Archív značiek: Kristus

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho srdca na stredu 19.05. 2021

Vložiť komentár

„Pavol sa vracal na svojej poslednej misijnej ceste späť do Jeruzalema. Cítil, že tam musí ísť, nevediac čo sa stane, keď sa tam dostane, ale očakával väzenie a ťažkosti. Chcel sa rozlúčiť so svojimi dobrými priateľmi z Efezu, takže sa s nimi stretol v Miléte. Mal pre nich rady, varovanie, záverečnú modlitbu a požehnanie. 

Najprv im odporučil, aby sa o seba starali, strážili svoje srdcia. Toto boli Šalamúnove pokyny pre jeho syna v Prísloviach 4,23 – najdôležitejšie je strážiť svoje srdce, pretože to určuje výsledok vášho života. Vo Filipanom 4,6–7 Pavol vysvetlil, ako to urobiť: nerobte si starosti ohľadne ničoho, ale za každých okolností, modlitbou a prosbou, s ďakovaním, predkladajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý presahuje všetko chápanie, ustráži vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi. Inými slovami, dovoľte, aby bol Boží pokoj barometrom, ktorý vedie a chráni vaše srdce.

Pavol tiež chcel, aby sa cirkevní vodcovia starali o ostatných v cirkvi, ktorí potrebovali vedenie a ochranu, a upozorňoval ich na to, čoho si majú byť vedomí.

Pavol im dal tri roky príklad zbožnej služby. Vylial im svoje srdce a venoval sa vyučovaniu. Riadil sa Ježišovou radou, že je lepšie dávať ako dostávať. Viete si spomenúť na čas, keď to platilo o vás?
Pavlova otvorenosť, starostlivosť a láskavosť viedla k jeho obľube medzi Efezanmi. Boli veľmi smutní, keď počuli, že ho už nikdy neuvidia. Aj za krátku dobu je možné vytvoriť hlboké vzťahy, keď sú ľudia o sebe otvorení a pravdiví. Pavol to zažil v Efeze, my sme to zažili na seminári Otcovho srdca.

A nakoniec sa Pavol modlil: Vložil tých, na ktorých mu záležalo, do Božích rúk. Urobila som to niekoľkokrát pre naše deti. Otec sa o nich dokáže starať oveľa lepšie ako ja. Zakaždým, keď som zistila, že som ich vzala späť a znova sa kvôli nim trápila, modlila som sa a vložila ich späť do Otcových rúk, kým neprišiel pokoj. Pavol sa tiež modlil, aby poznali Božie posolstvo milosti. Otcovým potešením je preukazovať milosrdenstvo; preto prišiel Ježiš. Milosť a milosrdenstvo víťazia nad súdom, tak sa vzdajme akýchkoľvek rozsudkov, ktoré sme vyniesli. Súd nepatrí nám, ale Bohu. A keď odstupujeme od súdu, vstupujeme do milosrdenstva a milosti a dostávame Božiu silu a dedičstvo. Veľkú časť svojho života som žila súdením ostatných, kým som si neuvedomila svoju chybu; vždy sa našiel niekto, koho som kritizovala. Ak to na sebe zbadáte, povzbudzujem vás, aby ste požiadali Otca, aby vás oslobodil od súdu.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 22. 03. 2021.

Vložiť komentár

„V Kristovi Ježišovi niet odsúdenia.
V Kristovi Ježišovi niet odsúdenia.
V Kristovi Ježišovi niet odsúdenia.

Vo svete je však mnoho odsúdenia. 

Zuzanu dvaja starší falošne obvinili. Ako sudcom im ľudia verili, a tak Zuzanu odsúdili na smrť. Zuzana sa rozhodla zostať čistá a radšej riskovať smrť, ako by sa mala poddať ich žiadostivosti. Boh vypočul jej volanie – mladý chlapec Daniel reagoval na Ducha Svätého, a tak bola nakoniec dokázaná jej nevina. Jej žalobcovia boli odsúdení a usmrtení.

Tí dvaja muži, ktorí videli Zuzanu, dovolili žiadostivosti, aby v ich srdciach nekontrolovateľne rástla. Nepočúvali Boha a nepripomenuli si spravodlivé rozsudky. Ich myšlienky a činy poháňala ich žiadostivosť.
Zuzanin príbeh mi pripomína svätú Máriu Goretti. V jedenástich rokoch ju chcel zneuctiť mladý muž, ktorý sa poddal vlastnej žiadostivosti. Ale pretože ho Mária kategoricky odmietla, zaútočil na ňu a zabil ju. Mária utrpela fyzické zranenia a zomrela. Obete zneužívania však neutrpia len fyzickú, ale aj emocionálnu ujmu.

„Väčšina obetí sexuálneho zneužívania… je vnútorne rozorvaná. Sú odsúdené na pomalú smrť – dlhé krvácanie ducha – kvôli vnútornému zmrzačeniu spôsobenému zneužívaním. Obeť je zmrzačená vo vlastných očiach. Iní v nej môžu vidieť krásneho a nadaného človeka, ale zneužitá osoba sa na seba pozerá s intenzívnym a často násilným odporom. Duch plače a duša krváca… Mnoho týraných detí nemalo silu ani schopnosť odolávať násilníkovi. No je dôležité si uvedomiť, že teraz, keď sú staršie a silnejšie, môžu sa voči týraniu brániť. Môžu zatvoriť uši pred strašnými klamstvami o nich samých, ktoré im násilník nahováral. Môžu sa na seba začať pozerať v pravde – ako na osoby veľmi milované Bohom.“ (CatholicIreland.net Saints July 6)

Žena pristihnutá pri cudzoložstve bola tiež milovaným Božím dieťaťom. Vedela, že konala zle, a že je vinná. Odsudzovala seba samú rovnako, ako ju odsúdili ostatní. Ich kritika bola oprávnená. Nie sme však povolaní súdiť, ale odpúšťať. Takto sa sv. Mária Goretti zachovala k mužovi, ktorý ju chcel zneužiť a ktorý ju zabil. Bála sa, že muž, ktorý ju napadol, pôjde do pekla. Nesmierne sa jej uľavilo, keď mu mohla z celého srdca odpustiť.

V dnešných čítaniach vidíme štyri rôzne situácie: osoba je nevinná, ale odsúdená ostatnými; osoba je vinná a žije s odsúdením druhých; osoba je vinná a aj sama sa odsudzuje; osoba bojuje proti žiadostivosti tela.

Ak si nevinnou obeťou, odporúčam ti nájsť si dôveryhodnú osobu, ktorej budeš môcť rozpovedať svoj príbeh. Ak patríš k vinníkom alebo bojuješ vo vnútri, uvedom si, že môžeš byť slobodný. Ak sa chceš zmeniť, bež k Ježišovi po pomoc a porozprávaj sa s ním. Oslobodí ťa od odsúdenia, ako to urobil pre ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Ako ďaleko je východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť (Žalm 103, 12). Zahodil všetky naše viny do morských hlbín (Mich 7,19). Odpúšťa všetko, čo sme urobili zle a na naše hriechy si už nespomenie (Jer 31,34). Svätá Mária sa za teba modlí, stará sa o zneužívaných aj o tyranov. Ježiš zaplatil cenu za každý hriech. Keď vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, odpustí nám naše hriechy a očistí nás od každej neprávosti (1 Jn 1,9). Ak sa teda cítiš vinný, povzbudzujem ťa, aby si vyznal svoj hriech a vedel, že ti je odpustené.“

Meditácie pre mužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 275.: Vzpieranie

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto sedemdesiaty piaty

„Sv. Pavol hovorí, že zlo a súženie, ktoré nesieme, v sebe má určitú tiaž (ťažobu). Aj o večnej sláve hovorí, že je to určité bremeno. „Prenesmierna váha večnej slávy“ nám bude zjavená všetkým (2 Kor 4; 17). Verím, že váha oboch bremien je príliš veľká, než aby ich človek udvihol sám. Ide o spoločné tajomstvo, ktorého sme súčasťou. Boh pracuje na spáse sveta (Ján 4; 42), a nie len na spáse súkromných duší. Biblia rozpráva dejiny spásy, nie je to žiaden súkromný plán cesty.

Pavol taktiež hovorí o „tele smrti“ a „tele vzkriesenia“ takmer tak, akoby išlo o nejaké obrovské silové pole, v ktorom žijeme. V našom čele potom stojí Ježiš. Predstavuje niečo ako „Spoločnú tvár našej firmy“, ktorá nás udržuje vo vnútri tajomstva premeny. My sa tejto úžasnej kozmickej skutočnosti účastníme (či naopak neúčastníme) z vlastnej vôle. Svojim vedomím pritakaním získavame spoluúčasť na nesení bremena bolesti i bremena večnej slávy. Na to nestačíme sami, ale jedine všetci spoločne „v Kristovi“, čo je u Pavla zďaleka najčastejšie slovné spojenie.

Kedy som zakúsil bremeno večnej slávy?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 304.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Meditácie pre mužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 246.: Ochota ponúknuť dar

Vložiť komentár

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto štyridsiaty šiesty

„Pri kresťanskej eucharistickej bohoslužbe prinášajú ľudia k oltáru chlieb a víno, a posvätený pokrm sa potom zase z oltára vracia k tým, ktorí ho predtým priniesli. Tento pohyb je dobrý: čokoľvek sme ochotný odovzdať , vracia sa nám ako Večný Kristus. „Čokoľvek je ponúknuté ku Vteleniu, je týmto vykúpené,“ hovorili niektorí ranní cirkevní otcovia.

Tomu rozumie každý rodič. Keď vám dieťa prinesie svoje čmáranice a maľovky, radostne sa usmejete a vystavíte ich na chladničke! Dieťa prekypuje uspokojením a pýchou. Samozrejme, že to nie je žiaden van Gogh, ale na tom nezáleží. Nebola to dokonalosť daru, ale Janíčkova ochota a túžba dať dar, čo vám spravilo radosť a čo stvorilo vskutku „sviatostnú“ chvíľu. S Bohom je to rovnaké. Každý deň prapodivne odopierame sviatosti sami sebe tým, že lipneme na akejsi dokonalosti a mágii.

Ako vidím sám seba v najvyššej realite Božej?
Dokážem si predstaviť seba samého ako vždycky napojeného a neustále prebývajúceho v tejto nekonečnej láske?“

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 275.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 04.11. 2020.

Vložiť komentár

Streda

„Vo včerajšom zamyslení sme sa pozreli na postoje nášho srdca. Pavol nás povzbudil, aby sme mali ten istý postoj ako Kristus; to znamená mať dobrý postoj k sebe samému. Tento postoj je založený na pravde, že sme zjednotení s Kristom a tak máme jeho spravodlivosť. V dnešnom čítaní sa Pavol pozerá na náš postoj k práci, ktorý by mal byť tiež taký istý ako Kristov.

Pavol začal povzbudením cirkvi vo Filipách pre ich poslušnosť, dokonca aj v Pavlovej neprítomnosti. Keď odídeme z domu a naši tínedžeri zostanú doma sami, dúfame, že sa budú správať poslušne voči našim želaniam, ale nie sme tam, aby sme na nich dohliadli. Keď sa vrátime a zistíme, že naozaj boli poslušní, máme ich ešte radšej, lebo sa rozhodli urobiť nám radosť, namiesto aby si urobili po svojom. Ukázali, že ich poslušnosť vychádza z ich vlastného želania. A tak to bolo aj s Filipanmi. Chceli poslúchať Pavla aj keď mohli byť prenasledovaní za svoju vieru. Domnievam sa, že toto mal Pavol na mysli, keď ich povzbudzoval, aby s bázňou a chvením pracovali na svojej spáse. Nežiada ich, aby poslúchali bez strachu. Uznáva, že chcú poslúchať, aj keď ich to môže priviesť do nebezpečenstva.

Poslušnosť na pracovisku znamená uznať, že Boh na nás pracuje – v tom, čo chceme, i v tom, čo konáme. Inými slovami, môže nám darovať chuť do práce a zároveň aj silu na jej vykonávanie. To sú nádherné dary od Boha. Ak ich neprijmeme, potom sa nám nechce pracovať alebo nemáme schopnosť pracovať dobre. Vtedy hundreme na šéfa alebo spochybňujeme jeho rozhodnutia. Ježiš mal silnú túžbu konať iba vôľu svojho Otca a schopnosť robiť to s láskou vo svojom srdci. Ako je to s tebou a so mnou? Máme silnú túžbu plniť vôľu tých, ktorí majú nad nami autoritu? Máme silu na to, aby sme urobili ešte viac než žiadajú? To je to, čo by robil Ježiš. Ak nás požiadajú ísť míľu cesty, rozhodneme sa ísť dve, aby sme im prejavili našu lásku?

Pavol nám hovorí, čo bude výsledkom toho, že budeme mať ten istý postoj ako Kristus. Budeme svietiť ako svetlá uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia. Skúste to. Naozaj to funguje. Fungovalo to aj u Jozefa, ktorý svietil ako svetlo, napriek tomu, že bol väzňom. A napokon bol povýšený a stal sa druhým mužom v krajine hneď po faraónovi. Fungovalo to u Daniela, ktorý svietil ako svetlo zoči-voči hroznému prenasledovaniu. Bol povýšený na veľmi významnú pozíciu. Fungovalo to u Ježiša, ktorý bol poslušný až na smrť na kríži. Bol vzkriesený a sedí po pravici Boha. A bude to fungovať aj pre Teba. Miluj tých, čo majú autoritu a oni ťa povýšia. Oponuj im a oni ťa budú ignorovať alebo ťa degradujú. Nebudeš bežať preteky života nadarmo. Víťazstvo určite príde, ak budeš mať ten istý postoj ako Kristus. Pavol vie, že jeho budúcnosť bude dobrá napriek tomu, že trpí za svoju vieru. Tak je plný radosti z toho, že Filipania objavili tú istú pravdu. Mal by ešte väčšiu radosť keby zistil, že aj my sme poslušní, aj keď sme Krista nikdy nevideli.“

Vlastná úvaha

Nedá mi nenapísať úvahu. Čo ak autorita, ktorá je nad nami, robí zlú vec, a nariaďuje ju nám? Vychádza to azda z mojej vlastnej zlej skúsenosti s autoritami. Mnohé autority v mojom živote išli takou cestou, že som nad nimi vyhlásil: vám nikdy nebudem poslušný. Byť im poslušný som považoval za hriech. Oni ale trvali na mojej poslušnosti a ja som sa nakoniec podriadil. Nemal som sa vtedy podriadiť a mal som byť poslušný vyššej autorite.
Druhým rizikom je byť poslušný, aby som bol povýšený.

Hoxarovci

Zamyslienie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 03.11. 2020.

Vložiť komentár

Utorok

„Dnešné čítanie mám veľmi rád kvôli úžasnému prísľubu, ktorý obsahuje.

Vedel si, že ľudské srdce riadi naše postoje? Ak sme trpeli kvôli zlým okolnostiam, máme k nim negatívny postoj. Naopak, ak nám určité udalosti priniesli požehnanie, máme k nim pozitívny vzťah. Napríklad, ak bolo dieťa často kritizované svojimi rodičmi, môže vyrastať s negatívnym postojom alebo názorom na svojich rodičov, na seba, alebo oboje. Aký postoj by sme teda mali mať k sebe samým? Pavol nám to povedal jednoducho. Mali by sme k sebe mať rovnaký postoj, aký má Kristus k sebe samému. Zmýšľa Ježiš o sebe pozitívne? Samozrejme, veď je dokonalý! Ako teda môžeme my, nedokonalí, mať rovnaký postoj ako Ježiš?

Pavol vysvetlil, ako na to. Ježiš si nemyslel, že rovnosť s Bohom je niečo, čoho sa treba zmocniť. Nepotreboval ju získať. Ježiš už mal rovnosť s Bohom. Ako teda môžeme mať rovnaký postoj? Včera sme sa pozreli na to, ako sme zomreli s Kristom a ako sme boli vzkriesení pre nový život s ním. Sme s ním zjednotení. Žije v nás. A sme súčasťou Cirkvi, ktorá je s ním zjednotená tak, ako je manžel zjednotený so svojou manželkou. Takže, ak má Ježiš rovnosť s Bohom a je zjednotený s nami, môžeme mať rovnaký postoj. Nemáme čo dokazovať a čo získať, pretože v očiach Otca už sme dokonalí, keďže sme oblečení v Kristovi. Ľudia, ktorí nemajú čo dokazovať a čo získať, sú schopní dávať druhým bez toho, aby požadovali akúkoľvek odmenu. Ježiš sa vyprázdnil a javil sa ako otrok alebo sluha. Dokázal byť pokorný a stal sa úplne poslušným. To isté môžeme urobiť my, ak máme k sebe rovnaký postoj, aký má Ježiš k sebe.

A aký je ten úžasný prísľub? Pretože sa Ježiš pokoril a stal sa služobníkom, Boh Otec ho veľmi povýšil a dal mu meno, alebo titul, nad všetky ostatné. My sme však s Kristom zjednotení! Sme kresťania. A keďže máme podiel na jeho smrti a zmŕtvychvstaní (pozri včerajšiu úvahu), máme podiel aj na jeho duchovnom živote – a zdieľame aj odmeny. Preto dostávame aj každé duchovné požehnanie v Kristovi Ježišovi.

Prečítaj si znovu pomaly a niekoľkokrát dnešné Božie slovo. Pros Ducha Svätého, aby ti dal rovnaký postoj, ako má Ježiš Kristus. Uvedom si svoje myšlienky a pocity. Keby si sa práve teraz modlil k Otcovi, ako by si sa modlil? Myslíš si, že by sa aj Ježiš modlil tú istú modlitbu? Ak nie, zamysli sa opäť nad dnešnou staťou. Pros Ducha Svätého, aby ti dal modlitbu, ktorú by sa modlil Ježiš.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 02.11. 2020.

Vložiť komentár

Pondelok

„Svätý Pavol nás učí, že sme zjednotení s Kristom. Nejeden kresťan si myslí, že on je jedna osoba a Ježiš je druhá osoba. Podľa Pavla však tento pohľad nie je správny. Ako sme zjednotení s Kristom? No, v prvom rade, zdieľame jeho smrť. Rovnako ako Ježiš zomrel, zomrelo aj naše staré ja, keď sme boli pokrstení. Veríš tomu? Ak áno, budeš inak reagovať na svoje hriechy a chyby. Namiesto obviňovania sa a pocitu viny alebo hanby sa môžeš zachovať inak. Tieto skutky patria starému človeku, ktorý zomrel. Takže sa ich môžeš zrieknuť a ďakovať Ježišovi, že si zomrel hriechu. Rozmýšľam o tom takto: Moje nové ja nie je od prirodzenosti hriešnikom. Moje staré ja je mŕtve, ale v srdci mi ostali určité pravidlá, ktoré si tam moje staré ja zapísalo. Tieto pravidlá ma vedú k hriechu. Preto, ak zhreším, potrebujem určiť pohnútku, ktorá ma doviedla k hriechu. Následne sa môžem vzdať tejto starej pohnútky a požiadať Ducha Svätého, aby premenil moje srdce a daroval mi jeho pravdu. Takto zo zlého skutku vznikne niečo dobré.

Po druhé, sme zjednotení s Kristom v jeho zmŕtvychvstaní. Rovnako, ako bol Ježiš po svojej smrti vzkriesený k novému životu, je aj naše nové ja vzkriesené k novému duchovnému životu v jednote s Kristom. Veríš tomu? Ak áno, budeš vedieť, že Kristus je v tebe skrze jeho Ducha a že ty si v ňom ako súčasť jeho Cirkvi. Keď sa manžel a manželka zosobášia, stane sa z nich jedna osoba (jedno telo). Už nie sú dvaja. Podobne má Kristus Cirkev ako svoju nevestu. Sviatosťou birmovania sa stávame plnohodnotnými členmi Cirkvi. Týmto spôsobom sme zjednotení v obnovenom živote.

Keď kresťania skutočne uveria úžasnej pravde svojej viery, sú veľmi šťastní. Predstav si, že by človek bol pokrstený (zomrel s Kristom) a pobirmovaný (zjednotený s Kristom prostredníctvom Cirkvi), ale stále by upadal do svojho obvyklého hriechu. Problém spočíva v presvedčeniach, ktoré má tento človek zapísané v srdci. Nevykorenil pravidlá, ktoré tam vpísalo jeho staré ja. A ďalej, predpokladajme, že táto osoba fyzicky zomrie bez toho, aby svoje hriechy vyznala. Zavrhne ju Ježiš? Nezavrhne, pretože je s ňou zjednotený. No ak by ju prijal do neba s jej starým srdcom, nebola by požehnaním pre tých, ktorí tam už sú. Čo sa teda dá robiť? Takáto duša odíde na duchovné miesto – trochu pripomínajúce nemocnicu – kde sa môže premieňať. Hovoríme tomu očistec. Nie je to zlé miesto, je to miesto uzdravenia. Keď sa srdce tejto osoby zbaví všetkých presvedčení a pravidiel starého človeka, čaká ju nebo. Dnes je sviatok všetkých verných zosnulých. Môžeme sa modliť za tých, o ktorých vieme, že sú fyzicky mŕtvy, ale ešte nemusia byť v nebi. A naše modlitby určite pomôžu urýchliť proces ich premeny.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 28.10. 2020.

Vložiť komentár

Streda

„Patríte do rodiny alebo ste hosťom? Moja dcéra pozerala na svoju skupinu na Facebooku. Nejaká mama mala trojročné a trojmesačné dieťa. Niet divu, že bola unavená. Jediný spôsob, ako to trojmesačné dieťa mohlo spať, bol, že ležalo na nej alebo v šatke. Mama veľmi málo odpočívala. Na návštevu prišla mama mamy a bola nahnevaná, že jej dcéra šla spať tak skoro a netrávila čas s ňou. Mama sa pýtala skupiny, kde by mali byť jej priority. Boli rôzne odpovede, ale väčšina ľudí sa vyjadrila, že by sa mala porozprávať so svojou mamou o tom, či je rodina alebo hosť. Rodina vás prijíma takých, akí ste, pomáha, povzbudzuje, podporuje a sleduje, čo treba robiť. Prichádza často: patrí sem. Hostia potrebujú obsluhu a spoločnosť a všetko má byť pripravené, keď prídu. Pozvaní sú iba zriedka, keď je vhodný čas. Môžu sa cítiť izolovaní a obídení.

Sme pozvaní, aby sme boli rodinou; nie cudzinci alebo ľudia idúci okolo alebo hostia (jeden preklad skutočne používa slovo „hostia“). Sme súčasťou Otcovej domácnosti, jeho rodiny. Sme vítaní, máme svoje miesto pri stole, je tu láska, útecha, prijatie, česť a hodnota.

Každý z nás je nevyhnutný a potrebný na budovanie Božej cirkvi a základným kameňom je Kristus. Základný kameň určuje veľkosť a tvar budovy a je prvým položeným kameňom. Každý je v súlade s Kristom. Jeho život je vzor, ​​ktorým sa riadime; teda láska služobníka. V tejto rodine sme budovaní spoločne a transformovaní, aby sme boli ako Kristus.

Ste rodina alebo ste hosťom? Ježiš nás pozýva, aby sme boli rodinou a kráčali v jeho šľapajach.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 19.10. 2020.

Vložiť komentár

Pondelok 19.10.2020

„Predstav si, že si bol v kostole v Efeze, keď Pavol vyučoval. Zdržal sa tam iba krátko, asi tri mesiace. Ďalšiu prácu prenechal Apolovi, Akvilovi a Priscile. Ale počas troch krátkych mesiacov učil – najskôr v synagógach, potom v celom meste. Získal toľko učeníkov, že Efez sa stal vodcom siedmich cirkví v západnej Ázii (moderné Turecko). Predstav si, ako sa vezieš na vlne nadšenia z tohto veľkého prebudenia. Čo to bolo, čo za taký krátky čas spôsobilo zmenu v srdciach tisícov ľudí? Každá veľká zmena v myslení ľudí má svoju tému alebo dominantnú myšlienku. Na väčšine územia Spojeného kráľovstva bol za posledných šesť rokov témou Brexit – celoplošná zmena v postojoch k EÚ. Takéto zmeny predstavujú v dejinách zlomové momenty. V čom spočíval ten v Efeze?

Pavol učil Efezanov toto: Kedysi ste boli mŕtvi vo svojich hriechoch a mŕtvi pre Boha. Všetci sme boli mŕtvi! Boh však úplne zmenil našu situáciu. Priviedol nás k životu v Kristovi. Sme živí pre Ducha a živí pre Boha. Pre ľudí, ktorí sa chceli vyhnúť bolesti alebo smrti v posmrtnom živote, to boli skvelé správy. Pavol písal Efezanom z väzenia v Ríme, ale smrti sa neobával, pretože vedel, že už vlastní večný život. Túto skutočnosť vo svojom liste pripomenul aj Efezanom.

Opäť si predstav, že si v Efeze, keď sa číta Pavlov list. Pociťoval by si smútok z jeho okolností, ale radosť z toho, že sa vôbec nebojí. Kde bol Pavol? No, bol v Ríme… alebo nie? Všimni si pozorne nasledujúcu časť jeho listu: „…keď sme boli pre poklesky mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení! – spolu s ním nás vzkriesil a spolu s ním nás uviedol na nebeský trón v Kristovi Ježišovi.“ Takže sa opäť pýtam: Kde bol Pavol? Fyzicky sa nachádzal v Ríme, ale duchovne bol v Kristovi, s Bohom, v nebi! Toto je tá úžasná vec na večnom živote! Aby sme sa dostali do neba, nemusíme fyzicky zomrieť. Zomreli sme svojim hriechom, a tak už sme v nebi v Kristovi, sediaci po pravici Boha Otca.

Efezania, ktorí uverili Pavlovi, považovali nebo za niečo, čo im už patrí. Jedinou vecou, ktorá ostávala pre budúcnosť, bolo zanechať fyzické telo na Zemi a naďalej si užívať jednotu s Bohom v nebi. Takto si možno vysvetľovali slová: „…buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na Zemi.“ Dospeli k záveru, že nebo a zem majú svoj prienik v osobe Ježiša a všetkých, ktorí sú s ním zjednotení. Toto je pre mňa zároveň vysvetlením skutočnosti, že sa toľkí raní kresťania vôbec nebáli smrti.

Možno uvažuješ rovnako ako Efezania. Ak áno, budeš sa radovať zo svojho večného života. Ak nie, pouvažuj s pomocou Ducha Svätého nad dnešným čítaním. Uvedom si všetky prekážky, ktoré ti bránia prijať v srdci túto pravdu. Keď môj počítač správne nefunguje, pravdepodobne bude potrebné aktualizovať operačný systém. Keď nefungujeme tak, ako fungoval Kristus, je to preto, lebo potrebujeme, aby Duch Svätý prepísal pravidlá v našich srdciach. Polož si túto otázku. „Kde som teraz?““

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 27.08. 2020.

Vložiť komentár

Štvrtok 27.8.2020

„Pamätám si, že ako dieťa som spievala pieseň „Spočítaj svoje požehnania, vymenuj ich jedno po druhom a prekvapí ťa, čo urobil Pán“.

Pavol začína svoj Prvý list Korinťanom spočítaním požehnaní:
Sme povolaní Bohom. Pavol bol povolaný stať sa apoštolom. Sme povolaní byť synmi a dcérami. Z tohto pohľadu budú naše obdarovanie a úloha zrejmé. Môže to byť pomoc iným, pohostinnosť, štedrosť, organizovanie, pastoračná starostlivosť, uzdravovanie, apoštolát, robenie zázrakov, učenie alebo nejaká iná situácia, do ktorej nás Otec umiestni. Všetky sú potrebné a všetky sú cenné.

Sme posvätení, oddelení pre Boha. Chlieb položený na stole svätyne bol svätý. Aj my sme posvätení a stávame sa svätými, keď sme premieňaní obnovovaním našej mysle (Rimanom 12,2) a zmäkčovaním našich sŕdc (Ezechiel 36,26).

Máme tieto zdroje:
Vo všetkých smeroch nás obohacuje Božia milosť.
Nemáme nedostatok duchovných darov.
Máme Kristov prísľub, že nás bude udržiavať silných a v bezpečí až do konca.
Máme Božiu vernosť, aby sme vedeli, že jeho zdroje pre nás vydržia.

Korintská cirkev mala problémy, takže Pavol napísal tento list, aby riešil problémy, ktorým čelili. Najprv im pripomenul ich požehnania, potom sa venoval problémom. Keď čelíme problémom, často sa zameriavame na problém. Mnohokrát, keď to robíme, sa zdá, že sa problém zväčšuje a stáva sa vážnejším. Už ste niekedy viedli rozhovor s ľuďmi o nejakom probléme a keď ste si vypočuli obavy všetkých, situácia sa zdala byť nadsadená. Najprv sa, podobne ako Pavol, pozrite na požehnania a zdroje, ktoré vám Boh dal a potom pristúpte k problému.

Akým problémom čelíte? Možno sú to problémy doma, v práci, v kostole alebo s vašimi priateľmi. Dokážete najskôr spočítať svoje požehnania a potom sa znova pozrieť na problémy. S Kristom si môžeme byť istí, že žiadny problém nie je neprekonateľný.“