Archív značiek: Ježiš

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Nedeľu 05.06. 2022. Turíce

Vložiť komentár

„Pri poslednej večeri Ježiš začal pripravovať svojich učeníkov na prijatie Ducha Svätého. Hovoril o Zástancovi, Tešiteľovi, Radcovi, Pomocníkovi, Príhovorcovi, Posilňovateľovi alebo Učiteľovi. On od nich odchádza, ale Duch Svätý zostane s nimi navždy. S radosťou vítaš alebo potrebuješ niektoré z týchto darov, ktoré prináša Duch Svätý? 

Po svojom vzkriesení sa Ježiš stretol so svojimi učeníkmi keď sa skrývali v hornej sieni. Dýchol na nich a oni dostali Ducha Svätého. Mohli povedať, že na nich zostúpil Duch Svätý? Zdalo sa, že tam neboli žiadne očividné znamenia. Až do Turíc na nich nezostúpila sila Ducha Svätého. Prijali ste Ducha Svätého? Možno neregistrujete žiadne očividné znamenie. Ale existuje spôsob ako vám povedať, či máte Ducha Svätého. Je to jednoduché. Môžete povedať z celého srdca ‘Ježiš je môj Pán’? Raz som sa rozprávala s jednou ženou o uzdravovaní. Chcela priniesť svoju metódu uzdravovania do hotela, ktorý sme prevádzkovali. Mala som pochybnosti o jej duchovnom pozadí a tak som ju požiadala, či by mohla vysloviť: ‘Ježiš je Pán’. Nemohla. Bola som prekvapená; Písmo malo pravdu!

Iným spôsobom ako to potvrdiť, je ak dokážeme vysloviť ‘Abba Otče’, pretože Duch nás prijíma do Rodiny. Sme Božími deťmi s nádherným dedičstvom, ale radosť z tohto dedičstva je v tom, že ho dostávame práve tu a práve teraz. Svetské dedičstvo prichádza so smrťou nejakej osoby. Ale Ježiš už zomrel a tak to dedičstvo už máme. Sme posadení v nebeských sférach so všetkým nebeským duchovným požehnaním  (Efezanom 1,3). Aké dobré je byť Božím dieťaťom.

Duch Svätý prichádza s darmi. Prvým očividným darom bolo hovorenie v jazykoch. To sa deje aj dnes. Robert raz hovoril perfektnou češtinou (aj keď nevedel, čo povedal). Možno tvoj dar jazykov by mohol byť Otcovou špeciálnou správou pre niekoho v inom jazyku. Môj dar jazykov je jazyk lásky, ktorý používam pri modlitbe, rozhovore s Bohom a pri jeho uctievaní. Pri čítaní Skutkov sme počas týchto posledných mesiacov videli aj iné dary; dary uvedené Prvom liste Korinťanom 12: dar uzdravovania, múdrosti, poznania, viery, schopnosti robiť zázraky a rozlišovania duchov. Tieto dary rozdeľuje, aktivuje a riadi Duch Svätý. Rozliční ľudia dostávajú rozličné dary pre spoločné dobro. Takže nemá zmysel porovnávať svoj dar s darmi druhých, môžeme ho iba s vďačnosťou prijať.

A napokon, ovocie Ducha Svätého je vymenované v Liste Galaťanom 5,22-23: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť.  Duch Svätý je jemný a dobrý. A tak ťa povzbudzujem, aby si ho pozval hlbšie do svojho života. ‘Príď, Duchu Svätý, naplň moje srdce a zapáľ vo mne oheň svojej lásky’.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Sobotu 04.06. 2022.

Vložiť komentár

„Toto čítanie ukazuje ďalší rozdiel medzi svetom a kráľovstvom neba. Vo svete má každý svoj vlastný názor na to, čo sa momentálne deje. Mnohí radi pozerajú správy a čítajú noviny.  Kedysi som sa aj ja snažil mať prehľad aj niekoľko krát do dňa, Ale už to viac nerobím. Dôvodom, prečo som prestal, bolo, že mi to neprinášalo pokoj. Správy boli väčšinou o iných, ktorí robili zlé veci, alebo o ľuďoch, ktorí trpeli kvôli tomu, že sa im niečo zlé stalo. Samozrejme, nič z toho nie je novinkou pre Ježiša. On vie, akí sú ľudia. On sa netrápi tým, akí sú ľudia teraz, viac je motivovaný tým, akými sa môžu stať. A toto je nebeská perspektíva. 

Ak by si sa pozeral na ľudí z nebeskej perspektívy, tak ak by kedykoľvek niekto urobil niečo zlé, videl by si to inak. Skutky pochádzajú z myšlienok a myšlienky z toho, čomu veríme. Zlé skutky nám hovoria, že tam sú aj nejaké zlé presvedčenia. Ak by sa ale presvedčenia zmenili; ak by nebeská múdrosť nahradila svetské posudzovanie, potom by ten človek bol spojený s Kristom. Možno sa pýtaš, či je niečo, čo by si mohol urobiť alebo povedať, čo by ho zmenilo. Ale je toto tvoja starosť? Nie je! Si povzbudzovaný, aby si sa staral o jeho súčasné potreby, zatiaľ čo Ježiš sa stará o jeho potenciál. 

V dnešnom čítaní Ježiš hovorí s Petrom, zatiaľ čo Ján kráča za nimi. Ježiš povedal Petrovi, že zomrie za svoju vieru. A Peter sa opýtal Ježiša, “A čo bude s ním?” Možnože chcel Peter vedieť, či Ján tiež zomrie. Ale potom Ježiš povedal Petrovi, “Čo teba do toho? Ty poď za mnou!” 

Predstav si, že by si veril, že Otec urobil takýto plán v živote každého človeka. Každý jeden plán by bol rozdielny, aby dosiahol ten istý cieľ. Aký je teda dôvod súdiť iných iba preto, že robia zlé veci? Čo očakávaš, že budú robiť Siroty? Ježiš sa stará o ich potenciál. Tvojou starosťou je nasledovať Ježiša, aby si využil svoj potenciál. Toto dosiahneš, ak budeš milovať seba, druhých a Boha. Ak toto budeš robiť, môžeš pomôcť aj iným. Táto nebeská perspektíva buduje milujúce a duchovne zrelé vzťahy. 

Nabudúce, keď sa pristihneš, ako si zameraný na niekoho zlé správanie, len sa zamysli nad týmto čítaním. Možno budeš počuť Ducha, ako šepká do tvojich myšlienok. “Čo ma do toho? Ja budem nasledovať Ježiša.”“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 24.12. 2021.

Vložiť komentár

„Tu je príbeh o Dávidovi. Je zaujímavý, pretože ukazuje, čo sa stane, keď my rozhodujeme o tom, čo by sa malo stať v našom duchovnom živote. Ukazuje tiež, ako inak rozmýšľame, keď vidíme veci z perspektívy Boha Otca. Toto nie je príbeh o urobení správnej veci; ale o počúvaní správnych myšlienok.

Začneme tým, že Dávid zažíva oddych od svojich nepriateľov na každej strane a býva v paláci. Ale nie je pokojný. Nemyslím si, že aktívni ľudia často nachádzajú pokoj v oddychu. Možno bol Dávid šťastnejší, keď niečo robil, robil pokroky alebo prekonával protivníkov. Takže otázka v jeho mysli znela: „Čo teraz?“ A odpoveď, ktorá prišla z jeho vlastných myšlienok, bola táto: ‚Postav dom, v ktorom by mohla bývať Božia archa.‘ Chcel si ctiť Boha, ale možno, snáď aj nevedomky, sa chcel zbaviť vlastnej nudy alebo pocitu neužitočnosti. „…ja bývam v cédrovom dome a Božia archa býva v koženom stane.“ Čo je zlé na tejto myšlienke? Stan, v ktorom archa prebývala, bol Božím nápadom. Bol to Boh, kto povedal Mojžišovi presne, ako mal byť postavený. Je to Božia zodpovednosť. Dávid hovoril s prorokom Nátanom o stavbe domu pre Boha. Ale ani Nátan sa neradil s Pánom! Jednoducho schválil čokoľvek, čo mal Dávid na mysli.

Čo teda urobil Pán, aby dal veci do poriadku? V noci prehovoril k Nátanovi. Povedal mu, že nesúhlasí s Dávidom. Prečo? Pretože to bol sám Boh, ktorý pre Dávida urobil všetko a bude pre neho aj naďalej robiť všetko. Čo by mohla dať nejaká ľudská bytosť Bohu, čo on ešte nemá? Len jednu vec; človek môže dať Bohu svoje srdce. A vieme, že Dávid to urobil, pretože ho Biblia nazýva: ‚Muž podľa Božieho srdca.‘ Takže nič viac tam nebolo potrebné. A všetky súvisiace vzťahy sa zlepšili. (Dávid, Nátan a Boh)

Boh je milostivý, ale čo sa stane v medziľudských vzťahoch, keď urobíme rozhodnutie, za ktoré je zodpovedný niekto iný, bez toho, aby sme sa s nim poradili? Ten človek sa cíti ignorovaný, urazený, vynechaný, že má nízku hodnotu v očiach toho, kto spravil to rozhodnutie. Poškodzuje to ich vzťah. A čo sa stane v medziľudských vzťahoch, keď sa o rozhodnutí, ktoré sa týka danej osoby, poradíme s jej najlepším priateľom, a potom sa rozhodneme bez toho, aby sme jej to zmienili? Tá osoba má pocit, akoby sa jej najlepší priateľ nezachoval veľmi láskyplným spôsobom. Vzťahy sú ďalej poškodené.

Poučenie pre nás je jasné. Môžeme dôverovať Bohu Otcovi a Ježišovi, že prevezmú zodpovednosť za náš duchovný život. Už tak urobili a budú v tom pokračovať. Všetko, čo môžeme ponúknuť, sú naše srdcia. Keď chceme konať jeho vôľu (a nie svoju vlastnú), aj keby to znamenalo nerobiť nič, keď chceme konať, potom má naše srdce. A potom zdedíme ten úžasný prísľub, ktorý je v tomto čítaní. Boh Otec vzbudil Dávidovi dediča a jeho kráľovstvo bolo pevné. Ten dedič bol synom Boha a Boh bol jeho otcom. Tým dedičom je Ježiš (ktorý je z Dávidovho rodu) a je duchovne zjednotený s tebou a so mnou. Takže dedíme rovnaký vzťah medzi otcom a synom, z ktorého sa tešil Ježiš. A ako môžeme s istotou vedieť, že tento vzťah je Božou vôľou? Pretože Ježiš nám to povedal priamo, keď nám hovoril, ako sa máme modliť. „Otče náš, ktorý si na nebesiach (sme jeho rodina)… buď vôľa tvoja (chceme, aby sa diala jeho vôľa, nie naša)…“

Takže ak sa nudíš alebo sa cítiš neužitočný, alebo ak si myslíš, že by si mal pre Boha urobiť viac, jednoducho sa nechaj jeho vôľou viesť vo svojich vzťahoch. Najmä v tom vzťahu s osobou, s ktorou si práve teraz. Ale nerob si starosti. Ak by si niečo mohol urobiť lepšie, ešte vždy Boh môže prehovoriť cez noc, cez sen alebo víziu; alebo cez Bibliu, alebo cez tvoje vlastné myšlienky a pocity.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 10.12. 2021.

Vložiť komentár

„Pán príde, choďte mu v ústrety; on je to, knieža pokoja.“
„Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘ Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.““
Mt 11, 16-19

„V tomto úryvku z písma je jeden princíp. Je skrytý, aby ho našli Božie deti, ale pre duchovné siroty je neviditeľný. Je úplne racionálny pre Božie deti, ale nezmyselný pre duchovné siroty. Dokonca aj Božie deti ho musia hľadať, kým im nebude zjavený. Preto je napísané: ‚Pán príde, vyjdite mu v ústrety!‘ Je zjavený tým, ktorí ho hľadajú. A toto je ten princíp. Slobodu možno nájsť iba v podriadení sa Otcovej vôli. Svet sa tomuto princípu vysmieva. Myslia si, že sloboda znamená, že človek môže robiť, čokoľvek sa mu zachce. Ale kto si kedy môže robiť čokoľvek, čo chce? Pre Pavla to nebolo možné. Niekedy sa pristihol, že robí presne to, čo nechcel. Pre nikoho iného to nie je viac možné. Prečo? Pretože očakávanie, že činy zmenia srdce, nás vždy sklame. Falošné útechy neriešia problém nenaplnených potrieb lásky. Hlad po láske sa opäť vracia, ešte silnejší. Nakoniec ľuďom ubližuje prebytok falošných útech. A všetko, čo naozaj chceli, bolo byť milovaní.

Nie, sloboda znamená, že človek môže robiť čokoľvek, čo chce Otec v nebi. A môžeme to robiť, keď zažijeme jeho bezpodmienečnú lásku k nám. Vieme, že nikdy nebude chcieť nič, čím by nám chcel ublížiť. V srdci už nereagujeme na to, čo iní ľudia hovoria alebo robia. Namiesto toho premyslene odpovedáme na svoje okolnosti pod vedením Ducha Svätého. Telesné žiadosti nás ťažšie odvádzajú alebo rozptyľujú, pretože máme iné zameranie. A Otec nás utešuje vo všetkých našich ťažkostiach, aby sme my mohli utešovať iných v ich ťažkostiach. Ak žiadame iných ľudí, aby naplnili naše potreby, potom nie sú slobodní. Sme na nich závislí. Ale ak Otec naplní naše potreby lásky, potom môžeme byť slobodne darcami lásky v medziľudských vzťahoch. Vzťahy pre nás nie sú obchodom, ale darom.

Ježiš sa rozprával so sirotami okolo seba. Prirovnal ich k deťom hrajúcim na flautu na trhu. Potrebovali ostatných, aby sa zapojili do ich hry, inak to nebola zábava. Keď hrali na flaute, potrebovali tanečníkov, no žiadni neprišli. Keď hrali žalospev, potrebovali smútiacich, ale žiadni neprišli. Boli frustrovaní, pretože ostatní sa ich rozhodli ignorovať a pokračovať v nakupovaní! Chceli, aby iní ľudia uspokojili ich potreby. Ale nemôžete očakávať, že iní ľudia budú tancovať na vašu melódiu, keď sa všetci ostatní snažia robiť to isté. Je to ako byť v kmeni, kde je každý náčelník a neexistujú žiadni nasledovníci. Chaos!

Potom Ježiš svojim poslucháčom hovorí, že on aj jeho učeníci vedia, aké to je cítiť sa tak frustrovane. Nakoniec ponúka zmenu srdca, ktorá prináša skutočnú slobodu. Ale veľa ľudí sa rozhodne pokračovať vo svojom neplodnom spôsobe života a robia to preto, lebo veria, že sloboda znamená možnosť robiť si, čo chcú.

Potom ich Ježiš naučil niečo úžasné. “No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“ Milujem tento verš, pretože mi pripomína, že pravá viera prináša slobodu aj dobré ovocie v životoch ľudí. Naša viera je dobrá, keď funguje. A pre Ježiša fungovala. Bol slobodný a jeho život bol plný dobrého ovocia. A tak nasledovanie Otcovej vôle, ako to urobil Ježiš, nám prináša slobodu spolu s láskou, pokojom a radosťou.“

Meditácie pre mužov

Richard Rohr: Na prahu premeny 8.: Do divočiny

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň ôsmy

„Každý muž, ktorý sa vydal na duchovnú cestu, musí vyjsť do divočiny a postaviť sa svojim démonom. Markovo evanjelium nám hovorí, že Ježiša: „Duch vyviedol na púšť“ (Mk 1, 12), čo najskôr naznačuje, že človek sa pravdepodobne nevydáva do svojej pustiny, dokým ho k tomu nedonútia okolnosti. Na rovnakom mieste hovorí: „bol medzi dravou zverou“, ale nakoniec aj: „anjeli ho obsluhovali“ (Mk 1, 13). Zdá sa teda, že muž, ktorý má dosť odvahy, aby sa postavil svojím démonom,  sa taktiež môžeš stretnúť s anjelmi svojej lepšie prirodzenosti. Dôležité je poradie: najskôr divá zver, anjeli až ako druhý. 

Tieňový materiál v sebe máme všetci, ale muž, ktorý je ochotný čeliť svojím temným sklonom, v sebe objaví svoje najhlbšie vnútorné dobro aj božskú prítomnosť. Niektorí muži v sebe božskú prítomnosť nikdy neodhalia, pretože sa nedokážu odhodlať ku konfrontácii so svojimi démonmi. Tento proces si neskúšajte vykonštruovať, nepokúšajte sa vyrobiť si anjelov. Ide o niečo, čo vám bude účinné – len nesmiete nenávidieť pád, ani z neho mať strach.

Aká prekážka mi stojí v ceste, aby som sa stretol so svojou vnútornou temnotou?
Som ochotný vojsť do divočiny svojho vnútorného života bez toho, aby som vedel čo tam nájdem?„

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 30.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Štvrtok 02.12. 2021.

Vložiť komentár

„30. novembra sme čítali, že každý, kto ústami vyzná, že Ježiš je Pán, a vo svojom srdci uverí, že Ježiš vstal z mŕtvych, bude spasený.

Dnes Ježiš hovorí: „Nie každý, kto mi hovorí. „Pane, Pane“ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba tí, ktorí plnia vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.”

Keď vezmeme tieto čítania spolu, vidíme dôležitosť srdca. Srdce je miesto, kde si zachovávame svoje presvedčenie; ako je viera, že Ježiš vstal z mŕtvych. A obsah srdca možno pochopiť činmi, ktoré sa dejú v dôsledku presvedčení; ako je plnenie vôle nášho Otca na nebesiach. A ak nás naše srdce vedie konať vôľu nášho Otca na nebesiach, potom sme ako dom postavený na skale. Srdce je základom nášho konania, a preto je naše srdce skalou, na ktorej je postavený náš život.

Ale aká je vôľa nášho Otca na nebesiach? Je to niečo, čo nie je pevne dané, pretože sa to mení tak, ako sa menia naše okolnosti. Aby sme teda mohli konať vôľu nášho Otca, musíme s ním komunikovať. Každá autentická komunikácia sa spolieha nielen na to, že si vypočujete, čo sa hovorí, ale aj na pochopenie účelu slov. Takto si môžeme byť istí, že jeho slová interpretujeme tak, ako zamýšľal. Inými slovami, vyžaduje si to vzťah medzi rečníkom a poslucháčom. Ježiš nám tento vzťah definuje. Sme deti a on je náš milujúci Otec. V tomto vzťahu poslúchame, pretože sme milovaní a pretože milujeme svojho Otca. A ako všetky deti s milujúcim Otcom, aj my rastieme tak, aby sme sa mu stále viac podobali.

Na seminároch Otca srdca precvičujeme komunikáciu s naším Otcom niekoľkými spôsobmi. Po prvé, používame svoju predstavivosť, aby sme videli niekoho, kto je fyzicky neviditeľný. Po druhé, uvedomujeme si svoje vlastné myšlienky, myšlienky, ktoré nám vsugeruje Zlý, a myšlienky, ktoré nám navrhuje Duch Svätý. Rozlišujeme, ktoré komu patria, keď si uvedomujeme pohyby v našich emóciách. Myšlienky od Otca vždy prinášajú rast v láske, pokoji, trpezlivosti a tak ďalej. Myšlienky od nepriateľa zahŕňajú lži, posudzovanie a zameranie sa na fyzické okolnosti. Vždy vyvolávajú strach, neistotu alebo pochybnosti. Naše vlastné myšlienky často nespôsobujú žiadnu zmenu v našich emóciách. Prečo? Je to preto, že ich už poznáme. Po tretie, snažíme sa účastníkov naučiť, ako rozpoznať skrytý duchovný význam niektorých biblických príbehov alebo významných životných udalostí. Tím modlitebnej služby je tu na to, aby pomohol účastníkom rozvíjať tieto životné zručnosti.

V tomto adventnom období môžeme opäť prijať Ježišovu lásku a obnoviť svoju lásku k nemu. Každý deň budeme mať novú príležitosť komunikovať s ním. Každý deň, skutočne zakaždým, keď stretneme iného človeka, máme novú príležitosť pochopiť, čo hovorí Otec. Takto sa každodenné zážitky naplnia novým životom. „Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť; volajte ho, kým je nablízku.““

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Pondelok 15.11. 2021.

Vložiť komentár

„Je to deň ako každý iný. Vyberieš sa na svoje miesto pri ceste. Keď začne slnko páliť, bude tam aspoň trochu tieňa. Možno k tebe bude niekto láskavý a dá ti dosť, aby si tam nemusel byť príliš dlho. To sa však stáva málokedy. Kedy naposledy si sa vrátil domov skôr? Kedy naposledy si mal voľný deň? Keďže si taký deň nepamätáš, vlečieš sa skleslý a skľúčený. Usadíš sa na svojom mieste, čakáš a počúvaš. Začuješ prichádzať nejakých ľudí a chystáš sa požiadať o podporu. No toto nie je bežný okoloidúci, toto je dav. Čo sa deje?

Vynára sa mi v spomienkach čas, keď sme boli na konferencii o uzdravení. Robert sa modlil s jednou pani a obe kolená a členky sa jej uzdravili. Najprv sa uzdravili kolená, členky až po dlhšom čase. Pani verila, že jej kolená sa uzdravia, členky však mala zdeformované od narodenia. A tak sa s Robertom modlili najprv za dar viery, potom ešte chvíľu a jej členky sa uzdravili. Bola vo vytržení, sadala si a vstávala a hovorila: „Pozrite, čo dokážem! Pozrite, čo dokážem“. Vedúci konferencie bol nevidiaci a pýtal sa: „Čo sa deje? Čo sa deje?“ Tá pani sa stretla s Ježišom, aby sa sa posilnila jej viera v uzdravenie a následne bola uzdravená.

Dav povedal slepému: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto“. Nazaret! Môže byť z Nazareta niečo dobré? (Jn 1,46). Počul však správy o tom, že tento muž uzdravil slepých ľudí. V slepom mužovi sa objavil záblesk nádeje. Možno je to Syn Dávidov, Mesiáš, ktorý príde, posadí sa na Dávidov trón a bude vládnuť nad Izraelom. Začal teda kričať: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ľudia naokolo sa ho snažili utíšiť. Možno sa naňho hnevali, pretože nepočuli Ježiša. Možno sa hanbili, pretože vyvolal rozruch a upozorňoval na seba. No on sa nedal utíšiť. Možno to bola jeho jediná šanca stretnúť Ježiša. A potom ten moment, keď sa Ježiš zastavil a zavolal ho. Previedli ho cez zástup a Ježiš sa ho opýtal, čo chce. V Ježišovej prítomnosti do neho prúdila viera, keďže ho oslovil „Pane“ a žiadal si vidieť. Zrak sa mu obnovil a on nasledoval Ježiša, chváliac a oslavujúc Boha.

V tomto príbehu vidím pokrok od beznádeje k nádeji a potom k viere. Aká je tvoja situácia? Je každý deň bojom? Čakáš a dúfaš, že sa niečo zmení? Ježiš je s tebou, ale ty ho možno nevidíš. Žiadaj, aby sa otvorili oči tvojho srdca. Ježiš je s tebou, no kým je pre teba? Je to len muž z Nazareta? Je tým, ktorý je ustanovený pre vládu na Dávidovom tróne, alebo je tvojím Pánom? Možno si ako slepý muž a toto je tvoja príležitosť stretnúť toho, ktorý ti môže pomôcť. Zavolaj na neho! Keď ho stretneš, o čo ho požiadaš? Skús si v tomto príbehu predstaviť seba, stretnúť sa s Ježišom a sledovať, čo sa stane.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Nedeľu 31.10. 2021.

Vložiť komentár

„V Británii existuje fráza, “Čo bolo skôr, vajce alebo sliepka?” Naznačuje, že je tu tajomstvo alebo neriešiteľná hádanka, na ktorú nikto nevie odpovedať. Ale ten problém tu existuje iba pre tých, ktorí dokážu vnímať iba vo fyzických, ľudských alebo slepačích pojmoch. Toto je filozofická otázka, ktorú nemožno nikdy zodpovedať z fyzickej perspektívy. Avšak je tu aj duchovná perspektíva. Kontrast medzi týmito dvomi perspektívami, fyzickou a duchovnou, je možno vidieť v zákone o zachovaní hmotnosti, ktorý ako prvý definoval Francúz Antoine Lavoisier v roku 1789. “Hmota nemôže byť ani stvorená ani zničená.” Ak človek berie do úvahy iba fyzický svet, vtedy je to naozaj zákon, ktorý podopiera veľa z moderného myslenia vo fyzike. Ale pre tých, ktorí prežívajú duchovný svet, je to nezmyselné. Podľa nich musí byť prvotné stvorenie, lebo inak by hmota od počiatku nemohla existovať. Nemohol by existovať ani zákon o zachovaní hmotnosti! A stvorenie, alebo viera v stvorenie, sú pre nich preukázané ich vzťahom k Stvoriteľovi. Tento vzťah je mostom medzi duchovným a fyzickým svetom; prijatie dobrých duchovných zásad prináša reálne, pozorovateľné zlepšenia v pocitoch, v myšlienkach a skutkoch, dokonca aj zlepšenia charakteru. Tie zlepšujú vzťahy a rodinnú kultúru. Napokon každý, kto prijme Pravdu, je ňou premenený.

Mojžiš tomu rozumel čiastočne. Zažil tento účinok vo svojom vlastnom živote, ale nedokázal Izraelitom sprostredkovať vzťah s Bohom. Boh ho ponúkol, ale Izraeliti odmietli prijať vzťah s Bohom, ktorého sa báli. Tak Boh dal Izraelitom Zákon, aby mohli poznať jeho hodnoty a priority aj bez toho, aby ho osobne stretli. A Mojžiš naliehal na Izraelitov, aby zachovávali všetky nariadenia Zákona, tak ako sľúbili, aby Boh na oplátku dodržal svoje prisľúbenia voči nim. Budú dlho žiť v krajine, ktorú im dá a budú prosperovať, lebo Boh bude žiarlivo ochraňovať svoj ľud. Vidíš, ako sirotské srdcia dokážu zredukovať Boží dar na obyčajný obchod?  

Ján tomu rozumel plnšie. Jeho prikázania môžeme zachovávať iba ak chceme, pretože ho milujeme. Ján tomu rozumel, pretože Ježiša miloval a chcel, aby ho viedol. Ale tým ľuďom, ktorí nikdy nezakúsili, čo je to byť milovaní, nedokázal sprostredkovať lásku k Bohu. Tak im vydal toto svedectvo, “Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo“, hovorí Pán, „a môj Otec ho bude milovať, a prídeme k nemu.” Mal nádej, že túžba po prežití Božej lásky podnieti ľudí, aby zachovávali jeho prikázania a tak získali to, čo si želali. To je už lepšie, ale stále je to obchod.  

Ale Ježiš rozumel úplne. Aj keď človek naplno miluje Boha a zachováva jeho prikázania; a dokonca aj keď miluje svojho blížneho ako seba samého, ešte stále nie je v Božom kráľovstve, ale nie je ďaleko od neho. Ježiš to povedal mužovi, ktorý sa ho spytoval. Nebol ďaleko od Božieho kráľovstva, lebo v tej chvíli bol blízko pri Ježišovi. Ježiš dal tomu mužovi takú istú ponuku, akú dal Boh Izraelitom.  Ale ten muž nedokázal vidieť duchovný svet, ktorý bol priamo pred ním, tak ako Izraeliti nedokázali vidieť duchovný svet, ktorý mohol byť iba zjavený na úpätí vrchu. Tak ten muž od Ježiša odišiel. Neprijal vzťah, ktorý mohol otvoriť jeho duchovný zrak. Božie kráľovstvo môžu vidieť iba tí ľudia, ktorí sú v ňom, alebo ktorí po ňom túžia. A to si vyžaduje vieru. Viera znamená byť si istý v tom, v čo dúfame a čo nemôžeme vidieť. Ale viera nie je slepá! Naopak, obsahuje pohľad, ktorý okamžite ocenia tí, ktorí ho majú alebo ho chcú mať.

Božie kráľovstvo nie je kráľovstvo vymyslené v ľudskej mysli. Je to zjavenie. Ak je niečo neviditeľné zjavené, stáva sa viditeľným. Je to skutočné duchovné kráľovstvo, ktoré má reálne účinky na všetko, čo prežívame v našich fyzických životoch.  Keby ten muž zostal s Ježišom, videl by Pravdu, a už by nemal žiadne otázky. Ale on nedokázal milovať svojho blížneho dostatočne na to, aby s ním zostal trochu dlhšie. Nedokázal zachovávať tie dve prikázania, o ktorých tvrdil, že si ich cení a rozumie im. Nedokázal pochopiť Boží dar, a tak si chcel zaslúžiť lístok do neba. Bol to stále obchod.  

Kde sa nachádzaš v tomto všetkom? Si ako Izraeliti? Ak áno, tak sa raduj, že si bol vyvolený a prijmi ponuku na vzťah s Bohom. Alebo si ako ľudia okolo Jána? Ak áno, tak sa raduj, že si na správnej ceste. Ale maj vzťah s Bohom založený na vzájomnej láske. Potom budeš vidieť tak ako on vidí, pretože on je láska. Alebo si ako muž, ktorý sa vypytoval Ježiša? Blízko Kráľovstva, ale ešte nie v ňom. Ak áno, tak sa raduj, že si iba na krok od vzťahu lásky s Bohom. Pozvi Ježiša do svojho života ako svojho Pána a Spasiteľa. Neodíď preč; urob jeden krok a zaži všetko. Prijmi objatie od toho, ktorý dal za teba svoj život. A on ťa bude viesť k tvojmu milujúcemu Otcovi, a ty sa staneš jeho synom alebo dcérou. Už nebudeš musieť nič viac urobiť, lebo láska je dar a nie obchod. Ale ty budeš chcieť robiť všetko, čo robí tvoj Otec, ako dar lásky pre neho.

Myslím si, že toto je pravý zmysel Zmluvy. Je to vzťah založený na láske, nie obchod.“

Meditácie pre mužov

Richard Rohr: Na prahu premeny 319.: Všetko má svoje miesto

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo devätnásty

„Ježišova ústredná, centrálna téma je „Božie kráľovstvo“. „Kráľ“ je proste a jednoducho len iné slovo pre otcovskú, či dedovskú energiu, pre onoho silného a stabilného muža, ktorý dokáže ustáť chaos, strach a pochybnosti vo vnútri väčšieho dobra a väčšej veľkosti. Keď je v dome dobrý otec, je dom v bezpečí psychologicky i fyzicky. Už keď Ježiš len vstúpi do domu, ľudia sú uzdravení a ich démoni prchajú. Toto je vnútorná moc dobrého otca a dobrého kráľa. Ježiš, najvyšší „kráľ kráľov“, dokáže spraviť to isté s rôznorodými časťami vašej duše, dobrými i zlými – a rovnako tak s dobrými i zlými stránkami ostatných.

Ježiš pozíva k hostine každého, „zlých i dobrých“ (Mt 22; 10). Váš vnútorný kráľ je tou časťou vás samých, ktorá nepotrebuje nikoho a nič vylučovať, Kráľ je dosť silný, dosť veľký a dosť priestorný, aby všetko mohlo „mať svoje miesto“.

Kto, pokiaľ vôbec niekto, slúžil, či slúži v mojom živote ako otec a kráľ?
Čo som sa naučil o tom, ako byť vnútorným kráľom, tým, kto dáva druhým ľuďom pocit bezpečia?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 350.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Posty

Homília pápeža Františka v Šaštíne

Vložiť komentár

Šaštín, 15. septembra 2021

V Jeruzalemskom chráme sa Máriine ruky vystreli k rukám starého Simeona, ktorý mohol vziať Ježiša a spoznať ho ako Mesiáša poslaného pre spásu Izraela. V tejto scéne rozjímame o tom, kto je Mária: je Matkou, ktorá nám daruje Syna Ježiša. Preto ju milujeme a uctievame si ju. V tejto Šaštínskej národnej svätyni sa s vierou a úctou schádza slovenský národ, pretože vie že práve ona nám daruje Ježiša. V „logu“ tejto apoštolskej cesty je vyobrazená cesta vo vnútri srdca, nad ktorým sa týči Kríž. Mária je cestou, ktorá nás vovádza do srdca Krista, ktorý z lásky k nám obetoval svoj život.

Vo svetle evanjeliovej state, ktorú sme si práve vypočuli, môžeme hľadieť na Máriu ako na vzor viery. Rozpoznávame tak tri vlastnosti viery: cestu, proroctvo, súcit.

Máriina viera je predovšetkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu. Ihneď po Anjelovom zvestovaní sa nazaretské dievča „vydalo na cestu a ponáhľalo sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39). Mária išla navštíviť svoju sesternicu Alžbetu. Nepovažovala za výsadu svoje povolanie stať sa Matkou Spasiteľa; nestratila jednoduchú radosť zo svojej poníženosti po tom, ako ju Anjel navštívil; nezostala stáť a nečinne kontemplovať samú seba medzi štyrmi stenami svojho príbytku. Naopak, žila svoj dar ako poslanie; cítila potrebu otvoriť dvere a vyjsť z domu; stala sa živým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh túži prísť k všetkým ľuďom a spasiť ich svojou láskou. Preto sa Mária vydáva na cestu: namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty; namiesto stability domácnosti namáhavú chôdzu; namiesto bezpečnosti pokojnej religióznosti riziko viery, ktorá sa otvára novým výzvam a tak sa stáva darom z lásky k blížnemu.

Aj dnešné evanjelium nám ukazuje Máriu na ceste: smerom k Jeruzalemu, kde spolu s Jozefom, svojím ženíchom, obetuje Ježiša v Chráme. Celý jej život bude cestou za jej Synom, ako jeho prvej učeníčky, až do cieľa, na Kalváriu, pod jeho kríž. Mária neustále kráča.

Takto je Panna Mária vzorom viery pre tento slovenský národ: viery, ktorá sa vydáva na cestu, vždy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbožnosťou, vždy na púti, v hľadaní Pána. Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. Ďakujem za toto svedectvo! A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa!

Ešte chcem dodať jedno. Povedal som: „Nezastavte sa!“, lebo keď sa Cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud.

Máriina viera je zároveň prorockou vierou. Svojím životom je mladé nazaretské dievča proroctvom Božieho diela v dejinách, Jeho milosrdného konania, ktoré vyvracia logiky sveta, povyšuje ponížených a rozptyľuje tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú (porov. Lk 1,52). Ona reprezentuje všetkých „chudobných Jahveho“, ktorí volajú k Bohu a očakávajú príchod Mesiáša. Mária je Dcérou Sionskou, ktorú zvestovali Izraelskí proroci (porov. Sof 3,14-18), Pannou, ktorá počala Emanuela, ktorý je Boh s nami (porov. Iz 7,14). Ako Nepoškrvnená Panna, Mária je ikonou nášho povolania: ako ona, aj my sme povolaní byť svätými a nepoškvrnenými v láske (porov. Ef 1,4), stávajúc sa obrazom Krista.

Proroctvo pre Izrael vrcholí v Márii, pretože ona v lone nosila Slovo, ktoré sa stalo telom – Ježiša. Ježišom sa úplne a definitívne zavŕšil Boží plán. Simeon o ňom povedal jeho matke: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“ (Lk 2,34).

Nezabudnime na to, že nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. To nesmieme. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť. Preto proti nemu temnoty stále bojujú. Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z mŕtvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je príčinou vlastnej skazy. Svojim učeníkom Ježiš vysvetlil, že nepriniesol pokoj na svet, ale meč (porov. Mt 10,34): totiž jeho Slovo je ako dvojsečný meč; vniká do našich životov, oddeľuje svetlo od temnoty a vyzýva nás si vybrať si: hovorí: „Vyber si!“ Pred Ježišom nik nemôže zostať vlažný alebo „sedieť naraz na dvoch stoličkách“. Nie, to sa nedá. Prijať ho znamená súhlasiť s tým, aby u mňa odhalil protirečenia, modly, vnuknutia zla, a aby sa pre mňa stal vzkriesením, lebo On ma dvíha, podáva mi ruku a pomáha mi znovu začať. Vždy znova ma dvíha.

A práve takýchto prorokov potrebuje aj dnešné Slovensko. Nejde o to, aby sme boli k svetu nepriateľskí, ale aby sme boli vo svete znamením, „ktorému budú odporovať“, kresťanmi, ktorí vedia svojím životom ukázať krásu Evanjelia, ľuďmi, ktorí nastoľujú dialóg, kde sú odlišné postoje, ktorí zjavujú bratský život, kde v spoločnosti panuje rozdelenie a nesvornosť, ktorí šíria príjemnú vôňu prijatia a solidárnosti tam, kde často prevládajú osobné a kolektívne formy sebectva, ktorí chránia a zachovávajú život tam, kde sa uplatňuje logika smrti.

A Mária, Matka putovania, sa vydáva na cestu; Mária Matka prorokovania; napokon Mária je Matkou súcitu. Jej viera je súcitná. Žena, ktorá samá seba nazývala „služobnicou Pána“ (porov. Lk 1,38) a ktorá sa s materinskou starostlivosťou postarala o to, aby nechýbalo víno na svadbe v Káne (porov. Jn 2,1-12), sa spolu so Synom podieľala na spásonosnom poslaní a išla s ním až pod kríž. V tej chvíli, v mučivej bolesti, ktorú zažila na Kalvárii, pochopila Simeonovo proroctvo: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (Lk 2,35). Utrpenie umierajúceho Syna, ktorý na seba vzal hriechy a bôle celého ľudstva, preniklo aj ju. Ježiš s rozkmásaným telom, muž bolestí, ktorého zohyzdila zloba (porov. Iz 53,3); Mária, s rozdrásanou dušou; súcitná Matka, ktorá zbiera naše slzy a zároveň nás utešuje a pripomína nám, že v Kristovi je konečné víťazstvo.

Mária, Bolestná Matka, jednoducho zostáva pod krížom. Stojí pod krížom. Neutečie preč; nesnaží sa zachrániť si život; nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu: zostať pod krížom. Zostať s tvárou plnou slzí, ale s vierou človeka, ktorý vie, že vo svojom Synovi Boh premieňa bolesť na radosť a víťazí nad smrťou.

Aj my, so zrakom upretým na Bolestnú Pannu Máriu, sa otvárame viere, ktorá sa stáva súcitnou a vedie nás zdieľať svoj život s tými, ktorí sú zranení, trpia alebo sú nútení niesť na pleciach ťažké kríže. Bratia a sestry, viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi. Táto viera, podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou brázdy dejín.

Drahí bratia a sestry, nech vám Pán navždy zachová úžas, nech vám zachová vďačnosť za dar viery! A nech vám Preblahoslavená Panna Mária vyprosuje potrebnú milosť, aby vaša viera bola vždy na ceste, aby mala nádych proroctva a bola vierou bohatou na súcit.

Rozlúčkový pozdrav Svätého Otca na záver svätej omše

„Drahí bratia a sestry! Nastal čas rozlúčky s vašou krajinou. Pri tejto Eucharistii som vzdával Bohu vďaky za to, že mi umožnil prísť sem medzi vás, ako aj za to, že som mohol ukončiť svoju púť v nábožnom objatí vášho ľudu spoločným slávením dôležitého náboženského a štátneho sviatku vašej Patrónky, Sedembolestnej Panny Márie.

Zo srdca ďakujem všetkým vám, drahí bratia biskupi, za celú prípravu a za prijatie. Ešte raz vyjadrujem svoju vďačnosť pani prezidentke republiky a civilným autoritám. Ďakujem aj všetkým, ktorí rozličným spôsobom spolupracovali, najmä modlitbou. A s radosťou opätovne pozdravujem členov a pozorovateľov Ekumenickej rady cirkví, ktorí nás poctili svojou prítomnosťou.

Nosím vás všetkých v srdci. Ďakujem všetkým! [po slovensky].“