Archív kategorií: Meditácie

Richard Rohr: Na prahu premeny 9.: Skvelý deň na veľké veci

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň deviaty

„Vo všetkých veľkých legendách bol hrdina takmer vždy obyčajný muž s najmenej jednou tragickou vadou. Ako ktokoľvek z nás, nebol to ani svätec, ani boh, ale bol ochotný a schopný sústrediť sa na svoje putovanie. Cieľ sa zvyčajne nachádzal za hranicou jemu známych schopnosti – a skutočným cieľom častou bolo stretnutie s Bohom, hoci to hrdina až do samého konca nevedel. 

Bojovníci z Veľkých plání prvý podľa legendy zdravili svojich synov hneď po ránu so slovami: „Dnes je skvelý deň na veľké veci.“ Pokiaľ nedokážeme povedať niečo podobného, nezakúsime žiadne putovanie. Putovanie je niečo, čo prijímame od druhých mužov a čo im sami taktiež dávame, často bez toho, aby sme to tušili. Musíme dovoliť, aby našou dušou zatriasla nejaká veľkolepá ambícia – niečo, čo nás príjme, donúti vyskočiť ráno z postele, čo nás pozýva k tomu, aby sme sa stali hrdinami vo svojom vlastnom príbehu, aj keď vieme, že máme viac než len jednu tragickú vadu.

Čo volá k hrdinstvu vo mne?
Akej veľkolepej ambície som ochotný sa ujať?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 31.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Piatok 10.12. 2021.

Pán príde, choďte mu v ústrety; on je to, knieža pokoja.
Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘ Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“
Mt 11, 16-19

„V tomto úryvku z písma je jeden princíp. Je skrytý, aby ho našli Božie deti, ale pre duchovné siroty je neviditeľný. Je úplne racionálny pre Božie deti, ale nezmyselný pre duchovné siroty. Dokonca aj Božie deti ho musia hľadať, kým im nebude zjavený. Preto je napísané: ‚Pán príde, vyjdite mu v ústrety!‘ Je zjavený tým, ktorí ho hľadajú. A toto je ten princíp. Slobodu možno nájsť iba v podriadení sa Otcovej vôli. Svet sa tomuto princípu vysmieva. Myslia si, že sloboda znamená, že človek môže robiť, čokoľvek sa mu zachce. Ale kto si kedy môže robiť čokoľvek, čo chce? Pre Pavla to nebolo možné. Niekedy sa pristihol, že robí presne to, čo nechcel. Pre nikoho iného to nie je viac možné. Prečo? Pretože očakávanie, že činy zmenia srdce, nás vždy sklame. Falošné útechy neriešia problém nenaplnených potrieb lásky. Hlad po láske sa opäť vracia, ešte silnejší. Nakoniec ľuďom ubližuje prebytok falošných útech. A všetko, čo naozaj chceli, bolo byť milovaní.

Nie, sloboda znamená, že človek môže robiť čokoľvek, čo chce Otec v nebi. A môžeme to robiť, keď zažijeme jeho bezpodmienečnú lásku k nám. Vieme, že nikdy nebude chcieť nič, čím by nám chcel ublížiť. V srdci už nereagujeme na to, čo iní ľudia hovoria alebo robia. Namiesto toho premyslene odpovedáme na svoje okolnosti pod vedením Ducha Svätého. Telesné žiadosti nás ťažšie odvádzajú alebo rozptyľujú, pretože máme iné zameranie. A Otec nás utešuje vo všetkých našich ťažkostiach, aby sme my mohli utešovať iných v ich ťažkostiach. Ak žiadame iných ľudí, aby naplnili naše potreby, potom nie sú slobodní. Sme na nich závislí. Ale ak Otec naplní naše potreby lásky, potom môžeme byť slobodne darcami lásky v medziľudských vzťahoch. Vzťahy pre nás nie sú obchodom, ale darom.

Ježiš sa rozprával so sirotami okolo seba. Prirovnal ich k deťom hrajúcim na flautu na trhu. Potrebovali ostatných, aby sa zapojili do ich hry, inak to nebola zábava. Keď hrali na flaute, potrebovali tanečníkov, no žiadni neprišli. Keď hrali žalospev, potrebovali smútiacich, ale žiadni neprišli. Boli frustrovaní, pretože ostatní sa ich rozhodli ignorovať a pokračovať v nakupovaní! Chceli, aby iní ľudia uspokojili ich potreby. Ale nemôžete očakávať, že iní ľudia budú tancovať na vašu melódiu, keď sa všetci ostatní snažia robiť to isté. Je to ako byť v kmeni, kde je každý náčelník a neexistujú žiadni nasledovníci. Chaos!

Potom Ježiš svojim poslucháčom hovorí, že on aj jeho učeníci vedia, aké to je cítiť sa tak frustrovane. Nakoniec ponúka zmenu srdca, ktorá prináša skutočnú slobodu. Ale veľa ľudí sa rozhodne pokračovať vo svojom neplodnom spôsobe života a robia to preto, lebo veria, že sloboda znamená možnosť robiť si, čo chcú.

Potom ich Ježiš naučil niečo úžasné. “No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“ Milujem tento verš, pretože mi pripomína, že pravá viera prináša slobodu aj dobré ovocie v životoch ľudí. Naša viera je dobrá, keď funguje. A pre Ježiša fungovala. Bol slobodný a jeho život bol plný dobrého ovocia. A tak nasledovanie Otcovej vôle, ako to urobil Ježiš, nám prináša slobodu spolu s láskou, pokojom a radosťou.“

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na štvrtok 09.12. 2021.

„Dnes večer sme vyzdvihli našich dvoch vnukov zo školy a zobrali sme ich na zákusok do miestnej kaviarne. Keď sme vyšli z kaviarne, bola tma, ale bolo dosť svetla, aby sme videli na cestu. Išli sme teda na prechádzku po vrchole útesu a pomedzi stromy. Stromy boli tmavšie a náš malý štvorročný povedal, že sa bojí, tak som ho vzala za ruku a zapli sme baterku na telefóne. Zvyšok prechádzky sme mohli pokračovať bez strachu. Keď bol schopný držať telefón, naozaj si užíval vytváranie tieňov a vytváranie vecí, ktoré sa objavovali a mizli, keď pohyboval svetlom. Bola radosť ho sledovať.

V Izaiášovi čítame, že Pán nás chytí za ruku a kráča s nami. Takže sa nemusíme báť, pretože nám pomôže. Je náš vykupiteľ a zaplatil cenu, aby nás vykúpil späť z otroctva hriechu. Vďaka nemu dokážeme prekonávať naše ťažkosti (hory a vrchy) a naše suché miesta a pustatina sú premenené jeho prítomnosťou. Včera sme videli, ako Mária premýšľala o Božích slovách k nej. Dnes môžeme uvažovať o Božích slovách, ktoré nám povedal: ‚Neboj sa, ja ti pomôžem‘ a zistiť, čo to pre nás znamená.

Ján Krstiteľ bol posledným zo starozákonných prorokov, jediný, ktorý hlásal, že Mesiáš je tu teraz; priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Bol najväčší, pretože videl a vyhlásil Ježiša za Mesiáša. Bol prvý, kto ho spoznal. Kráľovstvo nebeské je pre nás dostupné práve teraz; je tu a vstupujeme do neho, keď prijímame Ježiša. Aj keď sme možno najmenší v kráľovstve, Ježiš nám hovorí, že sme väčší ako Ján. Bez ohľadu na to, aká malá sa cítim, môžem byť ako malé dieťa, ktoré drží Otcovu ruku a dovoľuje Ježišovi, aby osvetlil cestu predo mnou. S ním sa nebojím, pretože mi pomôže. Vidíte ho kráčať s vami vo vašej situácii?“

Richard Rohr: Na prahu premeny 8.: Do divočiny

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň ôsmy

„Každý muž, ktorý sa vydal na duchovnú cestu, musí vyjsť do divočiny a postaviť sa svojim démonom. Markovo evanjelium nám hovorí, že Ježiša: „Duch vyviedol na púšť“ (Mk 1, 12), čo najskôr naznačuje, že človek sa pravdepodobne nevydáva do svojej pustiny, dokým ho k tomu nedonútia okolnosti. Na rovnakom mieste hovorí: „bol medzi dravou zverou“, ale nakoniec aj: „anjeli ho obsluhovali“ (Mk 1, 13). Zdá sa teda, že muž, ktorý má dosť odvahy, aby sa postavil svojím démonom,  sa taktiež môžeš stretnúť s anjelmi svojej lepšie prirodzenosti. Dôležité je poradie: najskôr divá zver, anjeli až ako druhý. 

Tieňový materiál v sebe máme všetci, ale muž, ktorý je ochotný čeliť svojím temným sklonom, v sebe objaví svoje najhlbšie vnútorné dobro aj božskú prítomnosť. Niektorí muži v sebe božskú prítomnosť nikdy neodhalia, pretože sa nedokážu odhodlať ku konfrontácii so svojimi démonmi. Tento proces si neskúšajte vykonštruovať, nepokúšajte sa vyrobiť si anjelov. Ide o niečo, čo vám bude účinné – len nesmiete nenávidieť pád, ani z neho mať strach.

Aká prekážka mi stojí v ceste, aby som sa stretol so svojou vnútornou temnotou?
Som ochotný vojsť do divočiny svojho vnútorného života bez toho, aby som vedel čo tam nájdem?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 30.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Na prahu premeny 7.: Všetko má svoje miesto

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň siedmy

„Širšiemu príbehu, ktorého sme súčasťou, môžeme začať rozumieť spoluúčasťou na jedinečnom kresťanskom vnímaní času, procesu a cesty. Toto vnímanie je nádherne popísané v legende o putovaní za Svätým grálom: ide o príbeh mladého muža hľadajúceho Boha a seba samého. Cez neustále skúšky a pokušenia sa mladý muž približuje k Bohu a to tak povediac sám od seba. Bez toho, aby si toho bol vedomý. Boh ho prevádza rodinou, zlyhaním, násilným, navštívením, zradou, sexualitou, prírodou, tieňom a víziou. Prichádza k nemu „prestrojení za jeho život“. Príbeh putovania za Svätým grálom je vyprávaný jazykom, ku ktorému sa väčšina mužov dokáže vztiahnuť, nie kostolným jazykom. Je vyprávaný prostredníctvom svalov, zásluh a zmyslu. 

Na tejto ceste je všetko nevyhnutné a naplnené milosťou. Pre muža, ktorý sa vydal na výpravu za poslaním, sa vesmír stáva okúzľujúcim, očarujúcim, čo je účinok, ktorý dosahuje dobré náboženstvo. Neexistujú slepé uličky, premrhaný čas, zbytočné postavy, ani príhody, ktoré by nemali zmysel. Všetko je naplnené zmyslom a vo všetkých veciach čaká Boh, aby prehovoril a požehnal. Akonáhle sa muž vydá na svoju skutočnú výpravu a začne klásť tie správne otázky, všetko má svoje miesto. 

Keď sa teraz ohliadnem za svojím životom, kde som schopný zbadať požehnanie a zmysel, aj keď som ich tam predtým nevidel?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 29.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Na prahu premeny 6.: Radikálne dobrotivý vesmír

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň šiesty

“Tradičné mýty a príbehy nám predkladajú vesmír, ktorý je buď dobrotivý, nepriateľský alebo ľahostajný. Práve toto hľadajú deti vo filmoch, knižkách a dokonca vo videohrách – hľadajú podobu svojho vesmíru. Zrelí kresťania by mali chápať, že náš vesmír je vesmír štedrý a dobrotivý, ako ho popisuje prvá kapitola knihy Genezis. Tá nám hovorí nie len, že svet je dobrý, bezpečný a stojí na našej strane, ale tiež, že je tu ešte Niekto, kto pri nás stojí ešte viac, než my sami! 

Aby sa táto pravda mohla stať životodarnou, je nutné ju precítiť, porozumieť jej a vychádzať z nej. Úlohou zdravého náboženstve je otvárať nám oči pre svet, v ktorom všetko víri zmyslom. Nebo by sme teologický mohli nazvať “transcendentný vnútrom” všetkého. Nebo nie je ani tak nejaké miesto, ako skôr plná hĺbka dynamiky veci tu a teraz. Preto Ježiš povedal “Kráľovstvo Božie je medzi vami” (Lk 17, 21)! Než sa Nebo poťažmo stane skúsenosťou naveky, je najskôr skúsenosťou tu a teraz

Kedy a za akých okolností som po prvýkrát začal chápať, že som súčasťou širšieho príbehu?” 

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 28.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Sobotu 04.12. 2021.

„“Toto je cesta, kráčajte po nej!”

Nedávno som sa rozprávala s jedným mužom, ktorý bol schopný ma úplne presne navigovať do jedného kostola. Bolo to, ako keby mal v hlave mapu. Poznal tú cestu a vedel ju aj dobre vysvetliť. Všetci potrebujeme mapu pre náš život, ktorá by nám pomohla na našej ceste a potom ju môžeme povedať ostatným. Keď bol Ježiš so svojimi učeníkmi, povedal im: “Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.” (Jn 14,6) On nám ponúka mapu pre naše životy, a jej cieľom je Otec. 

Otec chce byť našim Otcom. Môže byť našim Pánom, sudcom, zákonodarcom, ale je k nám milostivý a súcitný hneď, keď konáme pokánie. Keď si vyberieme vzťah s ním založený na našom pokání a jeho odpustení, potom je súd spravodlivý, keďže milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom (Jk 2,13). On počúva naše volanie o pomoc a neignoruje ho. Je to taká jednoduchá modlitba, ale keď prežívame ťažké okolnosti, je to často to najlepšie čoho sme schopní. Ale stačí to. Aj keď máme ťažké obdobie, on nás nikdy neopúšťa. Ten jemný hlas, ktorý šepká lásku do našich myšlienok, je jeho. 

Boli časy, keď sa takáto tichá myšlienka objavila v mojej mysli. Zvyčajne je to varovanie. Niekedy sa stalo, že sme s Robertom odignorovali takúto myšlienku a potom sa stalo niečo zlé. Spätne sme si uvedomili, že sme nepočúvali. Ak by sme počúvali, ušetrili by sme si nejakú ťažkosť. Stalo sa ti už niečo také? Inokedy si uvedomíme, že čelíme tomu istému problému zas a znova (chodíme okolo tej istej hory). Rozpoznáme, že sme tam už niekedy boli a pýtame sa Otca, Ježiša alebo Ducha Svätého, čo nám chcú ukázať. Zvyčajne je tam nejaký súd, pre ktorý potrebujeme konať pokánie, alebo nejaký koreň z detstva, ktorý si vyžaduje odpustenie. Keď to urobíme, prestaneme chodiť okolo tej hory; naše správanie a slová sa zmenia, keď sú naše zlomené srdcia uzdravené. Si si vedomý nejakých opakujúcich sa vzorcov správania v tvojom živote? Je tam nejaký súd, alebo zranenie z detstva, ktoré sa ti snaží Otec ukázať? On chce, aby si bol slobodný, On nás vedie do slobody a slávy Božích detí (Rim 8,18-21); na miesto hojnosti a priazne.“

Richard Rohr: Na prahu premeny 5.: Hľadanie vízie

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň piaty

„Domorodí Američania sa ako mladí muži vydávali hľadať víziu do divočiny. Našli si osamelé miesto a potom čakali. Domov sa nevracali, dokým neobdržali svoj osud a dokiaľ od Veľkého ducha nedostali svoje pravé meno. Toto meno mladému mužovi povedalo, kým je a aký bude cieľ jeho života.

V kresťanskej tradícii malo malo podobne fungovať birmovanie. To malo ľuďom umožňovať, aby prežili razantnú skúsenosť svätého Ducha spočívajúceho v ich vlastnom vnútre, a často si pri tom vyberali meno, ktoré vzhľadom k tejto skúsenosti nieslo duchovný význam. Nie vždy pritom síce dochádzalo i k nájdeniu vlastnej životnej vízie, napriek tomu je však jasné, že kresťanské sviatosti sú vybudované na hlbokých a trvalých iniciačných vzorcoch.

Mnohých z nás toto hľadanie vízie stále ešte len čaká, rovnako tak ako „birmovanie“ duše. Práve po tejto vnútornej vízii, ktorá by mužom povedala, akým spôsobom patria do sveta a čo tu majú vykonať – čo je často niečo odlišné od toho, čo robia, aby mali z čoho zaplatiť účty -, mnoho mužov túži, a pritom niektorí ani nemajú slová, ktorými by to vyjadrili.

Započul som niekedy svoje pravé meno?
Čo mám tu na zemi vykonať?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 27.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca na Štvrtok 02.12. 2021.

„30. novembra sme čítali, že každý, kto ústami vyzná, že Ježiš je Pán, a vo svojom srdci uverí, že Ježiš vstal z mŕtvych, bude spasený.

Dnes Ježiš hovorí: „Nie každý, kto mi hovorí. „Pane, Pane“ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba tí, ktorí plnia vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.”

Keď vezmeme tieto čítania spolu, vidíme dôležitosť srdca. Srdce je miesto, kde si zachovávame svoje presvedčenie; ako je viera, že Ježiš vstal z mŕtvych. A obsah srdca možno pochopiť činmi, ktoré sa dejú v dôsledku presvedčení; ako je plnenie vôle nášho Otca na nebesiach. A ak nás naše srdce vedie konať vôľu nášho Otca na nebesiach, potom sme ako dom postavený na skale. Srdce je základom nášho konania, a preto je naše srdce skalou, na ktorej je postavený náš život.

Ale aká je vôľa nášho Otca na nebesiach? Je to niečo, čo nie je pevne dané, pretože sa to mení tak, ako sa menia naše okolnosti. Aby sme teda mohli konať vôľu nášho Otca, musíme s ním komunikovať. Každá autentická komunikácia sa spolieha nielen na to, že si vypočujete, čo sa hovorí, ale aj na pochopenie účelu slov. Takto si môžeme byť istí, že jeho slová interpretujeme tak, ako zamýšľal. Inými slovami, vyžaduje si to vzťah medzi rečníkom a poslucháčom. Ježiš nám tento vzťah definuje. Sme deti a on je náš milujúci Otec. V tomto vzťahu poslúchame, pretože sme milovaní a pretože milujeme svojho Otca. A ako všetky deti s milujúcim Otcom, aj my rastieme tak, aby sme sa mu stále viac podobali.

Na seminároch Otca srdca precvičujeme komunikáciu s naším Otcom niekoľkými spôsobmi. Po prvé, používame svoju predstavivosť, aby sme videli niekoho, kto je fyzicky neviditeľný. Po druhé, uvedomujeme si svoje vlastné myšlienky, myšlienky, ktoré nám vsugeruje Zlý, a myšlienky, ktoré nám navrhuje Duch Svätý. Rozlišujeme, ktoré komu patria, keď si uvedomujeme pohyby v našich emóciách. Myšlienky od Otca vždy prinášajú rast v láske, pokoji, trpezlivosti a tak ďalej. Myšlienky od nepriateľa zahŕňajú lži, posudzovanie a zameranie sa na fyzické okolnosti. Vždy vyvolávajú strach, neistotu alebo pochybnosti. Naše vlastné myšlienky často nespôsobujú žiadnu zmenu v našich emóciách. Prečo? Je to preto, že ich už poznáme. Po tretie, snažíme sa účastníkov naučiť, ako rozpoznať skrytý duchovný význam niektorých biblických príbehov alebo významných životných udalostí. Tím modlitebnej služby je tu na to, aby pomohol účastníkom rozvíjať tieto životné zručnosti.

V tomto adventnom období môžeme opäť prijať Ježišovu lásku a obnoviť svoju lásku k nemu. Každý deň budeme mať novú príležitosť komunikovať s ním. Každý deň, skutočne zakaždým, keď stretneme iného človeka, máme novú príležitosť pochopiť, čo hovorí Otec. Takto sa každodenné zážitky naplnia novým životom. „Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť; volajte ho, kým je nablízku.““

Richarad Rohr: Na prahu premeny 4.: Svätý Grál

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň štvrtý

„O krvi sa v najrôznejších kultúrach mnoho písalo. Krv má v tradičných príbehoch hlboký archetypálny význam a to aj ako čoby základná životná energia, tak aj ako základný symbol smrti. Dramaticky to vyjadruje Eucharistia. Prijímame do seba esenciu iného a tá k nám prehovára na bunečnej, fyzickej rovine. Táto skúsenosť môže mať hlboko premieňajúci účinok, pokiaľ to len my sami dovolíme. 

Sila tejto skúsenosti sa dnes čiastočne vytratila. Pri niektorých dávnych iniciačných rituálov pili muži skutočnú krv svojich starejších a hrdinov. Pri dnešnej Eucharistii sa však prvotná Večera občas mení v púhu, obyčajnú sterilnú karikatúru okrášlenú krajočkami na oltári a hodvábnym šatom kňazov. To nás odvádza od veľmi konkrétneho symbolu: pijeme krv svojho hrdinu – Krista – a splývame s ním v jedno. To je dobrá vec. Keby sme niečo takéto nemali, museli by sme si to vymyslieť.

Čo pre mňa znamená kresťanský rituál Eucharistie, pokiaľ je súčasťou môjho života?
Pokiaľ Eucharistický rituál vo svojom živote nemám, akú inú formu, či symbol, ktorý by mi umožnil mať podiel na podstate nejakého hrdinu, by som mohol použiť?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 26.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov