„Bojovník Svetla pozná ticho, ktoré predchádza významnej búrke.
A toto ticho ako by hovorilo: „Všetko sa zastavilo. Bude lepšie odložiť boj a trochu sa pobaviť.“ Neskúsení bojovníci v tejto chvíli odkladajú zbrane a sťažujú si na nudu.
Bojovník v tichu spozornie; kdesi sa niečo deje. Vie, že ničivé zemetrasenia nastávajú bez varovania. Prechádzal už v noci lesom; akonáhle zver úplne stíchne, hrozí nebezpečenstvo.
Zatiaľ čo sa druhí rozprávajú, bojovník sa zdokonaľuje v zachádzaní s mečom a bedlivo sleduje obzor.“
Archív značiek: Ticho
Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 11.01. 2021.
Pondelok 11.1.2021
„Boh hovorí. Na počiatku prehovoril a nastalo stvorenie. V celom Starom zákone hovoril prostredníctvom prorokov. V evanjeliách hovoril prostredníctvom Ježiša, svojho syna, a potom pokračoval v rozprávaní cez Pavla a ďalších autorov Nového zákona. Boh sa nemení, a tak hovorí stále. Možno aj preto vraví: „Stíšte sa a počúvajte“. Zistila som, že keď si vyhradím čas na to, aby som sa stíšila a počúvala, dokážem ho počuť zreteľnejšie a častejšie. Je ťažké počuť niekoho hovoriť v preplnenej, hlučnej miestnosti alebo pri dopravnom hluku. Je preto užitočné utiahnuť sa na tiché miesto a počúvať. Ježiš to tak robil, je dobré ísť v jeho šľapajách.
Starý zákon predchádzal Ježiša a jeho príchodom sa naplnil. Ježiš Kristus je dokonalá teológia. Takže ak nájdeme v Písme nejaké nejasnosti alebo chceme poznať definitívnu pravdu, môžeme sa obrátiť na Ježiša a skúmať, čo hovoril a čo robil. Keď jeho slová čítame v evanjeliách a Zjavení, počúvame Boží hlas.
Autor Listu Hebrejom nám hovorí, kým je Ježiš:
Je to Boží Syn, Všemohúci Boh je jeho Otec.
Je nadradený anjelom.
Je „dedičom všetkého“, takže sme jeho dedičstvom.
Je tvorcom vesmíru.
Vyžaruje Božiu slávu.
Dokonale zosobňuje Boha Otca. Ak ste videli alebo počuli Ježiša, potom ste videli alebo počuli Otca.
Všetko udržuje tým, čo hovorí – svojím slovom.
S konečnou platnosťou sa vysporiadal s problémom hriechu.
Sedí po Božej pravici, s mocou a autoritou.
Je hoden uctievania.
Bol v plnosti človekom, takže nás pozná a spolucíti s nami v našich ťažkostiach a slabostiach. Rozumie nám, pretože trpel rovnako ako my. Vo všetkom, čo robil, môžeme vidieť, ako s láskou vystiera ruky ku všetkým, ktorých stretol. Keď potrebujeme jeho útechu a lásku, je tu s nami. Je v plnosti Bohom, takže keď potrebujeme jeho pomoc a ochranu, môžeme si byť istí, že je tu s nami a pre nás.
Kým je pre teba Ježiš?“
Richard Rohr: Ústup môže byť postup
Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/
Deň dvesto dvadsiaty druhý
„Keď sa rozhodneme vydať do liminálneho priestoru, rozhodujeme sa dať prednosť chaosu nevedomia pred ľahkými odpoveďami a vysvetleniami. Porušujeme svoj návyk, aby sme zistili, či je možné nájsť Boha v tom, čo nám pripadá ako neporiadok. Čoskoro začneme potrebovať nový slovník a nové obrazy, aby sme boli schopní popísať svoj stav – jazyk temnoty skôr než svetla, pustiny skôr než záhrady, prázdnoty skôr než plnosti, hlbokého ticha skôr než slov. Alebo môže naopak ísť o záhradu namiesto pustiny, svetlo namiesto temnoty! Namiesto ústupov späť či do ústrania môže ísť veľmi často o postupy vpred. Čo nám pôvodne pripadá ako krok von, môže nás veľmi často zaviesť do vnútra.
Mužov je potrebné povzbudzovať a sprevádzať ich tým, ako majú v takto neľahkom mieste fungovať. V mnohých mužských iniciačných rituáloch museli chlapci celé dne sedieť v nezmyselnom tichu – dokiaľ nezačali skutočne túžiť po nasmerovaní a vedení k cieľu. K vytvoreniu a udržaniu toho, čo vypadá ako umelo nastavená hranica ticha, samoty, postenia sa, či „ničnerobenia“, budeme vždycky potrebovať povzbudenie a skupinovú spoluprácu. Len málokto to dokáže efektívne urobiť sám.
Túžim po vedení, alebo mám pocit, že mi stále stačia odpovede a slová?“
Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 248.
#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov
Zamyslenie manželov Hoxarovcov
Z Otcovho Srdca
Štvrtok 16.7.2020
„Niekedy sa pýtam, ako to mám urobiť? Písmo v Matúšovi ma viedlo k tomu, aby som si položila otázku: „Ako mám na seba vziať Ježišovo jarmo?“ Ale dnes som na túto otázku dostala odpoveď.
Už nejaký čas som cítila výzvu tráviť čas v tichosti pred Bohom. V istom zmysle sa to zdá byť stratou času. Sedím v tichosti; niekedy sa mojou hlavou preháňajú náhodné myšlienky, keď sa prejavuje zaneprázdnenie v mojom vnútri. Inokedy prežívam hlboký vnútorný pokoj. Väčšinou sa zdá, že Boh tiež mlčí. Som povzbudená priateľom. On tiež strávil hodinu v tichosti, na konci ktorej si myslel, že premárnil čas. Otec mu v jeho myšlienkach odpovedal „Mne sa to ale páčilo“. Tak som si uvedomila, že môj čas v tichosti je oázou osvieženia. Nepotrebujem nič dosiahnuť ani mať žiadny výsledok. Bez ohľadu na to, aký prázdny alebo zbytočný pocit z toho mám, Otec ma osviežuje. Je to, akoby v mojom vnútri naplnil zásobník, plný jeho samého, takže keď príde čas, budem mať potrebné zdroje na to, aby som mohla čeliť výzvam dňa. Takže všetko, čo musím urobiť, je prísť, taká aká som, bez ohľadu na to, aké bremená a starosti nesiem. Prísť v tichu. Čakať v tichu. Takto nesieme s Ježišom jarmo spoločne, čerpám z jeho zdrojov a nachádzam odpočinok pre svoju dušu.
Sedieť v tichu je jedným zo spôsobov, ako udržujem svojho ducha bdelého pre Boha. Keď to robíme, prijímame jeho pokoj a on vyhladzuje a vyrovnáva cestu pred nami. Dnes, po sedení v tichu, som mala obraz diaľnice; hladkej a rovnej. Pre mňa to bolo potvrdenie Božej prítomnosti a jeho práce v tichosti.“
Zamyslenie Rohra
Richard Rohr:
„Niektoré východné náboženstvá, hlavne budhizmus, dôkladne preskúmali prirodzenosť Hlavy ako centra. To je, myslím si, jeden z dôvodov, prečo to Thomasa Mertona priťahovalo k štúdiu istých budhistických praktík. S čím všetci (východné tradície) súhlasia je, že prirodzenosťou Mysle je úplné ticho, stíšenie a priestor. Bezhraničné ticho, pokoj, jasnosť, naveky vekov amen. Preto by som povedal, že centrum hlavy nám dáva možnosť cítiť, rozpoznať Večnú prítomnosť, ktorá je práve tu, uprostred javu….
A máme tu proces otvárania sa tichu, obrovskej slobode, pokoju, jasnosti duše, ducha…Vidíš, že tvoje myšlienky sa dejú. (Avšak) to, čo ich obklopuje a je v ich vnútri je tento nesmierny pokoj a tíš. A ….táto tíš nie je nečinná…Tíš…prináša pocit, že viem, rozlišujem, rozumiem, prináša múdrosť. Don (Riso) a ja sme ho nazvali pocitom, že máme sprievodcu, kde ti je akosj jasné, že nejde ani tak o myslenie. Je to čosi ako spontánne spoznanie pravdy/reality, ktoré jednoducho prichádza. Nemusíš ho plánovať. Ako keď sa iba uvoľníš a zrazu – aha, tu je to. Rovno v mysli.
Ak túto Prítomnosť bezprostredne poznáš, preživaš ju ako základ všetkého a najmä základ seba samého. A keď toto vieš, vieš tiež, že to, kým si, je práve jej výrazom – jadro toho, kým si, nemožno zraniť, nedá sa ti odňať.
Zostaň kde si, otvor sa tichu a vedz, že to čo hľadáš je už tu a má v sebe všetko – to, čo robíš, každý krok tvojej cesty, vedie ťa, podporuje ťa v tvojom vnútri, okolo teba. Nemôžeš to stratiť! A vždy ťa podrží.“