Archív značiek: Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 18.10. 2020.

Vložiť komentár

Nedeľa 18.10.2020

„Toto čítanie z Knihy proroka Izaiáša je pre mňa veľmi prekvapujúce. V tomto čítaní Izaiáš dáva posolstvo Kýrovi Veľkému, kráľovi Perzie (terajší Irán). Jednou z prvých vecí, ktoré Kýros vykonal, keď sa stal kráľom, bolo ukončenie zajatia Židov, ktorých našiel v Babylone. Ba ešte viac, nariadil znovuvybudovanie chrámu v Jeruzaleme a poslal veľa peňazí na zaplatenie tohto projektu. Vrátil tiež všetky posvätné nádoby, ktoré boli odnesené z prvého chrámu. Prečo by mal nový kráľ obrovskej ríše venovať takú pozornosť zotročenému národu? Lebo aj keď nebol Židom, mal priazeň Boha Židov, a on to vedel. Ako? Lebo tak to prorokoval Izaiáš a on tomu uveril. Jozef Flávius, staroveký historik Židov, zaznamenal, že Kýros čítal o tomto proroctve v dokumentoch, ktoré boli nájdené v Babylone. Takže Kýros je starozákonným príkladom nežida, ktorý mal Božiu priazeň. A ešte akú priazeň! Bol schopný podmaniť si národy a kráľov a kým mu to Izaiáš nepovedal, ani nevedel, že to všetko pre neho robil Boh. A on uveril Izaiášovi. To mi pripomína ninivského kráľa, ktorý uveril tomu, čo mu povedal Jonáš a tak zachránil mesto.

Možno si v niektorom období svojho života zažil veľký úspech alebo priazeň. Možno si v tom čase nemal žiadny vzťah s Bohom Otcom. Vzdávaš teraz za to Bohu slávu a česť? Môžeš byť ako Kýros a vzdávať vďaky za pomoc a priazeň, ktoré si dostal bez toho, aby si si to všimol a bez toho, aby si o to požiadal? Kráľov Ninive a Perzie si vyvolil Boh, ktorého nepoznali. Milosť tu bola dávno pred Ježišom. Členovia solúnskej cirkvi boli tiež vyvolení. Pavol im pripomína, ako boli vyvolení; slovom evanjelia, mocou a Duchom Svätým. To sú tri znamenia Božej priazne. Vyvolení ľudia veria Božiemu slovu, vidia ho pôsobiť s mocou na pretváraní svojich životov a sú vedení Duchom Svätým. Potom, ako píše Matúš vo svojom evanjeliu, vyvolení budú žiariť ako svetlá vo svete.

Možno si pomyslíš, že ty nežiariš ako svetlo vo svete. Ak je to pravda, môže to byť z jedného z nasledujúcich troch dôvodov. Buď neveríš všetkým tým dobrým veciam, ktoré si Otec o tebe myslí; alebo pravidlá v tvojom srdci bojujú proti tvojej schopnosti byť požehnaný a byť požehnaním; alebo nedokážeš rozpoznať vnuknutia Ducha Svätého, ktoré šepká do tvojho myšlienkového sveta. Ale buď povzbudený. Kýros Veľký vôbec nepoznal Boha, ale získal si jeho priazeň, lebo uveril slovám niekoho, kto Boha poznal. Na svojej ceste môžeš získať pomoc, ak budeš načúvať ľuďom, ktorí žiaria ako svetlá vo svete. Vo svojom srdci im môžeš byť synom alebo dcérou a vo svojom čase sa ich viera môže stať tvojou vierou. Premýšľaj o týchto čítaniach a pozri, či by si niekoho nechcel poctiť tým, že sa staneš vo svojom srdci jeho synom alebo dcérou.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 02.10. 2020.

Vložiť komentár

„“Och, nie! Teraz už rozumiem.”

Už si niekedy staval dom? Najprv sa položí základ, potom steny, strecha, okná a vchodové dvere; a nakoniec interiér. Sú tam aj všetky tie skryté veci, ako odpadový systém, kúrenie a elektrina. Staviteľ vie všetko o dome, aj ako funguje. Všetci ostatní z nás vieme iba zapnúť vypínač a je svetlo. 

Jób sa sťažoval a obviňoval Boha (Jób 10), a chcel sa “súdiť s Bohom”.  (Jób 13, 3; 23,1-7). Chcel, aby mu Boh vysvetlil jeho utrpenie a potvrdil jeho nevinu. Avšak v tomto čítaní, namiesto toho, aby Jób vypočúval Boha, Boh začal vypočúvať Jóba. Boh je majster staviteľ, ktorý vie všetko o svojom stvorenstve. Oproti tomu je Jób ako ten človek, ktorý len zažne svetlo, ale nemá žiadne porozumenie ako veci fungujú. Boh sa spýtal: “Uvedomil si si šírku zeme? Povedz, ak si ju celú spoznal!” Jób si uvedomil, ako málo rozumel, a aké malé sú jeho vedomosti. Uvidel Božiu múdrosť a vládu nad všetkým a nemal slov, ktorými by vedel odpovedať. Všetko, čo dokázal spraviť, bolo veriť v Božiu dobrotu. Bol si niekedy v takej situácii, keď si si uvedomil, že slová, ktoré si vyslovil boli nevhodné, a tak ako Jób si si zakryl ústa rukou? “Och, nie! Teraz už rozumiem.”

Je to akoby sme videli cez sklo len čiastočne, kým príde ten moment porozumenia. Dovtedy je odpoveďou len vytrvalo dôverovať Božej dobrote, nezlomne dúfať, a márnivo milovať. (1 Kor. 13, 12-13 – preklad Biblie The message). Nedávno, keď bola vonku hmla, uvedomila som si, že veci boli skryté, nejasné, tak trochu ako v živote. Ja nevidím veci jasne, ale Boh áno, a jedného dňa všetko bude jasné. 

Boh vie ako funguje jeho stvorenie. Vie o nás všetko, všetky detaily našich životov. Nič nie je skryté; on pozná naše myšlienky, naše skutky a čomu veríme. Bdel nad nami od nášho počatia až po dnešný deň. Ale takisto ako Jób, my ho nevidíme a možno si neuvedomujeme jeho prítomnosť. Jób by nikdy nebol prežil svoje utrpenie bez tej neviditeľnej a nehmatateľnej Božej ruky, ktorá ho podporovala. Tak ako bol s Jóbom, Boh je aj s nami, vedie nás a drží. Namiesto aby sme to videli ako reštriktívne a odstrašujúce, môžeme odpočívať v bezpečí jeho súcitu a milosrdenstva, keď veríme v Božiu dobrotu (pozri Jakubov list 5, 11). Cítiš útechu alebo vinu, keď si uvedomíš, že Otec vie všetko? Chceš sa k nemu rozbehnúť, alebo by si sa radšej skryl? 

Keď som si čítala Knihu Jóba, kapitoly 38 a 39, uvedomila som si, ako málo som chápala a rozpoznávala vznešenosť a moc Boha. Možno by si si tiež mohol v modlitbe čítať tieto kapitoly a uvidíš, čo ti Otec ukáže. Ako Izaiáš prehlásil v kapitole 55, 8-9, jeho múdrosť a jeho cesty sú tak odlišné od našich. Keď dôverujem Božej dobrote, pokoj vládne v mojom srdci.“

Vlastná úvaha

Stalo sa mi, že som očakával… Očakával som bezpečné prostredie… Očakával som spätnú väzbu – pozitívnu spätnú väzbu… Zdalo sa mi, že okolnosti k tomu boli priaznivé…
Napriek tomu, že to bolo nazvané spätnou väzbou, dostal som tvrdú negatívnu kritiku, ktorá začínala podprahovo silne negatívne emocionálne podfarbenými požiadavkami a bola zakončená výčitkou z minulosti, z veci, ktorú som považoval za uzavretú…
Moje očakávanie sa tvrdo stretlo s realitou druhého človeka a okolností…
Vyvolalo to vo mne strach, pretože som to vnímal ako prekvapivý a neočakávaný útok, agresívny výpad…
Vyvolalo to vo mne hanbu, pretože sa to odohrávalo v prostredí, kde som mal očakávanie bezpečia a zároveň bolo verejné, vnímalo som to ako verejné poníženie…
Vyvolalo to vo mne vinu, pretože som si uvedomil vlastné rezervy a dôvod svojho predchádzajúceho nepokoja. Boli to skutočne moje nevhodné rozhodnutia, ktoré spôsobili túto situáciu. Až neskôr som do tohto tvrdenia dosadil dôležité slovíčko „AJ“: „Aj moje nevhodné rozhodnutia, aj nevhodné rozhodnutia niekoľkých iných ľudí“; no na mnou prežívanej emócii viny to nič nezmenilo…
Vyvolalo to vo mne hnev, hnev ako reakciu na strach z útoku, hnev ako popud do protiútoku – energiu do protiakcie, hnev ako reakciu na pociťovanú krivdu, hnev ako ventil frustrácie z nepochopenia…

1. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď robím veci správne – perfektne – na 100%.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, či robím chyby! Môžem robiť chyby!

2. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď sú ľudia okolo mňa spokojní, keď napĺňam ich očakávania.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, či uspokojím očakávania ľudí okolo mňa.

3. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď podám výkon, keď splním úlohu.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, či sú úlohy splnené alebo nie, bez ohľadu na to, či podám výkon alebo nie.

4. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Som v bezpečí, ak sú okolnosti pokojné.“
Pravda je, že som v bezpečí a môžem prežívať bezpečie bez ohľadu na okolnosti.

5. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, ak som uznávaný druhými ľuďmi, ak som v ich očiach niekto.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, čo si druhý ľudia myslia, bez ohľadu na to, či ma druhý ľudia uznávajú, alebo nie.

6. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Som v bezpečí, keď mám okolo seba ľudí, ktorým plne dôverujem.“
Pravda je, že som v bezpečí či už sú okolo mňa dôveryhodný ľudia, alebo nie.

7. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď robím dobré veci.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, čo robím.

8. Dotýkalo sa to môjho nastavenia: „Mám hodnotu, keď som rešpektovaný.“
Pravda je, že mám hodnotu bez ohľadu na to, či ma niekto rešpektuje, alebo nie.

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 01.10. 2020.

Vložiť komentár

„Nemôžeme vysvetliť utrpenie, ale môžeme dôverovať v Božiu dobrotu.

Žalm 27,13 to vyjadruje slovami „Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich“. Dávid vo svojich zložitých okolnostiach volal po zľutovaní a súcite. Hovoril o svojej túžbe stretnúť sa s Bohom. Vyhlásil svoju vieru v Božiu dobrotu a z tohto miesta bol schopný čakať na Boha. Keď trpíme, čakanie sa môže javiť ako večnosť.

Jóbovi priatelia pokračovali v jeho obviňovaní z hriešnosti. Všetci sa obrátili proti nemu: jeho manželka, jeho priatelia a známi, jeho služobníci, deti na ulici, hostia; všetci. Jeho výkrik bol tiež “majte so mnou zľutovanie”. Jób potreboval súcit a útechu.

Ľudia, ktorí trpia, nech už sú dôvody akékoľvek, potrebujú porozumenie, súcit a útechu. Môže byť ťažké vedieť, čo povedať alebo ako reagovať. Niekedy je jednoduchšie prejsť cez cestu a predstierať, že ste nevideli osobu, ktorá bojuje. Niekedy je jednoduchšie neodpovedať na telefón alebo predstierať, že nepočujete. Niekedy ste schopní zvládnuť iba svoje vlastné problémy bez toho, aby ste počúvali o ťažkostiach niekoho iného. Boli chvíle, keď som robila všetky tieto veci. Ak sa vás niečo z toho týka, vedzte, že Boh vám rozumie a neodsudzuje vás.

Existuje mnoho spôsobov, ako pomôcť niekomu, kto trpí, a tu je zopár z nich: Buďte pri ňom a počúvajte. Nemusíte mať odpoveď. Môžete dokonca povedať, že neviete, ako problém vyriešiť, ale že vám to nie je jedno. Láskyplný dotyk, pohľad alebo slovo môžu ukázať, že vám na ňom záleží, alebo malý darček či kartička, ktoré vyjadria, že na neho myslíte. Ponuka modliť sa s otázkou, za čo by sa chcel modliť. Nepredpokladajte, že to, čo vidíte ako jeho potrebu, bude to, za čo sa chce modliť.

Našou úlohou nie je zachrániť ho alebo vyriešiť problém. Našou úlohou je milovať najlepšie, ako vieme. Je dobré poznať naše obmedzenia a stanoviť zdravé hranice. Nedávno mi niekto zavolal a požiadal ma, aby som sa za ňu modlila a zavolala jej. Vedela som, že by som možno nezvládla jej telefonáty, pretože má veľké potreby. Poslala som jej teda správu, že sa za ňu modlím a o mesiac jej zavolám. Zdá sa to ako dlhá doba, ale tomuto záväzku viem povedať „áno“.

Keď Jób zažíval odmietnutie a obviňovanie, možno v najťažšej chvíli, zavolal a mal úžasnú skúsenosť s Božou dobrotou. Vyhlásil svoju vieru a dôveru v Boha: „Viem, že môj vykupiteľ žije a že na konci bude stáť na zemi”. Vedel, že po smrti ho vo svojom tele uvidí na vlastné oči. Vyhlasuje svoju vieru vo vzkriesenie mŕtvych, Ježišov príhovor a lepší život, ktorý ho čaká.

Keď som trpela bolestivou vyskočenou platničkou a zdanlivo bez pokroku, bolo mi najhoršie. Pamätám si, ako som volala k Bohu. „Už to nezvládam. Čokoľvek chceš, urobím to”. Môj okamih odovzdania; dôvera v Božiu dobrotu. Zdalo sa, že sa nič nedeje, ale od tej doby nastal pomalý pokrok a zotavenie sa začalo.

Spoznávate sa v niektorej z týchto situácií? Modlím sa, aby ste sa stretli s Božou dobrotou.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 29.09. 2020.

Vložiť komentár

Utorok 29.9.20
„Narodil som sa v Londýne v povojnovej Británii. Vojna bola síce vyhratá, no za vysokú cenu. Toľko zranených a mŕtvych, toľko zničeného majetku, toľko otrasených nádejí a snov. Môj otec bojoval vo vojne od začiatku do konca. Tých šesť rokov malo na mladého muža zásadný vplyv a spôsobilo jeho emocionálnu zmenu. Mama mi povedala, že ako normálneho mladého muža som ho nikdy nepoznal. Myslím si, že môj otec po skončení vojny ešte dlho bojoval – vo svojom srdci. Nenávidel Nemcov za začatie vojny, pohŕdal Francúzmi, že sa príliš ľahko vzdali, a bál sa Rusov, ktorí hrozili rozpútaním ďalšej vojny. Jediní ľudia, ktorých mal rád, boli Briti. Jediní Briti, ktorých mal rád, boli moja matka a brat. Traumatické zážitky ovplyvňujú životy dlho potom, čo sa skončili. Aká škoda! Mohol mať oveľa pokojnejší život, keby dokázal zanechať svoje vojnové zážitky a začať odznova – ale to pre neho nebolo možné. Pamätám si ho ako nedostupného a utiahnutého, s častými výbuchmi zlosti.

Kedysi sa odohrala vojna medzi Satanom a archanjelmi. Vojna bola vyhratá, ale za vysokú cenu. Satan a jeho padlí anjeli boli zvrhnutí na zem, kde naďalej žijú, akoby vojna stále pokračovala. Démoni nenávidia anjelov, pretože ich porazili, pohŕdajú ľuďmi, pretože sa príliš ľahko vzdávame a boja sa Božích detí, pretože sa nimi nenecháme poraziť. Pravdou je, že bitka bola vybojovaná a vyhratá. Satan dokáže vplývať na Božie deti len vtedy, keď sa ho boja. Prebieha boj o srdcia a mysle ľudí, ale Ježiš už má víťazstvo pre tých, ktorí v neho dôverujú.

Čo teda s touto duchovnou vojnou? Máme si obliecť plnú Božiu výzbroj a potom stáť – Ef 6,11. Nemusíme bojovať, stačí stáť. Keď stojíme na Božích prisľúbeniach, diabol utečie. Prijmi lásku nášho Nebeského Otca a jeho dokonalá láska vyženie tvoj strach. Zabudni na bitky, ktoré sú za tebou, a bež za cenou večného života, ktorú zaručene dostaneš.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 23.09. 2020.

Vložiť komentár

„Nedávno som sa rozprávala s priateľkou. Práve predniesla kázeň o autorite. Pripomenula ľuďom Eliáša. V 1. knihe Kráľov 17 vyhlásil, že okrem toho, keď on povie, nebude najbližších pár rokov pršať. A nepršalo. Mal autoritu. V roku 1940, počas druhej svetovej vojny, čelila Británia strate všetkých svojich vojsk v Európe. Kráľ vyzval pred Dunkirkom na Národný deň modlitieb. Počasie sa zmenilo a 90% vojakov bolo počas deviatich dní bezpečne evakuovaných. V obidvoch týchto prípadoch dal Boh ľuďom autoritu nad počasím.

Ježiš na veľké počudovanie ľudí ukázal svoju autoritu nad démonmi a chorobami. V tomto čítaní vysiela svojich učeníkov s autoritou nad démonmi a chorobami, a oni uzdravovali ľudí. Neskôr vyšle sedemdesiatich dvoch s rovnakou autoritou a s rovnakými výsledkami. Boh sa nemení a aj my máme od Boha danú autoritu. Bola som prekvapená, keď som sa s ľuďmi modlila proti démonickej ríši, že démoni uznávajú moju autoritu a podriaďujú sa. To len ukazuje moju malú vieru, ale mení sa to, moja viera rastie.

Ježiš povedal svojim učeníkom, aby si na cestu nebrali nič. Keď ideme na cestu, zbalím všetko vrátane kuchynského drezu! Je to také anglické porekadlo, ktoré znamená, že nič nezostane doma a vezmú sa aj nepotrebné veci. Keď sme prišli na Slovensko, zvykli sme si zbaliť dva veľké kufre, batoh a príručnú batožinu, až kým Robert nepovedal, že je toho priveľa. Bola som rada, keď som bola pripravená na všetko, čo by sa mohlo stať. Bol to odraz mojej potreby byť pripravená a mať kontrolu. Ale nedávno so mnou Otec hovoril o vzdaní sa kontroly. Pomocou rôznych imaginatívnych cvičení som si uvedomila svoje odhodlanie, sebestačnosť, spoliehanie na seba a kontrolu. Budem mu radšej dôverovať, než mať všetko pod kontrolou? Nechám sa radšej “unášať”, než plánovať všetky možné scenáre?

Otec mi ukázal, že nemusím brať toľko vecí, pretože on je mojou ochranou a podporou. Nemusím brať žiadne peniaze ani chlieb, pretože on sa o mňa postará a nakŕmi ma fyzicky aj duchovne. Na preukázanie svojej pozície alebo autority nepotrebujem plášť, pretože mi on dáva svoju autoritu. Nepotrebujem tašku, pretože on má všetky moje zdroje. Je všetkým, čo potrebujem. Je „JA SOM“ a to stačí. Učím sa vzdávať sa svojej kontroly a dôverovať mu. Život sa mení k lepšiemu.

Žehnám vás, aby ste spoznali autoritu, ktorú vám dáva Boh a kráčali v nej. Žehnám vám, aby ste sa zbavili kontroly a dôverovali mu. Je to vzrušujúca a zábavná cesta.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 13.09. 2020.

Vložiť komentár

„Keď som bola dievča, zbierali sme sedmokrásky a trhali lupienok po lupienku tak, že sme pri tom odriekali “ľúbi ma, neľúbi ma.” Cieľom bolo zistiť, či ti chlapec, ktorý sa ti páčil, opätuje tvoju lásku. Nemusíme to robiť vo vzťahu s Otcom. Miluje nás a vždy bude. Nezávisí to od nás. Žalm 103 je zoznam toho, ako veľmi nás miluje. Každé vyhlásenie je ekvivalentné lupienku sedmokrásky a každý lupienok hovorí, ako veľmi nás miluje. Miluje nás tak, že nám odpúšťa všetky naše hriechy a uzdravuje nás zvnútra i zvonka. Miluje nás tak, že nás zachraňuje pred peklom a zlom a korunuje nás láskou a milosrdenstvom. Je láskavý a nežný a pomaly do hnevu. Miluje nás tak, že s nami nezaobchádza podľa našich hriechov. Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

Môžeš sa pozrieť na tento zoznam a spočítať lupienky Otcovej lásky, ktorú ti dal? Je dobré byť konkrétny. U mňa to je: Odpustil mi môj hnev. Uzdravil mi chrbát a svojou láskou zmenil moje srdce. Nikdy sa na mňa nehneval, neposudzoval ma ani neodsúdil … Takže aj ja, rovnako ako Dávid, môžem chváliť Pána. Pripojíš sa ku mne vo chvále?

Je nám odpustené. Všetko je odpustené. Ježiš zomrel na kríži, aby nám boli odpustené hriechy. Predstav si, že vezmeš hárok papiera a celý ho počarbeš čiernym atramentom. Tento papier predstavuje mňa a moje hriechy. Na odstránenie čiernych značiek nemôžem urobiť nič. Je ich toľko, že sú ako človek, ktorý má obrovský dlh. Ale Boh vo svojej dobrote vezme môj kúsok papiera a vráti mi ho čistý a nedotknutý. Môj dlh je vymazaný. Je mi odpustené. Teraz si predstav, že vidím iného človeka. Vidím aj jeho papier s niekoľkými symbolmi. Predstavujú nejaké veci, ktorými ma zranil a ja sa zameriavam na jeho chyby. Som nahnevaný, zatrpknutý a prechovávam zášť vo svojom srdci a neodpustím mu. Aké nespravodlivé! Zažil som veľké milosrdenstvo za svoje previnenie, ale ja nepreukážem ani trochu milosrdenstva inému človeku. Ježiš nás vyzýva, aby sme odpúšťali, tak ako nám bolo odpustené. Ak to neurobíme, potom nás zožerie hnev, horkosť a nenávisť a budeme ako muž, ktorý bol uvrhnutý do väzenia a mučený. Nie je to Otec, kto nás týra. Chce nám odpustiť. Sú to naše vlastné postoje, ktoré nám spôsobujú muky.

Uvedomuješ si, že v sebe prechovávaš hnev, nenávisť alebo trpkosť? Máš pocit, že si uväznený alebo prenasledovaný? Si schopný odpustiť každému, kto ti ublížil, a byť slobodný?“

Vlastná úvaha

Predstava, že odpustím každému, je pre mňa skutočne len predstavou. Ako to môžem povedať? Neviem o čom hovorím? Nezažil som odpustenie a lásku a prijatie? Môžem to povedať, pretože si myslím, že to tak je. Dať niekomu odpustenie pre mňa znamená prijať Božie milosrdenstvo, prijať Boží zákrok – zásah do môjho vlastného srdca, podstúpiť operáciu, kde sa Boh dotýka môjho zranenia, môjho boľavého miesta, krivdy, utrpenia, bolesti… Dať odpustenie druhému, to je Boží zázrak a nové stvorenie v mojom vlastnom srdci.
Ak odpúšťam sám zo seba, zvyčajne len prejdem do akejsi otupenosti na zlo druhého, zaujmem postoj ľahostajnosti k tomu, čo urobil alebo robí, alebo sa povýšim nad toho človeka, arogantne a pyšne sa tváriac, že som nad vecou. Či len ignorujem a odsúvam do zabudnutia, čo sa stalo. Niekedy „púšťam“ tú bolesť, krivdu, utrpenie von a používam k tomu rôzne ventily prejedanie, masturbáciu, cvičenie a pohyb s prekonávaním bolesti, hladovanie a odriekanie si, nakupovanie, alebo emócie, kedy sa vyzúrim, vyhnevám, vykričím, vyplačem. Týmto ventilom vylejem nádobu bolesti, ktorá sa plní z neodpustenia, a ona sa v zápätí začne znovu napĺňať.
„Koľko krát mám odpustiť,“ pýta sa Peter Ježiša. „77 ráz,“ odpovedá Ježiš. „To je nemožné,“ reaguje Peter. „Človeku je to nemožné, ale Bohu je všetko možné,“ zakončuje Ježiš.
Odpustenie druhému prijímam od Boha ako dar – pre seba samého! Odpustiť neznamená tváriť sa, že sa nič nestalo. Stalo sa. Potrebujem sa dokonca chrániť pred tým, aby sa rovnaká vec nestala znovu. Odpustením ja sám dovoľujem Bohu, aby, aj keď to bolí, uzdravil zranené miesta v mojom srdci. Mám potom dar rozumu, aby som sa nenechal znovu zraňovať.
Neverím na rýchle odpúšťanie. V živote ma najbližší vedia vážne zraňovať denno denne. Vážne zraňovať. Preto, teda aj preto vnímam odpustenie ako x-tý bod toho, čo sa vo mne odohrá v mojom vzťahu k tomu druhému človeku. Pripodobnil by som to k mokvajúcej, hnisajúcej, zapálenej rane. Kým sa zacelí, trvá to dlho. A ak do nej neustále niekto udiera, vŕta v nej – v živom a prináša do nej nečistoty, hojí sa len veľmi veľmi ťažko.
Povedať niekomu „Však mu/jej odpusti!“ môže byť ako povedať „Však si už konečne uzdrav tú otvorenú krvácajúcu, zapálenú a hnisajúcu ranu.“ Nešťastné je, keď by som to povedal človeku, ktorému z nej ešte trčí ruka toho druhého…

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 03.09. 2020.

Vložiť komentár

„Dnes je dôležitý deň pre anglickú cirkev; je to deň pápeža Gregora Veľkého. Bol prvým mníchom, ktorý sa stal pápežom. Mal súcit s niektorými anglickými deťmi, ktoré predávali v Ríme ako otrokov, a rozhodol sa zachrániť anglický národ.

Angličania boli kedysi pohanskými útočníkmi z Nemecka a Dánska a mali povesť extrémnych násilníkov. Vysídlili alebo zabili kresťanských Britov a zničili cirkev v oblastiach, ktoré dobyli. Viete si predstaviť, čo cítil svätý Augustín z Canterbury, keď ho pápež Gregor poslal na misiu zachrániť Angličanov? Veľmi sa bál; vlastne sa vrátil na cestu smerom do Ríma, keď prechádzal cez Galiu. Ale pápež Gregor ho nenechal vrátiť sa späť. Povedal: „Je lepšie nezačať dobrú prácu, než začať a vzdať sa pred koncom.“ Augustín z Canterbury tak priniesol evanjelium Angličanom v roku 582 AD a urobil tak pre milosrdenstvo a vytrvalosť pápeža Gregora Veľkého.

„Poďte za mnou, hovorí Pán, a urobím z vás rybárov ľudí.”

Čítanie z Lukáša je príbehom duchovného otca a syna. Rovnako tak je príbeh Gregora a Augustína príbehom duchovného otca a syna. V čítaní sa Peter podriaďuje Ježišovmu príkazu, aj keď si myslí, že je to strata času. Podriadenie znamená byť pod niekým a podporovať misiu niekoho iného, ​​najmä ak to nechcete. Augustín sa podriadil Gregorovej misii Angličanom. Peter sa podriadil Ježišovej autorite, aj keď Ježiš hovoril o rybolove! Peter si myslel, že je profesionálnym rybárom. Ježiš bol tesár. Čo vedel o rybolove? Ale Peter sa podriadil a úroda bola veľká.

„Poďte za mnou, hovorí Pán, a urobím z vás rybárov ľudí.”

Augustín aj Peter sa stali rybármi ľudí. Ale predtým, ako sa to mohlo stať, museli sa obaja podriadiť. Zmyslom celého bytia synom nášho Otca je stávať sa viac ako on. A aby sa to stalo, musíme odmietnuť naše vlastné súdy a prijať súdy nášho Otca; zvlášť keď to nechceme. To je nebeská múdrosť. Otec by aj z vás bezpochyby chcel urobiť rybárov ľudí. Najprv však musíte byť ochotní sa mu podriadiť. Ako to urobíte? Nabudúce, keď budete mať iný názor ako ten druhý, zastavte sa! Vypočujte si jeho názor a zmýšľanie za tým. Potom premýšľajte o svojom vlastnom stanovisku a pochopte zmýšľanie, ktoré je za tým. Potom pozvite tú druhú osobu, aby sa s vami modlila a hľadala Otcov názor. Alebo s tým choďte za svojim kňazom a požiadajte ho, aby s vami hľadal Otcovu vôľu. Každý spor sa môže stať krokom k duchovnej zrelosti. Svoje názory môžete zmeniť zmenou myslenia, na ktorom sú založené. Ako viete, kedy ste dospeli? Budete lepšími rybármi ľudí.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 27.08. 2020.

Vložiť komentár

Štvrtok 27.8.2020

„Pamätám si, že ako dieťa som spievala pieseň „Spočítaj svoje požehnania, vymenuj ich jedno po druhom a prekvapí ťa, čo urobil Pán“.

Pavol začína svoj Prvý list Korinťanom spočítaním požehnaní:
Sme povolaní Bohom. Pavol bol povolaný stať sa apoštolom. Sme povolaní byť synmi a dcérami. Z tohto pohľadu budú naše obdarovanie a úloha zrejmé. Môže to byť pomoc iným, pohostinnosť, štedrosť, organizovanie, pastoračná starostlivosť, uzdravovanie, apoštolát, robenie zázrakov, učenie alebo nejaká iná situácia, do ktorej nás Otec umiestni. Všetky sú potrebné a všetky sú cenné.

Sme posvätení, oddelení pre Boha. Chlieb položený na stole svätyne bol svätý. Aj my sme posvätení a stávame sa svätými, keď sme premieňaní obnovovaním našej mysle (Rimanom 12,2) a zmäkčovaním našich sŕdc (Ezechiel 36,26).

Máme tieto zdroje:
Vo všetkých smeroch nás obohacuje Božia milosť.
Nemáme nedostatok duchovných darov.
Máme Kristov prísľub, že nás bude udržiavať silných a v bezpečí až do konca.
Máme Božiu vernosť, aby sme vedeli, že jeho zdroje pre nás vydržia.

Korintská cirkev mala problémy, takže Pavol napísal tento list, aby riešil problémy, ktorým čelili. Najprv im pripomenul ich požehnania, potom sa venoval problémom. Keď čelíme problémom, často sa zameriavame na problém. Mnohokrát, keď to robíme, sa zdá, že sa problém zväčšuje a stáva sa vážnejším. Už ste niekedy viedli rozhovor s ľuďmi o nejakom probléme a keď ste si vypočuli obavy všetkých, situácia sa zdala byť nadsadená. Najprv sa, podobne ako Pavol, pozrite na požehnania a zdroje, ktoré vám Boh dal a potom pristúpte k problému.

Akým problémom čelíte? Možno sú to problémy doma, v práci, v kostole alebo s vašimi priateľmi. Dokážete najskôr spočítať svoje požehnania a potom sa znova pozrieť na problémy. S Kristom si môžeme byť istí, že žiadny problém nie je neprekonateľný.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – utorok 25.08.2020

Vložiť komentár

Utorok 25.8.2020

„V tejto krátkej evanjeliovej pasáži je ukrytá veľmi dôležitá múdrosť. Je o prioritách.

Väčšina ľudí považuje dobro za absolútne, no nie je to tak. Určité dobro je dôležitejšie, než iné dobro. Napríklad, je dobré vykonávať svoju prácu najlepšie ako dokážeme. Tiež je dobré venovať čas svojej rodine. Niektorí ľudia však pracujú tak tvrdo, že zanedbávajú svoju rodinu. Môže to viesť k rozpadu manželstva. Čo sa stalo? Menej dôležitému dobru bola priznaná väčšia hodnota, než dôležitejšiemu dobru. A prečo sa to stalo? Pretože priority v srdci človeka boli nesprávne usporiadané. Táto osoba, v snahe robiť dobro, zanedbala iné dobro.

Tu je ďalší príklad. V istom úryvku sv. Písmo hovorí: „Manželky nech poslúchajú svojich manželov.“ Inde sa píše: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev.“ To druhé je dôležitejšie, pretože láska je dôležitejšia ako poslušnosť. Keď manžel požaduje to prvé a zároveň zanedbáva to druhé, prinesie to manželstvu škodu a nie dobro.

Farizeji mali tento zmätok vo svojich srdciach. Mysleli si, že poslušnosť je dôležitejšia ako láska. Zákon dodržiavali do posledného písmenka, ešte aj zo svojich záhradných byliniek odvádzali desiatok. Ale keď došlo na spravodlivosť a milosrdenstvo (lásku k blížnemu), alebo vieru (lásku k Bohu), ostávali ľahostajní. Žili prekrútenú verziu pravdy, pretože nerozumeli nebeským prioritám. Ničilo im to vzťahy s blížnymi aj s Bohom.

Pamätajte na slová sv. Pavla. Keď sa všetko pominie, zostanú iba tri veci. Inými slovami, iba tri veci sú večné, a teda nebeské. Sú to viera, nádej a láska. A najväčšia z nich je láska. Božou prioritou číslo jedna je láska. Potom viera a nádej a po nich ďalšie cnosti. Ak si ceníme niečo menej dôležité viac ako inú vec, ktorá má vyššiu prioritu, nezotrvávame v Božej vôli. Ale keď máme Božie priority, pripodobňujeme sa Kristovi.

Predstav si nejaký zložitý vzťah, ktorý by si chcel zlepšiť. Keď sa vzťah zhoršil, stalo sa tak kvôli určitým nesprávnym prioritám v srdci jedného alebo viacerých ľudí. Bol si jedným z nich? Aká by teraz mala byť tvoja priorita? Vieš si predstaviť nejaký čin, ktorým by si tomu druhému ukázal tvoje nové priority? Budeš užasnutý, ako rýchlo sa niektoré vzťahy môžu zmeniť.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

Z Otcovho Srdca

Nedeľa 23.8.2020

„Rímske mesto Cézarea Filipova bolo v biblických časoch najvzdialenejším kútom Izraela. Ak bola Galilea ďaleko od Jeruzalema, potom úplným okrajom Galilei bola Cézarea Filipova. Keď Ježiš dosiahol najvzdialenejší bod od Jeruzalema, položil otázku svojim učeníkom: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Alebo inými slovami: „Čo sme dosiahli všetkými našimi vyučovaniami a službou?“

Odpoveď bola zaujímavá. „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ Ľudia si zjavne mysleli, že Syn človeka má významné náboženské postavenie, ale nemohli uveriť, že by bol iný ako jeden z ich prorokov. Nepovažovali ho za väčšieho alebo odlišného od akéhokoľvek iného človeka narodeného zo ženy. Zlyhala teda Ježišova misia? Ježiš položil ďalšiu otázku. „A za koho ma pokladáte vy?“ Odpovedal Šimon Peter. „Ty si Kristus, syn živého Boha.“ Svedčil iba jeden muž, ale to stačilo. Keď sa nebeské pochopenie zakorenilo v jedinom človeku, rozšírilo sa z človeka na človeka. Semeno bolo zasiate a vyklíčilo. Bolo živé a prirodzene rástlo a rozširovalo sa. Ježišova misia bola úspešná.

Táto krátka konverzácia znamenala bod zlomu. Až do tej chvíle sa Ježiš vzďaľoval od Jeruzalema. V tejto chvíli sa otočil späť k Jeruzalemu, hoci vedel, že ho tam zabijú. Nikto však nemôže zabiť nebeskú múdrosť, ktorá už bola odovzdaná! Náš nepriateľ má iba lacnú kópiu. Klebety sa šíria ako ničivý požiar. Klebety sú však zlou kópiou nádherného originálneho daru, to znamená nebeskej zmluvy, ktorú zjavil sám Otec.

Peter bol blahoslavený (veľmi šťastný), pretože mu to zjavil Ježišov nebeský Otec. Peter sa potom stal zakladateľom cirkvi a prvým biskupom v Jeruzaleme. To je pre mňa veľmi povzbudivé. Keď som bol na dne, Otec mi dal pochopiť, že potrebujem dosiahnuť celý zámer, ktorý má On pripravený pre môj život. Rozhodol som sa predať svoj vysnívaný domov, dom, o ktorom som si myslel, že v ňom budem žiť celý svoj život. Bola to posledná vec, ktorú som chcel urobiť. Ale nebeská múdrosť je uprednostňovať potreby iných ľudí. Preto som veril v túto múdrosť, aj keď moje nádeje a sny boli proti nej. Keby som tak neurobil, nikdy by sme nemohli tak často cestovať. Otcov plán je vždy lepší ako môj.

Si na dne? Vzdialil si sa od svojho určenia tak ďaleko ako si mohol? Toto je miesto, kde prichádza nebeská múdrosť. A keď príde, budeš kráčať smerom k svojmu osudu a nikto nemôže zastaviť jej šírenie. Modli sa, aby ti Duch Svätý ukázal nebeský zámer tvojho života na Zemi. Získaj múdrosť a zdieľaj ju. Potom uvidíš, ako prichádza Božie kráľovstvo a jeho vôľa na Zemi tak, ako je v nebi.“