Archív kategorií: Meditácie

Richard Rohr: Na prahu premeny 362.: Hodiny lásky

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo šesťdesiaty druhý

„Ľudia za dávnych čias snívali o večnom živote a snažili sa naň rôznymi rituálmi pripraviť – tak sa prejavuje náš „inštinkt večnosti“ Často cítime spojenie so zosnulými, ktorých sme milovali. Cítime, že láska je nejak večná, a preto, že je možno večný i život.

Pokiaľ ste niekedy poznali lásku, viete, že vám pripadá nejak neobmedzená, nezaslúžená a totálne nelogická. Láska nás vedie k vysokým stupňom zriekania sa seba samého a taktiež nás necháva v náznakoch zahliadnuť veľkú radosť. Oboje nám pripadá doslova neuveriteľné a žiadnym iným spôsobom nedosiahnuteľné. Pokiaľ má v sebe láska istú kvalitu večnosti, pokiaľ Boh je láska sama, a pokiaľ mi sme schopní mať účasť na Bohu i na láske, potom z toho vyplýva, že i mi by sme mohli byť práve tak veční.

Láska pozná Lásku a dokáže ju rozpoznať. Nečasovosť v nás sa napojuje na Večné mimo nás. Ľudia, ktorí milujú hlboko a sú taktiež hlboko milovaní, vedia, že sa dotkli bezčasovosti a trúfajú si ľahko a takmer prirodzene veriť vo večný život.

Čo my moja intuitívna láska hovorí o živote po smrti?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 393.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Na prahu premeny 361.: Pestujte svojho ducha

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo šesťdesiaty prvý

„Propastná tůně na tůni volá v hukotu peřejí tvých (Ž 42, 8).
alebo slovenský preklad (SSV):
Hlbina hlbine sa ozýva… na hukot vodopádov
alebo ekumenický preklad:
Hlbina hlbine ozýva sa… na hukot tvojich vodopádov.
alebo Roháčkov preklad:
priepasť priepasti sa ozýva na zvuk tvojich trubíc, plných riavy.

Je to Duch vo vás, čo vás otvára voči tomu, čo je transcendentné, iné a vždycky väčšie – čo nazývame Bohom. Duch svätý vo vás hľadá Ducha svätého v Bohu ako nejaký poštový holub. Vnútorná Božia prítomnosť je ako zabudovaný kompas, váš magnetický stred, ktorý vás priťahuje k pravde, láske a životu. Ide o vnútorné zrkadlenie, ktoré vás neustále pobáda a utvára vo vašom najhlbšom a najpravejšom ja. Aby človek zaprel alebo sa vyhol vnútornému poznaniu, že toto zrkadlenie pôsobí vždycky v jeho prospech, to už skutočne stojí hodne driny.

„Božia láska je vliata do našich sŕdc skrz Ducha svätého, ktorý nám bol daný.“ (Rim 5,5)

Cítim Ducha v sebe?
Som otvorený jeho pohnútkam?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 392.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Štvrtok 04.11. 2021.

„Kathryn Scaldwell raz mala pocit, že Otec je príliš zaneprázdnený, aby si ju všimol, a mala pocit nízkej hodnoty. Potom vnímala obraz Otcovho srdca. V jeho srdci je miesto, miestnosť pre každého. Niektoré z miestností sú obsadené a žiaria oslnivým svetlom, iné sú len prázdnymi čiernymi dierami, ktoré čakajú na človeka, ktorému sú priradené, aby prišiel domov k Otcovi.

Ježiš hovoril so zákonníkmi a farizejmi. Poznal ich tvrdé srdcia a súdy. Vedel, že ho kritizujú za stretávanie sa s mýtnikmi a hriešnikmi. Rozpovedal im teda tri príbehy v nádeji, že upúta ich pozornosť, ukáže im nový spôsob myslenia a privedie ich domov na svoje miesto v jeho srdci.

Prvý príbeh bol o pastierovi, ktorý nechal svojich deväťdesiatdeväť ovečiek a išiel hľadať jednu stratenú. Tento príbeh sa mi páči. Je v kontraste s tretím príbehom o dvoch synoch, kde sa stratený syn spamätal a vrátil sa domov. Otec, ktorý čakal a vyzeral ho, pribehol k svojmu synovi, keď sa blížil domov, objal ho a privítal. Ale v tomto prvom príbehu sa ovca zatúlala, možno si uvedomila, že je v problémoch, ale nepoznala cestu domov. Pastier teda ide za ovcou. Rovnakým spôsobom Otec aktívne hľadá svoje stratené ovečky a dúfa, že sa k nemu vrátia a nájdu svoje miesto v jeho srdci. Je to útecha pre tých, ktorí majú deti, ktoré kedysi chodili do kostola, ale prestali. A pre tých, ktorí sa cítia nepovšimnutí alebo zabudnutí, Otec si vás všimol, stará sa o vás a privedie vás domov. Vidíte svoje miesto v jeho srdci? Zaujmete svoje miesto a rozsvietite jeden z tmavých priestorov?

Druhý príbeh je o stratenej minci, ktorá ani nevedela, že sa stratila. Možno to s tou stratenou mincou zákonníci a farizeji pochopia; pravdepodobne si vážili peniaze a hľadali by všetky stratené a poznali radosť z toho, že ich znova nájdu. Rovnako tak Otec aktívne hľadá aj tých, ktorí si ani neuvedomujú, že sú stratení. Chce, aby si každý našiel svoje miesto v jeho srdci, dokonca aj tí, ktorí si neuvedomujú, že v živote ide o oveľa viac, ako si myslia. Chce tiež, aby si každý, kto sa necíti byť cenný, uvedomil, že je vzácny a nesmierne vzácny, a zaujal svoje miesto v jeho srdci. 

Môžeme prebývať v dome Pánovom po všetky dni nášho života, práve tu, práve teraz. Opäť môžeme rozjímať o žalme 27, ktorý nás pozýva vrátiť sa domov a nájsť svoje miesto v Otcovom srdci.“

Richard Rohr: Na prahu premeny 360.: Len trpiaci Boh môže prinášať spásu

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo šesťdesiaty

„Pokiaľ trpíme my, trpí Boh a keď trpíme s dôverou a vedome, nastavujeme solidaritu s Bohom. To zistili všetci svätci a s tohto dôvodu na nás môže ochota trpieť u niektorých z nich pôsobiť až masochisticky. Takýto bol však ich spôsob ako sa spojiť so všetkým.

V množstvách svetových mytológií figuruje zranený človek ako ten, kto prináša dar. Je to slepý videc, zmrzačení pravdovravec, alebo múdry žobrák. Ten, kto trpel, je tým, kto má univerzálny súcit, kto nesie všetko a chápe všetko. Tak sa postihnutý stáva nositeľom nádeje. Aké je potom prekvapenie, že kresťanstvo uctieva ako svoju centrálnu ikonu krutosť zmrzačeného muža. Akýkoľvek Boh, ktorý by sa nachádzal mimo utrpenia, či od neho bol odstrihnutý, by nemohol nijako ‚spasiť“ svet od jeho najväčšej dilemy a pádu. Spásu je nutné prinášať zvnútra, pretože len tak sa uzdravujú rany. Zvnútra von a zdola nahor.

Akú podobu má pre mňa Božie utrpenie?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 391.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Stredu 03.11. 2021.

„S Ježišom chodili veľké zástupy. Prečo? Myslím, že všetci od neho niečo chceli. Niektorí chceli byť uzdravení, iní chceli vidieť zázrak, iní ho chceli počuť a ​​ďalší zase chceli vidieť, čo sa stane, keď ho konfrontujú farizeji. Mnohí z nich mali nejakú potrebu, ktorú mohol Ježiš naplniť. Boli spotrebiteľmi a Ježiš bol poskytovateľom.

Ale Ježiš skutočne chcel nasledovníkov, ktorí by boli poskytovateľmi, rovnako ako on bol poskytovateľ. A tak im to dal jasne najavo. Ak chceli byť jeho učeníkmi, museli uspokojiť potreby iných tým, že ponúknu svoje rodinné väzby, svoj majetok alebo obetujú svoje vlastné potreby v prospech potrieb iných. Ježiš navrhol, aby si spočítali cenu, ktorú zaplatia za jeho nasledovanie. Myslím si, že Ježišovým zámerom bolo zbaviť sa veľkého zástupu a ponechať si len tých, ktorí skutočne chceli byť poskytovateľmi. Takto mohol sústrediť svoje úsilie na tých, ktorí by mu pomohli starať sa o druhých.

Často sme tak zvyknutí hľadať vlastné záujmy, že sa nám to zdá normálne. Naozaj je to vo svete normálne. Ale svet sa takýmito prostriedkami zachrániť nedá. Všetky veľké podniky majú niečo spoločné. Naberajú na sile, keď sa k podniku pripája stále viac poskytovateľov. Spotrebitelia sa menia na nových poskytovateľov. Alebo inak povedané, ľudia sú buď darcovia života, alebo berú život. Nebeské kráľovstvo tvoria darcovia života, svet tí, čo berú život. A preto musí nakoniec zvíťaziť nebeské kráľovstvo. To má stále väčšiu dynamiku.

Nedávno som čítal modlitbu, ktorá dokonale opisuje pokoru potrebnú na to, aby ste sa stali darcom života. Napísal ju Raffael Cardinal del Val 1865-1930. Tu je niekoľko riadkov z tejto modlitby.

Od túžby byť milovaný, osloboď ma Ježišu.
Od túžby byť chválený, osloboď ma Ježišu.
Od túžby byť uprednostnený, osloboď ma Ježišu…

Aby boli ostatní chválení, a ja nepovšimnutý, daj mi Ježišu milosť túžiť po tom.
Aby iní boli predo mnou vo všetkom uprednostnení, daj mi Ježišu milosť túžiť po tom.  
Aby iní boli svätejší ako ja, za predpokladu, že ja sa stanem taký svätý, ako by som mal, daj mi Ježišu milosť túžiť po tom…

Táto modlitba ukazuje iný pohľad na svet. Zamyslite sa nad týmito vecami. Za akých okolností ste darcom života? V akých život beriete? Odpoveď na tieto otázky vám pomôže lepšie pochopiť svoje srdce a jeho skryté pravidlá. Myslite dnes na jeden vzťah. Ako by ste mohli byť darcom života dnes? Nebeské kráľovstvo sa buduje krok za krokom, láskou. To je naplnenie celého zákona.“

Richard Rohr: Na prahu premeny 359.: Vydať vlastný život

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo päťdesiaty deviaty

„Keď žijeme v ekonómii milosti, prestávame posudzovať jednanie v kategóriách dobrého, lepšieho a najlepšieho: jednoducho nechávame život, aby sa dial – a rovnako tak, aby sa dialo zlyhanie, ktoré je súčasťou života. Keď dovedieme lásku až k jej logickému záveru, nevyhneme sa bolesti, pretože láska sa vydáva tým, ktorých milujeme – a za to sa platí. Vydať vlastný život za druhých je definícia zrelej lásky, ako veľmi jasne hovorí Ježiš (Jn 15, 13).

Táto láska nie je obeťou v nejakom morbídnom zmysle. Obeť, sacrificium, pochádza zo slov sacrum facere, „činiť posvätným, či svätým„. Svätým činíme niečo tým, že to znovu spojíme s celkom – tým, že seba samých odovzdáme druhému práve tak, ako Boh dáva božstvo nám. V utrpení sa účastníme Božieho utrpenia. Súhlasíme s vlastnou účasťou na tom, čo Boh už robí pre dobro lásky a univerzálneho života. Je zásadné vedieť rozlišovať medzi týmto sebaodovzdaním sa a medzi bájnym hrdinstvom, ktorému často hovoríme obeť. Jedno je cnosťou mladého muža, druhé je cnosťou zrelého muža.

Ako bolo utrpenie v mojom živote učinené posvätným?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 390.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Na prahu premeny 358.: Večnosť

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo päťdesiaty ôsmy

„Ako akúsi ozvenu čohosi večného si v sebe nesieme predstavu, že sme určení k večnému životu. Mnohí to nazývajú dušou. Veriaci tomu hovoria vnútorná Božia prítomnosť. Povedomie o čomsi tak nemožnom, ako je večný život, v nás zažína práve večný život, ktorý už je v našom vnútre. je to svätý Duch Boží, čo nám umožňuje vážne dúfať v to, čo my sami iba intuitívne tušíme.

Nemôžeme si predstavovať, ani dúfať v nič, čoho sme sa už nejakým nepatrným spôsobom aspoň nedotkli. Všetko duchovné poznávanie je v skutočnosti rozpamätávaním sa. Keby večný život nebola skutočnosť, toľko ľudí by ho nehľadalo a nedúfalo v neho – nejde tu teda ani tak o akési túžobné prianie, ako skôr o „sekundárne myslenie“: Boh si to pomyslel ako prvý a nám zasial do sŕdc túžbu. Takýto je vzorec, ktorý objavujeme i modlitbou: Boh nás „prinúti“ – primeje myslieť si, že ide o našu myšlienku, a pritom to už je Božia myšlienka! Boh k nám prichádza – ako my. Ako dobrá manželka i Boh necháva muža, nech si myslí, že ten nápad vzišiel z jeho hlavy!

Aký je podľa mňa môj duchovný život?
V čo dúfam?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 389.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Pondelok 01.11. 2021.

Čítanie z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Zjv 7, 2-4. 9-14

Hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov

Ja, Ján, videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: „Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!“

A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela.

Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“

Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: „Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.“

I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: „Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?“

Povedal som mu: „Pán môj, ty to vieš.“

A on mi povedal: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi.“

Zamyslenie

„Dnes si pripomíname všetkých svätých, ktorí nás predišli. Spomíname si na ich životné príbehy a dobrý príklad, ktorý nám dali. Takto si ich môžeme uctiť a zároveň duchovne rásť. Nie sú mŕtvi, žijú v Kristovi. Môžeme ich teda požiadať, aby sa za nás modlili, s vedomím, že ich modlitby budú priaznivo vplývať na duchovný svet, ktorý nás obklopuje.

Samozrejme, svet, telo a diabol ovplyvnili mnohých ľudí, aby zmýšľali úplne inak. Pre nich je tento čas príležitosťou premýšľať o smrti, duchoch, čarodejniciach, a tak ďalej. Tiež to vplýva na duchovný svet, ktorý ich obklopuje, avšak nie priaznivo.

Apoštol Ján videl do duchovného sveta, ktorý je pre väčšinu ľudí neviditeľný. V Knihe Zjavenia sa podelil o svoje poznanie. Samozrejme, je to skôr videnie, než svedectvo o skutočných udalostiach. No napriek tomu v nej dnes nachádzame veľké pravdy pre náš život.

Ján videl z východu (miesta, kde začína každý nový deň) prichádzať anjela, ktorý niesol pečať (delegovanú autoritu) živého Boha. Zvolal na štyroch anjelov, ktorí majú moc škodiť zemi a moru a povedal: „Neškoďte zemi ani moru, ani stromom…“ Ale kto, alebo čo sú títo štyria anjeli? Prichádzajú mi na myseľ štyri duchovné sily, ktoré majú moc zničiť duchovný život človeka. Sú to nenávisť, strach, sexuálny hriech a okultizmus. Z týchto štyroch je okultizmus možno najnebezpečnejší. Je to preto, že ostatné tri sú súčasťou každodenného života, kým okultizmus je skrytý (lat. „occultus“: skrytý, utajený, tajný). Aj pri oslavách Halloweenu sa okultizmus ukrýva pod masku komercie. Väčšina ľudí si vôbec neuvedomuje toto spojenie s duchovným svetom.

Anjel z východu prikázal štyrom ničivým anjelom, aby počkali, kým budú všetci vyvolení zachránení. A kto sú títo ľudia? Spomínate si na včerajšie učenie? Učenie o duchovnom raste, ktorý prichádza cez utrpenie. Ján ho dnes potvrdzuje! „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi.“ Inými slovami, dovolili Kristovi, aby bol s nimi v ich utrpení a nechali sa premeniť jeho prítomnosťou. Jeho obeta spôsobila úplnú premenu ich mysle, ducha a tela.

Vidíš povzbudivé slová pre každodenný život, ktoré vychádzajú z tohto videnia daného Jánovi? Vo svete budú vždy problémy, ale Ježiš premohol svet. Duchovné sily, ktoré sú všade okolo nás, nám neškodia. Vynára sa mi okamih, keď nahnevaný dav vyviedol Ježiša na okraj útesu. Mali v úmysle zhodiť ho do priepasti. Namiesto toho Ježiš jednoducho prešiel pomedzi nich. Ich nenávisť nemala moc mu uškodiť. Niekto by povedal, že ho ochránil anjel strážny. Aj my máme anjela strážneho. Mám na mysli anjela z východu, ktorému zveril právomoc živý Boh. Je s nami od začiatku každého dňa. Zlé duchovné vplyvy, ktoré nás obklopujú, nám nemôžu ublížiť.

Dnes môžeš uvažovať:
o anjelovi z východu…
o štyroch mocných a ničivých anjeloch…
o tvojom čase veľkého súženia…
o sile Baránkovej krvi…
…“

Richard Rohr: Na prahu premeny 357.: Svätý blázon

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo päťdesiaty siedmy

„Skúsenosť Boha je vždy skúsenosťou celosti. Pociťujeme vše obsiahlu priestornosť. Je v nej miesto pre všetko a nič odtiaľ nie je potrebné vylučovať. Naša večná snaha stále niekoho súdiť nám nakoniec bude zväčša pripadať ako malichernosť, naše súdy ako nepodložené a zacyklené. Celý váš život je nezaslúžená milosťou, tak prečo nie aj život niekoho iného? Prestanete vážiť, počítať, nálepkovať a merať, pretože vo vesmírnom a nekonečnom priestore to nedáva zmysel.

Preto sa z nás v neskorších rokoch často stávajú svätí blázni. Po spôsobe kejklíře z mnohých mytológii sa dokážeme pozerať na temnú stránku veci a neuhnúť pohľadom, ani si nenechať nahnať strach. V mladosti, keď potrebujeme poznať jasné hranice a definície a nevieme isto, čo robiť so svojím tieňom, je to ťažké. Ale ako starneme, a pokiaľ si dovolíme pri starnutí i zmúdrieť, pochopíme, že cestou k Veľkej pravde sa môže stať čokoľvek, pokiaľ nás to vedie k úžasu. A tá najnaliehavejšia otázka zo všetkých – „Kto som ja?“ – je vďaka Bohu vždy zodpovedaná: „Milovaný Boží syn.“

Už sa zo mňa stal svätý blázon,alebo stále ešte trvám na hraniciach a definíciách?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 388.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Nedeľu 31.10. 2021.

„V Británii existuje fráza, “Čo bolo skôr, vajce alebo sliepka?” Naznačuje, že je tu tajomstvo alebo neriešiteľná hádanka, na ktorú nikto nevie odpovedať. Ale ten problém tu existuje iba pre tých, ktorí dokážu vnímať iba vo fyzických, ľudských alebo slepačích pojmoch. Toto je filozofická otázka, ktorú nemožno nikdy zodpovedať z fyzickej perspektívy. Avšak je tu aj duchovná perspektíva. Kontrast medzi týmito dvomi perspektívami, fyzickou a duchovnou, je možno vidieť v zákone o zachovaní hmotnosti, ktorý ako prvý definoval Francúz Antoine Lavoisier v roku 1789. “Hmota nemôže byť ani stvorená ani zničená.” Ak človek berie do úvahy iba fyzický svet, vtedy je to naozaj zákon, ktorý podopiera veľa z moderného myslenia vo fyzike. Ale pre tých, ktorí prežívajú duchovný svet, je to nezmyselné. Podľa nich musí byť prvotné stvorenie, lebo inak by hmota od počiatku nemohla existovať. Nemohol by existovať ani zákon o zachovaní hmotnosti! A stvorenie, alebo viera v stvorenie, sú pre nich preukázané ich vzťahom k Stvoriteľovi. Tento vzťah je mostom medzi duchovným a fyzickým svetom; prijatie dobrých duchovných zásad prináša reálne, pozorovateľné zlepšenia v pocitoch, v myšlienkach a skutkoch, dokonca aj zlepšenia charakteru. Tie zlepšujú vzťahy a rodinnú kultúru. Napokon každý, kto prijme Pravdu, je ňou premenený.

Mojžiš tomu rozumel čiastočne. Zažil tento účinok vo svojom vlastnom živote, ale nedokázal Izraelitom sprostredkovať vzťah s Bohom. Boh ho ponúkol, ale Izraeliti odmietli prijať vzťah s Bohom, ktorého sa báli. Tak Boh dal Izraelitom Zákon, aby mohli poznať jeho hodnoty a priority aj bez toho, aby ho osobne stretli. A Mojžiš naliehal na Izraelitov, aby zachovávali všetky nariadenia Zákona, tak ako sľúbili, aby Boh na oplátku dodržal svoje prisľúbenia voči nim. Budú dlho žiť v krajine, ktorú im dá a budú prosperovať, lebo Boh bude žiarlivo ochraňovať svoj ľud. Vidíš, ako sirotské srdcia dokážu zredukovať Boží dar na obyčajný obchod?  

Ján tomu rozumel plnšie. Jeho prikázania môžeme zachovávať iba ak chceme, pretože ho milujeme. Ján tomu rozumel, pretože Ježiša miloval a chcel, aby ho viedol. Ale tým ľuďom, ktorí nikdy nezakúsili, čo je to byť milovaní, nedokázal sprostredkovať lásku k Bohu. Tak im vydal toto svedectvo, “Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo“, hovorí Pán, „a môj Otec ho bude milovať, a prídeme k nemu.” Mal nádej, že túžba po prežití Božej lásky podnieti ľudí, aby zachovávali jeho prikázania a tak získali to, čo si želali. To je už lepšie, ale stále je to obchod.  

Ale Ježiš rozumel úplne. Aj keď človek naplno miluje Boha a zachováva jeho prikázania; a dokonca aj keď miluje svojho blížneho ako seba samého, ešte stále nie je v Božom kráľovstve, ale nie je ďaleko od neho. Ježiš to povedal mužovi, ktorý sa ho spytoval. Nebol ďaleko od Božieho kráľovstva, lebo v tej chvíli bol blízko pri Ježišovi. Ježiš dal tomu mužovi takú istú ponuku, akú dal Boh Izraelitom.  Ale ten muž nedokázal vidieť duchovný svet, ktorý bol priamo pred ním, tak ako Izraeliti nedokázali vidieť duchovný svet, ktorý mohol byť iba zjavený na úpätí vrchu. Tak ten muž od Ježiša odišiel. Neprijal vzťah, ktorý mohol otvoriť jeho duchovný zrak. Božie kráľovstvo môžu vidieť iba tí ľudia, ktorí sú v ňom, alebo ktorí po ňom túžia. A to si vyžaduje vieru. Viera znamená byť si istý v tom, v čo dúfame a čo nemôžeme vidieť. Ale viera nie je slepá! Naopak, obsahuje pohľad, ktorý okamžite ocenia tí, ktorí ho majú alebo ho chcú mať.

Božie kráľovstvo nie je kráľovstvo vymyslené v ľudskej mysli. Je to zjavenie. Ak je niečo neviditeľné zjavené, stáva sa viditeľným. Je to skutočné duchovné kráľovstvo, ktoré má reálne účinky na všetko, čo prežívame v našich fyzických životoch.  Keby ten muž zostal s Ježišom, videl by Pravdu, a už by nemal žiadne otázky. Ale on nedokázal milovať svojho blížneho dostatočne na to, aby s ním zostal trochu dlhšie. Nedokázal zachovávať tie dve prikázania, o ktorých tvrdil, že si ich cení a rozumie im. Nedokázal pochopiť Boží dar, a tak si chcel zaslúžiť lístok do neba. Bol to stále obchod.  

Kde sa nachádzaš v tomto všetkom? Si ako Izraeliti? Ak áno, tak sa raduj, že si bol vyvolený a prijmi ponuku na vzťah s Bohom. Alebo si ako ľudia okolo Jána? Ak áno, tak sa raduj, že si na správnej ceste. Ale maj vzťah s Bohom založený na vzájomnej láske. Potom budeš vidieť tak ako on vidí, pretože on je láska. Alebo si ako muž, ktorý sa vypytoval Ježiša? Blízko Kráľovstva, ale ešte nie v ňom. Ak áno, tak sa raduj, že si iba na krok od vzťahu lásky s Bohom. Pozvi Ježiša do svojho života ako svojho Pána a Spasiteľa. Neodíď preč; urob jeden krok a zaži všetko. Prijmi objatie od toho, ktorý dal za teba svoj život. A on ťa bude viesť k tvojmu milujúcemu Otcovi, a ty sa staneš jeho synom alebo dcérou. Už nebudeš musieť nič viac urobiť, lebo láska je dar a nie obchod. Ale ty budeš chcieť robiť všetko, čo robí tvoj Otec, ako dar lásky pre neho.

Myslím si, že toto je pravý zmysel Zmluvy. Je to vzťah založený na láske, nie obchod.“