Archív značiek: Ježiš

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 19.10. 2020.

Pondelok 19.10.2020

„Predstav si, že si bol v kostole v Efeze, keď Pavol vyučoval. Zdržal sa tam iba krátko, asi tri mesiace. Ďalšiu prácu prenechal Apolovi, Akvilovi a Priscile. Ale počas troch krátkych mesiacov učil – najskôr v synagógach, potom v celom meste. Získal toľko učeníkov, že Efez sa stal vodcom siedmich cirkví v západnej Ázii (moderné Turecko). Predstav si, ako sa vezieš na vlne nadšenia z tohto veľkého prebudenia. Čo to bolo, čo za taký krátky čas spôsobilo zmenu v srdciach tisícov ľudí? Každá veľká zmena v myslení ľudí má svoju tému alebo dominantnú myšlienku. Na väčšine územia Spojeného kráľovstva bol za posledných šesť rokov témou Brexit – celoplošná zmena v postojoch k EÚ. Takéto zmeny predstavujú v dejinách zlomové momenty. V čom spočíval ten v Efeze?

Pavol učil Efezanov toto: Kedysi ste boli mŕtvi vo svojich hriechoch a mŕtvi pre Boha. Všetci sme boli mŕtvi! Boh však úplne zmenil našu situáciu. Priviedol nás k životu v Kristovi. Sme živí pre Ducha a živí pre Boha. Pre ľudí, ktorí sa chceli vyhnúť bolesti alebo smrti v posmrtnom živote, to boli skvelé správy. Pavol písal Efezanom z väzenia v Ríme, ale smrti sa neobával, pretože vedel, že už vlastní večný život. Túto skutočnosť vo svojom liste pripomenul aj Efezanom.

Opäť si predstav, že si v Efeze, keď sa číta Pavlov list. Pociťoval by si smútok z jeho okolností, ale radosť z toho, že sa vôbec nebojí. Kde bol Pavol? No, bol v Ríme… alebo nie? Všimni si pozorne nasledujúcu časť jeho listu: „…keď sme boli pre poklesky mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení! – spolu s ním nás vzkriesil a spolu s ním nás uviedol na nebeský trón v Kristovi Ježišovi.“ Takže sa opäť pýtam: Kde bol Pavol? Fyzicky sa nachádzal v Ríme, ale duchovne bol v Kristovi, s Bohom, v nebi! Toto je tá úžasná vec na večnom živote! Aby sme sa dostali do neba, nemusíme fyzicky zomrieť. Zomreli sme svojim hriechom, a tak už sme v nebi v Kristovi, sediaci po pravici Boha Otca.

Efezania, ktorí uverili Pavlovi, považovali nebo za niečo, čo im už patrí. Jedinou vecou, ktorá ostávala pre budúcnosť, bolo zanechať fyzické telo na Zemi a naďalej si užívať jednotu s Bohom v nebi. Takto si možno vysvetľovali slová: „…buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na Zemi.“ Dospeli k záveru, že nebo a zem majú svoj prienik v osobe Ježiša a všetkých, ktorí sú s ním zjednotení. Toto je pre mňa zároveň vysvetlením skutočnosti, že sa toľkí raní kresťania vôbec nebáli smrti.

Možno uvažuješ rovnako ako Efezania. Ak áno, budeš sa radovať zo svojho večného života. Ak nie, pouvažuj s pomocou Ducha Svätého nad dnešným čítaním. Uvedom si všetky prekážky, ktoré ti bránia prijať v srdci túto pravdu. Keď môj počítač správne nefunguje, pravdepodobne bude potrebné aktualizovať operačný systém. Keď nefungujeme tak, ako fungoval Kristus, je to preto, lebo potrebujeme, aby Duch Svätý prepísal pravidlá v našich srdciach. Polož si túto otázku. „Kde som teraz?““

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 18.10. 2020.

Nedeľa 18.10.2020

„Toto čítanie z Knihy proroka Izaiáša je pre mňa veľmi prekvapujúce. V tomto čítaní Izaiáš dáva posolstvo Kýrovi Veľkému, kráľovi Perzie (terajší Irán). Jednou z prvých vecí, ktoré Kýros vykonal, keď sa stal kráľom, bolo ukončenie zajatia Židov, ktorých našiel v Babylone. Ba ešte viac, nariadil znovuvybudovanie chrámu v Jeruzaleme a poslal veľa peňazí na zaplatenie tohto projektu. Vrátil tiež všetky posvätné nádoby, ktoré boli odnesené z prvého chrámu. Prečo by mal nový kráľ obrovskej ríše venovať takú pozornosť zotročenému národu? Lebo aj keď nebol Židom, mal priazeň Boha Židov, a on to vedel. Ako? Lebo tak to prorokoval Izaiáš a on tomu uveril. Jozef Flávius, staroveký historik Židov, zaznamenal, že Kýros čítal o tomto proroctve v dokumentoch, ktoré boli nájdené v Babylone. Takže Kýros je starozákonným príkladom nežida, ktorý mal Božiu priazeň. A ešte akú priazeň! Bol schopný podmaniť si národy a kráľov a kým mu to Izaiáš nepovedal, ani nevedel, že to všetko pre neho robil Boh. A on uveril Izaiášovi. To mi pripomína ninivského kráľa, ktorý uveril tomu, čo mu povedal Jonáš a tak zachránil mesto.

Možno si v niektorom období svojho života zažil veľký úspech alebo priazeň. Možno si v tom čase nemal žiadny vzťah s Bohom Otcom. Vzdávaš teraz za to Bohu slávu a česť? Môžeš byť ako Kýros a vzdávať vďaky za pomoc a priazeň, ktoré si dostal bez toho, aby si si to všimol a bez toho, aby si o to požiadal? Kráľov Ninive a Perzie si vyvolil Boh, ktorého nepoznali. Milosť tu bola dávno pred Ježišom. Členovia solúnskej cirkvi boli tiež vyvolení. Pavol im pripomína, ako boli vyvolení; slovom evanjelia, mocou a Duchom Svätým. To sú tri znamenia Božej priazne. Vyvolení ľudia veria Božiemu slovu, vidia ho pôsobiť s mocou na pretváraní svojich životov a sú vedení Duchom Svätým. Potom, ako píše Matúš vo svojom evanjeliu, vyvolení budú žiariť ako svetlá vo svete.

Možno si pomyslíš, že ty nežiariš ako svetlo vo svete. Ak je to pravda, môže to byť z jedného z nasledujúcich troch dôvodov. Buď neveríš všetkým tým dobrým veciam, ktoré si Otec o tebe myslí; alebo pravidlá v tvojom srdci bojujú proti tvojej schopnosti byť požehnaný a byť požehnaním; alebo nedokážeš rozpoznať vnuknutia Ducha Svätého, ktoré šepká do tvojho myšlienkového sveta. Ale buď povzbudený. Kýros Veľký vôbec nepoznal Boha, ale získal si jeho priazeň, lebo uveril slovám niekoho, kto Boha poznal. Na svojej ceste môžeš získať pomoc, ak budeš načúvať ľuďom, ktorí žiaria ako svetlá vo svete. Vo svojom srdci im môžeš byť synom alebo dcérou a vo svojom čase sa ich viera môže stať tvojou vierou. Premýšľaj o týchto čítaniach a pozri, či by si niekoho nechcel poctiť tým, že sa staneš vo svojom srdci jeho synom alebo dcérou.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 08.09. 2020.

Utorok 8.9.2020

Boli sme na dovolenke v Škótsku, navštívili sme starobylé hrady a čítali sme o kráľoch a ich kráľovstvách. Králi hľadali moc, slávu a veľkosť. Väčšina z nich sa narodila ako privilegované osoby, ktoré svojich poddaných používali na to, aby dosiahli vytúženú moc a prestíž. Bojovali sa početné bitky, vyhasínali mnohé životy. Micheáš, spolu s mnohými ďalšími starozákonnými prorokmi, predpovedal príchod Ježiša, ktorý bude iným typom kráľa. Hovorí nám tri veci: Po prvé, vládca celého Izraela bude pochádzať z bezvýznamného miesta. Po druhé, tento vládca, tento kráľ, bude ako pastier, ktorý sa stará o svoje ovce a chráni ich. Po tretie, jeho veľkosť bude známa všade a prinesie pokoj. Aký kontrast s bojujúcimi kráľmi v Škótsku a inými ľuďmi, ktorí v dnešnej dobe hľadajú moc a veľkosť!

Matúš používa svoje evanjelium na to, aby opísal, kým Ježiš je a aká je jeho úloha. Začína jeho históriou. Je potomkom Dávida a Abraháma a ako taký plní sľuby dané obom týmto mužom. Je potomkom Dávida, ktorý bude sedieť na izraelskom tróne a vládnuť. Je potomkom Abraháma, semena, prostredníctvom ktorého bude požehnaná celá ľudská rasa. Ukazujú to štyri ženy patriace k jeho predkom: tri boli pohanky a jedna bola vydatá za pohana. Tri z nich cudzoložili, len jedna bola bezúhonná. Možno tým Matúš chcel ukázať, že ľudské zlyhania a chyby nebránia spojeniu s Ježišom. Jeho narodenie bolo nadprirodzené, keď panna otehotnela. Boh sa stal človekom a prišiel, aby bol s nami. Emanuel – Boh je s nami. Aký rozdiel oproti pozemským kráľom, ktorí sú iba ľuďmi, vzdialenými a nedostupnými!

Nakoniec nám Matúš hovorí o Jozefovi, spravodlivom mužovi. Opísal ho ako syna Dávida, človeka podľa Božieho srdca. Muža so slúžiacim srdcom, plného starostlivosti a súcitu, ktorý sa dobre správal k tým, čo s ním zaobchádzali zle. Hoci mohol Máriu nechať ukameňovať za zjavnú zradu, uprednostnil milosrdenstvo pred zákonom.

Ako teda môžeme nasledovať Ježiša a Jozefa? Akokoľvek malé a nepodstatné sú naše začiatky a akokoľvek nedôležito sa cítime, s Pánovou pomocou sa môžeme dostať do úžasných duchovných výšok. Sme povolaní, aby sme mali slúžiace srdce a aby sme si uvedomovali, že vnesenie pokoja do určitej situácie je odrazom Ježišovej prítomnosti v nás. Taktiež, ak s nami niekto zle zaobchádza, môžeme sa – rovnako ako Jozef – rozhodnúť, že s touto osobou budeme zaobchádzať dobre. Žehnám vám, aby ste dokázali žiť svoje životy ako Ježiš a Jozef. Blahoslavení sú tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi – a tými skutočne sme.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 03.09. 2020.

„Dnes je dôležitý deň pre anglickú cirkev; je to deň pápeža Gregora Veľkého. Bol prvým mníchom, ktorý sa stal pápežom. Mal súcit s niektorými anglickými deťmi, ktoré predávali v Ríme ako otrokov, a rozhodol sa zachrániť anglický národ.

Angličania boli kedysi pohanskými útočníkmi z Nemecka a Dánska a mali povesť extrémnych násilníkov. Vysídlili alebo zabili kresťanských Britov a zničili cirkev v oblastiach, ktoré dobyli. Viete si predstaviť, čo cítil svätý Augustín z Canterbury, keď ho pápež Gregor poslal na misiu zachrániť Angličanov? Veľmi sa bál; vlastne sa vrátil na cestu smerom do Ríma, keď prechádzal cez Galiu. Ale pápež Gregor ho nenechal vrátiť sa späť. Povedal: „Je lepšie nezačať dobrú prácu, než začať a vzdať sa pred koncom.“ Augustín z Canterbury tak priniesol evanjelium Angličanom v roku 582 AD a urobil tak pre milosrdenstvo a vytrvalosť pápeža Gregora Veľkého.

„Poďte za mnou, hovorí Pán, a urobím z vás rybárov ľudí.”

Čítanie z Lukáša je príbehom duchovného otca a syna. Rovnako tak je príbeh Gregora a Augustína príbehom duchovného otca a syna. V čítaní sa Peter podriaďuje Ježišovmu príkazu, aj keď si myslí, že je to strata času. Podriadenie znamená byť pod niekým a podporovať misiu niekoho iného, ​​najmä ak to nechcete. Augustín sa podriadil Gregorovej misii Angličanom. Peter sa podriadil Ježišovej autorite, aj keď Ježiš hovoril o rybolove! Peter si myslel, že je profesionálnym rybárom. Ježiš bol tesár. Čo vedel o rybolove? Ale Peter sa podriadil a úroda bola veľká.

„Poďte za mnou, hovorí Pán, a urobím z vás rybárov ľudí.”

Augustín aj Peter sa stali rybármi ľudí. Ale predtým, ako sa to mohlo stať, museli sa obaja podriadiť. Zmyslom celého bytia synom nášho Otca je stávať sa viac ako on. A aby sa to stalo, musíme odmietnuť naše vlastné súdy a prijať súdy nášho Otca; zvlášť keď to nechceme. To je nebeská múdrosť. Otec by aj z vás bezpochyby chcel urobiť rybárov ľudí. Najprv však musíte byť ochotní sa mu podriadiť. Ako to urobíte? Nabudúce, keď budete mať iný názor ako ten druhý, zastavte sa! Vypočujte si jeho názor a zmýšľanie za tým. Potom premýšľajte o svojom vlastnom stanovisku a pochopte zmýšľanie, ktoré je za tým. Potom pozvite tú druhú osobu, aby sa s vami modlila a hľadala Otcov názor. Alebo s tým choďte za svojim kňazom a požiadajte ho, aby s vami hľadal Otcovu vôľu. Každý spor sa môže stať krokom k duchovnej zrelosti. Svoje názory môžete zmeniť zmenou myslenia, na ktorom sú založené. Ako viete, kedy ste dospeli? Budete lepšími rybármi ľudí.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Nedeľa 23.8.2020

„Rímske mesto Cézarea Filipova bolo v biblických časoch najvzdialenejším kútom Izraela. Ak bola Galilea ďaleko od Jeruzalema, potom úplným okrajom Galilei bola Cézarea Filipova. Keď Ježiš dosiahol najvzdialenejší bod od Jeruzalema, položil otázku svojim učeníkom: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Alebo inými slovami: „Čo sme dosiahli všetkými našimi vyučovaniami a službou?“

Odpoveď bola zaujímavá. „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ Ľudia si zjavne mysleli, že Syn človeka má významné náboženské postavenie, ale nemohli uveriť, že by bol iný ako jeden z ich prorokov. Nepovažovali ho za väčšieho alebo odlišného od akéhokoľvek iného človeka narodeného zo ženy. Zlyhala teda Ježišova misia? Ježiš položil ďalšiu otázku. „A za koho ma pokladáte vy?“ Odpovedal Šimon Peter. „Ty si Kristus, syn živého Boha.“ Svedčil iba jeden muž, ale to stačilo. Keď sa nebeské pochopenie zakorenilo v jedinom človeku, rozšírilo sa z človeka na človeka. Semeno bolo zasiate a vyklíčilo. Bolo živé a prirodzene rástlo a rozširovalo sa. Ježišova misia bola úspešná.

Táto krátka konverzácia znamenala bod zlomu. Až do tej chvíle sa Ježiš vzďaľoval od Jeruzalema. V tejto chvíli sa otočil späť k Jeruzalemu, hoci vedel, že ho tam zabijú. Nikto však nemôže zabiť nebeskú múdrosť, ktorá už bola odovzdaná! Náš nepriateľ má iba lacnú kópiu. Klebety sa šíria ako ničivý požiar. Klebety sú však zlou kópiou nádherného originálneho daru, to znamená nebeskej zmluvy, ktorú zjavil sám Otec.

Peter bol blahoslavený (veľmi šťastný), pretože mu to zjavil Ježišov nebeský Otec. Peter sa potom stal zakladateľom cirkvi a prvým biskupom v Jeruzaleme. To je pre mňa veľmi povzbudivé. Keď som bol na dne, Otec mi dal pochopiť, že potrebujem dosiahnuť celý zámer, ktorý má On pripravený pre môj život. Rozhodol som sa predať svoj vysnívaný domov, dom, o ktorom som si myslel, že v ňom budem žiť celý svoj život. Bola to posledná vec, ktorú som chcel urobiť. Ale nebeská múdrosť je uprednostňovať potreby iných ľudí. Preto som veril v túto múdrosť, aj keď moje nádeje a sny boli proti nej. Keby som tak neurobil, nikdy by sme nemohli tak často cestovať. Otcov plán je vždy lepší ako môj.

Si na dne? Vzdialil si sa od svojho určenia tak ďaleko ako si mohol? Toto je miesto, kde prichádza nebeská múdrosť. A keď príde, budeš kráčať smerom k svojmu osudu a nikto nemôže zastaviť jej šírenie. Modli sa, aby ti Duch Svätý ukázal nebeský zámer tvojho života na Zemi. Získaj múdrosť a zdieľaj ju. Potom uvidíš, ako prichádza Božie kráľovstvo a jeho vôľa na Zemi tak, ako je v nebi.“

Umelohmotní muži

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto pätnásty

„Niektorí muži zahnali svoj tieň tak hlboko, že ho bezmála zničili. Urobili zo seba usmievavých, sladkých umelohmotných mužov, niekedy veľmi nábožných. Nie je na nich nič skutočného ani drsného. Sú moc dobrí, než aby boli skutoční. Vezmite si ako príklad muža, ktorý sa nedokáže rozčúliť na svoju manželku ani na nič iného. Všetok hnev v ich vzťahu potom musí niesť ona a tím sa z nej stáva archetypálna čarodejnica. On svoj hnev potlačuje – dokonca i keď neustále narastá -, pretože pobožne verí, že hnev je vždycky zlý a je pod jeho úroveň. Ten hnev je jeho tieňom. Ten muž vypadá dobre, jeho žena vypadá zle, ale kde je pravda? Takémuto mužovi by Ježiš mohol pokojne povedať: „Hľaď teda, nech svetlo v tebe nie je tmou“ (Lk 11, 35).

Utkávať sa s tieňom je hlavnou duchovnou úlohou života. Týmto zápasom získavame hmatateľné ja, ktoré môže byť všelijaké len nie umelohmotné. Zápas s vlastným tieňom vám dáva telo a krv. A ľudia vás potom skôr budú brať vážne, i s vašimi vadami na kráse.

Skutočne som zo životom zápasil?
Čo ma zvádza, aby som sa zápasu vyhýbal?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 241.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov


Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Štvrtok 20.8.2020

„Izraeliti išli svojou vlastnou cestou. Konali bez ohľadu na Božie zákony, konali mimo Božej svätosti a boli rozptýlení medzi národy. Otec však chcel obnoviť aj ich aj svoje meno. Sľúbil, že ich očistí a dá im nové srdce a nového ducha. Odstráni ich srdce z kameňa a dá im srdce z mäsa.

Boh sľubuje, že na nás naleje čistú vodu, zmyje všetky naše hriechy a obnoví našu radosť. Umožnil to, keď Ježiš zomrel na kríži. Nehľadá obete ani dobrý výkon alebo úspech. Nepotrebuje, aby sme niečo robili, ale hľadá jemné, nežné a otvorené srdce. Žiada nás, aby sme nezatvrdzovali svoje srdcia, ale držali ich otvorené.

„Zanechaj svoju minulosť.“ Tieto slová boli citátom z historickej drámy, ktorú som sledovala. Hlavnú postavu zradil jej bratranec. Bol pripravený zanechať minulosť a pohnúť sa vpred s obnoveným vzťahom. Jeho srdce bolo otvorené. Jeho bratranec mal niečo proti niekomu inému; minulosť ho stále držala. Jeho srdce bolo zatvrdené a zatvorené. Odpustí niekedy a zanechá minulosť? Urobil to, jeho srdce zmäklo a v rodine došlo k zmiereniu a obnoveniu vzťahov. Tento príbeh odráža podobenstvo v Matúšovi 18 o kráľovi, voči ktorému mali jeho sluhovia dlh.

Aj my môžeme mať mäkké a otvorené srdcia. Ježiš zomrel na kríži a medzi jeho poslednými slovami bolo „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“. Otec nám odpúšťa a Ježiš nás vyzýva, aby sme odpustili iným, tak ako bolo odpustené nám. Môžeme ostať zatrpknutí s tvrdými srdcami alebo môžeme odpustiť a prijať prísľuby jemného, nežného srdca.

Chcete zanechať minulosť a mať nové srdce? Potrebujete niekomu odpustiť?  Porozprávajte sa o tom s Bohom Otcom. Jeho láska vám pomôže zanechať minulosť.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Sobota 1.8.2020

„Herodes pôsobil ako mocný muž s veľkou autoritou, keďže bol kráľom, zatiaľ čo Ján bol bezmocný a v zajatí, pretože sa odvážil verejne hovoriť proti Herodesovi. Ale kto bol v skutočnosti slobodnejší?

Herodes žil v strachu. Bál sa rímskych autorít, keďže mohli ukončiť jeho vládu. Bál sa verejného odsúdenia jeho vzťahu s Herodiadou, ktoré nad ním vyniesol Ján Krstiteľ. Bál sa vzbury ľudu, ktorá mohla nastať, keby dal zavraždiť Jána Krstiteľa. Bál sa, čo si pomyslia ľudia po tom, ako dal svoj sľub. Neskôr musel žiť s výčitkami svedomia kvôli tomu, že dal zavraždiť Jána. Myslel si, že Ján sa vrátil v osobe Ježiša Krista. Herodes bol spútaný strachom a vinou. Napriek tomu, že bol v pozícii moci, bol to slabý muž. Reagoval pod tlakom, ktorý cítil od svojej manželky a zo strachu z názoru iných ľudí. Nemal odvahu verejne si priznať svoju chybu, ani cúvnuť a zmeniť názor. Všetci sme už niekedy v živote urobili zlé rozhodnutie, takže možno sa vieme s Herodesom stotožniť. Mal si odvahu odstúpiť od svojho rozhodnutia alebo napraviť neporiadok, ktorý si spôsobil? Bolo by vhodné poprosiť o odpustenie ľudí, ktorých tvoje rozhodnutie ovplyvnilo? Potrebuješ odpustiť sám sebe?

Ján, napriek tomu, že bol bol väzení, bol slobodný od strachu. Bol bezúhonným človekom, ktorý vyzval Herodesa tým, že hovoril s múdrosťou a pravdou; jeho slová často priťahovali Herodesa a chcel počuť stále viac. Ježiš uznal Jánovu veľkosť, keď povedal, že sa nenarodil zo ženy nik väčší, ako on. Si aj ty, tak isto ako Ján, povolaný hovoriť proti moci a nespravodlivosti? Ak áno, modli sa za Božie vedenie a načasovanie a za jeho slová, odvahu a múdrosť. 

Jánovi učeníci boli zarmútení a stratení, ale napriek tomu mali odvahu ísť a zobrať si jeho telo. Potom išli za Ježišom a povedali mu, čo sa stalo. Aj my sa môžeme v našich najtemnejších a najťažších momentoch obrátiť k Ježišovi a prijať útechu, ktorú potrebujeme.“

ZAMYSLENIE MANŽELOV HOXAROVCOV

Z Otcovho Srdca

Štvrtok 23.7.2020

Zlom v Ježišovom učení nastal, keď začal hovoriť v podobenstvách; príbehy so skrytým duchovným významom. Ježiš vysvetlil ich význam svojim učeníkom, ale pre neveriacich ostal skrytý. Skrytie pravdy pred neveriacimi bolo skutkom láskavosti. Znamenalo to, že nebudú odsúdení za odmietnutie toho, čomu nerozumejú. Tí, ktorí verili, to pochopili; bol to dar od Boha tým, ktorých srdcia boli otvorené pre prijatie posolstva.

Tí, ktorých srdcia boli zatvrdené kvôli klamlivosti hriechu a ťažkostiam so životom, nepočuli ani nevideli skryté pravdy. Židia zatvrdili svoje srdce, keď cestovali púšťou; pozri Žalm 95, 8. Reakciou ľudí na hádky a životné ťažkosti bolo zatvorenie srdca. My  robíme to isté. Keď sú naše srdcia tvrdé, je pre nás ťažké počúvať inú osobu a ťažké vidieť situáciu z jej pohľadu. Keď máme s Robertom rozdielny názor, sú chvíle, keď zavriem svoje srdce. Nikdy som si nebola vedomá svojho srdca, ale teraz spoznám, keď ho zavriem. Keď to urobím, vzťah medzi nami je napätý a vzdialený. Obaja poznáme, kedy sa to stane, a snažíme sa o obnovu.

Hriech klame a zavádza a pri každej príležitosti nám bráni, aby sme kráčali v pravde. Vidíme každú situáciu z vlastnej perspektívy, zaprisahávame sa a vpisujeme si do srdca zlé presvedčenia. Deje sa to pre našu ochranu, ale namiesto nej dochádza k oddeleniu a rozdeleniu.

Stalo sa vám nedávno, že ste zavreli srdce voči niekomu inému? Dokážete v tichej reflexii identifikovať svoje myšlienky, pocity a reakcie? Keď to niekedy robíme, spájame sa s tým, čo si myslíme o sebe samých. Napríklad „Som zlyhaním“, „Nikto mi nikdy nepomôže“, „Nič nefunguje“ … Možno to platilo pre vašu minulosť, ale nenechajte tieto presvedčenia určovať vašu budúcnosť. Modlila by som sa teda takto:

Ježiš, vzdávam sa svojho presvedčenia, že…

Odpúšťam každému, kto vložil toto presvedčenie do môjho srdca. (Možno tu budete musieť byť konkrétni.)

Ježiš, aká je tvoja pravda?“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca

#Ježiš #Pravda #VzdaťSa #Odpustiť #OdpustiťKaždému #Židia #Žalm95 #Podobenstvo #Podobenstvá #Srdce #ZatvrdenéSrdce #Hriech #KlamlivosťHriechu #ŤažkostiŽivota #Veriaci #HriechKlame #SomZlyhaním #NiktoMiNikdyNepomôže #NičNefunguje #Minulosť #Prítomnosť #Budúcnosť

ZAMYSLENIE MANŽELOV HOXAROVCOV

Z Otcovho Srdca

Sobota 18.7.2020

„Predstav si, že by ti hrozilo smrteľné nebezpečenstvo. Mocní nepriatelia by plánovali, ako ťa zabiť a boli by naozaj schopní to urobiť. Čo by si urobil? Na čo by si myslel? Väčšina ľudí by chcela utiecť a skryť sa. To je reakcia bezmocných ľudí. 

Možno viete, že v Severnom Írsku bola mnoho rokov vojna, kedy sa striedali obdobia pokoja a bojov. Dve skupiny ľudí sa nenávideli a každá z týchto skupín plánovala zničiť svojich nepriateľov. Vraždy, ničenie, tresty a bitky boli na dennom poriadku. Keď tam poslali armádu, pôvodne preto, aby ochránili katolícku menšinu, vojaci sa stali obeťami teroristických útokov. Nikto nemohol nájsť spôsob, akým by sa dalo zastaviť násilie. V tom čase sme pomohli tým, že sme poskytli domov utečencovi. Možno predtým aj on sám zabíjal ľudí, no teraz dostal ochranu pred hrozbami smrti. Vláda mu dala novú identitu, aby ho nikdy nenašli ľudia, ktorí sa mu vyhrážali. Poskytli sme mu ubytovanie, kým sa to celé zariadilo. Chcel zmiznúť, aby ho už nikto nikdy nenašiel.

Predstav si, že by si bol dosť mocný na to, aby si zmaril plány svojich nepriateľov. Mohol by si sa im postaviť na odpor, alebo podporiť tých, ktorí sa im postavili. Mohol by si získať podporu iných ľudí, až kým by si nebol mocnejší ako tvoj nepriateľ a tak by si zmaril hrozbu smrti, ktorou sa ti vyhrážali. Toto je reakcia mocných ľudí. 

Ale čo urobil Ježiš, keď proti nemu stál mocný nepriateľ? Mohol odísť niekam, kde by ho nikto nenašiel. Ale to by znamenalo ukončenie jeho úlohy na zemi predtým, než by bola hotová. Mohol sa vzoprieť svojim nepriateľom a poraziť ich presne tak, ako sa vzoprel Satanovi a porazil ho. Ale keby to urobil, už by nemohol položiť svoj život ako výkupné za hriešnikov. 

Namiesto toho uzdravil všetkých, ktorí to potrebovali a povedal im, aby o ňom nehovorili. Ježiš zázračne uzdravoval, ale nehľadal pri tom žiadnu slávu. Ukazoval, že je mocnejší ako hocijaká choroba, ale aj tak sa odmietol vzoprieť a poraziť svojich nepriateľov. Prečo by to urobil? Aby ukázal svetu, že jeho moc je vedená láskou a sebaovládaním. Ježiš nereagoval na okolnosti. Bol mocný, ale nepoužil túto moc, aby zmaril plány svojich nepriateľov. Ukazoval, ako sa správa náš nebeský Otec. 

Takže teraz máme na výber. Keď nám chcú ublížiť mocní ľudia, nepotrebujeme utekať a skrývať sa, ani sa im nemusíme vzoprieť a poraziť ich. Namiesto toho môžeme milovať a pomôcť každému, kto nás poprosí o pomoc, bez toho, aby sme hľadali vlastnú slávu. Keď tak robíme, konáme tak, ako konal Ježiš; a robíme tiež to, čo robí náš nebeský Otec. “Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi.”“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca

#TvorcoviaPokoja #BožíSynovia #Ježiš #Otec #Moc #PoraziťNepriateľov #Nereagovať #NereagovaťNaOkolnosti #Okolnosti #Útek #Utiecť #Utekať #PomôcťKaždému #PomôcťProsiacemu #ZmariťPlányNepriateľov #Nepriateľ #Nepriatelia #SkryťSa #Bezmocný #BezmocnýČlovek #Človek #VzoprieťSa #Poraziť #PoložiťŽivot #Život