Archív značiek: Otec

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

Z Otcovho Srdca

Štvrtok 16.7.2020

„Niekedy sa pýtam, ako to mám urobiť? Písmo v Matúšovi ma viedlo k tomu, aby som si položila otázku: „Ako mám na seba vziať Ježišovo jarmo?“ Ale dnes som na túto otázku dostala odpoveď.

Už nejaký čas som cítila výzvu tráviť čas v tichosti pred Bohom. V istom zmysle sa to zdá byť stratou času. Sedím v tichosti; niekedy sa mojou hlavou preháňajú náhodné myšlienky, keď sa prejavuje zaneprázdnenie v mojom vnútri. Inokedy prežívam hlboký vnútorný pokoj. Väčšinou sa zdá, že Boh tiež mlčí. Som povzbudená priateľom. On tiež strávil hodinu v tichosti, na konci ktorej si myslel, že premárnil čas. Otec mu v jeho myšlienkach odpovedal „Mne sa to ale páčilo“. Tak som si uvedomila, že môj čas v tichosti je oázou osvieženia. Nepotrebujem nič dosiahnuť ani mať žiadny výsledok. Bez ohľadu na to, aký prázdny alebo zbytočný pocit z toho mám, Otec ma osviežuje. Je to, akoby v mojom vnútri naplnil zásobník, plný jeho samého, takže keď príde čas, budem mať potrebné zdroje na to, aby som mohla čeliť výzvam dňa. Takže všetko, čo musím urobiť, je prísť, taká aká som, bez ohľadu na to, aké bremená a starosti nesiem. Prísť v tichu. Čakať v tichu. Takto nesieme s Ježišom jarmo spoločne, čerpám z jeho zdrojov a nachádzam odpočinok pre svoju dušu.

Sedieť v tichu je jedným zo spôsobov, ako udržujem svojho ducha bdelého pre Boha. Keď to robíme, prijímame jeho pokoj a on vyhladzuje a vyrovnáva cestu pred nami. Dnes, po sedení v tichu, som mala obraz diaľnice; hladkej a rovnej. Pre mňa to bolo potvrdenie Božej prítomnosti a jeho práce v tichosti.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

Z Otcovho Srdca

Utorok 14.7.2020

„Život v Anglicku sa ešte nevrátil do normálu. Jedného dňa som išla do obchodu kúpiť látku na záclony. Na vstup do obchodu čakali štyria ľudia, vzdialení od seba dva metre. Pri vchode bol každý poučený, že má použiť dezinfekčný prostriedok na ruky a postupovať podľa jednosmerného plánu. Pôsobilo to bezpečne. Po návrate do auta som si však uvedomila, že sa chvejem. Cítila som, ako mi búši srdce a zviera žalúdok. Vo vzduchu bol strach.

Kráľ Achaz sa chvel. Čelil strachu – jeho vlastnému strachu, aj tomu, ktorý bol vo vzduchu. Všetci sa báli. Stál pred silným protivníkom, ktorý ho zastrašoval útokom. Mnohí ľudia sú dnes vystavení zastrašovaniu, iných ohrozuje síce neviditeľný, no nebezpečný vírus. Veľa dnešných ľudí trápi strach, ktorý má korene v emocionálnych traumách z minulosti a niektorí majú obavy bez zjavného dôvodu. Pre dotknuté osoby sú všetky tieto strachy skutočné a opodstatnené.

Nepriatelia, ktorých sa Achaz bál, boli opísaní ako dymiace ohorené hlavne. Inými slovami, planuli hnevom, ale nemali moc. Už ste boli vystavení planúcemu hnevu? Vzbudzuje to strach, ale keď sa obrátime na Otca, pomôže nám ho prekonať. Je tiež dobré si uvedomiť, že nahnevaný človek vyjadruje svoju bolesť a zranenie. Ty si len povedal alebo urobil niečo, čo v ňom vyvolalo reakciu.

Izaiášova rada kráľovi a jeho rada pre nás je dávať pozor, zostať pokojní, nestrachovať sa a nestrácať odvahu. Odvaha neznamená nemať strach, ale postaviť sa mu tvárou v tvár a prekonať ho.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca #Achaz #Nepriateľ #Hnev #BlčiaciHnev #Otec #Strach #Bolesť #Zranenie #Reakcia #Izaiáš #Odvaha #Statočnosť

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

z Otcovho Srdca
Piatok 10.7.2020

„Vina je ťažké bremeno, tak ťažké, že Ozeáš povedal, že pod jeho tiažou sa padá. Niekedy, keď sa cítime unavení a obťažení, môže to byť preto, že nesieme vinu. 


Pred mnohými rokmi som hľadala Ježišove zázraky uzdravenia, tak som išla na uzdravovací seminár. Verila som, že ja uzdravenie nepotrebujem; iba som sa prišla pozrieť ako to tam robia. Hneď prvý deň si pamätám, že ten vedúci povedal, že každý potrebuje uzdravenie. Myslela som si, že sa mýli a ja som v poriadku. Aké to bolo odo mňa arogantné. Nebola som si vedomá toho, že nesiem vinu. Ďalší deň si pamätám ako som si čítala titulok v novinách, ktorý prehovoril priamo do mojej situácie. Čelila som svojej vine. Všetko vo mne ju chcelo znovu skryť. Avšak rozhodla som sa to neurobiť a v modlitbe som si odpustila. Odišla som z toho seminára s pocitom, akoby mi sňali z pliec ruksak plný kameňov. Bola som oslobodená z jarma viny, o ktorom som ani nevedela, že som ho niesla. Potom som sa akoby vznášala a radovala. 


Otec čaká a túži odpustiť. On nie je nahnevaný, ani sa nenahnevá; jeho hnev sa utíšil krížom. On má súcit, uzdravenie a prekypujúcu, bezpodmienečnú lásku. Chce priniesť obdobie požehnania. Ozeáš to opísal pomocou obrazov z roľníctva. Budeme mať nové korene a silné výhonky, presne ako céder. Naše korene sú stvorené, aby išli hlboko a zakorenili nás v Otcovej láske. Pozri si slová, ktoré Ozeáš použil: voňavý, chránený, kvitnúci, slávny, plodný, nádherný, úspešný. A v žalme tieto obrazy pokračujú; očistený, umytý, belší ako sneh. Tieto slová opisujú teba a mňa keď prijímame Otcovu lásku. Myslíš, že sa vzťahujú aj na teba? Sú to Otcove plány a zámery pre teba. 


Duch Svätý ma nabádal na tom seminári, aby som čelila svojej vine. On nás vedie do pravdy, aby nás oslobodil. Výsledkom je, že sa staneme takými, ako to Ozeáš opísal a že budeme naplnení radosťou a chválou. 


Popros Ducha Svätého, aby ti ukázal, či nesieš nejaké bremená. On hovorí mnohými rôznymi spôsobmi, nielen cez tlačené noviny! Aj ty môžeš byť oslobodený od viny a vykročiť do tých nádherných slov Ozeáša a žalmistu.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca #Vina #Ozeáš #Žalmista #DuchSvätý #Uzdravenie #Bremeno #Bremená #Unavený #Obťažený #Otec #BezpodmienečnáLáska #Kríž #OtcovZámer

Hoxarovci

ZAMYSLENIE MANŽELOV HOXAROVCOV

Vložiť komentár

z Otcovho Srdca

Štvrtok 9.7.2020


„Máme veľké šťastie, že neďaleko nás sa nachádza ZOO Chester. Je to báječná ZOO a vnúčatá tam radi idú na celý deň. Čo teda berieme so sebou na deň v ZOO? Je to ako veľká expedícia. Budeme potrebovať náhradné oblečenie pre najmenších, pretože nehody sa stávajú. Potom potrebujeme náhradné svetre a kabáty a nepremokavé oblečenie; nechceme prechladnúť alebo zmoknúť. Možno by sme si mali vziať aj gumáky, keďže je úžasne zábavné skákať do zablatených kaluží. Potom je tu piknik a nápoje, opaľovacie mlieko a … a najlepšie bude, ak vezmeme aj kočiar. Aj keď v

ňom malý nebude sedieť, budeme ho potrebovať, aby viezol všetky tie veci!


Ježiš vyslal svojich učeníkov na výpravu. Čo si mali vziať so sebou? Nič. Žiadne zásoby. Všetko, čo mali niesť, bol pokoj, ktorý mali dať komukoľvek, kto by ho prijal. Niektorí ľudia so sebou prinášajú mier; cítite to, keď prídu do miestnosti. Toto je zjavná prítomnosť Kniežaťa Pokoja a ovocie Ducha Svätého. Úlohou učeníkov bolo vyhlásiť a ukázať, že nebeské kráľovstvo je blízko. Ježiš im dal moc liečiť chorých, kriesiť mŕtvych a oslobodzovať ľudí od démonického útlaku. Keď Ježiš dal veľké poverenie v Markovom evanjeliu, zveril svojim učeníkom moc, aby pokračovali v tejto práci. Výsledok bol vyhlásený v Mk 16,20, „kázali všade a Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.“ Ježiš pracuje aj dnes. Videli sme chorých, ktorí boli uzdravení,  posadnutých, ktorí boli oslobodení a počuli osobné svedectvá o mŕtvych, ktorí boli vzkriesení. Nebeské kráľovstvo je blízko. Nebojte sa ísť a hovoriť o tom, čo Boh urobil vo vašom živote. Môžete vidieť jeho znamenia a zázraky, pretože nebeské kráľovstvo je stále blízko.


Pred niekoľkými týždňami sme si uctili otcov v Deň otcov. Výborne, vy všetci fantastickí oteckovia. Ste úžasní. V Ozeášovi vidíme najlepšieho Otca, ktorý sa snaží priblížiť k svojim deťom. Je to nádherný obraz. Otcova láska nezávisí od nášho správania. Jeho deti sa odvrátili a utekali za modlami, uctievali cudzích bohov a hľadali útechu na nesprávnych miestach. Ale on ich miloval. Prečítajte si tieto slová od Otca nahlas pre seba a nechajte ich zakoreniť vo svojom srdci a naplňte nimi svoju predstavivosť.


‘Keď si bol, MENO, dieťaťom, miloval som ťa a povolal som ťa z Egypta. Ja som bol ten, kto ťa naučil, MENO, chodiť a bral ťa za ruku; ale ty si si neuvedomil, že som to ja, kto ťa uzdravil. Viedol som ťa lanami ľudskej láskavosti, zväzkami lásky. Pre teba som bol ako ten, ktorý dvíha malé dieťa k tvári a sklonil som sa, aby som ťa nakŕmil.̛“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca #Apoštoli #NebeskéKráľovstvo #Otec #KniežaPokoja #DuchSvätý #OvocieDuchaSvätého #ZOO #Vyslanie #Výprava #Ozeáš #Mk #MocLiečiťChorých #MocKriesiťMŕtvych #MocOslobodzovaťĽudí #MocVyháňaťZlýchDuchov #Znamenia #Pokoj

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

Z Otcovho Srdca

Utorok 7.7.2020

„Tieto dve čítania poukazujú na kontrast medzi tými, ktorí sa rozhodli nepočúvať Pána, a tými, ktorí načúvali a počuli jeho hlas.

Izrael bol v prvej skupine. Spomínate si, ako sa rozhodli zhotoviť zlaté teľatá, aby ich mohli uctievať? Desať izraelských kmeňov sa oddelilo od Júdska, pretože kráľ Roboam bol tvrdým pánom. Roboam bol synom Šalamúna a Naamy, Amončanky. Bol teda synom jednej zo Šalamúnových pohanských manželiek, ktoré stavali chrámy bohom Moabska a Amonu. Toto mi pripomína príbeh pádu. Eva jedla ovocie z nesprávneho stromu, zatiaľ čo Adam neurobil nič, aby ju zastavil. Šalamún nezabránil výstavbe pohanských chrámov, čo svedčí o tom, že prestal počúvať Boha. Keď sa stal kráľom jeho syn Roboam, nedal svätyne zbúrať. Desať kmeňov sa vzbúrilo a oddelilo sa od Júdska. Následne si postavili svoje vlastné chrámy so zlatými teľatami, aby Izraeliti nechodili do Jeruzalema uctievať Pána. Keď Roboam prestal počúvať Boha, zožal, čo zasial. Rovnako ako on zneuctil Boha, ľudia zneuctili jeho.

Ježiš, samozrejme, patrí do druhej skupiny. Hovorí iba to, čo počuje od svojho Otca, takže neustále načúva Bohu. A jeho nasledovníci zase počúvajú jeho hlas. Dnes má Ježiš na celom svete nasledovníkov, ktorí stále počujú jeho hlas vo svojich myšlienkach a predstavivosti. V Matúšovom evanjeliu vidíme ovocie nasledovania takejto nebeskej múdrosti. Ježiš vyliečil každú chorobu. Svojim učeníkom povedal niečo neobvyklé. Hovoril o pastierovi, pánovi a ovci. On je dobrý pastier, Otec je pán a učeníci boli jeho ovcami. Ježiš ich však povzbudzoval, aby sa stali pastiermi. Nepovedal im, čo majú robiť. Povedal im, aby požiadali Otca, aby vyslal robotníkov na žatvu. Prečo? Chcel, aby najprv sami počúvali Božie slovo a potom ho hlásali. Tí, čo počujú hlas Majstra, ktorý ich vysiela, sa sami stanú pastiermi. Tí, čo nepočujú, zostanú ovcami – čo je ešte stále veľmi dobrý výsledok.

V Liste sv. Pavla Rimanom 10, 17 je napísané: „Viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ Viera nepochádza zo slova, ale z vypočutia slova. Inými slovami, viera pochádza z osobného vzťahu s Otcom. Šalamún ho stratil, Ježiš si ho zachoval.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov 02.04. 2020

Vložiť komentár

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca

Štvrtok 02.04. 2020.

Evanjelium podľa Jána − Jn 8, 51-59

„Ježiš povedal Židom: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“
Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: ‚Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.‘ Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“
Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ‚On je náš Boh,‘ a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“
Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“
Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“
Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.“

Zamyslenie:
„V týchto častiach Písma Ježiš žiada, aby jeho poslucháči zaujali k nemu postoj. To isté žiada od teba i odo mňa. ‚Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo neuvidí smrť naveky.‘ Jeho poslucháči sú ohromení a dospeli k záveru, že je posadnutý. Pripomínajú mu, že Abrahám zomrel, a tiež aj všetci proroci. Hovoria, ‚Kto si myslíš, že si?‘ Musíš byť šialený!

Ježiš nepotrebuje, aby mu to pripomínali, pretože si tú udalosť pamätá. Keď Boh hovoril s Abrahámom, Ježiš tam bol tiež. Ako je to možné? Pretože sú večne zjednotení. Ježiš raz povedal: ‚Ja a Otec sme jedno.‘ Žalmista nám pripomína, že Pán večne pamätá na svoju zmluvu; takže Ježiš nikdy nezabudne na zmluvu, ktorá bola uzavretá s Abrahámom. Toto je alternatívna perspektíva. Ježiš nie je posadnutý ani šialený; on je Boh. Ale uvidia jeho poslucháči pravdu? Boží prísľub Abrahámovi, potvrdený Izákovi, bude záväzný pre tisíce generácií. A aký je to prísľub? ‚A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán do večného vlastníctva; a budem vašim Bohom.‘ Izraelčania žijú aj teraz v krajine Kanaán. Abrahámovi tiež povedal, ‚Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach.‘ Izraelčania boli povinní preukázať obriezkou, že boli oddelení pre Boha.


Židia nemohli prijať Ježišovo tvrdenie, že Boh je jeho Otcom. Ani to, že bol s Abrahámom, ktorý sa radoval, že vidí jeho deň. Ani to, že on je JA SOM, čo znamená, že je Boh. Tak zdvihli kamene, aby ho zabili. Rozhodli, že Ježiš bol hodný smrti, pretože sa robil rovným Bohu. Ale čo je zvláštne, nemôžu ho zabiť, pretože Ježiš sa skryl a odišiel z chrámového nádvoria. Neokúsil smrť!


Veríte v Ježiša? Veríte, že nikdy neuvidíte smrť? Mnohí kresťania nevedia, čo naozaj veria. Veria v Ježiša, ale tiež veria, že uvidia smrť. Ale Ježiš nám nedal takúto možnosť voľby. Prečo neveriť tomu, čo povedal; že nikdy neuvidíte smrť. Vaša duša bude žiť naveky. Ježiš vás chce konfrontovať s rozhodnutím. Urobte správne rozhodnutie a budete pokojní a plní nádeje až do chvíle, keď poviete svoje posledné Zdravas Mária. Urobte zlé rozhodnutie a strach zo smrti ukradne vaše životné šťastie. Buďte šťastní, nebojte sa.


Ako sa Covid šíri národmi, môžeme si byť istí, že náš Boh dodržiava svoje zmluvy. Môže byť užitočné preskúmať prísľuby, ktoré vám dal. Jedným z užitočných je pre mňa Žalm 62. „On je moja pevnosť, nikdy sa nezakolíšem.“ To sú slová piesne, ktoré boli pre mňa silné v mojich ťažkých chvíľach. Ich sila je stále so mnou. Zvlášť, keď ich spievam a vyhlasujem ako jeho pravdu. Sú vzaté z Žalmu 62. Možno by ste mohli aj vy vyhlásiť ich pravdu.


Žalm 62, 7-9
[7] Iba on je moje útočište a moja spása, moja opora, nezakolíšem sa.
[8] V Bohu je moja spása i sláva; Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.
[9] Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; Boh je naše útočište.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #Otec #Syn #Ježiš #Abrahám #JaSom #Boh #SmrťNaveky #Viera #KtoZachováMojeSlovo #NeuvidíSmrťNaveky #Kameňovanie #Chrám #Odišiel

Vlastná úvaha:

Prvé, čo ma zarazilo bolo, že Ježiš hovorí: „neuvidí smrť naveky“ a židia hoc Ho citujú predsa hovoria „neokúsi smrť naveky“. Ježiš hovorí: „Kto zachová moje slovo“. Židia nezachovali Jeho slovo ani na krátku chvíľu. Možno ani nepočúvali poriadne Jeho slovo. Možno už mali v hlavách svoj plán. Možno počúvali len to, čo chceli počuť. Ale konflikt eskaluje ďalej, keď Ježiš označuje židov za luhárov: „bol by som luhár ako vy“. Ježiš používa slová samotných židov „vy hovoríte: -On je náš Boh,- a nepoznáte ho.“

Druhé, nad čím som sa zamyslel, bolo, že Abrahámovi Boh povedal: „Tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako cudzinec; celú zem Kanaán do večného vlastníctva a budem ich Bohom.“ Ak veríme Bohu, ak veríme Božiemu slovu, sme Abrahámovo potomstvo. Na Zemi sme ako pútnici na ceste. Vo svete sme cudzinci. A predsa Boh hovorí, že Svet, Zem, „Kanaán“, nám dáva do večného vlastníctva. Zmluva, ktorú uzatvára Boh s Abrahámom má len jednu stranu: Boh uzatvára zmluvu s Abrahámom a hovorí: „budem ich Bohom.“

Tretí moment mojej úvahy je v slovách: „Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.“ Ježiš, ktorý sa skrýva. Ježiš, ktorý vychádza z chrámu. Ježiš, ktorého idú kameňovať – už len vrhnúť kameň z ruky. Kedy idem kameňovať Ježiša? Kedy Ho nútim skryť sa predo mnou? Kedy kvôli mne On odchádza z chrámu? Je to môj hriech? Je to moja slabosť?

„Kto zachováva moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ „…oslavuje ma môj Otec,… ja ho poznám… a jeho slovo zachovávam.“ „Ja Som.“ Veríme tomu? Veríme Jemu? Myslím, že to, čo skutočne dokáže vyhnať Ježiša zo srdca človeka – z Jeho chrámu, je neveriť. Odmietnuť veriť. Spraviť opak toho, čo spravil Abram. Zrieknuť sa práva byť Abrahámovým potomstvom.

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov Piatok 20.3. 2020.

Vložiť komentár

Pre dieťa existujú dva možné životné štýly. V prvom sa dieťa snaží zaslúžiť si priazeň svojich rodičov; alebo sa snaží ju nestratiť. V tom druhom dieťa verí, že má priazeň rodičov neustále. Je veľa detí, ktoré žijú tým prvým štýlom; veľmi málo tým druhým. Dospeláci sú tie isté osoby, ktoré boli kedysi tými deťmi. Majú to isté srdce. Následkom toho sa väčšina dospelákov snaží získať pochvalu od iných ľudí; alebo sa snaží si ju udržať. Iní nepotrebujú žiadnu chválu na to, aby mali o sebe dobrú mienku. Takže väčšina ľudí prijíma šťastie cez slová a skutky iných ľudí. Ale zopár ľudí má šťastie vo svojej prirodzenosti. V dnešnom čítaní vidíme niečo veľmi neobvyklé. Dvaja sebavedomí ľudia vedú rozhovor. Ich vzájomný rešpekt spôsobil úctu jedného voči druhému, ale spôsobil aj strach vo všetkých ich poslucháčoch. 

Zákonník príde k Ježišovi s otázkou: „Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie?“ Nepíše sa tam, že Ježiša skúša, takže jednoducho chce poznať tú odpoveď pre seba, pretože hľadá pokoj a šťastie. Ježiš vie, že jednoduchá odpoveď je “Milovať budeš Pána, svojho Boha”. Táto odpoveď by ale nepriniesla ten požadovaný pokoj a šťastie. Tak Ježiš pridáva trochu viac informácii. “A svojho blížneho ako seba samého.” Pokoj a šťastie prichádzajú z troch vzťahov lásky; s Bohom, s tvojím blížnym a so sebou samým. 

Zákonník počuje pravdu a dostane ten pokoj a šťastie, ktoré hľadá. Všetky tie obety a dary majú malú hodnotu v porovnaní s troma vzťahmi lásky. On potvrdzuje Ježišove slová. Ježiš ho počúva a povzbudzuje. „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Na túto konverzáciu vznikli dve reakcie. Po prvé, Ježiš a zákonník si ctili jeden druhého a povzbudili sa. Prečo? Pretože obaja mali vieru, úctu a povzbudenie ako hodnoty vo svojom srdci. Po druhé, všetci ostatní mali strach. Prečo? Pretože oni záviseli na obetiach a daroch, aby sa cítili sami dobre. Ale teraz počujú, že tie obety a dary majú veľmi malú hodnotu. Predstav si, že si šetríš peniaze už roky, aby si si kúpil cenný obraz: potom, ako si sa vytešoval, že ho máš už veľa rokov, zistíš, že je to falzifikát. Celé to úsilie bolo nanič. Potom sa Ježiša už nik neodvážil vypytovať. Možno by tá ďalšia otázka vyprodukovala inú odpoveď, ktorá by ešte viac zničila ich rešpekt voči sebe. 

Tak čo ty a ja? Sme ako Ježiš a ten zákonník? Ak áno, tak náš modlitebný život bude veľmi príjemný. Alebo sme ako tí poslucháči; snažiaci sa získať si priazeň človeka a Boha robením niečoho; len aby sme zistili, že to čo sme urobili nám nedáva to, v čo sme dúfali? A aká je vhodná reakcia? Mali by sme prestať byť tak zaneprázdnení a začať byť viac milujúci. The Beatles mali predsa pravdu: “Všetko, čo potrebuješ, je láska.”

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – Streda 18.3.2020

Vložiť komentár

„Zákon je dobrý, pretože Božia vôľa je, aby jeho deti vo svojom jednaní medzi sebou boli férové. Zamyslite sa nad tým chvíľu. Niektorí ľudia si myslia, že Božie deti sa môžu správať tak, ako sa im páči, pretože im Otec vo svojej láskavosti vždy odpustí. Ak si to niekedy myslíte, dajte si studenú sprchu. Táto perspektíva je úplne sebecká. Ignoruje problémy, ktoré naše hriechy spôsobujú ľuďom okolo nás. Ignoruje tiež tvrdosť nášho vlastného srdca, ktorá ničí našu schopnosť vidieť, počuť a ​​porozumieť Bohu. Zamyslite sa nad inou časťou písma. „Všetko je dovolené, ale nie všetko je pre teba dobré.“ (1 Kor 10, 23). Teraz sa pozrite na Písmo v Deuteronómiu. Prečo bolo prikázané deťom Izraela, aby dodržiavali Zákon? Aby ostatné národy videli, že sú odlišní; že ako národ majú úzky vzťah s Bohom. Ostatné národy by videli ovocie; že žijú a zmocňujú sa krajiny, ktorú im Boh dal. Poslušnosť, ak by to bolo možné, by bola evanjelizáciou!

Ale Ježiš nás pozná. Bez jeho pomoci nemôžeme Zákon dodržať. Prečo? Pretože poslušnosti vždy bránia srdcia slobodných ľudí. Inými slovami, Zákon nevieme dodržať, kým ho naše srdce neocení viac ako svoju slobodu. A iba láska spôsobí, že ľudia sa budú chcieť vzdať slobody, aby pomohli inej osobe. Ježiš teda vyriešil problém za nás. Prišiel, aby v nás žil skrze svojho Ducha. Ten istý Duch nás spája s láskou nášho Otca. Táto láska nás napĺňa, až z nás pretečie na iných ľudí. Dáva nám moc robiť to, čo by sme sami nikdy nemohli urobiť. Podľa jeho vlastných slov „Neprišiel som Zákon zrušiť, ale ho naplniť.“

Sme skutočne slobodní; bez otroctva hriechu. Využívame svoju slobodu a vyberáme si lásku; a keď milujeme, sme féroví vo vzájomnom jednaní. Stáva sa našou prirodzenosťou byť dobrým. A čo je ovocím? Iní ľudia budú chcieť to, čo máme my. Láska je účinná evanjelizácia!

Autentická viera, vyjadrená láskou, je nákazlivejšia ako akýkoľvek koronavírus. Ak by bol taký vírus verejným nepriateľom číslo jedna, potom je naša viera tým najlepším dobrom, aké sa môže ľudstvu stať. Zamyslite sa nad týmito pravdami a už sa nebudete cítiť menejcenne. Ste skutočne Kráľmi a Kráľovnami; vládnete nad sebou a svojimi vzťahmi s ostatnými, s láskou.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

Z Otcovho Srdca

1 Sam 1, 9-20

Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kňaz Heli sedel v kresle pri dverách Pánovho chrámu. Anna sa v trpkosti duše modlila k Pánovi a horko plakala. A urobila takýto sľub: „Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobníčky a spomenieš si na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu a daruješ jej mužského potomka, dám ho Pánovi po všetky dni jeho života a britva sa jeho hlavy nedotkne.“

Takto sa už dlho modlila pred Pánom a Heli pozoroval jej ústa. Anna si však hovorila iba v srdci; pery sa jej síce pohybovali, ale hlas počuť nebolo. A tak si Heli myslel, že je opitá. Preto jej povedal: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi už z vína, čo si popila!“

Anna odvetila: „Nie, pane môj. Ja som veľmi nešťastná žena. Nepila som víno ani nijaký opojný nápoj, iba dušu som si vyliala pred Pánom. Nepokladaj svoju služobníčku za Beliálovu dcéru. Od veľkého žiaľu a zármutku som hovorila až dosiaľ.“

Heli jej povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti dá, o čo si ho prosila.“

Ona odpovedala: „Kiež by tvoja služobníčka našla milosť v tvojich očiach.“

Žena potom šla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala zronenú ako predtým. Ráno vstali a poklonili sa Pánovi. Potom sa vrátili a prišli domov do Rámy. Elkána poznal svoju ženu Annu a Pán si na ňu spomenul. A keď nadišiel čas, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, pretože si ho od Pána vyprosila.

Zamyslenie

„Včera sme ti položili otázku: „S kým sa stotožňuješ?“ A pozvali sme ťa, aby si sa o svojej situácii porozprával s Ježišom. Dnes vidíme Annu hovoriť o svojej situácii. Vyliala svoje srdce pred Bohom a odkryla mu svoje sklamanie, hlboký zármutok a trápenie. No ešte aj potom ostala nepochopená, obvinená a odmietnutá. Mala však odvahu hovoriť a vysvetliť svoje rozpoloženie. Následne dostala požehnanie od kňaza a chválila Boha. Neskôr počujeme jej modlitbu radosti, keď počala a dostala dar dieťaťa.

Si zatrpknutý? Ak áno, porozprávaj sa s Otcom o svojej situácii tak, ako Anna. V Liste Hebrejom 12,15 nám sv. Pavol radí, aby sme sa zbavili každého koreňa nevôle, horkosti alebo nenávisti, ktoré spôsobujú zmätok a trápenie. Táto horkosť poškodzuje nás a naše vzťahy. Sloboda nastane, keď zo srdca odpustíme a vzdáme sa svojej nenávisti a horkosti.

Ak si sklamaný, môžeš si prečítať príbeh o učeníkoch putujúcich do Emáuz v Evanjeliu podľa sv. Lukáša 24, 13-35. Kto si, kde si a čo robí Ježiš? Keď s ním budeš hovoriť, môže ti dať nový pohľad.

Cítiš sa nepochopený a obviňovaný? Možno by si vo svojej predstavivosti mohol byť s Annou a Hélim a sledovať, čo sa stane.

Včera sme tiež videli, ako sa Annin manžel Elkána pokúšal utešiť svoju manželku v jej utrpení. Spýtal sa jej, či pre ňu neznamená viac ako desať synov. V čase jej trápenia bol pre ňu požehnaním a povzbudením. Aj my môžeme v našich ťažkých obdobiach hľadať požehnanie a slová povzbudenia. Keď sa zameriavame na dobré veci, uisťujeme sa, že Otec nás neopustil, ale vie o našej situácii. „

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

Z Otcovho Srdca

„Jánov krst bol krst pokánia. Bolo to vonkajšie fyzické znamenie vnútorného odvrátenia sa od hriechu. Ježiš sa nemusel odvrátiť od hriechu, ale požiadal Jána, aby ho pokrstil. Čo teda Otec dal Ježišovi pri jeho krste? Dal mu naplnenie všetkej spravodlivosti. Kto nás vedie vo všetkej spravodlivosti? Je to Duch Svätý. Ježiš ako prvý dostal niečo iné v Jánovom krste. Dostal Ducha Svätého ako dar od Otca. Po prijatí takéhoto daru od Otca mohol dať ten istý dar ostatným. Vidíme tu duchovný princíp. Nemôžeme dať to, čo sme nedostali.

V knihe Skutkov apoštolov vidíme rovnaký princíp v akcii. Peter prijal Ducha Svätého od Ježiša. Teraz vidí toho istého Ducha rastúceho v Kornéliovi a jeho celej pohanskej domácnosti. Peter dosvedčuje, že Boh prijíma každého, kto koná čestne. Nie je to len Boh Židov, ale Otec všetkých, ktorí veria v Ježiša.

Čo to pre nás znamená? Keďže máme Ducha Svätého, môžeme ho odovzdávať druhým ľuďom. Predstav si, že niekto má infekčné ochorenie. Odovzdá ho každému, kto sa k nemu priblíži bez toho, aby choroba z jeho tela zmizla. Duch Svätý je takýto. Prichádza k nám v našom krste. Ak chceme, sme aj nositeľmi Ducha. Ak sa k nám niekto priblíži, môže ho od nás prijať, ale stále si ho ponechávame aj pre seba.

Ježiš zdieľal Ducha Svätého so svojimi učeníkmi. To bolo víťazstvo spravodlivosti. Spravodlivosť požadovala Ježišovu smrť ako platbu za náš hriech. Ale milosrdenstvo ho vzkriesilo z mŕtvych a poslalo jeho Ducha, aby žil v tebe a vo mne. Milosrdenstvo skutočne zvíťazilo nad spravodlivosťou. Čo robíme s milosrdenstvom, ktoré sme dostali? Stali sme sa svetlom pre národy, aby sme otvorili oči slepým a prepustili väzňov. Ako to robíme? Zdieľame duchovnú perspektívu s tými, ktorí sú v temnote tohto sveta. Oči ich sŕdc sa otvárajú a oni už nie sú väzňami pravidiel, ktoré si zapísali do svojich sŕdc. My v cirkvi prijímame toho istého Ducha Svätého, ktorý sa odovzdával z jednej generácie na druhú, od Ježiša k učeníkom, od učeníkov k ranej cirkvi, od tej istej cirkvi tebe i mne. Toto je zlaté vlákno, ktoré spája celú cirkev skrze celé dejiny so samotným Ježišom. Cirkev je ako matka, ktorá uchováva tento úžasný dar v bezpečí a zdraví, až kým sa Ježiš vráti pre svoje deti.

Pán požehná svoj ľud pokojom.

Možno by si si mohol predstaviť seba pri rieke Jordán. Kto si? Kde si? Čo by si chcel povedať Jánovi alebo Ježišovi?

Všetci môžeme prijať Ducha Svätého tým, že ho pozveme do našich životov. „Duchu Svätý, vítam ťa, príď a zaujmi miesto v mojom srdci.““