Utorok 2.2.2021
„Niektoré úryvky zo sv. Písma sú ako starí priatelia. Keďže sme sa s nimi už toľkokrát stretli, vieme presne, čo očakávať. Aj starí priatelia nás však niekedy prekvapia tým, že o sebe prezradia niečo, čo sme nikdy nevedeli. Možno nepovedali nič nové, ale ako naša láska k nim rastie, zlepšuje sa aj naša schopnosť počúvať ich. A tak sa stalo, že keď som si opäť raz prečítal dnešnú stať z Lukášovho evanjelia, istý verš mi po prvýkrát začal dávať zmysel.
„On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli…” Kedysi som si myslel, že to znamená, že mnohí nositelia autority, ako sú zákonníci, farizeji a veľkňazi, stratia svoj vplyv, zatiaľ čo iní, napríklad učeníci, nadobudnú väčší vplyv. Teraz si však uvedomujem, že prorocké slová sú darmi určenými pre srdce. Ježiš spôsobí pád prirodzeného človeka s jeho sirotským srdcom – starý človek zomrie (Rim 6,6). A čo povstane namiesto neho? Duchovný človek, alebo presnejšie, duchovné spojenie Boha a človeka v ľudskom srdci.
Duch Svätý pracuje v našich srdciach, aby nás premieňal na Ježišovu podobu. Duchovný rast, rovnako ako ten telesný, nastáva automaticky, keď sú naň vhodné podmienky. Na druhej strane, duchovný a fyzický rozklad tiež prebieha automaticky, keď nastanú vhodné podmienky. Z každého chlapca vyrastie chlap, ak dostáva výživu a ochranu. Nemusí sa na tom sám aktívne podieľať. A každý človek nakoniec fyzicky zostarne a zomrie. Dá sa to oddialiť, ale nikdy sa tomu nevyhneme. Rovnako, ak človek dostáva duchovnú výživu a ochranu Ducha Svätého, dozrieva v láske. Ale každý, kto vedome zanedbáva alebo sa obracia chrbtom vedeniu Ducha Svätého, nakoniec stratí aj tú vieru, ktorú kedysi mal. Keď sa Simeon stretol s Ježišom, vedel, že stretol svojho a nášho Spasiteľa. Podmienky sa v jedinom okamihu zmenili a nevyhnutným dôsledkom bude Božie kráľovstvo rastúce v ľudských srdciach.
Malachiáš to predpovedal, keď napísal: “I sadne si a bude vytápať a čistiť striebro (uzdraví fyzický svet – pozn. autora); a vyčistí synov Léviho (uzdraví ľudské srdcia – pozn. autora). „Ktože vydrží deň jeho príchodu?“ Starý človek musí zomrieť. Ale keď dorastie nový človek, jeho obeta sa bude páčiť Pánovi. A obetou Bohu milou je ponížené (premenené) srdce a skrúšený (kajúci) duch (Žalm 51, 19).
Túžiš po duchovnom raste? Ak áno, túžiš po dobrej veci. Ale nemusíš ju realizovať ty sám. Príde pomerne automaticky, keď sa zameriaš na vedenie Ducha Svätého v tvojom vnútri. Ako na to? Nájdi si pokojné miesto a zamysli sa nad dnešnou staťou z Lukášovho evanjelia. Napríklad, zisti, s ktorou osobou z príbehu sa stotožňuješ. Je to Mária, Jozef, Ježiš, Simeon, Anna, niekto z davu alebo nikto?
Nech už je tvoja odpoveď akákoľvek, opýtaj sa Ducha Svätého, kde v príbehu ťa vidí. Toto je proces premeny. Najskôr si uvedom svoje vlastné myšlienky a pocity, potom spoznaj Božie myšlienky a pocity. Následne požiadaj Ducha Svätého, aby ti pomohol vidieť tvoju situáciu jeho očami. Chlapec si nikdy neuvedomuje, že každý deň trochu podrástol, no napriek tomu vie, že sa z neho časom stane dospelý chlap. Rovnako aj tvoje srdce sa môže postupne premieňať, až kým si jedného dňa neuvedomíš, že si sa stal pokojným a spokojným v každej situácii.“