Archív značiek: Z Otcovho Srdca

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na štvrtok 27.05. 2021.

Vložiť komentár

„Boh so svojím vyvoleným ľudom uzavrel dve zmluvy alebo dohody. Obe boli určené na riešenie problému hriechu, ktorý bol bariérou medzi Otcom a jeho deťmi. Keď už bol hriech vyriešený, Boh mohol mať blízky a dôverný vzťah so svojimi vyvolenými; mohol byť pre nich Otcom. 

V pôvodnej zmluve si Boh vybral Izraelitov ako svoj osobitný ľud; národ, ktorý chcel požehnať, aby prosperoval. Stará zmluva mala rôzne časti, ktoré vyvrcholili tým, že Mojžiš sa stretol s Bohom na hore Sinaj a prijal desať prikázaní a zákony pre život. Keby sa tieto zákony dodržiavali, ľudia by boli požehnaní. Ak však ľudia porušili zákony, nasledovali tresty. Izraeliti sľúbili, že urobia všetko podľa pokynov a obetujú zvieratá na ratifikáciu zmluvy (Exodus 24). Mojžiš potom šiel na štyridsať dní na horu. Izraeliti sa čoskoro odvrátili od Boha a vytvorili si vlastného boha, zlaté teľa. Celý Starý zákon hovorí o ľuďoch, ktorí súhlasili s nasledovaním Boha, ale v krátkom čase sa odvrátili. Keď sa život stal ťažkým a diali sa zlé veci, volali k Bohu a obrátili sa späť k nemu. Nanešťastie návrat bol krátkodobý a netrvalo dlho a znova zhrešili. Problém hriechu sa nevyriešil. 

Boh sa teda rozhodol pre novú zmluvu, ktorá je v Novom zákone. V novej zmluve sa Ježiš stáva obeťou za hriech. Je to obeta prinesená raz navždy, na rozdiel od obetí starej zmluvy, ktoré si vyžadovali pravidelné a opakované obetovanie. Nie je to len pre Izraelitov, je to pre celé ľudstvo, pre vás a pre mňa. Zaslúžime si to? Môžeme pre to sami niečo urobiť? Nie. Je to bezplatný dar od Ježiša pre nás a pre Otca, aby bolo možné obnoviť vzťah medzi nami.

Jeremiáš bol starozákonný prorok. Prorokoval o vyhnanstve Izraelitov, pretože sa odvrátili od Boha. Dal však tiež nádej na obnovu. 31.kapitola Jeremiáša je krásnym záznamom o Otcovej láske ku svojim deťom a prísľubom novej zmluvy, ktorú Ježiš ustanoví. Ak máte čas, odporúčam vám prečítať si túto kapitolu.

Pri poslednej večeri vzal Ježiš chlieb a víno. Lámal chlieb, aby ukázal, ako sa bude lámať jeho telo, a ponúkol víno predstavujúce jeho krv a jeho obetu za naše hriechy. Pretože bol čistý, nepoškvrnený a bez hriechu, mohol zomrieť a zaplatiť za všetky naše hriechy. Tak otvoril cestu k Otcovi.

Výsledkom je, že je nám odpustené, úplne odpustený každý hriech, ktorý vyznáme a za ktorý činíme pokánie. O týchto hriechoch nie sú nijaké záznamy, pretože Ježiš zaplatil cenu. Z tohto dôvodu by sme mali odpúšťať iným tak, ako nám bolo odpustené. Mali by sme tiež odpustiť sebe; nechceme, aby Ježišova smrť bola márna tým, že zostaneme v neodpustení. Je niekto, komu potrebujete odpustiť?

Okrem toho máme priamy prístup k nášmu Otcovi a môžeme s ním mať dôverný vzťah. Keď sa to stane, na rozdiel od Izraelitov už nie sme v pokušení hrešiť rovnako ako predtým. Poznáme zákony a chceme ich dodržiavať a jeho láska zmení naše srdcia. Preto je srdce také dôležité. Náš vzťah s Bohom je založený na tom, čo sa deje v našich srdciach. Ste pripravení pozvať Otca do svojho srdca?“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na štvrtok 20.05. 2021.

Vložiť komentár

„Nech sú všetci jedno ako si ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby svet uveril, že si ma ty poslal,“ povedal Ježiš.

Počas včerajšej online adorácie som dostal nový pohľad na jednotu kresťanov. Alebo skôr som dostal nové pochopenie o význame jednoty kresťanov. Už dlhšiu dobu si nad niečím lámem hlavu. Ak je Ježiš v Otcovi a Otec je v ňom, ako to vyzerá? Alebo ak je Boh v nás, ale my v ňom žijeme, čo to znamená? Nakoniec, počas adorácie, keď som vo svojom srdci uvažoval nad touto otázkou, mi to dalo zmysel. Vysvetlenie však bude chvíľu trvať. Dúfam teda, že mi odpustíte, že tento blog je dlhší, ako je bežné. Verím, že vaša vytrvalosť bude odmenená.

Vysvetlenie prišlo od Jána 14, 15–21, ktoré sa začína slovami: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania …“ A aké je jeho prikázanie? „Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás (Ján 15,12). Dovoľte mi hovoriť o jednom aspekte lásky. Keď človek miluje iného človeka, potom to, čo je pre neho dôležité, sa stáva dôležitým pre toho, kto miluje. To, čo je dôležité pre Vicki, sa stáva dôležitým pre mňa. Je to preto, lebo Vicki je pre mňa taká dôležitá. Ak má Vicki skutočne silnú potrebu, stáva sa dôležitejšou, ako hocijaká potreba, ktorú mám ja. Ak mám vo svojom srdci pravidlá, ktoré sa líšia od tých, ktoré má Vicki, potom svoje zmením tak, aby boli v súlade s jej. Časť z nej sa stala mojou, alebo by som mohol povedať, že je vo mne. Začal som sa viac podobať na ňu. Podobne, ak milujem Ježiša celým svojím srdcom, potom to, čo je dôležité pre neho, sa stáva dôležitým pre mňa. A ak mám v srdci pravidlá, ktoré sa líšia od tých jeho, potom zmením svoje, aby boli v súlade s ním. Ježiš je vo mne. A ak mám skutočne silnú potrebu (napríklad mám silnú potrebu spásy) a ak ma Ježiš miluje, potom odloží svoje vlastné potreby (vyhnúť sa bolesti a smrti) a pôjde na kríž. Ja som v Ježišovi. Dáva vám to zmysel?  

A z toho vyplýva, že ak milujem Ježiša, budem sa riadiť jeho prikázaniami; nie preto, aby som dokázal svoju poslušnosť, ale preto, že to chcem z celého srdca. Ježiš (vrátane jeho hodnôt, priorít a túžob) je vo mne. Takto chápem verš z Jána 17,21 (vyššie). Ježišove potreby sú v srdci Otca prioritou. Ježiš je v Otcovi. A potreby Otca sú prioritou v Ježišovom srdci. Otec je v Ježišovi. Dáva mi teda logicky zmysel, že Ježiš a Otec majú rovnaké srdce. Ako Ježiš povedal: „Ja a Otec sme jedno.“ A Ježišova modlitba je, aby sme všetci boli jedno, rovnako ako Ježiš a Otec sú jedno.

A takto sa s Vicki stále viac zbližujeme. Ako sa Vicki stáva viac podobnou Ježišovi a ja tiež (pretože Ježiš je vo mne a vo Vicki), prirodzene sa k sebe blížime. A to je pre mňa riešenie veľkého problému. Pretože dokážem zmeniť svoje srdce tak, aby odrážalo Vickiino, ale je rozumné to robiť iba do istej miery, aj keď ju naozaj milujem. Prečo? Pretože Vicki nie je dokonalá. Naopak, Vicki môže byť ovplyvnená mojimi potrebami, ale len do istej miery, pretože ani ja nie som dokonalý. Keď to vezmeme do extrému, takáto sebaobetavá láska sa stane pre seba samú škodlivá, ak ten, kto je milovaný, má neprimerané alebo nenaplniteľné potreby. Ale ak sa ja aj Vicki stále viac podobáme Ježišovi, potom neexistuje nijaká hranica jednoty, ktorú môžeme zažiť. Prečo? Pretože Ježiš je dokonalý a dokonale nás miluje. Nielen to, ale aj všetky jeho potreby sú ľahko naplniteľné. Podľa jeho vlastných slov: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno je ľahké.“

Takže keď sa vrátim k Jánovi 14, k veršu 23, môžem teraz pochopiť slová: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo“ (pretože chce) „a môj Otec ho bude milovať“ (pretože chce) a my prídeme a urobíme si v ňom domov. (Naše srdcia budú zjednotené so Synom aj s Otcom.)

Dúfam, že to pre vás bolo rovnako užitočné ako pre mňa. Boh vám všetkým žehnaj.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho srdca na stredu 19.05. 2021

Vložiť komentár

„Pavol sa vracal na svojej poslednej misijnej ceste späť do Jeruzalema. Cítil, že tam musí ísť, nevediac čo sa stane, keď sa tam dostane, ale očakával väzenie a ťažkosti. Chcel sa rozlúčiť so svojimi dobrými priateľmi z Efezu, takže sa s nimi stretol v Miléte. Mal pre nich rady, varovanie, záverečnú modlitbu a požehnanie. 

Najprv im odporučil, aby sa o seba starali, strážili svoje srdcia. Toto boli Šalamúnove pokyny pre jeho syna v Prísloviach 4,23 – najdôležitejšie je strážiť svoje srdce, pretože to určuje výsledok vášho života. Vo Filipanom 4,6–7 Pavol vysvetlil, ako to urobiť: nerobte si starosti ohľadne ničoho, ale za každých okolností, modlitbou a prosbou, s ďakovaním, predkladajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý presahuje všetko chápanie, ustráži vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi. Inými slovami, dovoľte, aby bol Boží pokoj barometrom, ktorý vedie a chráni vaše srdce.

Pavol tiež chcel, aby sa cirkevní vodcovia starali o ostatných v cirkvi, ktorí potrebovali vedenie a ochranu, a upozorňoval ich na to, čoho si majú byť vedomí.

Pavol im dal tri roky príklad zbožnej služby. Vylial im svoje srdce a venoval sa vyučovaniu. Riadil sa Ježišovou radou, že je lepšie dávať ako dostávať. Viete si spomenúť na čas, keď to platilo o vás?
Pavlova otvorenosť, starostlivosť a láskavosť viedla k jeho obľube medzi Efezanmi. Boli veľmi smutní, keď počuli, že ho už nikdy neuvidia. Aj za krátku dobu je možné vytvoriť hlboké vzťahy, keď sú ľudia o sebe otvorení a pravdiví. Pavol to zažil v Efeze, my sme to zažili na seminári Otcovho srdca.

A nakoniec sa Pavol modlil: Vložil tých, na ktorých mu záležalo, do Božích rúk. Urobila som to niekoľkokrát pre naše deti. Otec sa o nich dokáže starať oveľa lepšie ako ja. Zakaždým, keď som zistila, že som ich vzala späť a znova sa kvôli nim trápila, modlila som sa a vložila ich späť do Otcových rúk, kým neprišiel pokoj. Pavol sa tiež modlil, aby poznali Božie posolstvo milosti. Otcovým potešením je preukazovať milosrdenstvo; preto prišiel Ježiš. Milosť a milosrdenstvo víťazia nad súdom, tak sa vzdajme akýchkoľvek rozsudkov, ktoré sme vyniesli. Súd nepatrí nám, ale Bohu. A keď odstupujeme od súdu, vstupujeme do milosrdenstva a milosti a dostávame Božiu silu a dedičstvo. Veľkú časť svojho života som žila súdením ostatných, kým som si neuvedomila svoju chybu; vždy sa našiel niekto, koho som kritizovala. Ak to na sebe zbadáte, povzbudzujem vás, aby ste požiadali Otca, aby vás oslobodil od súdu.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Ozcovho Srdca na sobotu 15.05. 2021.

Vložiť komentár

„V 16.kapitole Jánovho evanjelia Ježiš pripravuje svojich učeníkov na svoju smrť a návrat k Otcovi. Ale, ako to často robieval, hovoril obrazne, aby videl, či jeho učeníci budú rozumieť. Ježiš hovoril o čase hlbokého smútku a bolesti, po ktorom bude nasledovať čas veľkej radosti. Pripodobnil to radosti matky, ktorá práve prežila bolesť pôrodu. Hovoril o svojej smrti a zmŕtvychvstaní. Keď príde ten čas, učeníci budú mať priamy prístup k Otcovi. Nebudú potrebovať Ježiša ako prostredníka. Bariéra hriechu, ktorá spôsobovala odlúčenie od Otca, bude zničená. Takže Ježiš urobil cestu pre nich aj pre nás, aby sme mohli mať vzťah s Otcom. Pretože poznáme Ježiša, preto, že On je náš Spasiteľ, a preto, že sme odetí v Kristovi, môžeme sa rozprávať priamo s Otcom a on nám dá, čo budeme chcieť. 

Tvrdenie, že on nám dá čokoľvek, o čo ho budeme prosiť, je pre mňa výzvou, pretože ja nedostávam všetko, o čo prosím. Možno je to preto, že ja prosím o niečo, namiesto toho, aby som sa opýtala otázku, čo je kontextom tohto tvrdenia. Alebo možno moje prosby vychádzajú z mojich osobných plánov, čo sa nezhoduje s Ježišovou podstatou. 

Nedávno sme s Robertom urobili rozhodnutie, ale neboli sme si istí, či je správne. Tak som sa o tom rozprávala s Otcom a prosila som ho o vedenie. Ako Gideon som predložila pred Boha rúno. Nedostala som takú odpoveď, akú som očakávala, ale v tom procese sme aj ja, aj Robert dostali potvrdenie, že robíme správnu vec. Pamätám si, že som sa vtedy zamyslela nad týmto úryvkom z Písma a rozmýšľala som, že by to dávalo zmysel, keby som prosila o vyjasnenie situácie. Bola som prekvapená, keď som tento úryvok videla v ďalšom čítaní. 

Ježiš prišiel od Otca a vrátil sa k Otcovi. Prišiel nám zjaviť Otca. A teraz, preto, že my veríme a milujeme Ježiša, sám Otec nás miluje a počúva nás. S kým sa rozprávaš ty? Môžeš sa rozprávať s Otcom? On chce mať s tebou vzťah.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 10.05. 2021.

Vložiť komentár

„V niektorých častiach Británie sa kresťanstvo praktizuje osobitnou formou. Ide o tzv. keltské kresťanstvo, ktoré je rozšírené najmä vo Walese, Škótsku a na severe Anglicka. Jednou z jeho myšlienok je, že na určitých miestach a v určitých obdobiach je rozdelenie medzi nebom a zemou slabšie, alebo úplne zaniká. Tam, kde existuje „otvorené nebo“, aktivizuje sa viera, znamenia a zázraky, zjavenia, proroctvá, atď. Preto je dôležité, aby ľudia žijúci vo viere boli v správnom čase na správnom mieste.

Pre mňa je zážitkom „otvoreného neba“ adorácia pred najsvätejšou sviatosťou. Viem, že Boh je všade, ale na niektorých miestach a v určitých chvíľach sa pri ňom cítim byť oveľa bližšie. Cítim osobitnú duchovnú atmosféru, vzrušenie a očakávanie spôsobujú teplé mravčenie na mojom krku a pleciach. Prečo to spomínam v súvislosti s dnešným čítaním? Myslím si, že Pavol pri rieke vo Filipách zažil “otvorené nebo“, keď sa stretol s Lýdiou.

Filipy bolo historicky významné mesto. Vybudovali ho na počesť Filipa Macedónskeho (otca Alexandra Veľkého). Oblasť pri rieke bola miestom dvoch významných bitiek medzi dvoma nepriateľskými rímskymi tábormi. Do týchto bitiek bolo zapojených 200 000 rímskych vojakov a ich výsledkom bola porážka Bruta (atentátnika Júliusa Cézara). Vojaci víťazného tábora obsadili Filipy a pravidelne sa stretávali na modlitbách pri rieke. Toto miesto tak bolo po celé storočie miestom modlitieb. Keď Pavol prišiel do Filíp, išiel k rieke – na miesto modlitby – a tam stretol Lýdiu. Boh otvoril Lýdiino srdce, a tak uverila ona i celá jej domácnosť a všetci sa dali pokrstiť. Tam, kde Boh otvára srdcia, stretáva sa nebo so zemou. Lýdia Pavlovi okamžite prejavila pohostinnosť. Toto nebolo obyčajné miesto, ani nejaké náhodné stretnutie. Keltskí kresťania by povedali, že išlo o „otvorené nebo“.

Toto všetko hovorím preto, aby ste si uvedomili, že niektorí ľudia dokážu rozlíšiť duchovnú atmosféru. Niekedy je táto atmosféra temná a desivá, čo môže naznačovať, že sa na danom mieste udiali zlé alebo okultné veci. Takéto miesto potrebuje modlitby oslobodenia. Inokedy atmosféra pripomína raj na zemi. Zvyčajne to znamená, že sa tam veriaci modlili alebo miesto nejakým spôsobom požehnali. Keby ste dokázali rozlišovať duchovnú atmosféru, boli by ste schopní rozpoznať miesta a časy, v ktorých sa pravdepodobne budú diať nebeské veci. A keby ste vedeli, kde je „otvorené nebo“, chceli by ste tam byť a požiadať Ducha Svätého, aby vás napojil na to, čo sa tam na duchovnej úrovni odohráva.

Počas zajtrajšieho dňa sa môžete v pravidelných intervaloch skúsiť zastaviť a modliť sa. Požiadajte o dar rozlišovania duchovnej atmosféry, ak po ňom túžite. Váš každodenný život tak bude oveľa viac napojený na pôsobenie neba a váš život viery sa stane dôvernejším.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na štvrtok 01.04. 2021.

Vložiť komentár

„Obe tieto čítania pojednávajú o aspekte autentickej viery, ktorý je niekedy prehliadaný. Ježiš prijal určité správanie od Otca a odovzdal ho ďalej svojim učeníkom. Pavol dostal od Ježiša vzor správania a odovzdal ho svojim nasledovníkom. Na našej viere je niečo, čo nemá nič spoločné s našim vlastným správaním. Namiesto toho máme kopírovať správanie, ktoré vidíme u Ježiša, ktorý zase kopíroval to, čo dostal od otca. Týmto spôsobom reprezentujeme Otca a Ježiša. 

Dlhé roky som sa zaoberal predajom veľkých a drahých softvérových produktov veľkým korporáciám a vládnym oddeleniam. Softvérový priemysel bol notoricky nestabilný, takže som bol z času na čas nútený zmeniť zamestnávateľa. Potom mi trvalo nejaký čas, kým som sa prispôsobil novým okolnostiam. Aby som mohol verne zastupovať svojho nového zamestnávateľa a výrobky, musel som zabudnúť na minulosť a ignorovať svoje vlastné predsudky. Musel som prezentovať výrobky, ktoré chcel môj nový zamestnávateľ, tak, ako on chcel, inak som mu nebol na nič. Ale aby som to robil dobre, musel som veriť a dôverovať spoločnosti, ktorá ma zamestnávala, a odložiť vlastné agendy bokom. Prečo? Pretože rozumeli produktom, trhu a úspešným štýlom prezentácie, omnoho lepšie než ja. Trvalo nejaký čas, kým som mohol zastupovať svojho zamestnávateľa bez toho, aby som vkladal svoje vlastné nápady do toho, čo odo mňa chceli. Môžem vďaka Bohu povedať, že som bol rok čo rok veľmi úspešný. Tento úspech však spočíval skôr v tom, že som bol verným služobníkom, ako v čomkoľvek inom. Keď boli časy ťažké, mojou odpoveďou bolo poučiť sa od ľudí, ktorí to vedeli lepšie než ja. Nezávislosť a hrdosť neboli kľúčom k úspechu; iba pokora. Myslím si, že dnešné čítania mi hovoria to isté o mojej viere. Keď sú časy duchovne ťažké, musím sa jasnejšie zamerať na to, ako chce Ježiš, aby som sa správal a čo chce, aby som povedal. Prísť s novými vlastnými nápadmi jednoducho nepomôže. Ježiš pozná mňa a moje srdce oveľa lepšie ako ja sám.

Dnes sme s Vicki išli na svätú omšu do kostola, kde sme museli dodržiavať odstupy.  Mohli ma rozptyľovali moje vlastné myšlienky. Aké je nepríjemné mať masku na tvári; ako nemôžeme hovoriť s inými ľuďmi okrem zdvorilých poznámok; ako si musíme umývať ruky pri príchode a odchode a podobne. Ale namiesto toho som sa zameral na zázrak, že sa kúsok chleba stane pre mňa telom Kristovým. Hneď ako som to urobil, pocítil som úžasný pocit príslušnosti k Ježišovi. 

Verím, že umývanie nôh je prejavom pokory. Ak bol Ježiš pokorný, bolo to preto, lebo videl svojho Otca a kopíroval ho. A dovoliť, aby bol prítomný v chlebe a víne, čo je bežné jedlo a pitie, je tiež prejavom pokory. Takže keď sa stretneme s ťažkými okolnosťami, môžeme byť pokornejší, a tým sa snažíme čo najlepšie reprezentovať Ježiša. Ako? Modlením sa za vzniknutú situáciu, umožnením lásky riadiť naše správanie a žehnaním ľudí, kedykoľvek je to možné. A viete čo? Je úžasné, ako často je to skutočne najlepšie riešenie náročných situácií.“

Vlastná úvaha

Spočiatku som pri čítaní týchto slov pociťoval odpor voči tomu, čo som videl pred sebou. Mám robiť, čo vidím, že robí Ježiš, lebo On robí to, čo vidí robiť svojho Otca. Predstavil som si autority v svojom živote a videl som, že robiť to, čo robia oni je sebadeštruktívne.
O odstavec nižšie opäť odznievali veci, ktoré mnou pohýnali k odporu. Byť verným služobníkom. Odložiť svoju nezávislosť, odložiť svoju hrdosť. Odložiť svoju agendu bokom. Byť pokorným. Priznať, uveriť a dôverovať spoločnosti a tomu, že rozumejú produktom, trhu a úspešným štýlom prezentácie omnoho lepšie než ja. Poučiť sa od ľudí, ktorí to vedia lepšie než ja. Bez toho, aby som vkladal svoje vlastné nápady do toho, čo odo mňa chceli, pretože prísť s novými vlastnými nápadmi jednoducho nepomôže. Zaspomínal som si na chvíle, kedy …služobník znamenal rohožka… nezávislosť bola otázkou života… poníženie sa považovalo za pokoru… žiadna vlastná agenda nebola možná… uveriť a dôverovať, že druhí vedia, čo majú vedieť bol veľmi, veľmi zlý nápad… lebo nevedeli, nerozumeli, nepoužívali vhodne…
Text pokračuje ďalej: Keď sú časy duchovne ťažké, musím sa jasnejšie… zamerať na Ježiša… iste, že Jeho riešenie je to najlepšie… ale tiež On nechce, aby sme „ho napodobňovali“, ale aby sme s Ním, v Ňom a cez Neho robili vlastné rozhodnutia. Nechce sluhov, ale priateľov ba bratov. Ježiš pozná mňa a moje srdce oveľa lepšie ako ja sám. To je veľká pravda, pretože On sám je v tom srdci a to najlepšie, čo môžem spraviť, je byť tam vo vlastnom srdci s Ním. Len tak skutočne zachytím dve veci: po prvé, čo mi hovorí moje vlastné srdce a po druhé, čo mi hovorí On sám, že je pravda. Pokorou je potom prijať to, čo mi hovorí On. Ako sa mám správať? Čo mám povedať? Mám zostať ticho? Alebo sa modliť za druhého? Alebo mu dokonca žehnať? Alebo voči nemu dokonca prebúdzať lásku?
A dokážem to aj keď na mňa útočí? Zosmiešňuje ma? Ponižuje ma?
Kedy je čas mlčky milovať, žehnať a modliť sa? Kedy je čas hovoriť a vysvetľovať? Kedy je čas zdvihnúť sa a odísť?

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na stredu 31.03. 2021.

Vložiť komentár

„Nakoľko si ceníte inú osobu? Pre väčšinu ľudí to všetko závisí od toho, ako veľmi ju milujú. Mária vyliala na Ježiša drahú masť v hodnote 20 000 €, a nie na jeho hlavu, ale na nohy, pretože si ho tak cenila. A tým naplnila proroctvo „Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti“ (Izaiáš 52, 7). V dnešnom čítaní vidíme, nakoľko si Ježiša cenil Judáš Iškariotský; na tridsať strieborných, niekoľko stoviek eur. Dôležitá otázka pre vás aj pre mňa teda znie: Koľko stojí iná osoba? 

Potrebujeme poznať Otcovu perspektívu, ak máme nájsť šťastie tým, že sa mu budeme viac podobať. V čítaní od Izaiáša dostal prorok osobitný dar na konkrétny účel. Dostal … „jazyk učenícky, aby vedel slovom posilniť unaveného.” Dostal tiež uši, aby počul, ako k nemu hovorí Božie slovo. To mi hovorí, že unavení majú pre Boha veľkú hodnotu, pretože uschopnil a vyškolil Izaiáša, aby im hovoril jeho slová. Aké odlišné od bežného pohľadu sveta, že vyčerpaní ľudia nestoja za veľa. 

A v žalme objavujeme, že Pán má ďalší konkrétny dar na iný konkrétny účel. „Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; hľadajte Boha a srdce vám oživne.” Darom je nový život pre srdcia tých, ktorí hľadajú Pána. A účelom je, aby si s radosťou všímali tých ponížených. To mi hovorí, že ponížení aj verní ľudia sú pre Boha veľmi cenní, pretože žalmista nachádzal šťastie v živení sa Božím slovom, aj keď bol ponižovaný mocnými ľuďmi. V Izaiášovi vidíme rovnaký postoj ako mal žalmista. Aké odlišné od názoru sveta, že neúspešní majú malú hodnotu. 

A v čítaní z Matúšovho evanjelia vidíme ďalší dar daný na konkrétny účel. Ježiš uvádza na svetlo Judáša Iškariotského a jeho zlé úmysly. Ale Ježiš ho nesúdi, dáva mu dar slobody a namiesto toho ho necháva uskutočňovať jeho úmysly. To mi hovorí, že Boh miluje aj tých najhorších hriešnikov, pretože láska odmieta ovládať milovaného.

Dozvedáme sa teda toto: Musíme si rovnako vážiť vyčerpaných, neúspešných a dokonca zločincov; rovnako, ako to robí Otec. Môžeme nechať Ducha Svätého vyškoliť nám jazyk, aby prehováral k unaveným slovami, ktoré ich prebudia. A nech otvorí naše uši, aby sme počuli Božie slovo, ktoré nám hovorí. Potom sa budeme tešiť, keď sa budeme sýtiť Božím slovom, aj keď nás budú mocní ľudia ponižovať. V skutočnosti nás v očiach Boha vyvyšujú, pretože on zhliada na ponížených. A ak zhrešíme, majme nádej, že nás Ježiš nechce ovládať alebo odsúdiť; chce nás zmeniť, aby sme boli ako on. Potom nájdeme šťastie, po ktorom túžime.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na utorok 30.03. 2021.

Vložiť komentár

„Dnes môžeme Ježišov život sledovať od začiatku. Najskôr vidíme, ako o ňom Izaiáš prorokuje. Anjel pred jeho narodením hovorí s Máriou a dáva mu meno. Ježiš bol povolaný a postupne pripravovaný na úlohu, ktorú mal vykonať. Ale 30 rokov žil v skrytosti v Nazarete, kým neprišiel ten pravý čas konať. Stal sa služobníkom a mohlo sa zdať, že jeho práca vyšla nazmar. Boh však napriek všetkým ťažkostiam, konfliktom a opozícii pracoval na svojich zámeroch. Ježišovou silou bol jeho Otec a Ježiš konal len to, čo sa jemu páčilo (Jn 5,19). Obnovil nielen Jakuba a Izrael, ale priniesol spásu celému svetu.

Ježiš so svojimi učeníkmi strávil tri roky naplnené láskou. Koniec koncov, láska bola hlavným posolstvom, ktoré hlásal. Ale tej noci, keď s nimi poslednýkrát večeral, bolo jeho srdce ustarostené. Vedel, čo sa má stať a bol hlboko znepokojený – niektorí z tých, ktorých miloval, ho zradia. Najskôr Judáš, potom Peter. Judáš ešte dostal možnosť chlieb odmietnuť, ale neurobil to. Rozhodol sa odvrátiť od Ježiša a keď to urobil, vstúpil do neho satan. Odvrátil sa od lásky k zlu, od života k smrti a od svetla sveta k temnote. Skutočne, keď vyšiel von, bola noc, ale spolu s obvyklou tmou noci tu bola aj duchovná tma. Zdalo sa, že sily zla sú na vzostupe.
Peter, ktorý miloval svojho Pána a povedal, že pre neho urobí všetko, ho tiež zradil. Ježiš pozná naše srdcia, našu krehkosť a slabosti a vie o skúškach, ktorým budeme čeliť. Povedal: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (Jn 16,33)

A čo my? Na svojom počiatku sme boli vyvolení, povolaní a dostali sme meno. Žalmista nám odkrýva viac podrobností o našom počiatku a hovorí, že Boh Otec nás vyviedol z lona matky a od narodenia nás chránil. Neskôr, ako rastieme, náš Otec nás vedie a my do neho vkladáme dôveru. Môže byť užitočné stráviť čas rozjímaním nad niektorým z týchto faktov.

Niektorí sú si vedomí svojho povolania a čakajú – možno netrpezlivo – na jeho naplnenie. Treba vedieť, že to čaká na svoj určený čas (Hab 2,3). Čas čakania slúži na učenie sa a rast. Keď Ježišov život v skrytosti trval 30 rokov, o čo dlhší čas potrebujeme my? Keď napĺňame svoje povolanie, skúšky sa nám stanú príležitosťami na rast. Budeme ako Judáš, alebo ako Peter? Obaja spravili zlé rozhodnutia, ale zažili veľmi odlišné dôsledky. Prečo? Pretože Peter si vybral obnovenie vzťahu s Ježišom, zatiaľ čo Judáš si vybral sebaodmietnutie a izoláciu.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 29.03. 2021.

Vložiť komentár

„Čo by si robil, keby si mal k dispozícii 20 000 eur? Kúpil by si si auto, alebo by si investoval do prerábky bývania? Zaplatil by si si dovolenku, o ktorej si vždy sníval, alebo by si peniaze venoval na dobročinné účely?

Nardový olej, uchovávaný v alabastrovej nádobe, mal asi takúto hodnotu. Mária neurobila nič z vyššie spomenutých vecí, ale vyliala celý obsah nádoby na Ježišove nohy a potom ich utrela vlasmi, ako skutok vďačnosti a úcty, poklony a poníženosti.

Učeníci, najmä Judáš, boli rozhorčení. Judáš vyslovil svoj nesúhlas s plytvaním námietkou, že parfém sa mohol predať a peniaze rozdať chudobným. To bola síce pravda, ale jeho skutočným motívom bolo vlastné obohatenie. Navonok sa prejavoval ako starostlivý človek, ale motívom jeho srdca bola chamtivosť.

Ježiš vnímal Máriin skutok ako symbol jeho pohrebu. Pripravovala naň jeho telo ešte pred ukrižovaním. Príležitostí pomôcť chudobným bude ešte mnoho, pretože tí tu budú vždy, ale Ježiš je s nimi iba na obmedzený čas.

Máriin skutok je pre mňa výzvou. Myslím si, že by som reagovala podobne ako učeníci, pretože na plytvanie peniazmi som veľmi citlivá. Ježiš však videl do srdca Márie a Judáša. Nevidel plytvanie, ale láskyplnú úctu a utvrdil ju v tom, čo robila. Mária utratila svojich „20 000 eur“ na toho, ktorého milovala, kým sa ešte dalo.


Keby si bol na tejto hostine, aký dar by si priniesol Ježišovi? V mysli sa mi vynára vianočná pieseň: „Čo mu môžem dať, ja chudobný? …dám mu svoje srdce.““

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na piatok 26.03. 2021.

Vložiť komentár

„Dnešné čítania ukazujú ďalší spôsob, ako zistiť pravidlá zapísané v tvojom srdci. Keď nedokážeme počúvať, čo niekto hovorí, je to preto, lebo jeho slová napádajú to, o čom veríme vo svojom srdci, že je správne, pravdivé alebo hodnotné.

Jeremiáš hovoril Božie slovo Jeruzalemu. „Napravte teda svoje cesty, pretože vaši nepriatelia zničia toto mesto.“ Bola to pravda, ale obyvatelia mesta to nechceli počuť. Mysleli si, že Jeremiášove slová ľudí vystrašia, takže ho chceli umlčať. Je to bežná ľudská reakcia. Môžeme sa tiež snažiť umlčať ľudí, ktorým neveríme; hádaním sa, zosmiešňovaním, zahanbením, izoláciou alebo vyhrážaním sa. Myslíš si azda, že to nie je bežné správanie? Veď len počúvaj rodičov zlostného dieťaťa. Takmer určite urobia jednu alebo viac z týchto vecí. A tak sa dieťa naučí správať rovnako.

Lepšou reakciou je pokúsiť sa pochopiť, aké sú pravidlá v tvojom srdci. Pretože ak je možné tieto pravidlá zmeniť tak, aby súhlasili s Božím zmýšľaním, mohol by si si túto správu vypočuť bez toho, aby si chcel umlčať posla. Vidíš, ako ti provokatívni ľudia v skutočnosti môžu pomôcť pochopiť tvoje vlastné srdce?

Ježiš čelil rovnakému problému. Snažil sa ľuďom povedať pravdu; že bol Božím synom. Dav to však nemohol počúvať, pretože si mysleli, že je rúhaním, keď sa človek vydáva za Boha. Chceli ho umlčať; chceli ho zabiť. Ježiš mohol len prejsť nepriateľským davom, ale neurobil to hneď. Ježiš chcel, aby pochopili pravidlá vo svojich srdciach, ktoré riadili ich správanie, a preto provokoval ich zmýšľanie. „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“ Inými slovami: „Je správne zabiť človeka, ktorý koná Božie dielo, jednoducho preto, že hovorí Božie slová, ktorým neveríte?“ Odpovedali, že sa robí rovným Bohu. Potom Ježiš povedal: „Či vo vašom Zákone nie je napísané: Ja som povedal: Bohovia ste?“ Inými slovami: „Je správne zabiť človeka za to, že povedal niečo, čo je potvrdené v Zákone, jednoducho preto, že mu neveríte?“ Potom sa ho pokúsili chytiť, ale on unikol z ich moci.

Ale Ježiš povedal slová a ľudia z davu ich počuli a zmenili svoje myslenie. Povedali: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ Uverili v neho, pretože pravidlá napísané v ich srdciach boli zmenené Božím slovom. A tak ho počúvali bez túžby ho umlčať a boli požehnaní.

Až teda nabudúce pocítiš túžbu niekoho umlčať, zastav sa, premýšľaj, pochop svoje vlastné srdce. Požiadaj Ducha Svätého, aby ťa viedol, a zistíš, aké pravidlá si si napísal do svojho srdca. Potom požiadaj Otca, aby zmenil tvoje srdce, aby sa viac podobalo tomu jeho, a povedal ti jeho slová pre osobu, ktorá ťa vyprovokovala. Modlím sa, aby si potom mohol danú osobu vypočuť a ​​porozumieť jej bez akejkoľvek túžby umlčať ju. Určite to povedie k lepším vzťahom.“