Archív značiek: Denné zamyslenia

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Utorok 16.03. 2021

Boh je prítomný v chráme a z chrámu prúdi rieka života. Spočiatku je plytká, ale na svojej ceste naberá čoraz väčšiu hĺbku. O tejto rieke môžeme uvažovať ako o našej ceste s Bohom. Na začiatku mojej cesty som si myslela, že keď som už stretla Ježiša, je to všetko. Bol to však len začiatok. Božou túžbou je dať mi nové srdce a novú myseľ.

Modlitba „Stvor vo mne srdce čisté“ skutočne vracia do môjho života radosť, hoci táto cesta nemusí byť vždy ľahká. Boh chce zmeniť našu myseľ, ako nás sv. Pavol uisťuje v Liste Rimanom 12, 2: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania.“ A opäť v Liste Filipanom 2, kde nás povzbudzuje pripodobňovať svoju myseľ Ježišovi. Toto je cesta nášho života, kde sa s každou zmenou rieka Božej lásky v nás prehlbuje.

Boh je mojím útočiskom, mojím hradom a mojou vždy prítomnou pomocou v čase núdze. Keď som si istá touto pravdou a keď mu úplne dôverujem, nebudem sa báť, nech sú okolnosti akékoľvek. Bez ohľadu na to, čo sa deje okolo Covidu alebo vo svete okolo mňa, s akými ťažkosťami sa stretávam v rodine a vo svojom vlastnom živote, keď som mu úplne odovzdaná a dôverujem mu, nebudem sa báť. Budem prežívať pokoj. Ešte tam nie som, ale viem, že som bližšie, ako keď som začínala.

Vieš si predstaviť tú rieku? Vyviera zo zeme ako pramienok vody, maličký a bezvýznamný, možno len niekoľko centimetrov hlboký. Predstavujem si ho vo vysokých horách, kde sa bojuje o prežitie a rastliny majú drsné podmienky pre život. Ako steká nižšie, dorastá do malého potoka, ktorý sa prediera krajinou a na svojej ceste sa smeje a bubloce. Voda siaha po členky, časom až po kolená. Jeho hĺbka a šírka postupne narastá a on ako rieka ľahúčko a nežne preteká krajinou. Popri rieke rastú stromy, ktoré dávajú plody a liečia. Predstavujem si, že si dokážem ľahnúť na vodu a vznášať sa a nechať prúd, aby ma priviedol tam, kam bude chcieť. Som uvoľnená a v pokoji.

Kde v rieke sa vidíš? Aká hlboká je rieka? Si ochotný dovoliť Otcovi, aby ťa vzal hlbšie? Pamätaj, že nech si na svojej ceste kdekoľvek, Božiemu srdcu prináša radosť aj malý potôčik. Teší sa z teba. Prinášaš mu radosť.“

Kniha proroka Ezechiela   −   Ez 47, 1-9. 12

Videl som vodu vytekať z chrámu; a všetko, k čomu sa táto voda dostala, ozdravelo

„Anjel ma obrátil k bráne chrámu a hľa, spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na východ – na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie – a tiekla z pravej strany chrámu, južne od oltára. Potom ma vyviedol severnou bránou von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda vytekala z pravej strany.

Vtom vyšiel smerom na východ muž s meradlom v ruke. Odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po členky. Zasa odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po kolená. Znova odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po pás. Odmeral ešte tisíc lakťov a bola to rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda sa tak zdvihla, že bolo po nej treba plávať; bola to rieka, ktorú nemožno prebrodiť.

A povedal mi: „Videl si, syn človeka.“

Potom ma zaviedol na breh rieky a obrátil. Keď som sa obrátil, videl som na oboch brehoch rieky veľké množstvo stromov. A povedal mi: „Táto voda prúdi do východnej krajiny, preteká cez Arabu, vleje sa do mora, do slaných vôd, a vody sa uzdravia. A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť všetko, čo sa hýbe; bude veľmi mnoho rýb všade, kam sa dostane táto voda; ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane.

Pri rieke, na oboch jej brehoch, budú rásť rozličné ovocné stromy. Lístie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia. Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej voda vyteká zo svätyne. Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom.““

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca

Utorok 23.2.2021

„Sme zvyknutí na to, že Ježiš Božie kráľovstvo opisuje prostredníctvom prirovnaní. Dávno pred Ježišom však Boh Otec takéto pozoruhodné prirovnanie zjavil Izaiášovi. Pôsobenie Božieho slova vo svete pripodobňuje kolobehu vody. Každé dieťa v Británii sa učí o tom, ako sa voda odparuje zo zemského povrchu a vytvára oblaky. Oblaky vo forme dažďa navracajú vlahu späť na zemský povrch. Voda sa zhromažďuje do riek, ktoré ústia do mora. Na západnom pobreží Británie, kde žijeme, bolo od polovice novembra do začiatku februára mokré a daždivé počasie, takže kolobeh vody sme mohli pozorovať každý deň.

Takže, prvá vec, ktorú treba vedieť o Božom slove, je, že pôsobí nepretržite. Dňom i nocou, týždeň čo týždeň, rok čo rok, svetom neustále koluje Božie slovo. Práve teraz okolo teba prechádza Božie slovo. Rovnako ako kolobeh vody funguje všade na zemi, prúdi aj Božie slovo tam, kde sa práve teraz nachádzaš. A ak sa zastavíš a uvedomíš si svoje myšlienky, pocity a túžby; ak si uvedomíš, ktoré slová od iných ľudí alebo z médií sa ti prihovárajú, potom – s trochou cviku – môžeš aj ty začať rozpoznávať, čo ti Boh hovorí.

To nás privádza k druhej dôležitej vlastnosti Božieho slova: kolobeh vody prináša dobré ovocie. Rastliny prijímajú vodu a produkujú semená pre toho, kto seje a chlieb pre toho, kto je. Kto seje a kto je chlieb? Ľudia! Rovnakým spôsobom ľudia profitujú z prijímania a rozlišovania Božieho slova. Božie slovo poskytuje semená múdrosti tým, ktorí sa chcú učiť a duchovný pokrm tým, ktorí po ňom túžia. A máme tu Ježiša ako vzor. Je dokonale múdry a zároveň je chlebom duchovného života. Ako to však má fungovať v našom každodennom živote? Ak uvažujeme nad slovom, ktoré by mohlo byť od Boha, môžeme rozlíšiť, či prinesie dobré duchovné ovocie (lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrotu, láskavosť, vernosť, miernosť, zdržanlivosť). A keď vidíme ovocie Ducha Svätého rásť v našom vlastnom živote a v životoch iných, máme potvrdenie, že sme rozlišovali správne. Týmto spôsobom budeme čoraz viac schopní rozlíšiť jeho slová a myšlienky od všetkých ostatných slov a myšlienok. Náš život viery sa tak premení na osobný vzťah s naším Otcom.

Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“

Richard Rohr – Na prahu premeny 279.: Starí blázni

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto sedemdesiaty deviaty

„Mnohí z nás sa s postupujúcim vekom stávajú čím ďalej rigidnejšími a zatvrdenejšími. A pritom by sme sa mali vymaňovať z dualistického myslenia desaťročných chlapcov a prechádzať k neduálnemu mysleniu našich múdrych učiteľov. Starnutie má znamenať posun od myslenia v kategóriách buď – alebo k mysleniu v kategóriách tak – i tak. To je taktiež za bežných okolností dôvod, prečo starší ľudia bývajú trpezlivejší, vedia lepšie odpúšťať a dokážu byť milosrdnejší než teenager.

Keď však zostaneme pyšnými a sebastrednými dualistami, ktorí navyše ešte používajú len ľavú polovicu mozgu, ťažko sa z nás môžu stať tí, kto budujú mosty a posilňujú mier – dokonca ani v rámci rodiny alebo okolia svojho domova.

Naši súčasní náboženskí vodcovia nepôsobia dojmom, že by mali záujem na skutočnom dialógu medzi vierami. Naši politickí predstavitelia zasa akoby neboli schopní usilovať o spoločné dobro, ale postupujú stále len podľa modelu prehra verzus výhra. Vysoko postavení finančníci poberajú extravagantné bonusy, a pritom väčšina sveta hladuje. Ľudia, z ktorých sa mohli stať učitelia, sa nevzdali dualistického myslenia, a miesto toho využívajú tento dualistický systém len k tomu, aby okolo seba vykopali ešte hlbšie priekopy a svoj dualizmus ešte posilnili!

Výsledok: vývojovo robíme krok späť a naša spoločnosť je čím ďalej infantilnejšia.

Aké mám príležitosti dosiahnuť myslenia múdrych učiteľov?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 308.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 10.02. 2021.

Streda 10.2.2021

Už tretí deň za sebou máme príbeh o stvorení, ktorý je obsiahnutý v prvých dvoch kapitolách knihy Genezis a v Jánovi 1, 1-5. Na počiatku bol Boh; Otec Boh, Ježiš syn (Slovo), a Duch Svätý. Zem bola prázdna, beztvará, tmavá a bez formy. Biblia hovorí  o ničote, bezodnej prázdnote a atramentovej čierňave. Potom Boh prehovoril a bola stvorená Zem a vesmír a všetky živé tvory a vegetácia; to všetko bolo dobré. Boh najskôr sformoval Zem a potom ju umiestnil vo vesmíre. Prečo je Zem taká ústredná, taká dôležitá? Môže byť, že je to pre nás darček z lásky? Vytvára pre nás domov, aby sme sa z neho tešili; niekde, kde sa môže stretnúť so svojimi milovanými deťmi. 

Láska dáva. Otec, Ježiš a Duch Svätý sú láska; navzájom si dávajú lásku, ale majú toľko lásky, že ju chcú dávať iným. Preto sa rozhodli urobiť človeka. Predstavujem si anjelov, ako sledujú proces stvorenia a počujú, ako Boh všetko povoláva do bytia. Potom sa však stane niečo iné. Boh z prachu tvaruje človeka a zohýna sa. Čudujú sa, čo robí, a sú ohromení, keď do prachu vdychuje život a stvorený je človek; človek stvorený na Boží obraz. Adam sa stáva bytosťou s duchovným životom, keď prijíma dych, otvára oči a pozerá do tváre lásky. Prvá vec, ktorú kedy poznal alebo zažil, bola dokonalá láska. Viete si predstaviť, aké to bolo byť Adamom? Zatvorte oči, vdýchnite dych života a vydýchnite  všetko, čo nie je od Boha, a keď ste pripravení, pozrite sa očami svojho srdca do Božích očí lásky. 

A na istý čas bola láska všetko, čo Adam poznal. Žil v záhrade Eden a v chládku dňa chodil s Bohom. V strede záhrady boli dva stromy; stromy, ktoré definujú náš osud. Božou túžbou a plánom bolo, že budeme jesť zo stromu života a žiť s ním po celú večnosť. Láska však druhého nenúti ani neovláda; láska stvorila slobodnú vôľu. Adam mohol jesť z ktoréhokoľvek stromu, ale dostal odporúčanie nejesť zo stromu poznania dobra a zla. Poznanie správneho a nesprávneho, dobra a zla vedie k posudzovaniu, odsudzovaniu a odlúčeniu od lásky, čo prináša smrť. Adam bol varovaný. 

Niektoré účinky jedenia zo stromu poznania dobra a zla vidíme v evanjeliových čítaniach včera i dnes. Včera sa farizeji rozhodli urobiť to, čo bolo v ich očiach správne, ale zároveň negovalo lásku. Sú chvíle, keď sa rozhodnete radšej mať pravdu než mať dobrý vzťah? Uvedomujete si, že niekedy vedie voľba mať pravdu ku konfliktom alebo k rozpadu vzťahu? Dnes vidíme, že to, čo vychádza z človeka, odhaľuje to, čo má v srdci: zlé myšlienky, klamstvo, žiadostivé myšlienky a činy, chamtivosť, hnev a žiarlivosť. Počujeme, čo je vo vnútri ľudí, keď sú pod tlakom alebo v nestráženom okamihu, keď ústa vyslovia nestrážené slovo. Spoznávate niečo z toho v sebe? Spomínate si, čo z vás vyšlo v takú nestráženú chvíľu naposledy? Otec to vie, ale to mu nezabráni milovať vás. Príďte k nemu a požiadajte Ducha Svätého, aby vás viedol k slobode.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 07.02. 2021.

Nedeľa 7.2.2021

Niektorí ľudia si dnes myslia, že nemajú osobnú potrebu života viery. Možno je to preto, že sú šťastní vo svojom materializme; alebo majú pocit hodnoty zo svojej kariéry alebo rodiny. Tak aký je v tom problém? Problém je v tom, že tieto veci nie sú trvalé a keď ich stratia, život sa stane úbohým. A bez života viery, ktorý by ich podržal a poskytol im útechu, môžu takíto ľudia emocionálne a mentálne trpieť. Len sa pozrite na ľudí okolo seba. Optimizmus mladých veľmi často ustupuje pred mentálnym a emocionálnym vyčerpaním, keď ako dospelí zápasia o svoju cestu vo svete. Jób mal tiež krízu stredného veku; ‘Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?…’ Trpel vyčerpaním, narušeným spánkom a beznádejou. Keď sa toto stane, ľudia robia všeličo, keď sa pokúšajú vrátiť k optimizmu svojej mladosti; zbavujú sa zodpovednosti, odhadzujú svoje záväzky voči svojej rodine alebo práci, alebo podľahnú alkoholu či iným závislostiam, alebo jednoducho podľahnú zúfalstvu, tak ako Jób. Myslel si, že už nikdy nebude šťastný. Jób sa vzdal života, ale Boh sa nevzdal Jóba. Uzdravil Jóba a obnovil ho, lebo napriek všetkému Jób nestratil svoju vieru. 

Ak sa niekto spýta, prečo máš život viery, môžeš mu povedať o nádeji, ktorú máš. Ako vyzerá táto nádej? Úryvok z Listu Korinťanom poukazuje na odpoveď. Pavol nekázal ako robotník za mzdu, ale dobrovoľne. Jeho odmenou bolo, keď videl, ako sa zmenili životy jeho poslucháčov. (Pavol pracoval ako výrobca stanov, aby si sám zabezpečil svoje živobytie a to preto, lebo chcel dobrú zvesť ponúkať zdarma. Takže aj túto prácu robil dobrovoľne.) Pavol sa rozhodol, že sa stane sluhom všetkých, aby čím viacerých získal. Pre slabých sa stal slabým. Smial sa s tými, ktorí sa smiali. Žialil s tými, ktorí žialili. Aké bolo jeho tajomstvo? Nebol otrokom seba samého, ale mohol sa darovať, lebo bol spokojný za každých okolností; pravý opak Jóba v jeho depresii. A prečo bol Pavol šťastný za každých okolností? Pretože okolnosti boli pre Pavla menej dôležité než dar evanjelia. A spoznal, že keď sa delil o nádej evanjelia, dostal ju aj pre seba. Spolu s Vicki sme zistili to isté. Čím viac vyučujeme, tým viac získavame pre seba. Viera zostáva, nádej nesklame a láska obohacuje život.

Ľudia väčšinou nie sú takí nešťastní ako Jób ale ani takí spokojní ako Pavol. Otázka je, akým smerom ideš? Prijmi lásku Boha do svojho srdca ako malé dieťa a budeš na ceste od Jóba k Pavlovi. Tvojou odmenou bude, keď uvidíš, ako sa mení tvoj život a životy tvojich poslucháčov. A každý bude počúvať, pokiaľ nekráča opačným smerom. V každom prípade s ním zostaň v spojení. Keď príde kríza, lebo život sa stane príliš ťažkým, bude potrebovať priateľa, ktorý má nádej.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 03.02. 2021.

Streda 3.2.2021

Je tu paradox. Boh je láska, ale pretože neovláda tých, ktorých miluje; stále hrešia. Boh však aj vykupuje. On nájde spôsob, aby z bolesti zapríčinenej hriechom vyšlo niečo dobré a autor listu Hebrejom objavil toto tajomstvo. Všetko samozrejme závisí od perspektívy. Jeden človek vidí Boha ako niekoho, kto riadi ľudský život. Tento človek reaguje na bolesť tým, že predpokladá, že Boh by jej mohol zabrániť, keby chcel, ale nerobí to. Tento človek považuje Boha za nedbanlivého, krutého alebo jednoducho ľahostajného ku svojej bolesti. Vo svojom srdci odmieta autoritu takéhoto Boha alebo stráca dokonca aj vieru, ktorú mal. Ako vidíme opakovane v Starej zmluve, ľudia nemôžu milovať Boha, ktorý sa im javí ľahostajný. Iný človek vidí Boha ako dobrého Otca a seba ako malé dieťa. Žiadne trojročné dieťa nechce byť kontrolované rodičmi; je to pre neho bolestivé. Napriek tomu naďalej verí v lásku svojich rodičov, aj keď sa prostredníctvom disciplíny učí správať slušne. Rovnakým spôsobom môžeme bolestivé okolnosti považovať za príležitosť niečo sa od nášho Otca naučiť; a potom môžeme poďakovať nášmu milujúcemu Otcovi za to, že nás tvárou v tvár svetu vybavil pokojom v srdci.

Jedného dňa Ježiš učil vo svojej miestnej synagóge; hovoril s autoritou. Ľuďom z mesta sa to nepáčilo a boli pohoršení. Pokladali Ježiša za menejcennejšieho; koniec koncov poznali ho a jeho rodinu; boli to jednoducho obchodníci. Odmietli Ježiša a tak nevideli veľa zázračných znamení, ako napríklad tie, ktoré Ježiš robil v iných mestách. V dôsledku toho pokračovali v svojom mylnom zmýšľaní; nie preto, že by sa Ježiš o nich nestaral, ale preto, že ho nerozspoznávali. Ľudia z mesta však neboli jedinými ľuďmi, ktorí počúvali Ježiša. Boli tam aj jeho matka a učeníci. Oni nepochybovali o Ježišovi; videli mnoho zázrakov, ktoré Ježiš urobil inde. 

Ako budete teda reagovať, keď sa zázrak, v ktorý ste dúfali, ešte nestal? Môžete byť ako ľudia z Ježišovho mesta a nechať svoju vieru zoslabnúť. Alebo môžete byť ako učeníci, ktorí sa naučili užitočnú lekciu. Jedného dňa vás môžu odmietnuť aj tí, ktorí si myslia, že sú lepší ako vy. A v ten deň budete vedieť, že nemáte problém. Problém majú tí, ktorí vás odmietajú. Títo ľudia neuvidia, ako cez vás Božia moc koná; nie preto, že sa Boh o nich nestará, ale preto, že ho vo vás nerozspoznávajú! Ich viera zoslabne. Ale čo sa týka vás, berte toto sklamanie ako výchovu. Jedného dňa uvidíte odmenu svojej viery. Dovtedy nechajte svoju vieru, trpezlivosť a vytrvalosť rásť cez sklamanie a tešte sa, že vďaka tomu bude vaša viera ešte väčšia.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 02. 02. 2021.

Utorok 2.2.2021

Niektoré úryvky zo sv. Písma sú ako starí priatelia. Keďže sme sa s nimi už toľkokrát stretli, vieme presne, čo očakávať. Aj starí priatelia nás však niekedy prekvapia tým, že o sebe prezradia niečo, čo sme nikdy nevedeli. Možno nepovedali nič nové, ale ako naša láska k nim rastie, zlepšuje sa aj naša schopnosť počúvať ich. A tak sa stalo, že keď som si opäť raz prečítal dnešnú stať z Lukášovho evanjelia, istý verš mi po prvýkrát začal dávať zmysel.

„On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli…” Kedysi som si myslel, že to znamená, že mnohí nositelia autority, ako sú zákonníci, farizeji a veľkňazi, stratia svoj vplyv, zatiaľ čo iní, napríklad učeníci, nadobudnú väčší vplyv. Teraz si však uvedomujem, že prorocké slová sú darmi určenými pre srdce. Ježiš spôsobí pád prirodzeného človeka s jeho sirotským srdcom – starý človek zomrie (Rim 6,6). A čo povstane namiesto neho? Duchovný človek, alebo presnejšie, duchovné spojenie Boha a človeka v ľudskom srdci.

Duch Svätý pracuje v našich srdciach, aby nás premieňal na Ježišovu podobu. Duchovný rast, rovnako ako ten telesný, nastáva automaticky, keď sú naň vhodné podmienky. Na druhej strane, duchovný a fyzický rozklad tiež prebieha automaticky, keď nastanú vhodné podmienky. Z každého chlapca vyrastie chlap, ak dostáva výživu a ochranu. Nemusí sa na tom sám aktívne podieľať. A každý človek nakoniec fyzicky zostarne a zomrie. Dá sa to oddialiť, ale nikdy sa tomu nevyhneme. Rovnako, ak človek dostáva duchovnú výživu a ochranu Ducha Svätého, dozrieva v láske. Ale každý, kto vedome zanedbáva alebo sa obracia chrbtom vedeniu Ducha Svätého, nakoniec stratí aj tú vieru, ktorú kedysi mal. Keď sa Simeon stretol s Ježišom, vedel, že stretol svojho a nášho Spasiteľa. Podmienky sa v jedinom okamihu zmenili a nevyhnutným dôsledkom bude Božie kráľovstvo rastúce v ľudských srdciach.

Malachiáš to predpovedal, keď napísal: “I sadne si a bude vytápať a čistiť striebro (uzdraví fyzický svet – pozn. autora); a vyčistí synov Léviho (uzdraví ľudské srdcia – pozn. autora). „Ktože vydrží deň jeho príchodu?“ Starý človek musí zomrieť. Ale keď dorastie nový človek, jeho obeta sa bude páčiť Pánovi. A obetou Bohu milou je ponížené (premenené) srdce a skrúšený (kajúci) duch (Žalm 51, 19).

Túžiš po duchovnom raste? Ak áno, túžiš po dobrej veci. Ale nemusíš ju realizovať ty sám. Príde pomerne automaticky, keď sa zameriaš na vedenie Ducha Svätého v tvojom vnútri. Ako na to? Nájdi si pokojné miesto a zamysli sa nad dnešnou staťou z Lukášovho evanjelia. Napríklad, zisti, s ktorou osobou z príbehu sa stotožňuješ. Je to Mária, Jozef, Ježiš, Simeon, Anna, niekto z davu alebo nikto?

Nech už je tvoja odpoveď akákoľvek, opýtaj sa Ducha Svätého, kde v príbehu ťa vidí. Toto je proces premeny. Najskôr si uvedom svoje vlastné myšlienky a pocity, potom spoznaj Božie myšlienky a pocity. Následne požiadaj Ducha Svätého, aby ti pomohol vidieť tvoju situáciu jeho očami. Chlapec si nikdy neuvedomuje, že každý deň trochu podrástol, no napriek tomu vie, že sa z neho časom stane dospelý chlap. Rovnako aj tvoje srdce sa môže postupne premieňať, až kým si jedného dňa neuvedomíš, že si sa stal pokojným a spokojným v každej situácii.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 29.01. 2021

Piatok 29.1.2021

Včera sme počuli, ako Ježiš použil logickú úvahu, aby oslovil svojich poslucháčov. Povedal, že osoba, ktorá skrýva svoju vieru, je ako človek, ktorý vloží svetlo pod posteľ. Nikto ho tam nevidí a tak je zbytočné. Dnes skúma ďalší dôvod našej viery. Máme vieru preto, aby sme mali úžitok z diela, ktoré Boh koná. Predstav si, že človek zasadí nejaké semiačka. Rastú a dozrievajú skrze Božie dielo zabudované do ich prirodzenosti. Potom si ten človek užíva zber obilia, hoci nemal žiadny podiel na jeho raste. Alebo si predstav človeka, ktorý zasadí horčičné semienko. Bez námahy toho človeka z neho vyrastie mimoriadne veľký strom. Napriek tomu si on môže užívať jeho tieň. A tak je to aj v srdciach veriacich. Duch Svätý premieňa naše srdce vďaka našej viere, a my máme úžitok z tohto premeneného srdca; dostávame lásku, radosť, pokoj, trpezlivosť a tak ďalej. Takže Božia práca je plodná aj mocná a my si môžeme vychutnávať jej ovocie.

Včera sme sa pozreli na vieru jednej osoby, ktorá žiarila svetlom do srdca druhého. To sa nedosahuje žiadnou činnosťou toho veriaceho človeka. Musia iba počúvať na úrovni srdca a Boh to všetko urobí v srdci toho druhého.

Dnes sa pozrieme na odmenu, ktorú veriaci človek získa z počúvania. Vo vzťahu je dobré ovocie. Oboch ľudí to baví. A veriaci človek je požehnaný rastom toho druhého. S Vicki máme pocit, že o pôsobení Boha v ľudských srdciach sa dozvedáme viac z modlitebnej služby, než z akejkoľvek inej činnosti. A keď lepšie pochopíme jeho spôsoby, sami si s ním vytvoríme lepší vzťah. Týmto spôsobom sa dáva viac tým, ktorí už majú. Ale nie vždy sme boli takí. Boli chvíle, keď sme robili veľa kresťanských aktivít bez toho, aby sme niekedy porozumeli srdcia našich bratov a sestier. Takáto činnosť nerozvíja vzťahy a môže viesť k vyhoreniu. Takto môžu ľudia poškodiť aj svoj vzťah s Bohom, ktorý už mali.

Robíte duchovné aktivity s niekým iným? Aký je váš cieľ? Je ním to, aby ste im pomohli porozumieť ich vlastnému srdcu, a aby ste lepšie porozumeli tomu svojmu, keď budete spolupracovať? To sa dosiahne jednoduchým počúvaním pri práci. Alebo je vaším cieľom uspieť v spolupráci s týmto človekom v dobrej práci pre Boha? Či tak alebo onak, budete mať dobré výsledky. Prvý prístup avšak prináša viac duchovných požehnaní ako ten druhý.“

Richard Rohr – Na prahu premeny 266.: Aj tak už to viete

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto šesťdesiaty šiesty

„To najlepšie, čo môžeme robiť ako učitelia, veriaci, priatelia, partneri a milenci, je pomáhať druhým uvedomiť si vlastnú duchovnú intuíciu a dôverovať jej. Táto pramení z hlbšieho miesta vo vnútri, o ktorom kresťania hovoria, že je do neho vliata Božia láska (Rim 5;5), neustále volajúca „Abba“ – dôveryplné meno, ktorým dieťa volá svojho otca (Gal 4; 4 – 7). Ten vnútorný hlas už pravdu pozná (1 Jan 2; 21), vie, že ste synovia i dediči Boží! Všetci čakáme a dúfame, že niekto túto intuíciu potvrdí, pretože nám samotným príde až moc dobrá, než aby mohla byť pravdivá.

Boh zasieva pravdu do každého človeka a našou úlohou je aby sme ju jeden druhému potvrdzovali. Nikdy nezostávame osamotený. Boh nám ponúka skutočne vedenie a sprevádzanie a najhlbšiu pravdu zvnútra – kiež by sme jej len dokázali dôverovať! Prehnaný dôraz na vonkajšiu cirkevnú autoritu často spôsobuje, že ľudia tento najhlbší a najpravdivejší vnútorný hlas, ktorý neustále volá „Abba“ – „Otče“, zľahčujú a nedôverujú mu.

Kedy som nedôveroval svojej hlbšej intuícii?
Kedy som tejto intuícii dôveroval natoľko, aby som podľa nej jednal?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 295.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 26.01. 2021.

Utorok 26.1.2021

Bývame v spoločnom dome s našou dcérou, jej manželom a deťmi. V Spojenom kráľovstve je veľmi neobvyklé, aby tri generácie žili pod jednou strechou. Je to škoda, pretože je to veľkým požehnaním – nielen z praktických dôvodov, ako je starostlivosť o deti, ale aj kvôli blízkym rodinným väzbám, ktoré sa takto vytvoria.

Timotejova matka bola Židovka, ktorá sa vydala za pohana. Jej viera musela byť silná, pretože zmiešané manželstvá vtedy veľa ľudí tvrdo odsudzovalo. Predpokladá sa, že Timotejov otec zomrel, keďže sa o ňom ďalej už nič neuvádza. A tak, ako mnoho dnešných rodín s jedným rodičom, aj Eunika (Timotejova matka) potrebovala podporu svojej matky Loidy. Máme tu teda trojgeneračnú rodinu. Timotej však potreboval otca a možno aj preto s ním Pavol zaobchádzal ako so svojím synom.

Všetci dobrí otcovia dávajú svojim deťom to najlepšie. Aj Pavol dal Timotejovi to najlepšie, čo mal. Vkladaním rúk mu dal dar Ducha Svätého. Tento duch sa nepodobal tomu, ktorého Timotej dostal od svojej vlastnej rodiny. Pavol mu nedal ducha bojazlivosti, ale ducha sily, lásky a rozvahy. Každý chlapec potrebuje otca, aby by ho naučil, ako sa stať mužom. Pavol to učil Timoteja. Buď si vedomý toho, kým si! Nehanbi sa za svoju vieru, ani za mňa! Timotej mal otca v nebi a otca v Pavlovi. Už nebol bez otca. A vieme, že Timotej počúval Pavla, pretože v sebe roznietil Boží dar. Stal sa prvým kresťanským biskupom v Efeze, kde zomrel okolo roku 97. Je zaujímavé, že v tom čase v Efeze žil aj svätý Ján, takže Timotej mal ďalšieho duchovného priateľa, ktorý mu pomáhal. Ján zomrel v Efeze niekedy po roku 98.

Keďže Boh zjavne rozmýšľa viacgeneračne, je dobré, aby sme sa všetci starali o duchovné dedičstvo našich detí. Môžu to byť naše vlastné deti alebo duchovné deti. Ako to máme robiť? Pavol nám radí. Máme byť Bohu vďační za tieto vzťahy a neustále na ne pamätať vo svojich modlitbách, vo dne i v noci. Máme túžiť po opätovnom stretnutí s nimi a očakávať radostné zvítanie, plní dôvery v ich úprimnú vieru. Samozrejme, že v tomto momente nemusia preukazovať veľa úprimnej viery, ale Boh je verný. Žije v nich tá istá viera, ktorá žila v minulých generáciách a tá vzplanie v pravý čas.

Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým (svojim deťom) tajomstvá Božieho kráľovstva.“