Archív značiek: Otcovo Srdce

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Stredu 03.11. 2021.

„S Ježišom chodili veľké zástupy. Prečo? Myslím, že všetci od neho niečo chceli. Niektorí chceli byť uzdravení, iní chceli vidieť zázrak, iní ho chceli počuť a ​​ďalší zase chceli vidieť, čo sa stane, keď ho konfrontujú farizeji. Mnohí z nich mali nejakú potrebu, ktorú mohol Ježiš naplniť. Boli spotrebiteľmi a Ježiš bol poskytovateľom.

Ale Ježiš skutočne chcel nasledovníkov, ktorí by boli poskytovateľmi, rovnako ako on bol poskytovateľ. A tak im to dal jasne najavo. Ak chceli byť jeho učeníkmi, museli uspokojiť potreby iných tým, že ponúknu svoje rodinné väzby, svoj majetok alebo obetujú svoje vlastné potreby v prospech potrieb iných. Ježiš navrhol, aby si spočítali cenu, ktorú zaplatia za jeho nasledovanie. Myslím si, že Ježišovým zámerom bolo zbaviť sa veľkého zástupu a ponechať si len tých, ktorí skutočne chceli byť poskytovateľmi. Takto mohol sústrediť svoje úsilie na tých, ktorí by mu pomohli starať sa o druhých.

Často sme tak zvyknutí hľadať vlastné záujmy, že sa nám to zdá normálne. Naozaj je to vo svete normálne. Ale svet sa takýmito prostriedkami zachrániť nedá. Všetky veľké podniky majú niečo spoločné. Naberajú na sile, keď sa k podniku pripája stále viac poskytovateľov. Spotrebitelia sa menia na nových poskytovateľov. Alebo inak povedané, ľudia sú buď darcovia života, alebo berú život. Nebeské kráľovstvo tvoria darcovia života, svet tí, čo berú život. A preto musí nakoniec zvíťaziť nebeské kráľovstvo. To má stále väčšiu dynamiku.

Nedávno som čítal modlitbu, ktorá dokonale opisuje pokoru potrebnú na to, aby ste sa stali darcom života. Napísal ju Raffael Cardinal del Val 1865-1930. Tu je niekoľko riadkov z tejto modlitby.

Od túžby byť milovaný, osloboď ma Ježišu.
Od túžby byť chválený, osloboď ma Ježišu.
Od túžby byť uprednostnený, osloboď ma Ježišu…

Aby boli ostatní chválení, a ja nepovšimnutý, daj mi Ježišu milosť túžiť po tom.
Aby iní boli predo mnou vo všetkom uprednostnení, daj mi Ježišu milosť túžiť po tom.  
Aby iní boli svätejší ako ja, za predpokladu, že ja sa stanem taký svätý, ako by som mal, daj mi Ježišu milosť túžiť po tom…

Táto modlitba ukazuje iný pohľad na svet. Zamyslite sa nad týmito vecami. Za akých okolností ste darcom života? V akých život beriete? Odpoveď na tieto otázky vám pomôže lepšie pochopiť svoje srdce a jeho skryté pravidlá. Myslite dnes na jeden vzťah. Ako by ste mohli byť darcom života dnes? Nebeské kráľovstvo sa buduje krok za krokom, láskou. To je naplnenie celého zákona.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Pondelok 01.11. 2021.

Čítanie z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
Zjv 7, 2-4. 9-14

Hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov

Ja, Ján, videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: „Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!“

A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela.

Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“

Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: „Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.“

I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: „Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?“

Povedal som mu: „Pán môj, ty to vieš.“

A on mi povedal: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi.“

Zamyslenie

„Dnes si pripomíname všetkých svätých, ktorí nás predišli. Spomíname si na ich životné príbehy a dobrý príklad, ktorý nám dali. Takto si ich môžeme uctiť a zároveň duchovne rásť. Nie sú mŕtvi, žijú v Kristovi. Môžeme ich teda požiadať, aby sa za nás modlili, s vedomím, že ich modlitby budú priaznivo vplývať na duchovný svet, ktorý nás obklopuje.

Samozrejme, svet, telo a diabol ovplyvnili mnohých ľudí, aby zmýšľali úplne inak. Pre nich je tento čas príležitosťou premýšľať o smrti, duchoch, čarodejniciach, a tak ďalej. Tiež to vplýva na duchovný svet, ktorý ich obklopuje, avšak nie priaznivo.

Apoštol Ján videl do duchovného sveta, ktorý je pre väčšinu ľudí neviditeľný. V Knihe Zjavenia sa podelil o svoje poznanie. Samozrejme, je to skôr videnie, než svedectvo o skutočných udalostiach. No napriek tomu v nej dnes nachádzame veľké pravdy pre náš život.

Ján videl z východu (miesta, kde začína každý nový deň) prichádzať anjela, ktorý niesol pečať (delegovanú autoritu) živého Boha. Zvolal na štyroch anjelov, ktorí majú moc škodiť zemi a moru a povedal: „Neškoďte zemi ani moru, ani stromom…“ Ale kto, alebo čo sú títo štyria anjeli? Prichádzajú mi na myseľ štyri duchovné sily, ktoré majú moc zničiť duchovný život človeka. Sú to nenávisť, strach, sexuálny hriech a okultizmus. Z týchto štyroch je okultizmus možno najnebezpečnejší. Je to preto, že ostatné tri sú súčasťou každodenného života, kým okultizmus je skrytý (lat. „occultus“: skrytý, utajený, tajný). Aj pri oslavách Halloweenu sa okultizmus ukrýva pod masku komercie. Väčšina ľudí si vôbec neuvedomuje toto spojenie s duchovným svetom.

Anjel z východu prikázal štyrom ničivým anjelom, aby počkali, kým budú všetci vyvolení zachránení. A kto sú títo ľudia? Spomínate si na včerajšie učenie? Učenie o duchovnom raste, ktorý prichádza cez utrpenie. Ján ho dnes potvrdzuje! „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi.“ Inými slovami, dovolili Kristovi, aby bol s nimi v ich utrpení a nechali sa premeniť jeho prítomnosťou. Jeho obeta spôsobila úplnú premenu ich mysle, ducha a tela.

Vidíš povzbudivé slová pre každodenný život, ktoré vychádzajú z tohto videnia daného Jánovi? Vo svete budú vždy problémy, ale Ježiš premohol svet. Duchovné sily, ktoré sú všade okolo nás, nám neškodia. Vynára sa mi okamih, keď nahnevaný dav vyviedol Ježiša na okraj útesu. Mali v úmysle zhodiť ho do priepasti. Namiesto toho Ježiš jednoducho prešiel pomedzi nich. Ich nenávisť nemala moc mu uškodiť. Niekto by povedal, že ho ochránil anjel strážny. Aj my máme anjela strážneho. Mám na mysli anjela z východu, ktorému zveril právomoc živý Boh. Je s nami od začiatku každého dňa. Zlé duchovné vplyvy, ktoré nás obklopujú, nám nemôžu ublížiť.

Dnes môžeš uvažovať:
o anjelovi z východu…
o štyroch mocných a ničivých anjeloch…
o tvojom čase veľkého súženia…
o sile Baránkovej krvi…
…“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Nedeľu 31.10. 2021.

„V Británii existuje fráza, “Čo bolo skôr, vajce alebo sliepka?” Naznačuje, že je tu tajomstvo alebo neriešiteľná hádanka, na ktorú nikto nevie odpovedať. Ale ten problém tu existuje iba pre tých, ktorí dokážu vnímať iba vo fyzických, ľudských alebo slepačích pojmoch. Toto je filozofická otázka, ktorú nemožno nikdy zodpovedať z fyzickej perspektívy. Avšak je tu aj duchovná perspektíva. Kontrast medzi týmito dvomi perspektívami, fyzickou a duchovnou, je možno vidieť v zákone o zachovaní hmotnosti, ktorý ako prvý definoval Francúz Antoine Lavoisier v roku 1789. “Hmota nemôže byť ani stvorená ani zničená.” Ak človek berie do úvahy iba fyzický svet, vtedy je to naozaj zákon, ktorý podopiera veľa z moderného myslenia vo fyzike. Ale pre tých, ktorí prežívajú duchovný svet, je to nezmyselné. Podľa nich musí byť prvotné stvorenie, lebo inak by hmota od počiatku nemohla existovať. Nemohol by existovať ani zákon o zachovaní hmotnosti! A stvorenie, alebo viera v stvorenie, sú pre nich preukázané ich vzťahom k Stvoriteľovi. Tento vzťah je mostom medzi duchovným a fyzickým svetom; prijatie dobrých duchovných zásad prináša reálne, pozorovateľné zlepšenia v pocitoch, v myšlienkach a skutkoch, dokonca aj zlepšenia charakteru. Tie zlepšujú vzťahy a rodinnú kultúru. Napokon každý, kto prijme Pravdu, je ňou premenený.

Mojžiš tomu rozumel čiastočne. Zažil tento účinok vo svojom vlastnom živote, ale nedokázal Izraelitom sprostredkovať vzťah s Bohom. Boh ho ponúkol, ale Izraeliti odmietli prijať vzťah s Bohom, ktorého sa báli. Tak Boh dal Izraelitom Zákon, aby mohli poznať jeho hodnoty a priority aj bez toho, aby ho osobne stretli. A Mojžiš naliehal na Izraelitov, aby zachovávali všetky nariadenia Zákona, tak ako sľúbili, aby Boh na oplátku dodržal svoje prisľúbenia voči nim. Budú dlho žiť v krajine, ktorú im dá a budú prosperovať, lebo Boh bude žiarlivo ochraňovať svoj ľud. Vidíš, ako sirotské srdcia dokážu zredukovať Boží dar na obyčajný obchod?  

Ján tomu rozumel plnšie. Jeho prikázania môžeme zachovávať iba ak chceme, pretože ho milujeme. Ján tomu rozumel, pretože Ježiša miloval a chcel, aby ho viedol. Ale tým ľuďom, ktorí nikdy nezakúsili, čo je to byť milovaní, nedokázal sprostredkovať lásku k Bohu. Tak im vydal toto svedectvo, “Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo“, hovorí Pán, „a môj Otec ho bude milovať, a prídeme k nemu.” Mal nádej, že túžba po prežití Božej lásky podnieti ľudí, aby zachovávali jeho prikázania a tak získali to, čo si želali. To je už lepšie, ale stále je to obchod.  

Ale Ježiš rozumel úplne. Aj keď človek naplno miluje Boha a zachováva jeho prikázania; a dokonca aj keď miluje svojho blížneho ako seba samého, ešte stále nie je v Božom kráľovstve, ale nie je ďaleko od neho. Ježiš to povedal mužovi, ktorý sa ho spytoval. Nebol ďaleko od Božieho kráľovstva, lebo v tej chvíli bol blízko pri Ježišovi. Ježiš dal tomu mužovi takú istú ponuku, akú dal Boh Izraelitom.  Ale ten muž nedokázal vidieť duchovný svet, ktorý bol priamo pred ním, tak ako Izraeliti nedokázali vidieť duchovný svet, ktorý mohol byť iba zjavený na úpätí vrchu. Tak ten muž od Ježiša odišiel. Neprijal vzťah, ktorý mohol otvoriť jeho duchovný zrak. Božie kráľovstvo môžu vidieť iba tí ľudia, ktorí sú v ňom, alebo ktorí po ňom túžia. A to si vyžaduje vieru. Viera znamená byť si istý v tom, v čo dúfame a čo nemôžeme vidieť. Ale viera nie je slepá! Naopak, obsahuje pohľad, ktorý okamžite ocenia tí, ktorí ho majú alebo ho chcú mať.

Božie kráľovstvo nie je kráľovstvo vymyslené v ľudskej mysli. Je to zjavenie. Ak je niečo neviditeľné zjavené, stáva sa viditeľným. Je to skutočné duchovné kráľovstvo, ktoré má reálne účinky na všetko, čo prežívame v našich fyzických životoch.  Keby ten muž zostal s Ježišom, videl by Pravdu, a už by nemal žiadne otázky. Ale on nedokázal milovať svojho blížneho dostatočne na to, aby s ním zostal trochu dlhšie. Nedokázal zachovávať tie dve prikázania, o ktorých tvrdil, že si ich cení a rozumie im. Nedokázal pochopiť Boží dar, a tak si chcel zaslúžiť lístok do neba. Bol to stále obchod.  

Kde sa nachádzaš v tomto všetkom? Si ako Izraeliti? Ak áno, tak sa raduj, že si bol vyvolený a prijmi ponuku na vzťah s Bohom. Alebo si ako ľudia okolo Jána? Ak áno, tak sa raduj, že si na správnej ceste. Ale maj vzťah s Bohom založený na vzájomnej láske. Potom budeš vidieť tak ako on vidí, pretože on je láska. Alebo si ako muž, ktorý sa vypytoval Ježiša? Blízko Kráľovstva, ale ešte nie v ňom. Ak áno, tak sa raduj, že si iba na krok od vzťahu lásky s Bohom. Pozvi Ježiša do svojho života ako svojho Pána a Spasiteľa. Neodíď preč; urob jeden krok a zaži všetko. Prijmi objatie od toho, ktorý dal za teba svoj život. A on ťa bude viesť k tvojmu milujúcemu Otcovi, a ty sa staneš jeho synom alebo dcérou. Už nebudeš musieť nič viac urobiť, lebo láska je dar a nie obchod. Ale ty budeš chcieť robiť všetko, čo robí tvoj Otec, ako dar lásky pre neho.

Myslím si, že toto je pravý zmysel Zmluvy. Je to vzťah založený na láske, nie obchod.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 25.10. 2021.

„Všetci vieme, že Boh je Otec, ale vedieť o tom a zažívať to sú dve rôzne veci. Niekedy sa ľudia pýtajú, čo robíme na našich cestách a jedna z odpovedí je, že ľuďom hovoríme o Bohu ako o našom Otcovi. Niektorí ľudia následne reagujú slovami: „Aha, viem.“ Keď si predstavím, že Stvoriteľ vesmíru je mojím Otcom a chce, aby som ho tak vnímala, slová „Aha, viem“ sa mi zdajú byť neprimerané.

Ježiš prišiel, aby nám daroval spásu, aby nás zachránil od našich hriechov. Urobil však niečo ešte úžasnejšie. Obnovil vzťah medzi Otcom a jeho deťmi. Siroty môžu mať otca, vdovy ochrancu, osamelí rodinu, kam patria, a väznení slobodu.

Po prvé, Otec čaká, aby si nás mohol adoptovať do svojej rodiny. Ako každý adoptívny rodič, dychtivo očakáva deň, kedy dostane svoje nové dieťa. Miesto je pripravené a my sme vítaní. Nemusíme si dohadovať stretnutie ako pri oficiálnej návšteve, alebo stáť v rade na audienciu. Sme rodina, ktorá je vítaná s otvorenou náručou, objatím a bozkami (Lk 15,20). Dvere sú vždy odomknuté a on čaká, kým ich otvoríme. Nie sme ako deti prichádzajúce do prázdneho domova, ktorý si musia sami odomknúť a sami sa tam obslúžiť. Máme novú identitu – sme Božie deti. Môžeme ho nazývať „Abba“ – menom, ktorým malé dieťa oslovuje svojho ocka. Na našom prvom seminári na Slovensku bol kňaz, ktorý dostal novú identitu. Povedal: „Prišiel som sem ako sluha a domov odchádzam ako syn.“ Bol adoptovaný.

Po druhé, okrem novej identity získavame aj nové prežívanie. Nedávno som počula svedectvo jednej pani, ktorá žila so strachom, až kým sa nestretla s Otcom na seminári Otcovo srdce. Strach odišiel. Aj po dvoch rokoch žije bez strachu – získala slobodu tým, že sa stala Otcovým dieťaťom. Ďalšie svedectvá hovoria o spolupatričnosti a o tom, že ľudia už neprežívajú osamelosť. Sirotské srdce prežíva strach, odmietnutie, potrebu podávať výkon, zatrpknutosť… Božie dieťa zažíva prijatie, bezpečie, lásku, radosť a intimitu. Celá životná skúsenosť sa mení.

A po tretie, máme budúcnosť. Sme dedičmi s každým duchovným požehnaním (Ef 1,3). Máme zmluvného Otca, ktorý dodržiava svoje sľuby. Aké sľuby si dostal od Otca? Tu je jeden z nich: Otec je tu s nami a neopustí nás. Cítim jeho prítomnosť pri každej dôležitej udalosti. Sleduje a povzbudzuje, aby sme boli nositeľmi jeho slávy. Utrpenie nás vedie k duchovnému rastu, keď skúmame, ako naše srdce reaguje na ťažkosti. Ježiš povedal, že v tomto svete budú ťažkosti, ale že sa môžeme radovať, pretože on premohol svet.

Poznáš Všemohúceho Boha ako svojho Otca? Akým menom ho nazývaš, keď s ním hovoríš?“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na štvrtok 14.10. 2021.

„Ježiš poukázal svojim poslucháčom na to, že existuje ľudské poznanie a existuje nebeská múdrosť. Problém bol v tom, že ak učitelia disponujú iba ľudskými znalosťami, ich študenti môžu získať iba tie. A aké bolo to ľudské poznanie? Bolo to poznanie celého Zákona a ohlasovania Prorokov. Čo farizeji nevedeli a nemohli vidieť je, že znalosti Zákona a Prorokov boli obmedzené; existoval lepší spôsob riadenia spoločnosti. Pravdou bolo, že Zákon a Proroci sú systémom založeným na strachu, ktorý Boh dal na žiadosť človeka na kontrolu najhorších impulzov ľudského správania. Ale Ježiš učil hlbšiu pravdu; nebeskú múdrosť, ktorá menila ľudské srdcia, takže k týmto zlým impulzom vôbec nedošlo!

My môžeme byť rovnako ľahko oklamaní. Snažíme sa ovládať svoje vlastné správanie, aby sme prekonali svoje vlastné zlé impulzy. Čo však skutočne potrebujeme, je nebeská múdrosť, aby k týmto zlým impulzom vôbec nedošlo. To si vyžaduje kapituláciu, a nie boj o víťazstvo, ktoré nikdy nemôžeme úplne získať; odovzdať sa novému spôsobu myslenia. Bitka je v mysli. Dobré a zlé impulzy súťažia o našu pozornosť a náklonnosť. Ale keď dáme Ježišovi povolenie zmeniť naše srdcia, potom nás časom zlé impulzy opustia. A zostane nám hojnosť lásky, pokoja a šťastia. Týmto spôsobom nám Ježiš dáva život a život v plnosti. Začíname uvažovať ako náš nebeský Otec, čo ukazuje, že sme skutočne jeho deti.

Ako Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život … … nik neprichádza k Otcovi, iba cezo mňa.“

Zamyslite sa nad týmito vecami. Dnes sa môžete rozhodnúť bojovať proti všetkým ťažkostiam života. Alebo môžete tieto ťažkosti použiť na to, aby vám ukázali veci vo vašom srdci, ktoré by Ježiš chcel zmeniť. A potom prostredníctvom odovzdania sa mu život už nebude bojom s ťažkosťami. Bude to vzrušujúca cesta, ako sa stále viac podobať samotnému Ježišovi. Vyberte si dobre a budete mať plnší život.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na nedeľu 29.08. 2021.

„Dnes máme tri čítania, ktoré dokonale opisujú tri rôzne rozpoloženia ľudského srdca, a to, ako môžu byť ovplyvnené slovami, a aký vplyv majú tieto slová na spoločnosť. Keď čítam správy, som šokovaný z toho, aké množstvo krutých, skorumpovaných a bezcitných režimov existuje vo svete. Ďakujem Bohu, že ja aj moja rodina žijeme v spoločnosti, ktorá je bezpečnejšia, pokojná a súcitnejšia ako množstvo ostatných. Táto spoločnosť sa takou nestala náhodou, a nie je vylúčené, že by sa mohla zlepšiť, alebo aj ostať taká istá. každá spoločnosť sa vyvíja podľa vzťahov, ktoré majú ľudia sami so sebou, s inými a s Bohom. A týmto vzťahom zas vládne množstvo individuálnych ľudských sŕdc, a ich duchovné zdravie. Teda tvoja vlastná duchovná cesta má vplyv na spoločnosť, v ktorej žiješ. Takže aké sú tri rôzne rozpoloženia ľudského srdca?

Prvé je opísané v čítaní z Knihy Deuteronómium. Izraeliti majú srdcia otrokov. Nemajú žiadnu vlastnú morálku, takže si prirodzene vyberajú hriešne spôsoby. Nerobia to len vtedy, keď sa boja Boha, alebo nejakej inej autority, a keď je tento strach väčší ako túžba uspokojiť svoje vlastné potreby. Keď populácia nejakej spoločnosti nemá žiadnu osobnú morálku, je nevyhnutné, aby mali autority dostatočnú moc, a tak zabránili anarchii. To je to, prečo Izraeliti potrebovali Boží Zákon, ktorý by nahradil panovanie Egypta. V spoločnosti otrokov sa každý stará sám o seba. Takže je ľahké vidieť, ako sa vyvíjajú tieto kruté, bezcitné a skorumpované režimy. Množstvo ľudí je v skutočnosti spokojných, keď žijú pod takýmto režimom; nemajú síce žiadnu slobodu, ale aspoň sú v bezpečí pred inými ľuďmi, pokiaľ poslúchajú autority. Slová Zákona kontrolujú prirodzené túžby ľudského srdca, a budujú usporiadanú spoločnosť. Zákon Izraelitov bol drsný, ale nevyhnutný. Otrocké spoločnosti sú prirodzené v rôznych autoritatívnych alebo radikálnych náboženských režimoch. 

Ďalšie rozpoloženie srdca, ktoré nazývame sirotské srdce je opísané v čítaní z Matúšovho evanjelia. Toto je čas novej zmluvy, kedy Boh už nechce ovládať svoje deti zákonom. Namiesto toho im dáva dva dary – slobodu a vedenie. Sirotské srdce je slobodné, ale nemá žiaden vzťah s Bohom ako s milujúcim Otcom, ktorý by mu ponúkol vedenie. Takže v sirotskej spoločnosti sa síce môžeš cítiť dobre, ale môžu nastať vážne dôsledky pre ľudí, ktorí sú ovplyvnení týmito slobodnými rozhodnutiami. Sirotské spoločnosti majú veľmi silný zmysel pre osobnú slobodu, a táto osobná sloboda prevažuje nad zodpovednosťou za druhých. Takže je ľahké vidieť, ako sa dejú bezcitné a bezohľadné veci. Napríklad keď je sloboda výberu tehotnej matky cenená viacej ako zodpovednosť za jej nenarodené dieťa, takáto spoločnosť podporuje potraty. Alebo keď je osobná sloboda vybrať si sexuálnu identitu cenená viacej ako fyzické pohlavie, potom bude spoločnosť týchto ľudí povzbudzovať, aby išli na operáciu a zmenili sa. Takéto veci budú mať vplyv na všetky ich vzťahy. Ale keď je ktokoľvek zranený touto slobodnou voľbou, musí byť ticho alebo bude trpieť odmietnutie spoločnosti. Otrocké spoločnosti budú oponovať a bojovať proti ľuďom so sirotským srdcom a naopak. Je to nevyhnutné, pretože jedni sa boja dôsledkov slobody a druhí sa boja dôsledkov straty slobody. Sirotské spoločnosti sú bežné v mnohých častiach sveta, a sloboda môže byť lepšia ako otroctvo, ale sloboda nie je nikdy taká dobrá ako láska. V sirotskej spoločnosti slová jednotlivých ľudí formujú kultúru tejto spoločnosti, či už je to na dobré alebo na zlé. 

Čítanie z Jakubovho listu opisuje zrodenie Božích detí. Takíto ľudia majú aj slobodu, aj vedenie Boha ako milujúceho Otca. Ježiš takúto spoločnosť nazval Božím kráľovstvom. Vo svete neexistuje táto spoločnosť fyzicky, ale členovia Kráľovstva sú všade. V tejto duchovnej spoločnosti je kľúčom láska. Slová lásky od Boha uzdravujú srdcia otrokov aj sirôt. A slová lásky Božích detí uzdravujú ich rodiny, miesta, kde pracujú ale aj celú spoločnosť. Osobná morálka slobody, spolu so zodpovednosťou za ostatných buduje duchovnú spoločnosť, ktorá je bezpečná, súcitná a slobodná. Takže rozhodnutie stať sa Božím dieťaťom je oveľa viac ako len osobná voľba. Je to naša časť Kristovho víťazstva nad svetom. Je to naša úloha v Kristovej misii urobiť všetko nové. Je to jediné riešenie v neustálom, a inak nevyriešiteľnom konflikte medzi otrockou a sirotskou spoločnosťou. Prináša pokoj na zem a priazeň všetkým ľuďom, presne ako sľúbil anjel, keď sa Ježiš narodil.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na utorok 03.08. 2021.

„Deti mnohokrát vykríknu: “To nie je fér!”. Keď si toto spravil pre môjho súrodenca, musíš to isté urobiť aj pre mňa! Keď boli naše deti malé, staršie dieťa sme vychovávali podľa prísnejších pravidiel. Stalo sa, že mladšie dieťa niečo dostalo v mladšom veku len preto, že sme sa naučili robiť danú vec inak. Určite sa to mohlo javiť ako nespravodlivosť. Súrodenecká rivalita je bežná vec.

Dnes to pozorujeme medzi Mojžišom, Áronom a Máriou. Áron a Mária sledovali, ako bol Mojžiš vychovávaný na faraónovom dvore ako princ. Možno to porovnávali s ťažkosťami, ktoré museli sami prekonať. Teraz sa nachádzali na púšti a Mojžiš si zjavne myslel, že má špeciálny vzťah s Bohom. Nehovoril Boh aj cez Árona a Máriu? Veď to bol Áron, kto hovoril za Mojžiša v Egypte! Nemohol Boh opäť hovoriť cez neho? Nech už zmýšľali akokoľvek, bola v tom súrodenecká rivalita.

Boh komunikoval s Máriou a Áronom, ale nie takým spôsobom, ako si priali. Boh im to vysvetlil: proroci dostávajú sny a videnia, ale Mojžiš mal úžasné privilégium hovoriť s Bohom tvárou v tvár a zreteľne ho počuť. Keď Boh odišiel, Máriu pokrylo malomocenstvo a Áron spoznal svoj omyl a činil pokánie. Mojžiš sa následne prihováral za svoju sestru a ona bola uzdravená.

Keď robíme chyby, keď hrešíme, keď kričíme „To nie je fér!“, keď spochybňujeme Božie činy a plány, môžeme tiež volať k Bohu, aby vymazal náš priestupok, umyl nás a očistil. Keď to urobíme, Boh rýchlo odpovie: očistí naše srdce a obnoví nášho ducha. Je odpúšťajúcim Otcom. Ak spoznáš, že si spochybňoval Boha alebo si sa sťažoval na zvýhodňovanie súrodenca, odporúčam ti, aby si to vyznal a nechal sa oslobodiť.

Pri čítaní Matúšovho evanjelia si môžeme predstaviť samých seba v príbehu s Ježišom. Pošle nás do člna a my vyrážame na vzdialený breh. Ako by si reagoval, keď príde búrka? Ako by si sa cítil, keby k tebe Ježiš kráčal po vode? Chcel by si prijať pozvanie, ktoré dal Ježiš Petrovi, a vystúpiť z člna? Čo pre teba v tejto chvíli znamená vystúpiť z člna?“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na utorok 27.07. 2021.

„Včera sme rozoberali, ako Boh zveril autoritu a múdrosť Mojžišovi, aby mohol byť otcom svojim “deťom“ (Izraelitom) a aby ich viedol. Dnes máme konkrétnu ilustráciu tohto viacgeneračného vzťahu. Mojžiš volal na Pána a Pán odpovedal opisom svojej vlastnej podstaty. Na prvý pohľad sa však môže zdať, že v tom, čo Pán povedal, je rozpor. Všimol si si to? „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.” Zatiaľ to znie dobre. „On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech…“ Čím ďalej, tým lepšie. “…ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!“ Čo? Ako môže Pán odpustiť tisíckam generácií a zároveň trestať deti a vnúčatá, a to nielen za ich vlastnú skúsenosť, ale aj za hriechy ich otcov? Toto je potrebné preskúmať, keďže Boh si nemôže protirečiť a nie je nespravodlivý – hoci na prvý pohľad to tak nevyzerá.

Existujú dve rôzne veci: Božia prirodzenosť a ľudská prirodzenosť. Boh je vo svojej prirodzenosti odpúšťajúca osoba. Koniec koncov, Ježiš je dokonalým vyobrazením Boha a pri niekoľkých príležitostiach povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Nepovedal: „Ale za hriech tvojho otca ťa potrestám.“ O čo tu teda ide? Boh je vo svojej prirodzenosti odpúšťajúci. A človek prirodzene viacgeneračný. To znamená, že zvyky a názory rodičov sa prenášajú na ich deti rovnako ako ich fyzický vzhľad. Ak majú rodičia deštruktívne myslenie, prenesú toto myslenie na svoje deti, dokonca aj na tretiu alebo štvrtú generáciu. Izraeliti v púšti chceli uctievať zlaté vyobrazenie teľaťa. Ich deti a vnuci chceli uctievať modly, ktoré objavili v Kanaáne. Izraeliti rozmýšľali ako otroci a ich deti a vnuci rozmýšľali ako otroci, hoci boli slobodní. Chceli len taký vzťah s Bohom, aký má pán so svojimi otrokmi: „Povedz nám, čo chce, a my to urobíme.“ A boli potrestaní tým, že nemali vzťah s milujúcim Otcom. Vidíme teda, že existujú vzorce deštruktívneho správania, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Príkladom je alkoholizmus, zneužívanie, drogy, hnev, zrada… Možno ich pozoruješ na ostatných, alebo sú prítomné v tvojej vlastnej rodine.

Vidíš to? Boh je vo svojej podstate odpúšťajúci, ale my svojou vlastnou prirodzenosťou uvaľujeme tresty až na tretiu alebo štvrtú generáciu. Boh teda nie je rozporuplný ani nespravodlivý, ale my môžeme byť a máme duchovný vplyv – či už dobrý alebo zlý – na tri alebo štyri generácie po nás. Čo sa z toho teda môžeme naučiť? Je naozaj dobré prijímať od Boha autoritu a múdrosť, a nie riadiť sa svojím vlastným úsudkom. Tak bude odpustenie prúdiť na tisíc generácií.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na pondelok 26.07. 2021.

Dnešný deň je pre nás s Vicki špeciálny. Svätá Anna je patrónkou babičiek, svätý Joachim zas patrónom starých otcov. Dnes je teda deň, kedy si uvedomujeme hodnotu a význam širšej rodiny – trojgeneračnej rodiny. Model viacgeneračnej rodiny nachádzame vo sv. Písme. Izraeliti žili a cestovali v skupinách viacgeneračných rodín. Starší členovia rodiny boli nositeľmi autority a múdrosti, ktorú odovzdávali mladším členom.

Fyzický svet možno považovať za viditeľné znázornenie neviditeľného duchovného sveta. A my žijeme vo viacgeneračnom duchovnom svete. Koniec koncov, Boh je náš Otec, ktorý žije v nás. Vďaka tomu máme k dispozícii jeho autoritu a múdrosť, ktorá vedie nás a naše deti.

Čítanie z knihy Exodus vykresľuje presne túto skutočnosť. Mojžiš je otcom svojho ľudu a Boh je Mojžišovým Otcom. Hovoril s Mojžišom z tváre do tváre. Dal Mojžišovi autoritu viesť Izraelitov a zveril mu múdrosť tým, že mu zjavil svoje prikázania. Mojžiš zasa vychovával svoje „deti“ a súčasne sa za ne u Boha prihováral, keď zhrešili. A Boh ich netrestal tak, ako by si pre svoje hriechy zaslúžili, ale čakal a čakal. Vždy im dal príležitosť na pokánie. Žalmista vystihol túto situáciu, keď napísal: “Už povedal, že ich vyhubí, keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. On si stal v prielome pred neho, aby odvrátil jeho hnev, aby ich nezničil. Oslavujte Pána, lebo je dobrý.”

Dnes máme ešte lepšiu osobu, ktorá je naším obhajcom pred Bohom. Je to Ježiš. Z lásky k nám zaplatil za všetky naše hriechy, aby v Bohu už nič nevzbudilo ničivý hnev. Teraz môže byť svojim deťom milujúcim a zhovievavým Otcom. A láska je ako kvas nebeského kráľovstva. Spomeň si na ženu, ktorá vezme tri dávky múky (možno tri generácie v rodine) a pridáva kvas (lásku), až kým sa neprekvasí všetko cesto. Čo sa stane? Každý je vychovávaný (povzbudzovaný) v atmosfére lásky.

Starí rodičia, modlite sa, aby sa láska k Bohu rozšírila do celej vašej širšej rodiny. Môžete tiež požiadať svätých Joachima a Annu, aby sa modlili za vaše deti a vnúčatá. Požiadajte Ježiša, aby sa zjavil vašim deťom a vnukom. Tak spoznajú svojho nebeského Otca, ktorý má autoritu aj múdrosť, aby ich previedol životom na zemi. A môžete požiadať o vedenie pre seba samých, aby ste do svojej rodiny vnášali čoraz viac Božej lásky. Takáto rodina môže začínať s malou vierou (ako horčičné semienko). V kultúre duchovnej lásky však viera vždy rastie, kým nie je veľká ako strom, na ktorom hniezdia nebeské vtáky (Duch Svätý je prítomný v celej rodine).“

Vlastná úvaha

Nezabúdajme aj, že opačne to nejde. Existujú isté zákonitosti. Starí rodičia požehnávajú nové generácie. Rodičia požehnávajú svoje deti. Majú na to duchovnú autoritu. S autoritou a sa spája aj zodpovednosť. Tak starí rodičia, ako aj rodičia sú pozvaní, aby vytvárali atmosféru lásky, kde sa otvárajú srdcia všetkých pre Božie Požehnanie. V takejto atmosfére nezostane jediná kvapka hojného dažďa Ducha Svätého bez úžitku. Deti však majú mať v úcte rodičov a starých rodičov. Všímajme si: pre jedných je silno odporúčané budovať atmosféru lásky, pre druhých je odporúčaná úcta. Deti nezachránia vo svojej rodnej rodine to, čo nezvládli rodičia a starí rodičia a nemajú za to ani zodpovednosť. Myslím, že je to časté trápenie detí, ktoré sa usilujú zachraňovať svojich rodičov. Zodpovednosť deti nadobudnú, keď sa samé stanú rodičmi a starými rodičmi, avšak opäť, neplatí to spätne. Vlastným budovaním atmosféry lásky môžu deti, ktoré sa stali rodičmi, vo svojich vlastných kmeňových rodinách vytvoriť priestor na uzdravenie pre ich rodičov a starých rodičov. Toto sa krásne spája s pôsobením Ducha Svätého v rodine. Či predchádzajúce generácie vstúpia alebo nevstúpia do tohto uzdravujúceho prostredia, to opäť a zas nie je zodpovednosťou detí!

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na stredu 02.06. 2021.

Včera sme požiadali Otca, aby otvoril oči našich sŕdc. Dnes vidíme otvorené srdcia  Tóbiho a Sáry. Počúvame hlboké výkriky bolesti a úzkosti vychádzajúce z ich sŕdc, keď vylievajú svoju tieseň Bohu.

Tóbi sa cítil okradnutý a pravdepodobne podvedený, držaný v zajatí a obklopený smrťou. Uvedomoval si klebety ostatných, ktorí sa mu smiali, a pohŕdavé pohľady a postoje. Prežil urážky a pretrpel veľa smútku. Uznal svoju hriešnosť a Božiu dobrotu, súd, milosť a pravdu a prosil o oslobodenie od trestu. Veril tomu, že všetko, čo utrpel, bolo kvôli jeho hriešnosti alebo hriešnosti jeho predka? Je to možné, pretože v Starom zákone bola viera, že hriech si zasluhuje trest. Jediné východisko z jeho ťažkostí, ktoré videl, bolo požiadať Boha, aby ho nechal zomrieť.

Sára trpela smútkom, pretože každý z jej siedmich manželov zomrel okamžite po svadbe. Potom ju za ich smrť obvinila jedna zo slúžok, ktorá ju urazila a mala zlomyseľné komentáre. Sára reagovala stiahnutím sa a plánovaním samovraždy. Prestala však, keď uvažovala o dopade, ktorý by to malo na jej otca, ktorý by stratil svoju jedinú dcéru. Vo svojej úzkosti sa teda obrátila k Bohu a modlila sa krásnu modlitbu.

,Zvelebený si, Pane, milosrdný Bože a zvelebené je tvoje sväté a vznešené meno naveky. Nech ťa velebia všetky tvoje diela naveky.‘

Potom aj ona požiadala o smrť. Niekedy sa smrť javí ako jediné východisko z hroznej situácie. Existuje však aj lepší spôsob; modliť sa môžu iba tí, ktorí sú nažive.

Keď sa tieto modlitby dostali do neba, Tóbi aj Sára boli uzdravení a ich situácia sa zmenila. Obaja otvorili svoje srdce Bohu, vyliali svoju úzkosť a Boh odpovedal.

Stotožňujete sa s Tóbim alebo Sárou alebo s oboma? Otvorte svoje srdce Bohu; nie je dobré držať všetko zatlačené dovnútra a skryté. Možno máte bezpečného človeka, priateľa, kňaza, poradcu, s ktorým by ste sa mohli porozprávať. Ale tiež vylejte svoje srdce Bohu a vedzte, že to počul. Niekedy je jeho reakcia okamžitá, inokedy sa situácia zmení časom. 

Modlím sa, aby ste boli požehnaní a oslobodení od svojej zložitej situácie.“