nanovo postavil Nehemiáš a iní. Tí, ktorí si pamätali na prvý chrám, pri porovnaní týchto dvoch plakali. Druhý chrám, hoci bol skvelý, sa nevyrovnal tomu prvému. Ale tento chrám bol tiež zničený, keď Rimania v roku 70 po Kr. zaútočili na Jeruzalem.

Žiadne fyzické obydlie, bez ohľadu na to, aké nákladné, nebolo pre Boha dostatočne trvalé. Boh si teda vybral lepší chrám; vybral si teba a mňa. „V Kristovi“ sa všetci premieňame, aby sme sa stali Božím príbytkom. Do našich sŕdc vložil večnosť. Sme veľkolepejší, slávnejší a trvalejší než ktorýkoľvek z tých dvoch bývalých chrámov.

Boží chrám sa stavia kameň po kameni v úzkom spojení. Zanechajme teda čokoľvek, čo spôsobuje rozdelenie a nepriateľstvo. Prestaňme počúvať tých, ktorí chcú, aby sme sa postavili na jednu stranu, alebo tých, ktorí kritizujú alebo súdia. Spojme sa s tými, ktorých viera je ako naša, ale ktorých prejav môže byť odlišný. Uznajme, čo nás odlišuje od ostatných, a snažme sa o zmier. Inými slovami, dajme bokom svoje rozdiely a buďme zjednotení v láske a v pokoji. Existujú nejaké kroky, ktoré by ste mohli podniknúť, aby ste to dosiahli?“