Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 24.12. 2021.

„Tu je príbeh o Dávidovi. Je zaujímavý, pretože ukazuje, čo sa stane, keď my rozhodujeme o tom, čo by sa malo stať v našom duchovnom živote. Ukazuje tiež, ako inak rozmýšľame, keď vidíme veci z perspektívy Boha Otca. Toto nie je príbeh o urobení správnej veci; ale o počúvaní správnych myšlienok.

Začneme tým, že Dávid zažíva oddych od svojich nepriateľov na každej strane a býva v paláci. Ale nie je pokojný. Nemyslím si, že aktívni ľudia často nachádzajú pokoj v oddychu. Možno bol Dávid šťastnejší, keď niečo robil, robil pokroky alebo prekonával protivníkov. Takže otázka v jeho mysli znela: „Čo teraz?“ A odpoveď, ktorá prišla z jeho vlastných myšlienok, bola táto: ‚Postav dom, v ktorom by mohla bývať Božia archa.‘ Chcel si ctiť Boha, ale možno, snáď aj nevedomky, sa chcel zbaviť vlastnej nudy alebo pocitu neužitočnosti. „…ja bývam v cédrovom dome a Božia archa býva v koženom stane.“ Čo je zlé na tejto myšlienke? Stan, v ktorom archa prebývala, bol Božím nápadom. Bol to Boh, kto povedal Mojžišovi presne, ako mal byť postavený. Je to Božia zodpovednosť. Dávid hovoril s prorokom Nátanom o stavbe domu pre Boha. Ale ani Nátan sa neradil s Pánom! Jednoducho schválil čokoľvek, čo mal Dávid na mysli.

Čo teda urobil Pán, aby dal veci do poriadku? V noci prehovoril k Nátanovi. Povedal mu, že nesúhlasí s Dávidom. Prečo? Pretože to bol sám Boh, ktorý pre Dávida urobil všetko a bude pre neho aj naďalej robiť všetko. Čo by mohla dať nejaká ľudská bytosť Bohu, čo on ešte nemá? Len jednu vec; človek môže dať Bohu svoje srdce. A vieme, že Dávid to urobil, pretože ho Biblia nazýva: ‚Muž podľa Božieho srdca.‘ Takže nič viac tam nebolo potrebné. A všetky súvisiace vzťahy sa zlepšili. (Dávid, Nátan a Boh)

Boh je milostivý, ale čo sa stane v medziľudských vzťahoch, keď urobíme rozhodnutie, za ktoré je zodpovedný niekto iný, bez toho, aby sme sa s nim poradili? Ten človek sa cíti ignorovaný, urazený, vynechaný, že má nízku hodnotu v očiach toho, kto spravil to rozhodnutie. Poškodzuje to ich vzťah. A čo sa stane v medziľudských vzťahoch, keď sa o rozhodnutí, ktoré sa týka danej osoby, poradíme s jej najlepším priateľom, a potom sa rozhodneme bez toho, aby sme jej to zmienili? Tá osoba má pocit, akoby sa jej najlepší priateľ nezachoval veľmi láskyplným spôsobom. Vzťahy sú ďalej poškodené.

Poučenie pre nás je jasné. Môžeme dôverovať Bohu Otcovi a Ježišovi, že prevezmú zodpovednosť za náš duchovný život. Už tak urobili a budú v tom pokračovať. Všetko, čo môžeme ponúknuť, sú naše srdcia. Keď chceme konať jeho vôľu (a nie svoju vlastnú), aj keby to znamenalo nerobiť nič, keď chceme konať, potom má naše srdce. A potom zdedíme ten úžasný prísľub, ktorý je v tomto čítaní. Boh Otec vzbudil Dávidovi dediča a jeho kráľovstvo bolo pevné. Ten dedič bol synom Boha a Boh bol jeho otcom. Tým dedičom je Ježiš (ktorý je z Dávidovho rodu) a je duchovne zjednotený s tebou a so mnou. Takže dedíme rovnaký vzťah medzi otcom a synom, z ktorého sa tešil Ježiš. A ako môžeme s istotou vedieť, že tento vzťah je Božou vôľou? Pretože Ježiš nám to povedal priamo, keď nám hovoril, ako sa máme modliť. „Otče náš, ktorý si na nebesiach (sme jeho rodina)… buď vôľa tvoja (chceme, aby sa diala jeho vôľa, nie naša)…“

Takže ak sa nudíš alebo sa cítiš neužitočný, alebo ak si myslíš, že by si mal pre Boha urobiť viac, jednoducho sa nechaj jeho vôľou viesť vo svojich vzťahoch. Najmä v tom vzťahu s osobou, s ktorou si práve teraz. Ale nerob si starosti. Ak by si niečo mohol urobiť lepšie, ešte vždy Boh môže prehovoriť cez noc, cez sen alebo víziu; alebo cez Bibliu, alebo cez tvoje vlastné myšlienky a pocity.“

Pridaj komentár