Archív značiek: Ježiš je Pán

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 05.05. 2022.

Netvrdím, že zo všetkým plne súhlasím, no na zamyslenie to považujem za vhodné:

„V dnešnom čítaní Pavol rieši dilemu, ktorá vyvstala v korintskej cirkvi. Aj dnes sa vyskytuje v mnohých kresťanských komunitách. Ide o tento problém:

Keď ľudia veria, že všetky ich hriechy sú odpustené, môžu byť v pokušení pokračovať v páchaní hriechov. A tak sa stalo, že Božie odpustenie mohlo povzbudiť istého muža, aby žil v nemravnom vzťahu s manželkou svojho otca. Z toho vyplýva, že dotknutá žena nie je jeho matkou a tiež, že žena je stále vydatá za jeho otca, keďže sa nazýva manželkou jeho otca. Pre Pavla je šokujúce, že cirkev v súvislosti s touto situáciou prejavovala skôr postoj hrdosti, než zármutok. Možno boli hrdí na to, že sú takou tolerantnou a inkluzívnou komunitou. Pavol však vysvetľuje kľúčový princíp, ktorý by sa dal vyjadriť takto: Je nám odpustené, pretože prijímame Ježiša za svojho Pána. No ak je Ježiš naším Pánom, potom sa nemôžeme správať spôsobom, aký by náš Pán nedovolil. Ak sa takto správame zo zvyku a dobrovoľne, potom to naznačuje, že Ježiš predsa len nie je naším Pánom. V dôsledku toho nám nemusí byť odpustené, a tak môžeme byť postavení pred súd.

Ako vo všetkom, aj tu sú koreňom problému pohnútky srdca. Jedna vec je byť pokúšaný a vo chvíli slabosti zhrešiť. Toto je úplne odpustiteľné, akonáhle to oľutujeme. Ale iná vec je zvykovo hrešiť v rámci dobrovoľne zvoleného životného štýlu a nemať z toho žiadne výčitky svedomia, ba naopak, byť na to hrdý. Pavol hovorí, že v takomto prípade je nutné danú osobu úplne odmietnuť. Netvrdí, že ten hriech je neodpustiteľný – duša tejto osoby teda môže byť spasená. Ale Pavol hovorí, že nemôže byť súčasťou komunity. Prečo? Pretože zlé správanie, ktoré je tolerované, môže povzbudiť ostatných, aby sa tiež správali zle. Takáto komunita by sa za veľmi krátky čas rozpadla v zmätku hriechu a sebectva. To by bol opak nebeského kráľovstva. Takže jedným z dôvodov na vylúčenie danej osoby je ochrana komunity.

Existuje však aj iný a oveľa lepší dôvod na vylúčenie takéhoto človeka. Myslím si, že tento akt odmietnutia zo strany komunity, z nebeského kráľovstva, má Pavol na mysli, keď hovorí: „…vydať satanovi na záhubu tela.“ Každý, kto opustí nebeské kráľovstvo a vráti sa do sveta, podlieha zničeniu svojho tela, pretože stratil večný život. V tejto situácii však stále existuje nádej. Možno sa človek v dôsledku tohto vylúčenia posunie od pýchy k smútku. Možno sa potom bude kajať, zanechá svoj predchádzajúci spôsob života, bude mu odpustené a jeho „…duch bude zachránený v deň Pána“. Lepším dôvodom na vylúčenie takého človeka teda je, že by to mohlo viesť k spáse jeho duše, ktorá je momentálne v ohrození kvôli nesprávne zvolenému životnému štýlu.

Takže poučenie pre nás je nasledovné: Ak je niekto vylúčený z nášho spoločenstva, mali by sme sa zaňho naďalej modliť, zostať v kontakte a nechať dvere otvorené pre prípad, že by sa chcel vrátiť. Treba mu povedať, aký je vzácny a ako veľmi komunita túži po jeho návrate, akonáhle sa rozhodne žiť v podriadenosti Ježišovej vôli, alebo sa aspoň bude chcieť podriadiť a pokúsi sa o to. Na druhej strane, ak človek zostáva v spoločenstve v otvorenom odpore voči Ježišovej vôli, všetci by sme mali nesúhlasiť so skutkami, ktoré koná. No nemáme ho súdiť. Čokoľvek viac než toto je zodpovednosťou vedenia spoločenstva. Následne by sme mali podporovať vedenie spoločenstva bez ohľadu na to, ako sa rozhodne. Dúfam, že Korinťania sa rozhodli podporiť Pavla, hoci nám nie je povedané, čo sa s tým človekom stalo. Vieme však, že nech sa mu stalo čokoľvek, sme povzbudení, aby sme sa ako spoločenstvo spojili nie so zlom a hriešnosťou, ale s čestnosťou a pravdou.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Nedeľu 05.06. 2022. Turíce

„Pri poslednej večeri Ježiš začal pripravovať svojich učeníkov na prijatie Ducha Svätého. Hovoril o Zástancovi, Tešiteľovi, Radcovi, Pomocníkovi, Príhovorcovi, Posilňovateľovi alebo Učiteľovi. On od nich odchádza, ale Duch Svätý zostane s nimi navždy. S radosťou vítaš alebo potrebuješ niektoré z týchto darov, ktoré prináša Duch Svätý? 

Po svojom vzkriesení sa Ježiš stretol so svojimi učeníkmi keď sa skrývali v hornej sieni. Dýchol na nich a oni dostali Ducha Svätého. Mohli povedať, že na nich zostúpil Duch Svätý? Zdalo sa, že tam neboli žiadne očividné znamenia. Až do Turíc na nich nezostúpila sila Ducha Svätého. Prijali ste Ducha Svätého? Možno neregistrujete žiadne očividné znamenie. Ale existuje spôsob ako vám povedať, či máte Ducha Svätého. Je to jednoduché. Môžete povedať z celého srdca ‘Ježiš je môj Pán’? Raz som sa rozprávala s jednou ženou o uzdravovaní. Chcela priniesť svoju metódu uzdravovania do hotela, ktorý sme prevádzkovali. Mala som pochybnosti o jej duchovnom pozadí a tak som ju požiadala, či by mohla vysloviť: ‘Ježiš je Pán’. Nemohla. Bola som prekvapená; Písmo malo pravdu!

Iným spôsobom ako to potvrdiť, je ak dokážeme vysloviť ‘Abba Otče’, pretože Duch nás prijíma do Rodiny. Sme Božími deťmi s nádherným dedičstvom, ale radosť z tohto dedičstva je v tom, že ho dostávame práve tu a práve teraz. Svetské dedičstvo prichádza so smrťou nejakej osoby. Ale Ježiš už zomrel a tak to dedičstvo už máme. Sme posadení v nebeských sférach so všetkým nebeským duchovným požehnaním  (Efezanom 1,3). Aké dobré je byť Božím dieťaťom.

Duch Svätý prichádza s darmi. Prvým očividným darom bolo hovorenie v jazykoch. To sa deje aj dnes. Robert raz hovoril perfektnou češtinou (aj keď nevedel, čo povedal). Možno tvoj dar jazykov by mohol byť Otcovou špeciálnou správou pre niekoho v inom jazyku. Môj dar jazykov je jazyk lásky, ktorý používam pri modlitbe, rozhovore s Bohom a pri jeho uctievaní. Pri čítaní Skutkov sme počas týchto posledných mesiacov videli aj iné dary; dary uvedené Prvom liste Korinťanom 12: dar uzdravovania, múdrosti, poznania, viery, schopnosti robiť zázraky a rozlišovania duchov. Tieto dary rozdeľuje, aktivuje a riadi Duch Svätý. Rozliční ľudia dostávajú rozličné dary pre spoločné dobro. Takže nemá zmysel porovnávať svoj dar s darmi druhých, môžeme ho iba s vďačnosťou prijať.

A napokon, ovocie Ducha Svätého je vymenované v Liste Galaťanom 5,22-23: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť.  Duch Svätý je jemný a dobrý. A tak ťa povzbudzujem, aby si ho pozval hlbšie do svojho života. ‘Príď, Duchu Svätý, naplň moje srdce a zapáľ vo mne oheň svojej lásky’.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Pred mnohými rokmi nám Boh povedal, aby sme kúpili hotel s ďalšími dvoma kresťanskými pármi. Robert bol nadšený. Ja som bola opatrná. Ak Boh chce, aby sme to urobili, nech to, prosím, potvrdí. Potvrdil. Jedna pani v našom kostole prišla ku mne a Robertovi. Mala sen alebo víziu, v ktorej videla Roberta a mňa spolu v službe, v televízii a potom opísala hotel. Robert a ja v spoločnej službe, to znelo smiešne. Naše cesty viery v tom čase, zdalo sa, viedli každá iným smerom. Byť v televízii bolo ešte menej pravdepodobné. Radšej by som sa skryla, ako by som mala vystupovať pred ľuďmi. No čo sa týka hotela, táto časť vízie bola odpoveďou na modlitbu. A tak sme odišli z práce, predali naše domy a kúpili sme hotel.

Nasledovalo množstvo kresťanských podujatí. Oslovili nás dve dámy, ktoré chceli v hoteli viesť kurzy uzdravovania. Bola som nadšená myšlienkou uzdravovania. Neboli sme si však istí ich duchovným pozadím, a tak sme strávili nejaký čas spoločným rozhovorom. Všetko znelo prijateľne. Zdalo sa, že hovoria o Bohu, o Ježišovi. Spomenuli sme si na Božie slovo: „Nik nemôže povedať: “Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom“. Požiadali sme obe dámy, aby vyslovili tieto slová. Jedna, ktorá chodila do kostola, bola schopná ich vysloviť, ale druhá pani niesla zlých duchov a nedokázala vyhlásiť, že Ježiš je Pán. Bol tam prítomný duch klamstva. Tým zhasla ich nádej na kurzy uzdravovania v hoteli.

Ján nám dáva základy, na ktorých môžeme stáť. Verte v Ježiša a milujte sa navzájom. Nikto z nás nemiluje dokonale, ale môžeme sa pokúšať o takú lásku k druhým, aká je opísaná v Prvom liste Korinťanom, trinástej kapitole. Byť trpezliví, dobrotiví, nerozčuľovať sa a nemyslieť na zlyhania iných ľudí (žiadna kritika alebo posudzovanie), je dobrým východiskom. A buďte k sebe láskaví, keď sa vám nedarí milovať, pretože to je súčasť lásky k sebe samému. Otec nám odpúšťa, preto aj my odpúšťajme sebe samým.

Ján ďalej hovorí, aby sme si boli vedomí ducha, ktorého počúvame. Existuje duch pravdy – Duch Svätý a duch lži, ktorý pochádza od Zlého. Obaja do našich myslí vkladajú myšlienky, obaja hovoria prostredníctvom iných ľudí, dokonca aj kresťanov. Tým nechcem povedať, že kresťan je posadnutý, ale že občas všetci počúvame nesprávne myšlienky. Duch pravdy vždy povzbudzuje, povznáša, utešuje a posilňuje. Duch lži používa klamstvá a je kritický, odsudzujúci a negatívny. Niekto ti môže povedať, že si hlúpy alebo zlý alebo neschopný v tom, čo robíš. Toto je duch lži a podvodu. Možno si urobil hlúposť alebo chybu, ale to ťa nerobí hlúpym alebo zlým. Duch Svätý prináša ovocie Ducha – lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrotu, láskavosť, vernosť, miernosť a zdržanlivosť. Ak ideš týmto smerom, nasleduješ správneho ducha.

Pán dnes hovorí: „Ty si môj syn“, „Ty si moja dcéra“. Patríme nášmu Otcovi. Máme dar Ducha Svätého, aby nám pomáhal rozpoznávať duchovné prostredie.

Môžeš sa pozrieť na posledný deň alebo dva a identifikovať okamih, kedy si počúval ducha lži? Bola chvíľa, keď si počúval ducha pravdy? Porovnaj, ako si sa cítil, keď si počúval rôznych duchov. „