Archív značiek: Ježiš

Posty

Homília pápeža Františka v Šaštíne

Vložiť komentár

Šaštín, 15. septembra 2021

V Jeruzalemskom chráme sa Máriine ruky vystreli k rukám starého Simeona, ktorý mohol vziať Ježiša a spoznať ho ako Mesiáša poslaného pre spásu Izraela. V tejto scéne rozjímame o tom, kto je Mária: je Matkou, ktorá nám daruje Syna Ježiša. Preto ju milujeme a uctievame si ju. V tejto Šaštínskej národnej svätyni sa s vierou a úctou schádza slovenský národ, pretože vie že práve ona nám daruje Ježiša. V „logu“ tejto apoštolskej cesty je vyobrazená cesta vo vnútri srdca, nad ktorým sa týči Kríž. Mária je cestou, ktorá nás vovádza do srdca Krista, ktorý z lásky k nám obetoval svoj život.

Vo svetle evanjeliovej state, ktorú sme si práve vypočuli, môžeme hľadieť na Máriu ako na vzor viery. Rozpoznávame tak tri vlastnosti viery: cestu, proroctvo, súcit.

Máriina viera je predovšetkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu. Ihneď po Anjelovom zvestovaní sa nazaretské dievča „vydalo na cestu a ponáhľalo sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39). Mária išla navštíviť svoju sesternicu Alžbetu. Nepovažovala za výsadu svoje povolanie stať sa Matkou Spasiteľa; nestratila jednoduchú radosť zo svojej poníženosti po tom, ako ju Anjel navštívil; nezostala stáť a nečinne kontemplovať samú seba medzi štyrmi stenami svojho príbytku. Naopak, žila svoj dar ako poslanie; cítila potrebu otvoriť dvere a vyjsť z domu; stala sa živým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh túži prísť k všetkým ľuďom a spasiť ich svojou láskou. Preto sa Mária vydáva na cestu: namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty; namiesto stability domácnosti namáhavú chôdzu; namiesto bezpečnosti pokojnej religióznosti riziko viery, ktorá sa otvára novým výzvam a tak sa stáva darom z lásky k blížnemu.

Aj dnešné evanjelium nám ukazuje Máriu na ceste: smerom k Jeruzalemu, kde spolu s Jozefom, svojím ženíchom, obetuje Ježiša v Chráme. Celý jej život bude cestou za jej Synom, ako jeho prvej učeníčky, až do cieľa, na Kalváriu, pod jeho kríž. Mária neustále kráča.

Takto je Panna Mária vzorom viery pre tento slovenský národ: viery, ktorá sa vydáva na cestu, vždy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbožnosťou, vždy na púti, v hľadaní Pána. Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. Ďakujem za toto svedectvo! A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa!

Ešte chcem dodať jedno. Povedal som: „Nezastavte sa!“, lebo keď sa Cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud.

Máriina viera je zároveň prorockou vierou. Svojím životom je mladé nazaretské dievča proroctvom Božieho diela v dejinách, Jeho milosrdného konania, ktoré vyvracia logiky sveta, povyšuje ponížených a rozptyľuje tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú (porov. Lk 1,52). Ona reprezentuje všetkých „chudobných Jahveho“, ktorí volajú k Bohu a očakávajú príchod Mesiáša. Mária je Dcérou Sionskou, ktorú zvestovali Izraelskí proroci (porov. Sof 3,14-18), Pannou, ktorá počala Emanuela, ktorý je Boh s nami (porov. Iz 7,14). Ako Nepoškrvnená Panna, Mária je ikonou nášho povolania: ako ona, aj my sme povolaní byť svätými a nepoškvrnenými v láske (porov. Ef 1,4), stávajúc sa obrazom Krista.

Proroctvo pre Izrael vrcholí v Márii, pretože ona v lone nosila Slovo, ktoré sa stalo telom – Ježiša. Ježišom sa úplne a definitívne zavŕšil Boží plán. Simeon o ňom povedal jeho matke: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“ (Lk 2,34).

Nezabudnime na to, že nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. To nesmieme. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť. Preto proti nemu temnoty stále bojujú. Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z mŕtvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je príčinou vlastnej skazy. Svojim učeníkom Ježiš vysvetlil, že nepriniesol pokoj na svet, ale meč (porov. Mt 10,34): totiž jeho Slovo je ako dvojsečný meč; vniká do našich životov, oddeľuje svetlo od temnoty a vyzýva nás si vybrať si: hovorí: „Vyber si!“ Pred Ježišom nik nemôže zostať vlažný alebo „sedieť naraz na dvoch stoličkách“. Nie, to sa nedá. Prijať ho znamená súhlasiť s tým, aby u mňa odhalil protirečenia, modly, vnuknutia zla, a aby sa pre mňa stal vzkriesením, lebo On ma dvíha, podáva mi ruku a pomáha mi znovu začať. Vždy znova ma dvíha.

A práve takýchto prorokov potrebuje aj dnešné Slovensko. Nejde o to, aby sme boli k svetu nepriateľskí, ale aby sme boli vo svete znamením, „ktorému budú odporovať“, kresťanmi, ktorí vedia svojím životom ukázať krásu Evanjelia, ľuďmi, ktorí nastoľujú dialóg, kde sú odlišné postoje, ktorí zjavujú bratský život, kde v spoločnosti panuje rozdelenie a nesvornosť, ktorí šíria príjemnú vôňu prijatia a solidárnosti tam, kde často prevládajú osobné a kolektívne formy sebectva, ktorí chránia a zachovávajú život tam, kde sa uplatňuje logika smrti.

A Mária, Matka putovania, sa vydáva na cestu; Mária Matka prorokovania; napokon Mária je Matkou súcitu. Jej viera je súcitná. Žena, ktorá samá seba nazývala „služobnicou Pána“ (porov. Lk 1,38) a ktorá sa s materinskou starostlivosťou postarala o to, aby nechýbalo víno na svadbe v Káne (porov. Jn 2,1-12), sa spolu so Synom podieľala na spásonosnom poslaní a išla s ním až pod kríž. V tej chvíli, v mučivej bolesti, ktorú zažila na Kalvárii, pochopila Simeonovo proroctvo: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (Lk 2,35). Utrpenie umierajúceho Syna, ktorý na seba vzal hriechy a bôle celého ľudstva, preniklo aj ju. Ježiš s rozkmásaným telom, muž bolestí, ktorého zohyzdila zloba (porov. Iz 53,3); Mária, s rozdrásanou dušou; súcitná Matka, ktorá zbiera naše slzy a zároveň nás utešuje a pripomína nám, že v Kristovi je konečné víťazstvo.

Mária, Bolestná Matka, jednoducho zostáva pod krížom. Stojí pod krížom. Neutečie preč; nesnaží sa zachrániť si život; nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu: zostať pod krížom. Zostať s tvárou plnou slzí, ale s vierou človeka, ktorý vie, že vo svojom Synovi Boh premieňa bolesť na radosť a víťazí nad smrťou.

Aj my, so zrakom upretým na Bolestnú Pannu Máriu, sa otvárame viere, ktorá sa stáva súcitnou a vedie nás zdieľať svoj život s tými, ktorí sú zranení, trpia alebo sú nútení niesť na pleciach ťažké kríže. Bratia a sestry, viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi. Táto viera, podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou brázdy dejín.

Drahí bratia a sestry, nech vám Pán navždy zachová úžas, nech vám zachová vďačnosť za dar viery! A nech vám Preblahoslavená Panna Mária vyprosuje potrebnú milosť, aby vaša viera bola vždy na ceste, aby mala nádych proroctva a bola vierou bohatou na súcit.

Rozlúčkový pozdrav Svätého Otca na záver svätej omše

„Drahí bratia a sestry! Nastal čas rozlúčky s vašou krajinou. Pri tejto Eucharistii som vzdával Bohu vďaky za to, že mi umožnil prísť sem medzi vás, ako aj za to, že som mohol ukončiť svoju púť v nábožnom objatí vášho ľudu spoločným slávením dôležitého náboženského a štátneho sviatku vašej Patrónky, Sedembolestnej Panny Márie.

Zo srdca ďakujem všetkým vám, drahí bratia biskupi, za celú prípravu a za prijatie. Ešte raz vyjadrujem svoju vďačnosť pani prezidentke republiky a civilným autoritám. Ďakujem aj všetkým, ktorí rozličným spôsobom spolupracovali, najmä modlitbou. A s radosťou opätovne pozdravujem členov a pozorovateľov Ekumenickej rady cirkví, ktorí nás poctili svojou prítomnosťou.

Nosím vás všetkých v srdci. Ďakujem všetkým! [po slovensky].“

Meditácie pre mužov

Richard Rohr: Na prahu premeny 302.: Chýbajúca sviatosť

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo druhý

„Umývanie nôh je skvelá telesná teológia, a napriek tomu cirkvi túto sviatosť väčšinou opustili, i keď sa pre ňu v Písme nájde omnoho pevnejšia opora než pre mnohé z iných oficiálnych siedmych sviatostí. Telo predstavuje dôležitý prameň poznania, ktoré prevyšuje poznanie iba racionálne. Terapeutický maséri vám potvrdia, že telo neklame. Mnoho z nás si nesie detské spomienky na ramenách, v bruchu, na chrbte, či v srdci, a my sa ich stále snažíme uzdraviť tým, že o uzdravení premýšľame. Je snáď prekvapenie, že Ježiš obvykle liečil fyzickým dotykom?

Dokým sa duchovné uzdravenie neodohrá i v tele, obvykle nie je možné dosiahnuť hlbokej ani trvalej zmeny. V tom, ako som presvedčený, taktiež spočíva základný význam Ježišovho neustáleho fyzického uzdravovania. Dotýkal sa ľudí! Nešlo len o nejakú novú myšlienku ani o nejaký iba medicínsky liek, tu nastávalo vyslobodenie celého nového človeka.

Nakoľko vnímam múdrosť svojho tela?
Čo sa zmenilo v mojom živote, keď som venoval pozornosť tomu, čo mi hovorí moje telo?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 333.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho srdca na stredu 19.05. 2021

Vložiť komentár

„Pavol sa vracal na svojej poslednej misijnej ceste späť do Jeruzalema. Cítil, že tam musí ísť, nevediac čo sa stane, keď sa tam dostane, ale očakával väzenie a ťažkosti. Chcel sa rozlúčiť so svojimi dobrými priateľmi z Efezu, takže sa s nimi stretol v Miléte. Mal pre nich rady, varovanie, záverečnú modlitbu a požehnanie. 

Najprv im odporučil, aby sa o seba starali, strážili svoje srdcia. Toto boli Šalamúnove pokyny pre jeho syna v Prísloviach 4,23 – najdôležitejšie je strážiť svoje srdce, pretože to určuje výsledok vášho života. Vo Filipanom 4,6–7 Pavol vysvetlil, ako to urobiť: nerobte si starosti ohľadne ničoho, ale za každých okolností, modlitbou a prosbou, s ďakovaním, predkladajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý presahuje všetko chápanie, ustráži vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi. Inými slovami, dovoľte, aby bol Boží pokoj barometrom, ktorý vedie a chráni vaše srdce.

Pavol tiež chcel, aby sa cirkevní vodcovia starali o ostatných v cirkvi, ktorí potrebovali vedenie a ochranu, a upozorňoval ich na to, čoho si majú byť vedomí.

Pavol im dal tri roky príklad zbožnej služby. Vylial im svoje srdce a venoval sa vyučovaniu. Riadil sa Ježišovou radou, že je lepšie dávať ako dostávať. Viete si spomenúť na čas, keď to platilo o vás?
Pavlova otvorenosť, starostlivosť a láskavosť viedla k jeho obľube medzi Efezanmi. Boli veľmi smutní, keď počuli, že ho už nikdy neuvidia. Aj za krátku dobu je možné vytvoriť hlboké vzťahy, keď sú ľudia o sebe otvorení a pravdiví. Pavol to zažil v Efeze, my sme to zažili na seminári Otcovho srdca.

A nakoniec sa Pavol modlil: Vložil tých, na ktorých mu záležalo, do Božích rúk. Urobila som to niekoľkokrát pre naše deti. Otec sa o nich dokáže starať oveľa lepšie ako ja. Zakaždým, keď som zistila, že som ich vzala späť a znova sa kvôli nim trápila, modlila som sa a vložila ich späť do Otcových rúk, kým neprišiel pokoj. Pavol sa tiež modlil, aby poznali Božie posolstvo milosti. Otcovým potešením je preukazovať milosrdenstvo; preto prišiel Ježiš. Milosť a milosrdenstvo víťazia nad súdom, tak sa vzdajme akýchkoľvek rozsudkov, ktoré sme vyniesli. Súd nepatrí nám, ale Bohu. A keď odstupujeme od súdu, vstupujeme do milosrdenstva a milosti a dostávame Božiu silu a dedičstvo. Veľkú časť svojho života som žila súdením ostatných, kým som si neuvedomila svoju chybu; vždy sa našiel niekto, koho som kritizovala. Ak to na sebe zbadáte, povzbudzujem vás, aby ste požiadali Otca, aby vás oslobodil od súdu.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Ozcovho Srdca na sobotu 15.05. 2021.

Vložiť komentár

„V 16.kapitole Jánovho evanjelia Ježiš pripravuje svojich učeníkov na svoju smrť a návrat k Otcovi. Ale, ako to často robieval, hovoril obrazne, aby videl, či jeho učeníci budú rozumieť. Ježiš hovoril o čase hlbokého smútku a bolesti, po ktorom bude nasledovať čas veľkej radosti. Pripodobnil to radosti matky, ktorá práve prežila bolesť pôrodu. Hovoril o svojej smrti a zmŕtvychvstaní. Keď príde ten čas, učeníci budú mať priamy prístup k Otcovi. Nebudú potrebovať Ježiša ako prostredníka. Bariéra hriechu, ktorá spôsobovala odlúčenie od Otca, bude zničená. Takže Ježiš urobil cestu pre nich aj pre nás, aby sme mohli mať vzťah s Otcom. Pretože poznáme Ježiša, preto, že On je náš Spasiteľ, a preto, že sme odetí v Kristovi, môžeme sa rozprávať priamo s Otcom a on nám dá, čo budeme chcieť. 

Tvrdenie, že on nám dá čokoľvek, o čo ho budeme prosiť, je pre mňa výzvou, pretože ja nedostávam všetko, o čo prosím. Možno je to preto, že ja prosím o niečo, namiesto toho, aby som sa opýtala otázku, čo je kontextom tohto tvrdenia. Alebo možno moje prosby vychádzajú z mojich osobných plánov, čo sa nezhoduje s Ježišovou podstatou. 

Nedávno sme s Robertom urobili rozhodnutie, ale neboli sme si istí, či je správne. Tak som sa o tom rozprávala s Otcom a prosila som ho o vedenie. Ako Gideon som predložila pred Boha rúno. Nedostala som takú odpoveď, akú som očakávala, ale v tom procese sme aj ja, aj Robert dostali potvrdenie, že robíme správnu vec. Pamätám si, že som sa vtedy zamyslela nad týmto úryvkom z Písma a rozmýšľala som, že by to dávalo zmysel, keby som prosila o vyjasnenie situácie. Bola som prekvapená, keď som tento úryvok videla v ďalšom čítaní. 

Ježiš prišiel od Otca a vrátil sa k Otcovi. Prišiel nám zjaviť Otca. A teraz, preto, že my veríme a milujeme Ježiša, sám Otec nás miluje a počúva nás. S kým sa rozprávaš ty? Môžeš sa rozprávať s Otcom? On chce mať s tebou vzťah.“

Meditácie pre mužov

Richard Rohr: Na prahu premeny 301.: Čo by sme si mali pripomínať

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň Tristo prvý

„Večer pres svojou smrťou Ježiš pokľakol a umyl svojim učeníkom nohy. Tento skutok, ktorým Ježiš vydával seba samého, obchádzaj akúkoľvek racionalitu a mieril učeníkom priamo do srdca. Čo to k tomuto skutku prinútilo?

O niečo skôr vstúpila akási žena do miestnosti, kde sa muži zišli k jedlu. Pokľakla a umyla Ježišovi nohy svojimi slzami a osušila ich svojimi vlasmi. Predstavte si, akú musela mať guráž, aby do tej miestnosti vôbec vstúpila. Predstavte si, ako čistá musela byť jej láska, keď ju prinútila umyť Ježišovi nohy vlastnými slzami. Ježiš povedal: „Amen, hovorím vám, všade po celom svete, kde bude ohlasované toto evanjelium, bude sa hovoriť na jej pamiatku o tom, čo spravila“ (Mt 26; 13). Počujete v tom ozvenou neskoršiu Ježišovu výzvu „To čiňte na moju pamiatku“? Možno že stretnutie s touto ženou ho naučilo mocnej sile mytia nôh. My sa na pamiatku Ježiša účastníme svätého prijímania, ale budeme si tiež na pamiatku tej ženy umývať navzájom nohy?

V akých oblastiach života mám vodcovskú rolu?
Keď sa svojej role zhostím v duchu Ježiša, čie nohy budem umývať?
Alebo sa môj spôsob vedenia týmto smerom nevyvíja?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 332.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Meditácie pre mužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 300.: Múdrosť nášho tela

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristý

„Ženy sa učia nadväzovať vzťah s vlastným telom prirodzenejšie. My muži sa zvyčajne viac riadime hlavou. Učíme sa ignorovať rany, modriny i lekcie, ktoré nám dáva telo, a napriek bolesti pokračovať v hre. Ženy vraj majú päťkrát obsiahlejšiu slovnú zásobu k popisu vnútorných stavov a pocitov než muži! Ženy majú istú výhodu, menštruácia a pôrod ich učia, že život je bolestivý a že človek musí byť v spojení so svojim vnútrom. Ženy takto poznávajú tajomstvo a silu vo vnútri tela.

I my muži musíme nejak podniknúť zostup do tela, presne ako Ježiš pri Vtelení. Často mi napadá, či práve v tom nespočíva najhlbšie jadro našej sexuálnej túžby. Nie je to zaujímavé, že mnoho, ak nie väčšina, svetových mytológií spojuje nebo s otcom a zem s matkou? Ježiš neustále pobáda mužov, aby v tom či v onom zmysle „zostúpili dolu“, a ženy zvyčajne vyzýva, aby „povstali“. Dúfajme, že sa stretneme uprostred.

Nakoľko som začal chápať a prijímať, že moje telo je sväté a ponúka mi múdrosť?
Kedy a ako môžem svojmu telu načúvať?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 331.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Meditácie pre mužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 299.: Ľudia, ktorí dodávajú energiu

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto deväťdesiaty deviaty

„Nie ste radi s ľuďmi, ktorí rozdávajú energiu, namiesto toho, aby ju z vás vysávali? S ľuďmi, ktorí vyžarujú tvorivosť, činorodosť, iniciatívu a sú hlboko zapojení do sveta? Takýchto ľudí človek pozná hneď. V ich prítomnosti sa cíti v bezpečí, plný života a energie. Preto ich vyhľadáva, rovnako ako zástupy vyhľadávajú Ježiša a dnešný ľudia vyhľadávajú skutočne múdre a zrelé ženy a múdrych a zrelých mužov. Ich duchovná autorita je presvedčivá a nepotrebuje žiaden titul, postavenie ani kostým – jednoducho je. Títo ľudia sú živúcimi jadrami Kristovho Tela.

To neznamená, že sú dokonalí. V skutočnosti musí väčšina tvorivých a živých ľudí zniesť svoju porciu zápasov a omylov, avšak spoluprácou s milosťou, so silou a s milosrdenstvom si získali vnútornú autoritu. Sú to ľudia ako žiarovky. Čerpajú a rozdávajú z neobmedzeného Zdroja.

Aký ľudia sú zdrojom energie v mojom živote?
Ako by som s nimi mohol tráviť viac času a učiť sa od nich?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 330.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na stredu 31.03. 2021.

Vložiť komentár

„Nakoľko si ceníte inú osobu? Pre väčšinu ľudí to všetko závisí od toho, ako veľmi ju milujú. Mária vyliala na Ježiša drahú masť v hodnote 20 000 €, a nie na jeho hlavu, ale na nohy, pretože si ho tak cenila. A tým naplnila proroctvo „Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti“ (Izaiáš 52, 7). V dnešnom čítaní vidíme, nakoľko si Ježiša cenil Judáš Iškariotský; na tridsať strieborných, niekoľko stoviek eur. Dôležitá otázka pre vás aj pre mňa teda znie: Koľko stojí iná osoba? 

Potrebujeme poznať Otcovu perspektívu, ak máme nájsť šťastie tým, že sa mu budeme viac podobať. V čítaní od Izaiáša dostal prorok osobitný dar na konkrétny účel. Dostal … „jazyk učenícky, aby vedel slovom posilniť unaveného.” Dostal tiež uši, aby počul, ako k nemu hovorí Božie slovo. To mi hovorí, že unavení majú pre Boha veľkú hodnotu, pretože uschopnil a vyškolil Izaiáša, aby im hovoril jeho slová. Aké odlišné od bežného pohľadu sveta, že vyčerpaní ľudia nestoja za veľa. 

A v žalme objavujeme, že Pán má ďalší konkrétny dar na iný konkrétny účel. „Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; hľadajte Boha a srdce vám oživne.” Darom je nový život pre srdcia tých, ktorí hľadajú Pána. A účelom je, aby si s radosťou všímali tých ponížených. To mi hovorí, že ponížení aj verní ľudia sú pre Boha veľmi cenní, pretože žalmista nachádzal šťastie v živení sa Božím slovom, aj keď bol ponižovaný mocnými ľuďmi. V Izaiášovi vidíme rovnaký postoj ako mal žalmista. Aké odlišné od názoru sveta, že neúspešní majú malú hodnotu. 

A v čítaní z Matúšovho evanjelia vidíme ďalší dar daný na konkrétny účel. Ježiš uvádza na svetlo Judáša Iškariotského a jeho zlé úmysly. Ale Ježiš ho nesúdi, dáva mu dar slobody a namiesto toho ho necháva uskutočňovať jeho úmysly. To mi hovorí, že Boh miluje aj tých najhorších hriešnikov, pretože láska odmieta ovládať milovaného.

Dozvedáme sa teda toto: Musíme si rovnako vážiť vyčerpaných, neúspešných a dokonca zločincov; rovnako, ako to robí Otec. Môžeme nechať Ducha Svätého vyškoliť nám jazyk, aby prehováral k unaveným slovami, ktoré ich prebudia. A nech otvorí naše uši, aby sme počuli Božie slovo, ktoré nám hovorí. Potom sa budeme tešiť, keď sa budeme sýtiť Božím slovom, aj keď nás budú mocní ľudia ponižovať. V skutočnosti nás v očiach Boha vyvyšujú, pretože on zhliada na ponížených. A ak zhrešíme, majme nádej, že nás Ježiš nechce ovládať alebo odsúdiť; chce nás zmeniť, aby sme boli ako on. Potom nájdeme šťastie, po ktorom túžime.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 29.03. 2021.

Vložiť komentár

„Čo by si robil, keby si mal k dispozícii 20 000 eur? Kúpil by si si auto, alebo by si investoval do prerábky bývania? Zaplatil by si si dovolenku, o ktorej si vždy sníval, alebo by si peniaze venoval na dobročinné účely?

Nardový olej, uchovávaný v alabastrovej nádobe, mal asi takúto hodnotu. Mária neurobila nič z vyššie spomenutých vecí, ale vyliala celý obsah nádoby na Ježišove nohy a potom ich utrela vlasmi, ako skutok vďačnosti a úcty, poklony a poníženosti.

Učeníci, najmä Judáš, boli rozhorčení. Judáš vyslovil svoj nesúhlas s plytvaním námietkou, že parfém sa mohol predať a peniaze rozdať chudobným. To bola síce pravda, ale jeho skutočným motívom bolo vlastné obohatenie. Navonok sa prejavoval ako starostlivý človek, ale motívom jeho srdca bola chamtivosť.

Ježiš vnímal Máriin skutok ako symbol jeho pohrebu. Pripravovala naň jeho telo ešte pred ukrižovaním. Príležitostí pomôcť chudobným bude ešte mnoho, pretože tí tu budú vždy, ale Ježiš je s nimi iba na obmedzený čas.

Máriin skutok je pre mňa výzvou. Myslím si, že by som reagovala podobne ako učeníci, pretože na plytvanie peniazmi som veľmi citlivá. Ježiš však videl do srdca Márie a Judáša. Nevidel plytvanie, ale láskyplnú úctu a utvrdil ju v tom, čo robila. Mária utratila svojich „20 000 eur“ na toho, ktorého milovala, kým sa ešte dalo.


Keby si bol na tejto hostine, aký dar by si priniesol Ježišovi? V mysli sa mi vynára vianočná pieseň: „Čo mu môžem dať, ja chudobný? …dám mu svoje srdce.““

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na piatok 26.03. 2021.

Vložiť komentár

„Dnešné čítania ukazujú ďalší spôsob, ako zistiť pravidlá zapísané v tvojom srdci. Keď nedokážeme počúvať, čo niekto hovorí, je to preto, lebo jeho slová napádajú to, o čom veríme vo svojom srdci, že je správne, pravdivé alebo hodnotné.

Jeremiáš hovoril Božie slovo Jeruzalemu. „Napravte teda svoje cesty, pretože vaši nepriatelia zničia toto mesto.“ Bola to pravda, ale obyvatelia mesta to nechceli počuť. Mysleli si, že Jeremiášove slová ľudí vystrašia, takže ho chceli umlčať. Je to bežná ľudská reakcia. Môžeme sa tiež snažiť umlčať ľudí, ktorým neveríme; hádaním sa, zosmiešňovaním, zahanbením, izoláciou alebo vyhrážaním sa. Myslíš si azda, že to nie je bežné správanie? Veď len počúvaj rodičov zlostného dieťaťa. Takmer určite urobia jednu alebo viac z týchto vecí. A tak sa dieťa naučí správať rovnako.

Lepšou reakciou je pokúsiť sa pochopiť, aké sú pravidlá v tvojom srdci. Pretože ak je možné tieto pravidlá zmeniť tak, aby súhlasili s Božím zmýšľaním, mohol by si si túto správu vypočuť bez toho, aby si chcel umlčať posla. Vidíš, ako ti provokatívni ľudia v skutočnosti môžu pomôcť pochopiť tvoje vlastné srdce?

Ježiš čelil rovnakému problému. Snažil sa ľuďom povedať pravdu; že bol Božím synom. Dav to však nemohol počúvať, pretože si mysleli, že je rúhaním, keď sa človek vydáva za Boha. Chceli ho umlčať; chceli ho zabiť. Ježiš mohol len prejsť nepriateľským davom, ale neurobil to hneď. Ježiš chcel, aby pochopili pravidlá vo svojich srdciach, ktoré riadili ich správanie, a preto provokoval ich zmýšľanie. „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“ Inými slovami: „Je správne zabiť človeka, ktorý koná Božie dielo, jednoducho preto, že hovorí Božie slová, ktorým neveríte?“ Odpovedali, že sa robí rovným Bohu. Potom Ježiš povedal: „Či vo vašom Zákone nie je napísané: Ja som povedal: Bohovia ste?“ Inými slovami: „Je správne zabiť človeka za to, že povedal niečo, čo je potvrdené v Zákone, jednoducho preto, že mu neveríte?“ Potom sa ho pokúsili chytiť, ale on unikol z ich moci.

Ale Ježiš povedal slová a ľudia z davu ich počuli a zmenili svoje myslenie. Povedali: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ Uverili v neho, pretože pravidlá napísané v ich srdciach boli zmenené Božím slovom. A tak ho počúvali bez túžby ho umlčať a boli požehnaní.

Až teda nabudúce pocítiš túžbu niekoho umlčať, zastav sa, premýšľaj, pochop svoje vlastné srdce. Požiadaj Ducha Svätého, aby ťa viedol, a zistíš, aké pravidlá si si napísal do svojho srdca. Potom požiadaj Otca, aby zmenil tvoje srdce, aby sa viac podobalo tomu jeho, a povedal ti jeho slová pre osobu, ktorá ťa vyprovokovala. Modlím sa, aby si potom mohol danú osobu vypočuť a ​​porozumieť jej bez akejkoľvek túžby umlčať ju. Určite to povedie k lepším vzťahom.“