Archív značiek: Denné zamyslenia

Richard Rohr: Na prahu premeny 357.: Svätý blázon

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo päťdesiaty siedmy

„Skúsenosť Boha je vždy skúsenosťou celosti. Pociťujeme vše obsiahlu priestornosť. Je v nej miesto pre všetko a nič odtiaľ nie je potrebné vylučovať. Naša večná snaha stále niekoho súdiť nám nakoniec bude zväčša pripadať ako malichernosť, naše súdy ako nepodložené a zacyklené. Celý váš život je nezaslúžená milosťou, tak prečo nie aj život niekoho iného? Prestanete vážiť, počítať, nálepkovať a merať, pretože vo vesmírnom a nekonečnom priestore to nedáva zmysel.

Preto sa z nás v neskorších rokoch často stávajú svätí blázni. Po spôsobe kejklíře z mnohých mytológii sa dokážeme pozerať na temnú stránku veci a neuhnúť pohľadom, ani si nenechať nahnať strach. V mladosti, keď potrebujeme poznať jasné hranice a definície a nevieme isto, čo robiť so svojím tieňom, je to ťažké. Ale ako starneme, a pokiaľ si dovolíme pri starnutí i zmúdrieť, pochopíme, že cestou k Veľkej pravde sa môže stať čokoľvek, pokiaľ nás to vedie k úžasu. A tá najnaliehavejšia otázka zo všetkých – „Kto som ja?“ – je vďaka Bohu vždy zodpovedaná: „Milovaný Boží syn.“

Už sa zo mňa stal svätý blázon,alebo stále ešte trvám na hraniciach a definíciách?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 388.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Nedeľu 31.10. 2021.

„V Británii existuje fráza, “Čo bolo skôr, vajce alebo sliepka?” Naznačuje, že je tu tajomstvo alebo neriešiteľná hádanka, na ktorú nikto nevie odpovedať. Ale ten problém tu existuje iba pre tých, ktorí dokážu vnímať iba vo fyzických, ľudských alebo slepačích pojmoch. Toto je filozofická otázka, ktorú nemožno nikdy zodpovedať z fyzickej perspektívy. Avšak je tu aj duchovná perspektíva. Kontrast medzi týmito dvomi perspektívami, fyzickou a duchovnou, je možno vidieť v zákone o zachovaní hmotnosti, ktorý ako prvý definoval Francúz Antoine Lavoisier v roku 1789. “Hmota nemôže byť ani stvorená ani zničená.” Ak človek berie do úvahy iba fyzický svet, vtedy je to naozaj zákon, ktorý podopiera veľa z moderného myslenia vo fyzike. Ale pre tých, ktorí prežívajú duchovný svet, je to nezmyselné. Podľa nich musí byť prvotné stvorenie, lebo inak by hmota od počiatku nemohla existovať. Nemohol by existovať ani zákon o zachovaní hmotnosti! A stvorenie, alebo viera v stvorenie, sú pre nich preukázané ich vzťahom k Stvoriteľovi. Tento vzťah je mostom medzi duchovným a fyzickým svetom; prijatie dobrých duchovných zásad prináša reálne, pozorovateľné zlepšenia v pocitoch, v myšlienkach a skutkoch, dokonca aj zlepšenia charakteru. Tie zlepšujú vzťahy a rodinnú kultúru. Napokon každý, kto prijme Pravdu, je ňou premenený.

Mojžiš tomu rozumel čiastočne. Zažil tento účinok vo svojom vlastnom živote, ale nedokázal Izraelitom sprostredkovať vzťah s Bohom. Boh ho ponúkol, ale Izraeliti odmietli prijať vzťah s Bohom, ktorého sa báli. Tak Boh dal Izraelitom Zákon, aby mohli poznať jeho hodnoty a priority aj bez toho, aby ho osobne stretli. A Mojžiš naliehal na Izraelitov, aby zachovávali všetky nariadenia Zákona, tak ako sľúbili, aby Boh na oplátku dodržal svoje prisľúbenia voči nim. Budú dlho žiť v krajine, ktorú im dá a budú prosperovať, lebo Boh bude žiarlivo ochraňovať svoj ľud. Vidíš, ako sirotské srdcia dokážu zredukovať Boží dar na obyčajný obchod?  

Ján tomu rozumel plnšie. Jeho prikázania môžeme zachovávať iba ak chceme, pretože ho milujeme. Ján tomu rozumel, pretože Ježiša miloval a chcel, aby ho viedol. Ale tým ľuďom, ktorí nikdy nezakúsili, čo je to byť milovaní, nedokázal sprostredkovať lásku k Bohu. Tak im vydal toto svedectvo, “Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo“, hovorí Pán, „a môj Otec ho bude milovať, a prídeme k nemu.” Mal nádej, že túžba po prežití Božej lásky podnieti ľudí, aby zachovávali jeho prikázania a tak získali to, čo si želali. To je už lepšie, ale stále je to obchod.  

Ale Ježiš rozumel úplne. Aj keď človek naplno miluje Boha a zachováva jeho prikázania; a dokonca aj keď miluje svojho blížneho ako seba samého, ešte stále nie je v Božom kráľovstve, ale nie je ďaleko od neho. Ježiš to povedal mužovi, ktorý sa ho spytoval. Nebol ďaleko od Božieho kráľovstva, lebo v tej chvíli bol blízko pri Ježišovi. Ježiš dal tomu mužovi takú istú ponuku, akú dal Boh Izraelitom.  Ale ten muž nedokázal vidieť duchovný svet, ktorý bol priamo pred ním, tak ako Izraeliti nedokázali vidieť duchovný svet, ktorý mohol byť iba zjavený na úpätí vrchu. Tak ten muž od Ježiša odišiel. Neprijal vzťah, ktorý mohol otvoriť jeho duchovný zrak. Božie kráľovstvo môžu vidieť iba tí ľudia, ktorí sú v ňom, alebo ktorí po ňom túžia. A to si vyžaduje vieru. Viera znamená byť si istý v tom, v čo dúfame a čo nemôžeme vidieť. Ale viera nie je slepá! Naopak, obsahuje pohľad, ktorý okamžite ocenia tí, ktorí ho majú alebo ho chcú mať.

Božie kráľovstvo nie je kráľovstvo vymyslené v ľudskej mysli. Je to zjavenie. Ak je niečo neviditeľné zjavené, stáva sa viditeľným. Je to skutočné duchovné kráľovstvo, ktoré má reálne účinky na všetko, čo prežívame v našich fyzických životoch.  Keby ten muž zostal s Ježišom, videl by Pravdu, a už by nemal žiadne otázky. Ale on nedokázal milovať svojho blížneho dostatočne na to, aby s ním zostal trochu dlhšie. Nedokázal zachovávať tie dve prikázania, o ktorých tvrdil, že si ich cení a rozumie im. Nedokázal pochopiť Boží dar, a tak si chcel zaslúžiť lístok do neba. Bol to stále obchod.  

Kde sa nachádzaš v tomto všetkom? Si ako Izraeliti? Ak áno, tak sa raduj, že si bol vyvolený a prijmi ponuku na vzťah s Bohom. Alebo si ako ľudia okolo Jána? Ak áno, tak sa raduj, že si na správnej ceste. Ale maj vzťah s Bohom založený na vzájomnej láske. Potom budeš vidieť tak ako on vidí, pretože on je láska. Alebo si ako muž, ktorý sa vypytoval Ježiša? Blízko Kráľovstva, ale ešte nie v ňom. Ak áno, tak sa raduj, že si iba na krok od vzťahu lásky s Bohom. Pozvi Ježiša do svojho života ako svojho Pána a Spasiteľa. Neodíď preč; urob jeden krok a zaži všetko. Prijmi objatie od toho, ktorý dal za teba svoj život. A on ťa bude viesť k tvojmu milujúcemu Otcovi, a ty sa staneš jeho synom alebo dcérou. Už nebudeš musieť nič viac urobiť, lebo láska je dar a nie obchod. Ale ty budeš chcieť robiť všetko, čo robí tvoj Otec, ako dar lásky pre neho.

Myslím si, že toto je pravý zmysel Zmluvy. Je to vzťah založený na láske, nie obchod.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 25.10. 2021.

„Všetci vieme, že Boh je Otec, ale vedieť o tom a zažívať to sú dve rôzne veci. Niekedy sa ľudia pýtajú, čo robíme na našich cestách a jedna z odpovedí je, že ľuďom hovoríme o Bohu ako o našom Otcovi. Niektorí ľudia následne reagujú slovami: „Aha, viem.“ Keď si predstavím, že Stvoriteľ vesmíru je mojím Otcom a chce, aby som ho tak vnímala, slová „Aha, viem“ sa mi zdajú byť neprimerané.

Ježiš prišiel, aby nám daroval spásu, aby nás zachránil od našich hriechov. Urobil však niečo ešte úžasnejšie. Obnovil vzťah medzi Otcom a jeho deťmi. Siroty môžu mať otca, vdovy ochrancu, osamelí rodinu, kam patria, a väznení slobodu.

Po prvé, Otec čaká, aby si nás mohol adoptovať do svojej rodiny. Ako každý adoptívny rodič, dychtivo očakáva deň, kedy dostane svoje nové dieťa. Miesto je pripravené a my sme vítaní. Nemusíme si dohadovať stretnutie ako pri oficiálnej návšteve, alebo stáť v rade na audienciu. Sme rodina, ktorá je vítaná s otvorenou náručou, objatím a bozkami (Lk 15,20). Dvere sú vždy odomknuté a on čaká, kým ich otvoríme. Nie sme ako deti prichádzajúce do prázdneho domova, ktorý si musia sami odomknúť a sami sa tam obslúžiť. Máme novú identitu – sme Božie deti. Môžeme ho nazývať „Abba“ – menom, ktorým malé dieťa oslovuje svojho ocka. Na našom prvom seminári na Slovensku bol kňaz, ktorý dostal novú identitu. Povedal: „Prišiel som sem ako sluha a domov odchádzam ako syn.“ Bol adoptovaný.

Po druhé, okrem novej identity získavame aj nové prežívanie. Nedávno som počula svedectvo jednej pani, ktorá žila so strachom, až kým sa nestretla s Otcom na seminári Otcovo srdce. Strach odišiel. Aj po dvoch rokoch žije bez strachu – získala slobodu tým, že sa stala Otcovým dieťaťom. Ďalšie svedectvá hovoria o spolupatričnosti a o tom, že ľudia už neprežívajú osamelosť. Sirotské srdce prežíva strach, odmietnutie, potrebu podávať výkon, zatrpknutosť… Božie dieťa zažíva prijatie, bezpečie, lásku, radosť a intimitu. Celá životná skúsenosť sa mení.

A po tretie, máme budúcnosť. Sme dedičmi s každým duchovným požehnaním (Ef 1,3). Máme zmluvného Otca, ktorý dodržiava svoje sľuby. Aké sľuby si dostal od Otca? Tu je jeden z nich: Otec je tu s nami a neopustí nás. Cítim jeho prítomnosť pri každej dôležitej udalosti. Sleduje a povzbudzuje, aby sme boli nositeľmi jeho slávy. Utrpenie nás vedie k duchovnému rastu, keď skúmame, ako naše srdce reaguje na ťažkosti. Ježiš povedal, že v tomto svete budú ťažkosti, ale že sa môžeme radovať, pretože on premohol svet.

Poznáš Všemohúceho Boha ako svojho Otca? Akým menom ho nazývaš, keď s ním hovoríš?“

Richard Rohr: Na prahu premeny 351.: Zlo nestojí ani na prvom ani na poslednom mieste

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo päťdesiaty prvý

„Zlo a hriech sú skutočne bolestivé, ale nie sú rozhodujúce. Nepredstavujú ani základnú, ani konečnú pravdu. Tak v skutočnosti znie hlavné posolstvo kresťanstva! Genezis začína tvrdením, že všetko stvorenie „je dobré“ od samého začiatku (Gn 1,10n), a vzkriesenie ukrižovaného Ježiša bolo potom Božím zasľúbením ľudstvu, že poslednou kapitolou všetkých ľudských ukrižovaní bude vzkriesenie! Váš svetonázor vás môže „spasiť“ dokonca i na nevedomej úrovni a zbaviť vás úzkostí, pochybností o sebe samých a pocitu, že nie ste súčasťou ničoho väčšieho. Občas mi napadá, že väčšina „spásy“ sa najúčinnejšie odohráva práve na nevedomej úrovni.

Posledné, konečné a definitívne slovo bude mať Božia Milosť a Milosrdenstvo. My nie sme mocnejší než Boh. „Zotrie im každú slzu z očí. A smrti už nebude, ani žiaľu ani náreku ani bolesti už nebude – pretože čo bolo, pominulo,“ hovorí sa na posledných stránkach Biblie (Zjv 21, 4).

Akú najúžasnejšiu milosť som zažil tento týždeň?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 382.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Na prahu premeny 343.: Na jednom konci Jakubovho rebríka

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň Tristo štyridsiaty tretí

„Veci, ktoré považujeme za svoje dielo, sú z hľadiska duchovného života niečím, čo bolo „urobené nám“; my to môžeme len sledovať a pritakávať tomu, Jedného dňa sa ocitnete vo vnútri Druhého a tento Druhý vás podrží, vaša sláva zažiari nedotknutá a bude ochránená. Bude vám odhalené vaše pravé ja a vy šťastne zistíte, že je omnoho slávnejšie, ukotvenejšie, originálnejšie a slobodnejšie než akákoľvek identita, ktorú by ste si pre seba mohli sami vymyslieť. Nie že by ste ho našli, skôr do neho tak nejak spadnete, ako človek spadne do milostného vzťahu.

Samotného Božieho života sa účastníme práve tým, že žijeme jednu malú časť tohto života vo svojej vlastnej jedinečnej podobe. Keď nastane moment, kedy zvoláte „heuréka!“ („mám to!“), budete ako Jakub, ktorý sa prebudil u päty rebríka vedúceho do neba, a spolu s ním poviete: „Ty si bol na tomto mieste celú dobu a ja som to nevedel!“

Aký je to pocit byť nájdený Bohom?
Spomeniem si na konkrétnu chvíľu, kedy som si toho bol naliehavo vedomí?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 374.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na štvrtok 14.10. 2021.

„Ježiš poukázal svojim poslucháčom na to, že existuje ľudské poznanie a existuje nebeská múdrosť. Problém bol v tom, že ak učitelia disponujú iba ľudskými znalosťami, ich študenti môžu získať iba tie. A aké bolo to ľudské poznanie? Bolo to poznanie celého Zákona a ohlasovania Prorokov. Čo farizeji nevedeli a nemohli vidieť je, že znalosti Zákona a Prorokov boli obmedzené; existoval lepší spôsob riadenia spoločnosti. Pravdou bolo, že Zákon a Proroci sú systémom založeným na strachu, ktorý Boh dal na žiadosť človeka na kontrolu najhorších impulzov ľudského správania. Ale Ježiš učil hlbšiu pravdu; nebeskú múdrosť, ktorá menila ľudské srdcia, takže k týmto zlým impulzom vôbec nedošlo!

My môžeme byť rovnako ľahko oklamaní. Snažíme sa ovládať svoje vlastné správanie, aby sme prekonali svoje vlastné zlé impulzy. Čo však skutočne potrebujeme, je nebeská múdrosť, aby k týmto zlým impulzom vôbec nedošlo. To si vyžaduje kapituláciu, a nie boj o víťazstvo, ktoré nikdy nemôžeme úplne získať; odovzdať sa novému spôsobu myslenia. Bitka je v mysli. Dobré a zlé impulzy súťažia o našu pozornosť a náklonnosť. Ale keď dáme Ježišovi povolenie zmeniť naše srdcia, potom nás časom zlé impulzy opustia. A zostane nám hojnosť lásky, pokoja a šťastia. Týmto spôsobom nám Ježiš dáva život a život v plnosti. Začíname uvažovať ako náš nebeský Otec, čo ukazuje, že sme skutočne jeho deti.

Ako Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život … … nik neprichádza k Otcovi, iba cezo mňa.“

Zamyslite sa nad týmito vecami. Dnes sa môžete rozhodnúť bojovať proti všetkým ťažkostiam života. Alebo môžete tieto ťažkosti použiť na to, aby vám ukázali veci vo vašom srdci, ktoré by Ježiš chcel zmeniť. A potom prostredníctvom odovzdania sa mu život už nebude bojom s ťažkosťami. Bude to vzrušujúca cesta, ako sa stále viac podobať samotnému Ježišovi. Vyberte si dobre a budete mať plnší život.“

Richard Rohr: Na prahu premeny 325.: Dve veľké prikázania

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo dvadsiaty piaty

„Keď si niečo idealizujeme, nakoniec si z toho spravíme modlu. Zanietene a oduševnene pre niečo vzplanieme a zahoríme a potom vyhoríme. Ovenčíme modlu nereálnymi očakávaniami a skončíme sklamaní a zranení.

A podobné je to aj vtedy, keď na niečo hľadíme ako na totálne zlé – dávame tomu nad sebou príliš veľkú moc. Keď sa proti tomuto zlému pustíme do boja, nakoniec do seba prijmeme temnú stránku toho, s čím bojujeme, a staneme sa jeho zrkadlovým obrazom. My si toho ale nevšimneme, a tak sa z nás stanú pokrytci, fanatici a neznesiteľný typ veriacich (Mt 7; 4 – 5).

4 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: „Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka“ – a ty máš v oku brvno?!
5 Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.
6 Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás.
7 Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!

Cestu k prekonaniu oboch týchto ilúzií ponúkajú dve veľké prikázania. Pokiaľ uctievame iba Boha, nedopustíme, aby v nás zanietenie vzbudilo niečo iné. A pokiaľ milujeme druhých ako seba samého, a pokiaľ túto lásku vztiahneme dokonca aj na svojich nepriateľov, potom nevzniká priestor pre krížové výpravy proti zlu, ktoré zbadáme „kdesi vonku„. Všetku mravnú energiu nám jednoducho odčerpáva snaha prekonať všetky prekážky „tu vo vnútri„, ktoré nám bránia milovať.

Z čoho som si spravil modlu?
Aké očakávania mi pripravujú sklamania?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 356.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Na prahu premeny 319.: Všetko má svoje miesto

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo devätnásty

„Ježišova ústredná, centrálna téma je „Božie kráľovstvo“. „Kráľ“ je proste a jednoducho len iné slovo pre otcovskú, či dedovskú energiu, pre onoho silného a stabilného muža, ktorý dokáže ustáť chaos, strach a pochybnosti vo vnútri väčšieho dobra a väčšej veľkosti. Keď je v dome dobrý otec, je dom v bezpečí psychologicky i fyzicky. Už keď Ježiš len vstúpi do domu, ľudia sú uzdravení a ich démoni prchajú. Toto je vnútorná moc dobrého otca a dobrého kráľa. Ježiš, najvyšší „kráľ kráľov“, dokáže spraviť to isté s rôznorodými časťami vašej duše, dobrými i zlými – a rovnako tak s dobrými i zlými stránkami ostatných.

Ježiš pozíva k hostine každého, „zlých i dobrých“ (Mt 22; 10). Váš vnútorný kráľ je tou časťou vás samých, ktorá nepotrebuje nikoho a nič vylučovať, Kráľ je dosť silný, dosť veľký a dosť priestorný, aby všetko mohlo „mať svoje miesto“.

Kto, pokiaľ vôbec niekto, slúžil, či slúži v mojom živote ako otec a kráľ?
Čo som sa naučil o tom, ako byť vnútorným kráľom, tým, kto dáva druhým ľuďom pocit bezpečia?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 350.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na nedeľu 29.08. 2021.

„Dnes máme tri čítania, ktoré dokonale opisujú tri rôzne rozpoloženia ľudského srdca, a to, ako môžu byť ovplyvnené slovami, a aký vplyv majú tieto slová na spoločnosť. Keď čítam správy, som šokovaný z toho, aké množstvo krutých, skorumpovaných a bezcitných režimov existuje vo svete. Ďakujem Bohu, že ja aj moja rodina žijeme v spoločnosti, ktorá je bezpečnejšia, pokojná a súcitnejšia ako množstvo ostatných. Táto spoločnosť sa takou nestala náhodou, a nie je vylúčené, že by sa mohla zlepšiť, alebo aj ostať taká istá. každá spoločnosť sa vyvíja podľa vzťahov, ktoré majú ľudia sami so sebou, s inými a s Bohom. A týmto vzťahom zas vládne množstvo individuálnych ľudských sŕdc, a ich duchovné zdravie. Teda tvoja vlastná duchovná cesta má vplyv na spoločnosť, v ktorej žiješ. Takže aké sú tri rôzne rozpoloženia ľudského srdca?

Prvé je opísané v čítaní z Knihy Deuteronómium. Izraeliti majú srdcia otrokov. Nemajú žiadnu vlastnú morálku, takže si prirodzene vyberajú hriešne spôsoby. Nerobia to len vtedy, keď sa boja Boha, alebo nejakej inej autority, a keď je tento strach väčší ako túžba uspokojiť svoje vlastné potreby. Keď populácia nejakej spoločnosti nemá žiadnu osobnú morálku, je nevyhnutné, aby mali autority dostatočnú moc, a tak zabránili anarchii. To je to, prečo Izraeliti potrebovali Boží Zákon, ktorý by nahradil panovanie Egypta. V spoločnosti otrokov sa každý stará sám o seba. Takže je ľahké vidieť, ako sa vyvíjajú tieto kruté, bezcitné a skorumpované režimy. Množstvo ľudí je v skutočnosti spokojných, keď žijú pod takýmto režimom; nemajú síce žiadnu slobodu, ale aspoň sú v bezpečí pred inými ľuďmi, pokiaľ poslúchajú autority. Slová Zákona kontrolujú prirodzené túžby ľudského srdca, a budujú usporiadanú spoločnosť. Zákon Izraelitov bol drsný, ale nevyhnutný. Otrocké spoločnosti sú prirodzené v rôznych autoritatívnych alebo radikálnych náboženských režimoch. 

Ďalšie rozpoloženie srdca, ktoré nazývame sirotské srdce je opísané v čítaní z Matúšovho evanjelia. Toto je čas novej zmluvy, kedy Boh už nechce ovládať svoje deti zákonom. Namiesto toho im dáva dva dary – slobodu a vedenie. Sirotské srdce je slobodné, ale nemá žiaden vzťah s Bohom ako s milujúcim Otcom, ktorý by mu ponúkol vedenie. Takže v sirotskej spoločnosti sa síce môžeš cítiť dobre, ale môžu nastať vážne dôsledky pre ľudí, ktorí sú ovplyvnení týmito slobodnými rozhodnutiami. Sirotské spoločnosti majú veľmi silný zmysel pre osobnú slobodu, a táto osobná sloboda prevažuje nad zodpovednosťou za druhých. Takže je ľahké vidieť, ako sa dejú bezcitné a bezohľadné veci. Napríklad keď je sloboda výberu tehotnej matky cenená viacej ako zodpovednosť za jej nenarodené dieťa, takáto spoločnosť podporuje potraty. Alebo keď je osobná sloboda vybrať si sexuálnu identitu cenená viacej ako fyzické pohlavie, potom bude spoločnosť týchto ľudí povzbudzovať, aby išli na operáciu a zmenili sa. Takéto veci budú mať vplyv na všetky ich vzťahy. Ale keď je ktokoľvek zranený touto slobodnou voľbou, musí byť ticho alebo bude trpieť odmietnutie spoločnosti. Otrocké spoločnosti budú oponovať a bojovať proti ľuďom so sirotským srdcom a naopak. Je to nevyhnutné, pretože jedni sa boja dôsledkov slobody a druhí sa boja dôsledkov straty slobody. Sirotské spoločnosti sú bežné v mnohých častiach sveta, a sloboda môže byť lepšia ako otroctvo, ale sloboda nie je nikdy taká dobrá ako láska. V sirotskej spoločnosti slová jednotlivých ľudí formujú kultúru tejto spoločnosti, či už je to na dobré alebo na zlé. 

Čítanie z Jakubovho listu opisuje zrodenie Božích detí. Takíto ľudia majú aj slobodu, aj vedenie Boha ako milujúceho Otca. Ježiš takúto spoločnosť nazval Božím kráľovstvom. Vo svete neexistuje táto spoločnosť fyzicky, ale členovia Kráľovstva sú všade. V tejto duchovnej spoločnosti je kľúčom láska. Slová lásky od Boha uzdravujú srdcia otrokov aj sirôt. A slová lásky Božích detí uzdravujú ich rodiny, miesta, kde pracujú ale aj celú spoločnosť. Osobná morálka slobody, spolu so zodpovednosťou za ostatných buduje duchovnú spoločnosť, ktorá je bezpečná, súcitná a slobodná. Takže rozhodnutie stať sa Božím dieťaťom je oveľa viac ako len osobná voľba. Je to naša časť Kristovho víťazstva nad svetom. Je to naša úloha v Kristovej misii urobiť všetko nové. Je to jediné riešenie v neustálom, a inak nevyriešiteľnom konflikte medzi otrockou a sirotskou spoločnosťou. Prináša pokoj na zem a priazeň všetkým ľuďom, presne ako sľúbil anjel, keď sa Ježiš narodil.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na utorok 03.08. 2021.

„Deti mnohokrát vykríknu: “To nie je fér!”. Keď si toto spravil pre môjho súrodenca, musíš to isté urobiť aj pre mňa! Keď boli naše deti malé, staršie dieťa sme vychovávali podľa prísnejších pravidiel. Stalo sa, že mladšie dieťa niečo dostalo v mladšom veku len preto, že sme sa naučili robiť danú vec inak. Určite sa to mohlo javiť ako nespravodlivosť. Súrodenecká rivalita je bežná vec.

Dnes to pozorujeme medzi Mojžišom, Áronom a Máriou. Áron a Mária sledovali, ako bol Mojžiš vychovávaný na faraónovom dvore ako princ. Možno to porovnávali s ťažkosťami, ktoré museli sami prekonať. Teraz sa nachádzali na púšti a Mojžiš si zjavne myslel, že má špeciálny vzťah s Bohom. Nehovoril Boh aj cez Árona a Máriu? Veď to bol Áron, kto hovoril za Mojžiša v Egypte! Nemohol Boh opäť hovoriť cez neho? Nech už zmýšľali akokoľvek, bola v tom súrodenecká rivalita.

Boh komunikoval s Máriou a Áronom, ale nie takým spôsobom, ako si priali. Boh im to vysvetlil: proroci dostávajú sny a videnia, ale Mojžiš mal úžasné privilégium hovoriť s Bohom tvárou v tvár a zreteľne ho počuť. Keď Boh odišiel, Máriu pokrylo malomocenstvo a Áron spoznal svoj omyl a činil pokánie. Mojžiš sa následne prihováral za svoju sestru a ona bola uzdravená.

Keď robíme chyby, keď hrešíme, keď kričíme „To nie je fér!“, keď spochybňujeme Božie činy a plány, môžeme tiež volať k Bohu, aby vymazal náš priestupok, umyl nás a očistil. Keď to urobíme, Boh rýchlo odpovie: očistí naše srdce a obnoví nášho ducha. Je odpúšťajúcim Otcom. Ak spoznáš, že si spochybňoval Boha alebo si sa sťažoval na zvýhodňovanie súrodenca, odporúčam ti, aby si to vyznal a nechal sa oslobodiť.

Pri čítaní Matúšovho evanjelia si môžeme predstaviť samých seba v príbehu s Ježišom. Pošle nás do člna a my vyrážame na vzdialený breh. Ako by si reagoval, keď príde búrka? Ako by si sa cítil, keby k tebe Ježiš kráčal po vode? Chcel by si prijať pozvanie, ktoré dal Ježiš Petrovi, a vystúpiť z člna? Čo pre teba v tejto chvíli znamená vystúpiť z člna?“