Archív značiek: Z Otcovho Srdca

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Niekedy ľudia požiadajú Roberta alebo mňa, aby sme sa za nich modlili. Myslia si, že naše modlitby sú efektívnejšie. Že máme na Boha horúcu linku a že nás bude počúvať, keď ich nepočúva. To nie je pravda. Boh vo svojej milosti a milosrdenstve oslovuje všetok svoj ľud. Hľadá vzťah so všetkými.

Vidíme, ako Ježiš oslovuje malomocného v reakcii na jeho slová: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš mal súcit, natiahol sa a dotkol sa ho. Neuzdravil len jeho pokožku. Mohol povedať „buď zdravý“ a nedotknúť sa ho. To by uzdravilo jeho pokožku, ale nie jeho srdce. Jeho srdce bolo zlomené izoláciou a odmietnutím, ktoré malomocní zažívali. Ježišov dotyk priniesol hlboké uzdravenie.

Zoberme si izraelský tábor pri Eben-Ezeri. Čelia náročnej situácii. Zahynulo 4 000 mužov a Filištínci sú stále pripravení bojovať. Čo budú robiť? Spomenuli si na Archu zmluvy v Šíle. To bolo ich miesto na stretnutie s Bohom. Archa obsahovala najcennejšie predmety Izraela: kamenné tabule 10 prikázaniami, Áronovu tyč a nejakú mannu. Kňazi mali ísť do vnútornej miestnosti raz ročne, vstúpiť do svätyne svätých a kropiť krv, aby pokryli hriechy ľudu. Tu bolo miesto Archy. Ale Eliho synovia Boha nerešpektovali ani ho nectili, a tak priniesli Archu na bojisko.

Filištíni počuli, že Archa dorazila a boli vystrašení. Uctievali síce modly, ale uznali, že Boh Izraelitov je mocný. Vedeli, že Boh Izraelitov bol s nimi, keď utekali z Egypta a umožnil im zvíťaziť v mnohých bitkách. Napriek svojmu strachu sa zaviazali bojovať naplno.

Izraeliti nechápali, že existuje rozdiel medzi Božou prítomnosťou a Božími symbolmi. Verili, že Boží symbol vyhrá bitku za nich. Nie je to tak. Ich nárek je zaznamenaný v Žalme.

Ceníme si symboly a používame ich na to, aby nás spojili s Bohom. Sú užitočné, pokiaľ nám to umožňujú, ale nenahrádzajú vzťah s Bohom. Keď držíte kríž, ruženec, keď sa pozeráte na svetlo sviečky alebo akýkoľvek obrázok alebo symbol, ktorý máte, použite ich na zameranie sa na jedného z členov Trojice a na rozhovor s nimi, ako by ste boli tvárou v tvár inej osobe. „

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

1 Sam 1, 9-20

Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kňaz Heli sedel v kresle pri dverách Pánovho chrámu. Anna sa v trpkosti duše modlila k Pánovi a horko plakala. A urobila takýto sľub: „Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobníčky a spomenieš si na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu a daruješ jej mužského potomka, dám ho Pánovi po všetky dni jeho života a britva sa jeho hlavy nedotkne.“

Takto sa už dlho modlila pred Pánom a Heli pozoroval jej ústa. Anna si však hovorila iba v srdci; pery sa jej síce pohybovali, ale hlas počuť nebolo. A tak si Heli myslel, že je opitá. Preto jej povedal: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi už z vína, čo si popila!“

Anna odvetila: „Nie, pane môj. Ja som veľmi nešťastná žena. Nepila som víno ani nijaký opojný nápoj, iba dušu som si vyliala pred Pánom. Nepokladaj svoju služobníčku za Beliálovu dcéru. Od veľkého žiaľu a zármutku som hovorila až dosiaľ.“

Heli jej povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti dá, o čo si ho prosila.“

Ona odpovedala: „Kiež by tvoja služobníčka našla milosť v tvojich očiach.“

Žena potom šla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala zronenú ako predtým. Ráno vstali a poklonili sa Pánovi. Potom sa vrátili a prišli domov do Rámy. Elkána poznal svoju ženu Annu a Pán si na ňu spomenul. A keď nadišiel čas, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, pretože si ho od Pána vyprosila.


Zamyslenie

„Včera sme ti položili otázku: „S kým sa stotožňuješ?“ A pozvali sme ťa, aby si sa o svojej situácii porozprával s Ježišom. Dnes vidíme Annu hovoriť o svojej situácii. Vyliala svoje srdce pred Bohom a odkryla mu svoje sklamanie, hlboký zármutok a trápenie. No ešte aj potom ostala nepochopená, obvinená a odmietnutá. Mala však odvahu hovoriť a vysvetliť svoje rozpoloženie. Následne dostala požehnanie od kňaza a chválila Boha. Neskôr počujeme jej modlitbu radosti, keď počala a dostala dar dieťaťa.

Si zatrpknutý? Ak áno, porozprávaj sa s Otcom o svojej situácii tak, ako Anna. V Liste Hebrejom 12,15 nám sv. Pavol radí, aby sme sa zbavili každého koreňa nevôle, horkosti alebo nenávisti, ktoré spôsobujú zmätok a trápenie. Táto horkosť poškodzuje nás a naše vzťahy. Sloboda nastane, keď zo srdca odpustíme a vzdáme sa svojej nenávisti a horkosti.

Ak si sklamaný, môžeš si prečítať príbeh o učeníkoch putujúcich do Emáuz v Evanjeliu podľa sv. Lukáša 24, 13-35. Kto si, kde si a čo robí Ježiš? Keď s ním budeš hovoriť, môže ti dať nový pohľad.

Cítiš sa nepochopený a obviňovaný? Možno by si vo svojej predstavivosti mohol byť s Annou a Hélim a sledovať, čo sa stane.

Včera sme tiež videli, ako sa Annin manžel Elkána pokúšal utešiť svoju manželku v jej utrpení. Spýtal sa jej, či pre ňu neznamená viac ako desať synov. V čase jej trápenia bol pre ňu požehnaním a povzbudením. Aj my môžeme v našich ťažkých obdobiach hľadať požehnanie a slová povzbudenia. Keď sa zameriavame na dobré veci, uisťujeme sa, že Otec nás neopustil, ale vie o našej situácii. „

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Jánov krst bol krst pokánia. Bolo to vonkajšie fyzické znamenie vnútorného odvrátenia sa od hriechu. Ježiš sa nemusel odvrátiť od hriechu, ale požiadal Jána, aby ho pokrstil. Čo teda Otec dal Ježišovi pri jeho krste? Dal mu naplnenie všetkej spravodlivosti. Kto nás vedie vo všetkej spravodlivosti? Je to Duch Svätý. Ježiš ako prvý dostal niečo iné v Jánovom krste. Dostal Ducha Svätého ako dar od Otca. Po prijatí takéhoto daru od Otca mohol dať ten istý dar ostatným. Vidíme tu duchovný princíp. Nemôžeme dať to, čo sme nedostali.

V knihe Skutkov apoštolov vidíme rovnaký princíp v akcii. Peter prijal Ducha Svätého od Ježiša. Teraz vidí toho istého Ducha rastúceho v Kornéliovi a jeho celej pohanskej domácnosti. Peter dosvedčuje, že Boh prijíma každého, kto koná čestne. Nie je to len Boh Židov, ale Otec všetkých, ktorí veria v Ježiša.

Čo to pre nás znamená? Keďže máme Ducha Svätého, môžeme ho odovzdávať druhým ľuďom. Predstav si, že niekto má infekčné ochorenie. Odovzdá ho každému, kto sa k nemu priblíži bez toho, aby choroba z jeho tela zmizla. Duch Svätý je takýto. Prichádza k nám v našom krste. Ak chceme, sme aj nositeľmi Ducha. Ak sa k nám niekto priblíži, môže ho od nás prijať, ale stále si ho ponechávame aj pre seba.

Ježiš zdieľal Ducha Svätého so svojimi učeníkmi. To bolo víťazstvo spravodlivosti. Spravodlivosť požadovala Ježišovu smrť ako platbu za náš hriech. Ale milosrdenstvo ho vzkriesilo z mŕtvych a poslalo jeho Ducha, aby žil v tebe a vo mne. Milosrdenstvo skutočne zvíťazilo nad spravodlivosťou. Čo robíme s milosrdenstvom, ktoré sme dostali? Stali sme sa svetlom pre národy, aby sme otvorili oči slepým a prepustili väzňov. Ako to robíme? Zdieľame duchovnú perspektívu s tými, ktorí sú v temnote tohto sveta. Oči ich sŕdc sa otvárajú a oni už nie sú väzňami pravidiel, ktoré si zapísali do svojich sŕdc. My v cirkvi prijímame toho istého Ducha Svätého, ktorý sa odovzdával z jednej generácie na druhú, od Ježiša k učeníkom, od učeníkov k ranej cirkvi, od tej istej cirkvi tebe i mne. Toto je zlaté vlákno, ktoré spája celú cirkev skrze celé dejiny so samotným Ježišom. Cirkev je ako matka, ktorá uchováva tento úžasný dar v bezpečí a zdraví, až kým sa Ježiš vráti pre svoje deti.

Pán požehná svoj ľud pokojom.

Možno by si si mohol predstaviť seba pri rieke Jordán. Kto si? Kde si? Čo by si chcel povedať Jánovi alebo Ježišovi?

Všetci môžeme prijať Ducha Svätého tým, že ho pozveme do našich životov. „Duchu Svätý, vítam ťa, príď a zaujmi miesto v mojom srdci.““

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Milujeme, lebo on nás miloval prvý. Otec nás priťahuje k Ježišovi, ktorý nás potom vedie naspäť k Otcovi. Všetko začína pri Otcovi.   

V roku 1993 sme sa s Robertom zúčastnili veľkej kresťanskej konferencie. V jej priebehu sme dostali pozvanie prísť dopredu, aby sme sa stretli s Ježišom. Niečo v mojom vnútri chcelo odpovedať, ale zároveň som mala strach z toho, čo sa stane. Nakoniec som nazbierala odvahu postaviť sa a ísť dopredu. Niekto sa za mňa modlil, ale nezdalo sa, že by sa niečo stalo. Avšak po tri mesiace po tejto udalosti som sa cítila akoby zahalená do tepla, útechy a lásky. Jeho láska sa ma dotkla.   

O niečo neskôr som sa pýtala Otca, kde bol v tom čase. Vo svojej predstavivosti som ho videla stáť v uličke s rukou natiahnutou smerom ku mne. Vzala som ho za ruku a on ma viedol dopredu. Bolo to ako otec, ktorý vedie svoju dcéru uličkou, aby sa stretla so svojím ženíchom. Bol to pre mňa veľmi vzácny moment. Otcova láska sa dotýkala môjho srdca. On ma miloval prvý a pritiahol ma k Ježišovi.

Jeho láska musí naplniť moje srdce, aby som mohla milovať iných ľudí. Je to ako vlhké drevo. Potrebuje teplo, aby vyschlo skôr, ako sa vznieti a vytvorí poriadny oheň. Jeho láska potrebuje zohriať moje srdce, potom jeho láska spôsobí v mojom srdci vzplanutie, ktoré sa dá preniesť na iných ľudí. Milujem, pretože ma miloval prvý. Božia láska mi umožňuje milovať iných ľudí. Jeho láska vyháňa strach.

Keď ideme v aute a vidíme policajné auto, vždy skontrolujeme svoju rýchlosť. Bojíme sa toho, čo sa stane, ak ideme príliš rýchlo a očakávame trest. Pre mnohých je vzťah s Otcom rovnaký. Ak urobím niečo zlé alebo ma niekto chytí, očakávam trest. Strach súvisí s trestom, pretože strach súvisí so zákonom. Ale dokonalá láska vyháňa strach. Ak je policajt v aute náhodou zároveň mojim otcom, tak namiesto očakávania zlých vecí sa budem usmievať a mávať. To isté platí aj pre Boha Otca. Je to môj otec. Viem, že ma miluje a nechce ma trestať. V jeho láske si môžem potom pokojne odpočinúť a odovzdávať ju iným ľuďom. 

Keď príjmeme jeho lásku, potom je oveľa ľahšie milovať iných. Nie je to bremeno, ale potešenie. Sme stvorení Otcom. Sme adoptovaní ako jeho deti. Prijímame jeho lásku a rozdávame ju. Nie je to záťaž, nie niečo, čo musíme urobiť, ale niečo, čo chceme robiť. Láska urobí pre druhého oveľa viac, ako vyžaduje poslušnosť.

Raz som počula príbeh o dáme, ktorá v deň svojej svadby dostala od manžela zoznam požiadaviek. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažila, nedokázala splniť jeho požiadavky. O niečo neskôr zomrel a ona sa znovu vydala. Neskôr triedila nejaké papiere a narazila na pôvodný zoznam od svojho prvého manžela. Na svoje prekvapenie bez problémov plnila všetko na zozname. Láska znamenala, že to nebolo bremeno. Keď budete požiadaní, aby ste robili veci, robte to, čo môžete, s láskou a nebudete tou snahou zaťažení. Môžeme slúžiť iným, keď je to ako bremeno, ale oveľa lepšie im budeme slúžiť, keď ich budeme milovať.

Stretli ste sa s Ježišom? Možno by ste chceli využiť svoju predstavivosť a opýtať sa Otca, kde bol v tom čase.

Mohli by ste tiež požiadať Otca, aby vo vašom srdci zapálil plameň lásky, aby ste ju mohli odovzdať ostatným.

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 6, 45-52

„Keď Ježiš nasýtil päťtisíc mužov, hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.

A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť.

Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“

Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.“

ZAMYSLENIE

„Ježiš kráčal po vode počas štvrtej nočnej stráže. To je medzi 3.00 a 6.00 hodinou ráno. Keď to čítam, zaujímalo by ma, či to bola jasná noc za svitu mesiaca. Taká noc, keď je ľahké vidieť obrysy vecí. Alebo to bolo za súmraku, keď sa slnko blížilo k obzoru a začalo prinášať svetlo do tmy noci. Tak alebo onak, Ježiš bol v tej tme a ťažkostiach.

 Učeníkom bolo sľúbené pokojné stretnutie s Ježišom. Dúfali v nejaké osvieženie s Ježišom, ale to nevyšlo. Davy upútali Ježišovu pozornosť. Učil ich a potom ich zázračne nakŕmil. Davy si uvedomili, že Ježiš by mohol byť sľúbený Mesiáš, a tak ho chceli urobiť kráľom. To bol koniec ťažkého dňa.

Čo robíte na konci náročného dňa? Padnete do postele alebo vypnete pred televízorom alebo počítačom, alebo idete behať? Čo funguje pre vás? Čo robíte, keď na vás ľudia majú veľké očakávania? Čo by ste urobili, keby si vás ľudia chceli veľmi uctiť a urobiť vás kráľom?

Ježiš odpovedal vyslaním učeníkov v člne, zatiaľ čo on prepúšťal davy. Potom našiel svoje tiché miesto a hovoril s Otcom. Učeníci boli sami na lodi a bojovali so svojou situáciou. Ale Ježiš sa pozeral. Možno sa cítili osamelí, opustení, odmietnutí, ale on ich sledoval. Prišiel k nim, kráčal po vode a chystal sa prejsť okolo. Uvideli ho a mysleli si, že je duch a zo strachu kričali. On odpovedal vyhlásením svojho božstva. „Ja som to.“ Potom sa k nim pridal na lodi a nastal pokoj. Nakoniec prišiel pokojný čas, po ktorom túžili celý deň. Jeho prítomnosť, jeho dokonalá láska odstránila ich strach.

Bojujete s ťažkosťami života? Máte pocit, že bojujete proti všetkému, čo sa deje okolo vás? Túžite po chvíli pokoja a pohody? Ste sklamaní, že sa veci nevyvinuli tak, ako ste dúfali? Je strach častým spoločníkom?

Niekoľkokrát si pomaly prečítajte príbeh v Markovi 6. Predstavte si v príbehu samých seba. Je večer a tma sa rozmáha. Môže to byť fyzická tma alebo duchovná tma. Kto ste a kde ste? Ste jedným z davu alebo ste s Ježišom na svahu, alebo ste jedným z učeníkov alebo s učeníkmi v člne? Rozhliadnite sa, čo sa deje. Počúvajte všetko, čo sa hovorí. Hovorte s Ježišom alebo Otcom. Kričte, ako to robili učeníci. Ježiš stále prechádza, ale keď zavoláme, zastaví sa. Keď sa spojíme s Bohom, našim Otcom alebo Ježišom, ich dokonalá láska vyženie náš strach.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Z Otcovho Srdca

„Kedysi sme žili vo Walese, krajine s miliónmi oviec. Na poli za domom boli ovce. Majú príznačné tiesňové volanie. Keď sa ocitli v tiesni, vykríkli a my sme to počuli. Raz som našiel ovcu s hlavou uviaznutou v drôtenom plote. Pokúšala sa dostať k tráve na druhej strane plota. Inokedy sme našli ovcu, ktorá sa prevrátila na chrbát. Nevedela sa opäť postaviť, tak som ju chytil za vlnu a vytiahol na nohy. Na pár sekúnd sa na mňa pozrela. Zabľačala a potom odišla. Som si istý, že sa pokúšala povedať: „Ďakujem.“ Raz som dokonca našiel ovcu, ktorá uviazla na strome! Ako sa vyšplhala hore, to neviem, ale zliezť nevedela. Načiahol som sa a pritiahol ju k sebe. Potom som ju spustil na zem. Táto nepovedala nič a utiekla. Ovce bez pastiera sa skrátka dostanú do problémov. Nie sú veľmi inteligentné a nechápu dôsledky nebezpečného správania. Nemám potuchy, prečo o nás Ježiš uvažuje ako o ovciach.

Ježiš sa pozrel na zástup a bolo mu ho ľúto. Ľudia ho celé hodiny nasledovali na odľahlé miesto, kde nebolo čo jesť. Učeníci mali málo jedla, takže si mysleli, že zmenou okolností problém vyriešia. „Pošli ich preč,“ povedali. Ježiš odpovedal: „Vy im dajte jesť.“ Pre nich to bolo nemožné, nie však pre Ježiša. Učeníci boli ako ovce, ktoré potrebovali svojho pastiera. Dali jedlo Ježišovi, on ho požehnal a lámal. Keď ho učeníci rozdávali, jedlo v ich rukách sa rozmnožilo.

O čo tu ide? Ježiš chce cez nás robiť nemožné veci, aby sme zažili premenu srdca. Problémy v živote nemôžeme riešiť neustálymi zmenami okolností. Ježiš však môže prostredníctvom nás vyriešiť problémy, ak mu dáme to, čo máme. Čo máme? Máme srdce, myseľ a svedectvo. Ak dovolíme, aby Ježiš zmenil pravidlá v našom srdci, zmenil naše myslenie a otvoril naše oči pre jeho dielo v našich životoch, uvidíme, ako skrze nás vykoná veľké veci. Každý deň môžeme milovať, odpúšťať, žehnať, ctiť, modliť sa alebo sa starať o aspoň jednu osobu. Keď si stanovíme za cieľ, aby sme každý deň pre jednu osobu boli ako Ježiš a aby sme jej odovzdali naše svedectvo, tento vzťah bude prekvitať. Duchovne môžeme kŕmiť tisíce ľudí. Viem to, pretože s Vicki žijeme túto skúsenosť. Otcova láska premieňa tisíce ľudí. Cítime sa ako vo sne.

Navyše, keď duchovne kŕmite ľudí, máte viac lásky, než títo ľudia dokážu prijať. Máte lásku nazvyš, ktorú môžete odovzdať ďalším. Láska nie je ako peniaze. Keď utratíte peniaze, sú preč, ale keď rozdáte Otcovu lásku, nakoniec jej máte ešte viac, ako ste mali na začiatku. Ježiš začal  s piatimi bochníkmi chleba a dvoma rybami. V rukách učeníkov sa to znásobilo. Päťtisíc mužov sa najedlo a zvýšilo dvanásť košov zbytkov! V Anglicku existuje krátke príslovie:

„Poznal som muža, čo šialený sa zdal.
Čím viac dával, tým viac mal.“

Ty a ja môžeme byť ako ten muž.“