Archív značiek: Božie deti

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Nedeľu 05.06. 2022. Turíce

„Pri poslednej večeri Ježiš začal pripravovať svojich učeníkov na prijatie Ducha Svätého. Hovoril o Zástancovi, Tešiteľovi, Radcovi, Pomocníkovi, Príhovorcovi, Posilňovateľovi alebo Učiteľovi. On od nich odchádza, ale Duch Svätý zostane s nimi navždy. S radosťou vítaš alebo potrebuješ niektoré z týchto darov, ktoré prináša Duch Svätý? 

Po svojom vzkriesení sa Ježiš stretol so svojimi učeníkmi keď sa skrývali v hornej sieni. Dýchol na nich a oni dostali Ducha Svätého. Mohli povedať, že na nich zostúpil Duch Svätý? Zdalo sa, že tam neboli žiadne očividné znamenia. Až do Turíc na nich nezostúpila sila Ducha Svätého. Prijali ste Ducha Svätého? Možno neregistrujete žiadne očividné znamenie. Ale existuje spôsob ako vám povedať, či máte Ducha Svätého. Je to jednoduché. Môžete povedať z celého srdca ‘Ježiš je môj Pán’? Raz som sa rozprávala s jednou ženou o uzdravovaní. Chcela priniesť svoju metódu uzdravovania do hotela, ktorý sme prevádzkovali. Mala som pochybnosti o jej duchovnom pozadí a tak som ju požiadala, či by mohla vysloviť: ‘Ježiš je Pán’. Nemohla. Bola som prekvapená; Písmo malo pravdu!

Iným spôsobom ako to potvrdiť, je ak dokážeme vysloviť ‘Abba Otče’, pretože Duch nás prijíma do Rodiny. Sme Božími deťmi s nádherným dedičstvom, ale radosť z tohto dedičstva je v tom, že ho dostávame práve tu a práve teraz. Svetské dedičstvo prichádza so smrťou nejakej osoby. Ale Ježiš už zomrel a tak to dedičstvo už máme. Sme posadení v nebeských sférach so všetkým nebeským duchovným požehnaním  (Efezanom 1,3). Aké dobré je byť Božím dieťaťom.

Duch Svätý prichádza s darmi. Prvým očividným darom bolo hovorenie v jazykoch. To sa deje aj dnes. Robert raz hovoril perfektnou češtinou (aj keď nevedel, čo povedal). Možno tvoj dar jazykov by mohol byť Otcovou špeciálnou správou pre niekoho v inom jazyku. Môj dar jazykov je jazyk lásky, ktorý používam pri modlitbe, rozhovore s Bohom a pri jeho uctievaní. Pri čítaní Skutkov sme počas týchto posledných mesiacov videli aj iné dary; dary uvedené Prvom liste Korinťanom 12: dar uzdravovania, múdrosti, poznania, viery, schopnosti robiť zázraky a rozlišovania duchov. Tieto dary rozdeľuje, aktivuje a riadi Duch Svätý. Rozliční ľudia dostávajú rozličné dary pre spoločné dobro. Takže nemá zmysel porovnávať svoj dar s darmi druhých, môžeme ho iba s vďačnosťou prijať.

A napokon, ovocie Ducha Svätého je vymenované v Liste Galaťanom 5,22-23: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť.  Duch Svätý je jemný a dobrý. A tak ťa povzbudzujem, aby si ho pozval hlbšie do svojho života. ‘Príď, Duchu Svätý, naplň moje srdce a zapáľ vo mne oheň svojej lásky’.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 10.12. 2021.

Pán príde, choďte mu v ústrety; on je to, knieža pokoja.
Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘ Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“
Mt 11, 16-19

„V tomto úryvku z písma je jeden princíp. Je skrytý, aby ho našli Božie deti, ale pre duchovné siroty je neviditeľný. Je úplne racionálny pre Božie deti, ale nezmyselný pre duchovné siroty. Dokonca aj Božie deti ho musia hľadať, kým im nebude zjavený. Preto je napísané: ‚Pán príde, vyjdite mu v ústrety!‘ Je zjavený tým, ktorí ho hľadajú. A toto je ten princíp. Slobodu možno nájsť iba v podriadení sa Otcovej vôli. Svet sa tomuto princípu vysmieva. Myslia si, že sloboda znamená, že človek môže robiť, čokoľvek sa mu zachce. Ale kto si kedy môže robiť čokoľvek, čo chce? Pre Pavla to nebolo možné. Niekedy sa pristihol, že robí presne to, čo nechcel. Pre nikoho iného to nie je viac možné. Prečo? Pretože očakávanie, že činy zmenia srdce, nás vždy sklame. Falošné útechy neriešia problém nenaplnených potrieb lásky. Hlad po láske sa opäť vracia, ešte silnejší. Nakoniec ľuďom ubližuje prebytok falošných útech. A všetko, čo naozaj chceli, bolo byť milovaní.

Nie, sloboda znamená, že človek môže robiť čokoľvek, čo chce Otec v nebi. A môžeme to robiť, keď zažijeme jeho bezpodmienečnú lásku k nám. Vieme, že nikdy nebude chcieť nič, čím by nám chcel ublížiť. V srdci už nereagujeme na to, čo iní ľudia hovoria alebo robia. Namiesto toho premyslene odpovedáme na svoje okolnosti pod vedením Ducha Svätého. Telesné žiadosti nás ťažšie odvádzajú alebo rozptyľujú, pretože máme iné zameranie. A Otec nás utešuje vo všetkých našich ťažkostiach, aby sme my mohli utešovať iných v ich ťažkostiach. Ak žiadame iných ľudí, aby naplnili naše potreby, potom nie sú slobodní. Sme na nich závislí. Ale ak Otec naplní naše potreby lásky, potom môžeme byť slobodne darcami lásky v medziľudských vzťahoch. Vzťahy pre nás nie sú obchodom, ale darom.

Ježiš sa rozprával so sirotami okolo seba. Prirovnal ich k deťom hrajúcim na flautu na trhu. Potrebovali ostatných, aby sa zapojili do ich hry, inak to nebola zábava. Keď hrali na flaute, potrebovali tanečníkov, no žiadni neprišli. Keď hrali žalospev, potrebovali smútiacich, ale žiadni neprišli. Boli frustrovaní, pretože ostatní sa ich rozhodli ignorovať a pokračovať v nakupovaní! Chceli, aby iní ľudia uspokojili ich potreby. Ale nemôžete očakávať, že iní ľudia budú tancovať na vašu melódiu, keď sa všetci ostatní snažia robiť to isté. Je to ako byť v kmeni, kde je každý náčelník a neexistujú žiadni nasledovníci. Chaos!

Potom Ježiš svojim poslucháčom hovorí, že on aj jeho učeníci vedia, aké to je cítiť sa tak frustrovane. Nakoniec ponúka zmenu srdca, ktorá prináša skutočnú slobodu. Ale veľa ľudí sa rozhodne pokračovať vo svojom neplodnom spôsobe života a robia to preto, lebo veria, že sloboda znamená možnosť robiť si, čo chcú.

Potom ich Ježiš naučil niečo úžasné. “No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“ Milujem tento verš, pretože mi pripomína, že pravá viera prináša slobodu aj dobré ovocie v životoch ľudí. Naša viera je dobrá, keď funguje. A pre Ježiša fungovala. Bol slobodný a jeho život bol plný dobrého ovocia. A tak nasledovanie Otcovej vôle, ako to urobil Ježiš, nám prináša slobodu spolu s láskou, pokojom a radosťou.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 06.11. 2020.

Piatok

„Ak je niekto duchovným synom alebo dcérou, prirodzene príjme hodnoty svojho duchovného rodiča. Ako Pavol hovorí, stanú sa napodobňovateľmi svojho duchovného rodiča. Ak niekto odmietne hodnoty svojho duchovného rodiča, potom sa stane duchovnou sirotou, žijúcou vo svete bez podriadenia sa duchovnej autorite, ktorú sa kedysi rozhodol nasledovať. Pavol spozoroval, že niektorí z Filipanov sa asi stretli len preto, iba aby si naplnili žalúdok chlebom. Iní sa možno stretli, aby radšej zakúsili telesnú alebo sexuálnu lásku, miesto duchovnej lásky. Ich skutky boli hanebné; ich mysle naplnené pozemskými vecami. Ale Pavol povzbudil svoje duchovné deti, aby si cenili duchovné veci, aby stáli pevne v Pánovej láske, a necenili si tak pozemské radosti. V nebeskom kráľovstve sú tie najvzácnejšie veci, ktoré človek má, sú to jeho vzťahy. A Pavol sa tešil duchovným vzťahom lásky s mnohými vo Filipách. Volal ich milovanými, svojimi bratmi a sestrami, svojou radosťou a svojou korunou. Boli pre neho veľmi vzácni. 

Ježiš rozpráva príbeh o hodnotách v Lukášovom evanjeliu, v 16. kapitole. Ak sme Božie deti, tak ho chceme napodobňovať. Takže aké sú jeho hodnoty? V tomto príbehu je nepoctivý správca, ktorý podvádza svojho pána; cení si moc, bohatstvo a telesné pohodlie. Tak čo môže urobiť, keď ho jeho pán prepustí, a nebude mať kde bývať? Rozhodol sa získať si priazeň dlžníkov svojho pána tým, že znížil ich dlžoby v nádeji, že mu dajú ubytovanie, keď stratí prácu. Takže podvádza svojho pána. Keď to pán zistil, jeho reakcia je veľmi prekvapujúca. Svojho správcu nekritizujte ani netrestá. Nie! On ho chváli. Prečo by to robil? 

Ten pán je Božím dieťaťom. Cení si vzťahy nadovšetko ostatné. Túži mať dobré vzťahy so svojimi dlžníkmi, ale oni sa ho boja. Keď tento nepoctivý správca zníži sumu, ktorú dlžníci dlhujú jeho pánovi, myslia si, že jedná v mene svojho pána. Milujú svojho pána viac, pretože niečo z ich dlhu bolo odpustené. Konečne pán dosiahol to, čo naozaj chcel, dobré vzťahy so svojimi dlžníkmi. Duchovní ľudia si cenia duchovné veci viac ako tie pozemské. Aj keď ten správca bol pozemský, a konal nečestne, jeho duchovné ovocie bolo dobré. Toto je príklad Zákona nezamýšľaných dôsledkov. Tí, ktorí si cenia duchovné veci často vidia dobré duchovné dôsledky vyplývajúce zo zlých okolností. 

Chcel by si byť napodobňovateľom Krista, Pavla a pána z tohto príbehu? Ak si ceníš vzťahy, môžeš každý deň urobiť úspešným. Odpusti svojim dlžníkom; ktorí si ťa nevážili, ktorí ťa podviedli, ktorí ti klamali a ktorí ťa zranili. Začni s ľuďmi, ktorí sú ti najbližší. A budú ťa milovať viac ako predtým. Ako Ježiš raz povedal: “Tí, ktorým bolo viac odpustené, viac milujú.” Jedného dňa sa budeš usmievať, keď ťa niektorý z nich bude napodobňovať. A Pavol a Ježiš ťa nazvú svojím milovaným, svojím bratom alebo sestrou, svojou radosťou a korunou.“

Vlastná úvaha

Vyzerá to ako skvelý plán! A predsa to nie je ľahké, ani príjemné. Duchovný rodič – to znie tak vznešene a predstavíme si pod tým pojmom múdreho starca – ale, čo keď je sám nezrelý, vnútorne nekonzistentný a neskúsený na duchovnej ceste? U duchovného rodiča predpokladáme, že zašiel po duchovnej ceste ďalej než ten, ktorý je jeho duchovným dieťaťom. Ako inak by ho mohol viesť, či sprevádzať? Tiež predpokladáme, že takýto duchovný otec je človekom hlbokej pokory a úcty k druhému so schopnosťou porozumieť a vcítiť sa.

A teraz k realite! Toto sú všetko len naše predstavy o ideály duchovného otca.
V realite je to človek ako každý iný, hoci jedinečný. Robí chyby a to aj závažné chyby a to aj v duchovnom sprevádzaní a vedení svojich duchovných detí. Tomu sa nevyhne žiaden duchovný otec a bude sa s tým musieť naučiť žiť – s tým, že na niečo sám nestačí – s tým, že nerozumie svojmu duchovnému dieťaťu – s tým, že spravil závažnú chybu a už ju nemá ako vrátiť späť – s tým, že jeho duchovné deti ho na duchovnej ceste predstihli a on im nestíha…

A tak sa dostávame k podstate tejto úvahy:

Naši duchovní otcovia nás budú zraňovať zlom, ktoré nám vykonajú, či nám spôsobia. Našou úlohou je prijímať od Boha dar odpustenia pre nich – aby sme my mohli odpustiť im, na to my sami nestačíme.

Druhá časť tejto úvahy by mohla mať takýto záver:

Duchovný otcovia budú potrebovať skôr či neskôr spracovať a transformovať vo svojom živote už vyššie zmienené veci:
– s tým, že na problém tohto môjho duchovného dieťaťa sám nestačím (Boh ma pozýva do spolupráce s inými ľuďmi)
– s tým, že nerozumiem svojmu duchovnému dieťaťu, neviem sa doň vcítiť
– s tým, že som spravil závažnú chybu v duchovnom sprevádzaní a už ju nemá ako vrátiť späť
– s tým, že moje duchovné deti ma na duchovnej ceste predstihli a ja im nestíham

Úvaha druhá
Odpustenie bolí, lebo sa trhá niečo z nášho srdca, čo tam nepatrí. Odpustenie je ťažké. Kto zažil hlboké zranenia a zrady od ľudí, ktorým veril, pozná, že len dôjsť k tomu – chcieť odpustiť – sú často roky bolestivej práce (Božej práce) na jeho vlastnom srdci.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – 01.11. 2020.

Nedeľa 1.11.2020

Dnes je sviatok Všetkých svätých, deň keď oslavujeme tých, ktorí nás predišli a sú u Boha v nebi. Vytrvali v životných skúškach a súženiach a teraz v nebi oslavujú Boha.

V minulosti ľudia písali listy a zostavovali dokumenty a pečatili ich voskovou pečaťou. Pečať bola znakom vlastníctva, garantovala autenticitu a chránila obsah. Anjel dostal príkaz, aby označil služobníkov Boha Božou pečaťou, aby mohli uniknúť nastávajúcemu súdu. Spolu s nimi tam bolo nespočetné množstvo ľudí zo všetkých kmeňov a národov, ktorí boli vykúpení Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním. Prešli si svojim ťažkým obdobím a spolu s ostatnými velebili Boha pred jeho trónom. Aj my môžeme velebiť Boha a spolu s nimi hovoriť ‘Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov.‘ To sú všetko vlastnosti Boha, za ktoré ho môžeme chváliť týmito alebo vlastnými slovami.

Ale ako môžeme my dobrorečiť Bohu? Slovo dobrorečiť v tomto kontexte znamená vzdávať mu česť a oslavovať jeho meno. Našou odpoveďou na jeho veľkosť a dobrotu je chváliť ho a velebiť, oslavovať to kým je a čo robí. Aké slová by si vedel nájsť, aby si opísal Otca alebo Ježiša alebo Ducha Svätého a akými slovami by si im mohol vzdávať česť a velebiť ich?

Keď dobrorečíme Bohu, zároveň dostávame od neho požehnanie. Ľudia často myslia na materiálne požehnanie a modlia sa za tieto veci. Ale požehnanie od Boha je oveľa väčšie. V kontexte týchto čítaní je požehnaním vedomie, že sme deťmi nášho Otca. Aká veľká je láska, ktorú Otec na nás vylial. Víta nás ako svoje deti. Je nezaslúžená ale slobodne darovaná; jeho milosť v akcii. A nimi naozaj sme. Je to akoby nám Ján znovu potvrdzoval naše postavenie. Naozaj veríme, naozaj vieme, že sme deťmi nášho nebeského Otca? Je to pravda.  

Niekoľkokrát som si kládla otázku ‘Kto som ja, aby som vyučovala?’ Raz keď som si kládla túto otázku, istá žena počas tichej chvíľky v rámci pobožnosti vyslovila slová z Listu Galaťanom 4 a Rimanom 8. ‘Si mojim dieťaťom adoptovaným do mojej rodiny.’ Inokedy to bolo ako keby Otec vdychoval do mňa slová ‘Moje dieťa‘. Viem bez pochybovania, že som jeho dieťa. Snáď by si si mohol položiť tú istú otázku a pýtať sa dovtedy, kým si nebudeš istý, kým naozaj si.

Blahoslavenstvá v Matúšovom evanjeliu je ťažké pochopiť zo svetskej perspektívy. Kto by chcel žialiť, byť chudobný v duchu a tak ďalej? Nie je lepšie byť silný, spoliehať sa na seba a ísť svojou cestou? To je predsa spôsob života podľa sveta. Ale my máme lepší spôsob, keď dôverujeme Bohu a veríme, že vo všetkých veciach koná pre naše dobro. Keď sme chudobní v duchu, spoliehame sa na neho. Keď žialime, dostaneme útechu. Keď ho hľadáme, on nás naplní. Ako jeho deti sme schopní zakúsiť jeho pokoj a prinášať ho do tohto zraneného a zraňujúceho sveta. Prežívať Otcovu prítomnosť v našich životoch je ten najpožehnanejší stav. 

Milovaní, ste deťmi Boha. Príjmite jeho pokoj.“

ZAMYSLENIE MANŽELOV HOXAROVCOV

Z Otcovho Srdca

Utorok 21.7.2020

„Včera sme sa pozreli na to, ako Boh zaplatil pokutu za všetko zlé, čo sme urobili. Dnes vidíme jeho charakter a jeho dobrotu, ktorá podnietila jeho konanie.

Spomínam si, keď som ako dieťa bola na prechádzke so svojím otcom. Svojou palicou kontroloval, či je cesta bezpečná, a tak ma viedol a chránil. Vzal ma na krásne miesta a staral sa o všetky moje potreby. Miloval ma a svoju lásku mi preukazoval darčekmi a spoločne stráveným časom, najmä na vode v člnoch. Dokážeš sa rozpamätať na krásne časy s tvojím otcom, keď bol pre teba predstaviteľom Otcovej lásky? Ak nie, môžeš mu odpustiť?

Mariánska priekopa je najhlbšou časťou oceánu, s hĺbkou asi 11 000 metrov. To, čo sa zahodí do tohto priestoru, sa už nedá získať späť. Keď Biblia hovorí, že Boh všetky naše hriechy zahodí do hlbín mora, rada si predstavím túto priekopu. Oddelil nás od našich hriechov. Možno niekde boli záznamy o všetkých veciach, ktoré sme urobili zle, ale Otec ich všetky vymazal. Je nám odpustené, sme vyhlásení za nevinných. Si slobodný od viny? Ak nie, On čaká, kým si odpustíš a zahodíš svoje hriechy do hlbín oceánu.

Nemusíme sa ho báť, pretože jeho hnev nepretrváva. Odpustil nám. Kríž vyriešil jeho hnev tým, že zaplatil cenu za naše hriechy. A v Knihe proroka Izaiáša 54, 9 dal zmluvný prísľub, že sa na nás už nikdy nebude hnevať. Boh dodržiava svoje sľuby. Možno sme zažili sklamanie z porušených sľubov, ale Otec nás nikdy nesklame. Potrebuješ odpustiť niekomu, kto nedodržal sľub, ktorý ti dal?

Je súcitný, miluje milosrdenstvo a dobrotu. Vedie nás do krásnej krajiny s bezpečnými pasienkami, chráni nás pred našimi nepriateľmi. Je dobrý, dobrý Otec a miluje svoje deti.“

#Zamyslenie #Hoxarovci #ZamyslenieManželovHoxarovcov #DennéZamyslenie #OtcovoSrdce #ZotcovhoSrdca

#Otec #MilujúciOtec #Milovať #Láska #Darčeky #SpoločnýČas #Odpustenie #Boh #BohOtec #MariánskaPriekopa #11000Metrov #Odpustené #VymazanýHriech #VyhlásenýZaNevinného #Nevinný #SlobodnýOdViny #Vina #Sloboda #Slobodný #Izaiáš #Iz54 #BohSaNehnevá #BohDodržiavaSľuby #Sľub #BohNesklame #NebojmeSa #NebojteSa #NebojSa #Súcit #Milosrdenstvo #Dobrota #Krása #Bezpečie #Ochrana #DobrýOtec #BožieDeti

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca – Streda 18.3.2020

„Zákon je dobrý, pretože Božia vôľa je, aby jeho deti vo svojom jednaní medzi sebou boli férové. Zamyslite sa nad tým chvíľu. Niektorí ľudia si myslia, že Božie deti sa môžu správať tak, ako sa im páči, pretože im Otec vo svojej láskavosti vždy odpustí. Ak si to niekedy myslíte, dajte si studenú sprchu. Táto perspektíva je úplne sebecká. Ignoruje problémy, ktoré naše hriechy spôsobujú ľuďom okolo nás. Ignoruje tiež tvrdosť nášho vlastného srdca, ktorá ničí našu schopnosť vidieť, počuť a ​​porozumieť Bohu. Zamyslite sa nad inou časťou písma. „Všetko je dovolené, ale nie všetko je pre teba dobré.“ (1 Kor 10, 23). Teraz sa pozrite na Písmo v Deuteronómiu. Prečo bolo prikázané deťom Izraela, aby dodržiavali Zákon? Aby ostatné národy videli, že sú odlišní; že ako národ majú úzky vzťah s Bohom. Ostatné národy by videli ovocie; že žijú a zmocňujú sa krajiny, ktorú im Boh dal. Poslušnosť, ak by to bolo možné, by bola evanjelizáciou!

Ale Ježiš nás pozná. Bez jeho pomoci nemôžeme Zákon dodržať. Prečo? Pretože poslušnosti vždy bránia srdcia slobodných ľudí. Inými slovami, Zákon nevieme dodržať, kým ho naše srdce neocení viac ako svoju slobodu. A iba láska spôsobí, že ľudia sa budú chcieť vzdať slobody, aby pomohli inej osobe. Ježiš teda vyriešil problém za nás. Prišiel, aby v nás žil skrze svojho Ducha. Ten istý Duch nás spája s láskou nášho Otca. Táto láska nás napĺňa, až z nás pretečie na iných ľudí. Dáva nám moc robiť to, čo by sme sami nikdy nemohli urobiť. Podľa jeho vlastných slov „Neprišiel som Zákon zrušiť, ale ho naplniť.“

Sme skutočne slobodní; bez otroctva hriechu. Využívame svoju slobodu a vyberáme si lásku; a keď milujeme, sme féroví vo vzájomnom jednaní. Stáva sa našou prirodzenosťou byť dobrým. A čo je ovocím? Iní ľudia budú chcieť to, čo máme my. Láska je účinná evanjelizácia!

Autentická viera, vyjadrená láskou, je nákazlivejšia ako akýkoľvek koronavírus. Ak by bol taký vírus verejným nepriateľom číslo jedna, potom je naša viera tým najlepším dobrom, aké sa môže ľudstvu stať. Zamyslite sa nad týmito pravdami a už sa nebudete cítiť menejcenne. Ste skutočne Kráľmi a Kráľovnami; vládnete nad sebou a svojimi vzťahmi s ostatnými, s láskou.“