Archív značiek: Ef 1

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 25.10. 2021.

„Všetci vieme, že Boh je Otec, ale vedieť o tom a zažívať to sú dve rôzne veci. Niekedy sa ľudia pýtajú, čo robíme na našich cestách a jedna z odpovedí je, že ľuďom hovoríme o Bohu ako o našom Otcovi. Niektorí ľudia následne reagujú slovami: „Aha, viem.“ Keď si predstavím, že Stvoriteľ vesmíru je mojím Otcom a chce, aby som ho tak vnímala, slová „Aha, viem“ sa mi zdajú byť neprimerané.

Ježiš prišiel, aby nám daroval spásu, aby nás zachránil od našich hriechov. Urobil však niečo ešte úžasnejšie. Obnovil vzťah medzi Otcom a jeho deťmi. Siroty môžu mať otca, vdovy ochrancu, osamelí rodinu, kam patria, a väznení slobodu.

Po prvé, Otec čaká, aby si nás mohol adoptovať do svojej rodiny. Ako každý adoptívny rodič, dychtivo očakáva deň, kedy dostane svoje nové dieťa. Miesto je pripravené a my sme vítaní. Nemusíme si dohadovať stretnutie ako pri oficiálnej návšteve, alebo stáť v rade na audienciu. Sme rodina, ktorá je vítaná s otvorenou náručou, objatím a bozkami (Lk 15,20). Dvere sú vždy odomknuté a on čaká, kým ich otvoríme. Nie sme ako deti prichádzajúce do prázdneho domova, ktorý si musia sami odomknúť a sami sa tam obslúžiť. Máme novú identitu – sme Božie deti. Môžeme ho nazývať „Abba“ – menom, ktorým malé dieťa oslovuje svojho ocka. Na našom prvom seminári na Slovensku bol kňaz, ktorý dostal novú identitu. Povedal: „Prišiel som sem ako sluha a domov odchádzam ako syn.“ Bol adoptovaný.

Po druhé, okrem novej identity získavame aj nové prežívanie. Nedávno som počula svedectvo jednej pani, ktorá žila so strachom, až kým sa nestretla s Otcom na seminári Otcovo srdce. Strach odišiel. Aj po dvoch rokoch žije bez strachu – získala slobodu tým, že sa stala Otcovým dieťaťom. Ďalšie svedectvá hovoria o spolupatričnosti a o tom, že ľudia už neprežívajú osamelosť. Sirotské srdce prežíva strach, odmietnutie, potrebu podávať výkon, zatrpknutosť… Božie dieťa zažíva prijatie, bezpečie, lásku, radosť a intimitu. Celá životná skúsenosť sa mení.

A po tretie, máme budúcnosť. Sme dedičmi s každým duchovným požehnaním (Ef 1,3). Máme zmluvného Otca, ktorý dodržiava svoje sľuby. Aké sľuby si dostal od Otca? Tu je jeden z nich: Otec je tu s nami a neopustí nás. Cítim jeho prítomnosť pri každej dôležitej udalosti. Sleduje a povzbudzuje, aby sme boli nositeľmi jeho slávy. Utrpenie nás vedie k duchovnému rastu, keď skúmame, ako naše srdce reaguje na ťažkosti. Ježiš povedal, že v tomto svete budú ťažkosti, ale že sa môžeme radovať, pretože on premohol svet.

Poznáš Všemohúceho Boha ako svojho Otca? Akým menom ho nazývaš, keď s ním hovoríš?“