Archív značiek: Zamyslenia

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

Z Otcovho Srdca

1 Sam 1, 9-20

Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala. Kňaz Heli sedel v kresle pri dverách Pánovho chrámu. Anna sa v trpkosti duše modlila k Pánovi a horko plakala. A urobila takýto sľub: „Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobníčky a spomenieš si na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu a daruješ jej mužského potomka, dám ho Pánovi po všetky dni jeho života a britva sa jeho hlavy nedotkne.“

Takto sa už dlho modlila pred Pánom a Heli pozoroval jej ústa. Anna si však hovorila iba v srdci; pery sa jej síce pohybovali, ale hlas počuť nebolo. A tak si Heli myslel, že je opitá. Preto jej povedal: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi už z vína, čo si popila!“

Anna odvetila: „Nie, pane môj. Ja som veľmi nešťastná žena. Nepila som víno ani nijaký opojný nápoj, iba dušu som si vyliala pred Pánom. Nepokladaj svoju služobníčku za Beliálovu dcéru. Od veľkého žiaľu a zármutku som hovorila až dosiaľ.“

Heli jej povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti dá, o čo si ho prosila.“

Ona odpovedala: „Kiež by tvoja služobníčka našla milosť v tvojich očiach.“

Žena potom šla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala zronenú ako predtým. Ráno vstali a poklonili sa Pánovi. Potom sa vrátili a prišli domov do Rámy. Elkána poznal svoju ženu Annu a Pán si na ňu spomenul. A keď nadišiel čas, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, pretože si ho od Pána vyprosila.

Zamyslenie

„Včera sme ti položili otázku: „S kým sa stotožňuješ?“ A pozvali sme ťa, aby si sa o svojej situácii porozprával s Ježišom. Dnes vidíme Annu hovoriť o svojej situácii. Vyliala svoje srdce pred Bohom a odkryla mu svoje sklamanie, hlboký zármutok a trápenie. No ešte aj potom ostala nepochopená, obvinená a odmietnutá. Mala však odvahu hovoriť a vysvetliť svoje rozpoloženie. Následne dostala požehnanie od kňaza a chválila Boha. Neskôr počujeme jej modlitbu radosti, keď počala a dostala dar dieťaťa.

Si zatrpknutý? Ak áno, porozprávaj sa s Otcom o svojej situácii tak, ako Anna. V Liste Hebrejom 12,15 nám sv. Pavol radí, aby sme sa zbavili každého koreňa nevôle, horkosti alebo nenávisti, ktoré spôsobujú zmätok a trápenie. Táto horkosť poškodzuje nás a naše vzťahy. Sloboda nastane, keď zo srdca odpustíme a vzdáme sa svojej nenávisti a horkosti.

Ak si sklamaný, môžeš si prečítať príbeh o učeníkoch putujúcich do Emáuz v Evanjeliu podľa sv. Lukáša 24, 13-35. Kto si, kde si a čo robí Ježiš? Keď s ním budeš hovoriť, môže ti dať nový pohľad.

Cítiš sa nepochopený a obviňovaný? Možno by si vo svojej predstavivosti mohol byť s Annou a Hélim a sledovať, čo sa stane.

Včera sme tiež videli, ako sa Annin manžel Elkána pokúšal utešiť svoju manželku v jej utrpení. Spýtal sa jej, či pre ňu neznamená viac ako desať synov. V čase jej trápenia bol pre ňu požehnaním a povzbudením. Aj my môžeme v našich ťažkých obdobiach hľadať požehnanie a slová povzbudenia. Keď sa zameriavame na dobré veci, uisťujeme sa, že Otec nás neopustil, ale vie o našej situácii. „

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

Z Otcovho Srdca

Milujeme, lebo on nás miloval prvý. Otec nás priťahuje k Ježišovi, ktorý nás potom vedie naspäť k Otcovi. Všetko začína pri Otcovi.   

V roku 1993 sme sa s Robertom zúčastnili veľkej kresťanskej konferencie. V jej priebehu sme dostali pozvanie prísť dopredu, aby sme sa stretli s Ježišom. Niečo v mojom vnútri chcelo odpovedať, ale zároveň som mala strach z toho, čo sa stane. Nakoniec som nazbierala odvahu postaviť sa a ísť dopredu. Niekto sa za mňa modlil, ale nezdalo sa, že by sa niečo stalo. Avšak po tri mesiace po tejto udalosti som sa cítila akoby zahalená do tepla, útechy a lásky. Jeho láska sa ma dotkla.   

O niečo neskôr som sa pýtala Otca, kde bol v tom čase. Vo svojej predstavivosti som ho videla stáť v uličke s rukou natiahnutou smerom ku mne. Vzala som ho za ruku a on ma viedol dopredu. Bolo to ako otec, ktorý vedie svoju dcéru uličkou, aby sa stretla so svojím ženíchom. Bol to pre mňa veľmi vzácny moment. Otcova láska sa dotýkala môjho srdca. On ma miloval prvý a pritiahol ma k Ježišovi.

Jeho láska musí naplniť moje srdce, aby som mohla milovať iných ľudí. Je to ako vlhké drevo. Potrebuje teplo, aby vyschlo skôr, ako sa vznieti a vytvorí poriadny oheň. Jeho láska potrebuje zohriať moje srdce, potom jeho láska spôsobí v mojom srdci vzplanutie, ktoré sa dá preniesť na iných ľudí. Milujem, pretože ma miloval prvý. Božia láska mi umožňuje milovať iných ľudí. Jeho láska vyháňa strach.

Keď ideme v aute a vidíme policajné auto, vždy skontrolujeme svoju rýchlosť. Bojíme sa toho, čo sa stane, ak ideme príliš rýchlo a očakávame trest. Pre mnohých je vzťah s Otcom rovnaký. Ak urobím niečo zlé alebo ma niekto chytí, očakávam trest. Strach súvisí s trestom, pretože strach súvisí so zákonom. Ale dokonalá láska vyháňa strach. Ak je policajt v aute náhodou zároveň mojim otcom, tak namiesto očakávania zlých vecí sa budem usmievať a mávať. To isté platí aj pre Boha Otca. Je to môj otec. Viem, že ma miluje a nechce ma trestať. V jeho láske si môžem potom pokojne odpočinúť a odovzdávať ju iným ľuďom. 

Keď príjmeme jeho lásku, potom je oveľa ľahšie milovať iných. Nie je to bremeno, ale potešenie. Sme stvorení Otcom. Sme adoptovaní ako jeho deti. Prijímame jeho lásku a rozdávame ju. Nie je to záťaž, nie niečo, čo musíme urobiť, ale niečo, čo chceme robiť. Láska urobí pre druhého oveľa viac, ako vyžaduje poslušnosť.

Raz som počula príbeh o dáme, ktorá v deň svojej svadby dostala od manžela zoznam požiadaviek. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažila, nedokázala splniť jeho požiadavky. O niečo neskôr zomrel a ona sa znovu vydala. Neskôr triedila nejaké papiere a narazila na pôvodný zoznam od svojho prvého manžela. Na svoje prekvapenie bez problémov plnila všetko na zozname. Láska znamenala, že to nebolo bremeno. Keď budete požiadaní, aby ste robili veci, robte to, čo môžete, s láskou a nebudete tou snahou zaťažení. Môžeme slúžiť iným, keď je to ako bremeno, ale oveľa lepšie im budeme slúžiť, keď ich budeme milovať.

Stretli ste sa s Ježišom? Možno by ste chceli využiť svoju predstavivosť a opýtať sa Otca, kde bol v tom čase.

Mohli by ste tiež požiadať Otca, aby vo vašom srdci zapálil plameň lásky, aby ste ju mohli odovzdať ostatným.

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

Z Otcovho Srdca

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 6, 45-52

„Keď Ježiš nasýtil päťtisíc mužov, hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.

A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť.

Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“

Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.“

ZAMYSLENIE

„Ježiš kráčal po vode počas štvrtej nočnej stráže. To je medzi 3.00 a 6.00 hodinou ráno. Keď to čítam, zaujímalo by ma, či to bola jasná noc za svitu mesiaca. Taká noc, keď je ľahké vidieť obrysy vecí. Alebo to bolo za súmraku, keď sa slnko blížilo k obzoru a začalo prinášať svetlo do tmy noci. Tak alebo onak, Ježiš bol v tej tme a ťažkostiach.

 Učeníkom bolo sľúbené pokojné stretnutie s Ježišom. Dúfali v nejaké osvieženie s Ježišom, ale to nevyšlo. Davy upútali Ježišovu pozornosť. Učil ich a potom ich zázračne nakŕmil. Davy si uvedomili, že Ježiš by mohol byť sľúbený Mesiáš, a tak ho chceli urobiť kráľom. To bol koniec ťažkého dňa.

Čo robíte na konci náročného dňa? Padnete do postele alebo vypnete pred televízorom alebo počítačom, alebo idete behať? Čo funguje pre vás? Čo robíte, keď na vás ľudia majú veľké očakávania? Čo by ste urobili, keby si vás ľudia chceli veľmi uctiť a urobiť vás kráľom?

Ježiš odpovedal vyslaním učeníkov v člne, zatiaľ čo on prepúšťal davy. Potom našiel svoje tiché miesto a hovoril s Otcom. Učeníci boli sami na lodi a bojovali so svojou situáciou. Ale Ježiš sa pozeral. Možno sa cítili osamelí, opustení, odmietnutí, ale on ich sledoval. Prišiel k nim, kráčal po vode a chystal sa prejsť okolo. Uvideli ho a mysleli si, že je duch a zo strachu kričali. On odpovedal vyhlásením svojho božstva. „Ja som to.“ Potom sa k nim pridal na lodi a nastal pokoj. Nakoniec prišiel pokojný čas, po ktorom túžili celý deň. Jeho prítomnosť, jeho dokonalá láska odstránila ich strach.

Bojujete s ťažkosťami života? Máte pocit, že bojujete proti všetkému, čo sa deje okolo vás? Túžite po chvíli pokoja a pohody? Ste sklamaní, že sa veci nevyvinuli tak, ako ste dúfali? Je strach častým spoločníkom?

Niekoľkokrát si pomaly prečítajte príbeh v Markovi 6. Predstavte si v príbehu samých seba. Je večer a tma sa rozmáha. Môže to byť fyzická tma alebo duchovná tma. Kto ste a kde ste? Ste jedným z davu alebo ste s Ježišom na svahu, alebo ste jedným z učeníkov alebo s učeníkmi v člne? Rozhliadnite sa, čo sa deje. Počúvajte všetko, čo sa hovorí. Hovorte s Ježišom alebo Otcom. Kričte, ako to robili učeníci. Ježiš stále prechádza, ale keď zavoláme, zastaví sa. Keď sa spojíme s Bohom, našim Otcom alebo Ježišom, ich dokonalá láska vyženie náš strach.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

Z Otcovho Srdca

„Kedysi sme žili vo Walese, krajine s miliónmi oviec. Na poli za domom boli ovce. Majú príznačné tiesňové volanie. Keď sa ocitli v tiesni, vykríkli a my sme to počuli. Raz som našiel ovcu s hlavou uviaznutou v drôtenom plote. Pokúšala sa dostať k tráve na druhej strane plota. Inokedy sme našli ovcu, ktorá sa prevrátila na chrbát. Nevedela sa opäť postaviť, tak som ju chytil za vlnu a vytiahol na nohy. Na pár sekúnd sa na mňa pozrela. Zabľačala a potom odišla. Som si istý, že sa pokúšala povedať: „Ďakujem.“ Raz som dokonca našiel ovcu, ktorá uviazla na strome! Ako sa vyšplhala hore, to neviem, ale zliezť nevedela. Načiahol som sa a pritiahol ju k sebe. Potom som ju spustil na zem. Táto nepovedala nič a utiekla. Ovce bez pastiera sa skrátka dostanú do problémov. Nie sú veľmi inteligentné a nechápu dôsledky nebezpečného správania. Nemám potuchy, prečo o nás Ježiš uvažuje ako o ovciach.

Ježiš sa pozrel na zástup a bolo mu ho ľúto. Ľudia ho celé hodiny nasledovali na odľahlé miesto, kde nebolo čo jesť. Učeníci mali málo jedla, takže si mysleli, že zmenou okolností problém vyriešia. „Pošli ich preč,“ povedali. Ježiš odpovedal: „Vy im dajte jesť.“ Pre nich to bolo nemožné, nie však pre Ježiša. Učeníci boli ako ovce, ktoré potrebovali svojho pastiera. Dali jedlo Ježišovi, on ho požehnal a lámal. Keď ho učeníci rozdávali, jedlo v ich rukách sa rozmnožilo.

O čo tu ide? Ježiš chce cez nás robiť nemožné veci, aby sme zažili premenu srdca. Problémy v živote nemôžeme riešiť neustálymi zmenami okolností. Ježiš však môže prostredníctvom nás vyriešiť problémy, ak mu dáme to, čo máme. Čo máme? Máme srdce, myseľ a svedectvo. Ak dovolíme, aby Ježiš zmenil pravidlá v našom srdci, zmenil naše myslenie a otvoril naše oči pre jeho dielo v našich životoch, uvidíme, ako skrze nás vykoná veľké veci. Každý deň môžeme milovať, odpúšťať, žehnať, ctiť, modliť sa alebo sa starať o aspoň jednu osobu. Keď si stanovíme za cieľ, aby sme každý deň pre jednu osobu boli ako Ježiš a aby sme jej odovzdali naše svedectvo, tento vzťah bude prekvitať. Duchovne môžeme kŕmiť tisíce ľudí. Viem to, pretože s Vicki žijeme túto skúsenosť. Otcova láska premieňa tisíce ľudí. Cítime sa ako vo sne.

Navyše, keď duchovne kŕmite ľudí, máte viac lásky, než títo ľudia dokážu prijať. Máte lásku nazvyš, ktorú môžete odovzdať ďalším. Láska nie je ako peniaze. Keď utratíte peniaze, sú preč, ale keď rozdáte Otcovu lásku, nakoniec jej máte ešte viac, ako ste mali na začiatku. Ježiš začal  s piatimi bochníkmi chleba a dvoma rybami. V rukách učeníkov sa to znásobilo. Päťtisíc mužov sa najedlo a zvýšilo dvanásť košov zbytkov! V Anglicku existuje krátke príslovie:

„Poznal som muža, čo šialený sa zdal.
Čím viac dával, tým viac mal.“

Ty a ja môžeme byť ako ten muž.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

Z Otcovho Srdca

„Pred mnohými rokmi nám Boh povedal, aby sme kúpili hotel s ďalšími dvoma kresťanskými pármi. Robert bol nadšený. Ja som bola opatrná. Ak Boh chce, aby sme to urobili, nech to, prosím, potvrdí. Potvrdil. Jedna pani v našom kostole prišla ku mne a Robertovi. Mala sen alebo víziu, v ktorej videla Roberta a mňa spolu v službe, v televízii a potom opísala hotel. Robert a ja v spoločnej službe, to znelo smiešne. Naše cesty viery v tom čase, zdalo sa, viedli každá iným smerom. Byť v televízii bolo ešte menej pravdepodobné. Radšej by som sa skryla, ako by som mala vystupovať pred ľuďmi. No čo sa týka hotela, táto časť vízie bola odpoveďou na modlitbu. A tak sme odišli z práce, predali naše domy a kúpili sme hotel.

Nasledovalo množstvo kresťanských podujatí. Oslovili nás dve dámy, ktoré chceli v hoteli viesť kurzy uzdravovania. Bola som nadšená myšlienkou uzdravovania. Neboli sme si však istí ich duchovným pozadím, a tak sme strávili nejaký čas spoločným rozhovorom. Všetko znelo prijateľne. Zdalo sa, že hovoria o Bohu, o Ježišovi. Spomenuli sme si na Božie slovo: „Nik nemôže povedať: “Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom“. Požiadali sme obe dámy, aby vyslovili tieto slová. Jedna, ktorá chodila do kostola, bola schopná ich vysloviť, ale druhá pani niesla zlých duchov a nedokázala vyhlásiť, že Ježiš je Pán. Bol tam prítomný duch klamstva. Tým zhasla ich nádej na kurzy uzdravovania v hoteli.

Ján nám dáva základy, na ktorých môžeme stáť. Verte v Ježiša a milujte sa navzájom. Nikto z nás nemiluje dokonale, ale môžeme sa pokúšať o takú lásku k druhým, aká je opísaná v Prvom liste Korinťanom, trinástej kapitole. Byť trpezliví, dobrotiví, nerozčuľovať sa a nemyslieť na zlyhania iných ľudí (žiadna kritika alebo posudzovanie), je dobrým východiskom. A buďte k sebe láskaví, keď sa vám nedarí milovať, pretože to je súčasť lásky k sebe samému. Otec nám odpúšťa, preto aj my odpúšťajme sebe samým.

Ján ďalej hovorí, aby sme si boli vedomí ducha, ktorého počúvame. Existuje duch pravdy – Duch Svätý a duch lži, ktorý pochádza od Zlého. Obaja do našich myslí vkladajú myšlienky, obaja hovoria prostredníctvom iných ľudí, dokonca aj kresťanov. Tým nechcem povedať, že kresťan je posadnutý, ale že občas všetci počúvame nesprávne myšlienky. Duch pravdy vždy povzbudzuje, povznáša, utešuje a posilňuje. Duch lži používa klamstvá a je kritický, odsudzujúci a negatívny. Niekto ti môže povedať, že si hlúpy alebo zlý alebo neschopný v tom, čo robíš. Toto je duch lži a podvodu. Možno si urobil hlúposť alebo chybu, ale to ťa nerobí hlúpym alebo zlým. Duch Svätý prináša ovocie Ducha – lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrotu, láskavosť, vernosť, miernosť a zdržanlivosť. Ak ideš týmto smerom, nasleduješ správneho ducha.

Pán dnes hovorí: „Ty si môj syn“, „Ty si moja dcéra“. Patríme nášmu Otcovi. Máme dar Ducha Svätého, aby nám pomáhal rozpoznávať duchovné prostredie.

Môžeš sa pozrieť na posledný deň alebo dva a identifikovať okamih, kedy si počúval ducha lži? Bola chvíľa, keď si počúval ducha pravdy? Porovnaj, ako si sa cítil, keď si počúval rôznych duchov. „

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov

Vložiť komentár

Z Otcovho Srdca

22.12. 2019 Nedeľa

„Pre Máriu to bola úžasná skutočnosť, keď Ježiš ako bábätko rástol v jej lone. Pre Jozefa to bolo šokujúce prekvapenie, kým nemal nečakané stretnutie s anjelom vo sne. Anjel ho ubezpečil, že dieťa bolo skutočne počaté skrze Ducha Svätého. Pre Alžbetu, o ktorej sme počuli včera, to bol okamih poznania, keď jej Duch Svätý odhalil prítomnosť a totožnosť Máriinho dieťaťa. Pavol sa stretol s Emanuelom na ceste do Damasku. Počul Ježišov hlas a rozprával sa s ním. Achaz počul Pána, ale presvedčenia v srdci mu zabránili odpovedať. Prisahal, že nebude skúšať Pána. Je to biblické. Avšak keď bol Boh pred ním a hovoril s ním, Achaz tento okamih nespoznal.

Jozef čelil náročnej situácii s ťažkými rozhodnutiami. Zákon prikazoval, aby bola Mária ukameňovaná. Mnoho ľudí vnímalo, že zákon je nutné dodržiavať. Jozef mal na výber súd (zákon) alebo milosrdenstvo a milosť. Bol to úžasný muž. Ešte predtým, ako sa stretol s anjelom, mal milosrdné srdce. Snažil sa prísť na to, ako chrániť Máriu a zároveň zrušiť manželstvo. Potom počul slová od Boha a vedel, ako postupovať. Naďalej ochraňoval Pannu Máriu a spolu trpeli pod odsúdením a pohľadom tých, ktorí si spočítali dátumy. Vychovával Ježiša ako svojho vlastného syna, učil ho a usmerňoval. Bol ako otec, ktorý kráča so svojím synom ako v 1. liste Solúnčanom, 2, 11-12. Držal ho za ruku, šepkal mu slová povzbudenia, potešoval ho a postupne mu ukázal, ako dobre žiť pred Bohom.

O pár dní, oslávime Ježišov príchod na svet a potom na Veľkú noc jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Emanuel je stále s nami a vždy bude. Neustále k nám hovorí skrze Ducha Svätého cez naše myšlienky, sny, obrazy, spomienky, zápisky, denník, iných ľudí a naše okolnosti. Akýmkoľvek ťažkým okolnostiam a rozhodnutiam budeš čeliť, vždy povedz o nich Duchu Svätému, Ježišovi alebo Otcovi. Požiadaj ich, aby ti ukázali cestu vpred a čakaj na odpoveď. Do tvojho srdca prinesú pokoj tak, ako to bolo u Jozefa.“

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca

Vložiť komentár

21.12. 2019. Sobota

„V Starom zákone nie je veľa statí, kde sa hovorí o Bohu ako o Otcovi, ale táto stať z knihy proroka Sofoniáša je jednou z nich. Prorok Sofoniáš vidí Boha ako Otca, ktorý má nádhernú dcéru menom Sion. Vzťah medzi Izraelitmi a ich Bohom je ako vzťah medzi dcérou a Otcom; cieľom tohto vzťahu je priniesť bezpečie. Dcéra sa nemá čoho báť. Jej Otec ju už nesúdi a odvrátil od nej aj jej nepriateľov. Kráľ je so svojou dcérou a ona sa už nemusí báť žiadneho zla. Prorok hovorí o budúcich časoch, kedy Pán Boh bude so svojou dcérou. On bude všemohúcim Spasiteľom. On bude s radosťou spievať nad svojou dcérou a obnoví ju svojou láskou. 

Prorok vidí vzťah, ktorý ešte len príde. Je celkom iný ako vzťah, ktorý bol medzi Bohom a jeho ľudom v tom čase. V Starom Zákone je Boh často nahnevaný, žiarlivý, požadujúci a spôsobuje strach. Jeho ľud sa ho bojí. Ale toto obdobie sa končí.Tento vzťah sa zmení a bude plný lásky a radosti. Ako? Tak, že Boh zruší rozsudok nad svojimi deťmi a odvráti od nich aj ich nepriateľov. On zoberie ich bremeno a strach zo Zákona. 

Mária nemá strach zo Zákona, keď počne svojho Syna, pretože Boh je s ňou. Je chránená pred súdom, ktorý plynie zo Zákona. Stretáva sa so svojou príbuznou Alžbetou a rozpráva sa s ňou. V tom momente sa dieťa v Alžbetinom lone zachvie radosťou. Prichádza obdobie dobrých vzťahov, radosti a bezpečia, presne tak, ako to predpovedal prorok Sofoniáš. 

Ako je to s tebou a s tvojím životom? Bojíš sa alebo cítiš neistotu? Alebo spievaš od radosti? Vynášaš nad sebou súdy alebo počúvaš svojho milujúceho Otca a prijímaš jeho chválu?

Ktorú zmluvu si si vybral pre svoj život? Každé dieťa na začiatku svojho života porozumie spravodlivosti. Keď však dospievame, zisťujeme, že každý si myslí, že má pravdu. Spravodlivosť a súd nie sú základom silného a pevného vzťahu. Môžeš sa vzdať svojej potreby mať pravdu a namiesto toho investovať do svojich vzťahov? To je to, čo urobil s tebou tvoj milujúci Otec. Máš nejaký vzťah, ktorý je založený na posudzovaní? Čo by si mohol dnes urobiť alebo povedať, aby si ukázal, že dávaš prednosť milosrdenstvu a láske? Keď to urobíš, budeš ako dcéra, ktorá sa chce zapáčiť svojmu milujúcemu Otcovi tým, že bude ako On.“

„Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael! Raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská! Pán zrušil tvoj rozsudok, odvrátil tvojich nepriateľov. Kráľ Izraela, Pán, je s tebou, neboj sa nijakého zla! V onen deň povedia Jeruzalemu: „Neboj sa, Sion, nech ti ruky nechabnú! Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný, on ťa zachráni. Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá; ako v deň zhromaždenia.““  Sof 3, 14-18a

„V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.““ Lk 1, 39-45

Hoxarovci

Zamyslenie manželov Hoxarovcov z Otcovho Srdca 30.11. 2019.

Vložiť komentár

„Mám súcit s kresťanmi, ktorí neveria, že sú zachránení. Šavol, neskôr svätý Pavol, spáchal mnoho hriechov, keď prenasledoval cirkev. Prenasledoval veriacich a spôsoboval veľké utrpenie im aj ich rodinám. Po tom, ako sa stretol s Ježišom, mu veľmi záležalo na blahobyte vdov a sirôt. Neprekvapuje ma to. S veľkou pravdepodobnosťou sa sám pričinil o to, aby sa niektorí z týchto ľudí stali vdovami a sirotami. Pokladal sa za najväčšieho hriešnika. Ale tiež si bol úplne istý tým, že je spasený!

Mnoho rokov sme s Robertom chodili do kostola, no pre mňa to bolo stále viac o akomsi zvyku než o vzťahu. Pamätám si, ako som sa modlila a prosila Ježiša, aby bol Pánom môjho života a ako som vyznávala svoje hriechy. Zdalo sa mi, že sa nič nemení. Tak som sa modlila túto modlitbu znova a znova, asi deväťkrát, kým som vo svojom srdci vedela, že som spasená. Tak dlho trvalo, kým táto myšlienka prešla z hlavy do môjho srdca.

Čo urobil Pavol, aby si bol istý svojím spasením? Svojimi ústami vyznal, že Ježiš je jeho Pánom; a v srdci uveril, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. Toto sú dve veci, ktoré nás uisťujú o našom spasení. Všimol si si, že tento zoznam nehovorí nič o našich hriechoch? Nie je to preto, že by naše hriechy neboli dôležité. Sú tak dôležité, že sám Ježiš zaplatil za ne cenu, čo znamená, že už nie je žiaden dlh za hriech, ktorý by sme museli zaplatiť.

Predstav si, že by si niekomu predal svoje auto. Zaplatili zaň vysokú cenu, pretože verili, že za to stojí. Ale ty si necháš náhradný kľúč a jedného dňa znovu potrebuješ auto. Tak si vezmeš kľúč a otvoríš si svoje staré auto. Človek, ktorý ho od teba kúpil počuje štartovať motor. Vybehne zo svojho domu, aby ťa konfrontoval. Čo si myslíš, že by ti povedal? Povedal by asi niečo také: “Prestaň! Choď von z môjho auta a daj mi ten náhradný kľúč!” Prečo? Pretože auto aj tie kľúče patria jemu. Zaplatil za to vysokú cenu. Už to viac nie je tvoje.

Niekedy sme navádzaní nepriateľom, aby sme rozmýšľali nad svojimi hriechmi. Keď to robíme, Ježiš nám chce povedať: “Prestaň! Nechaj tie hriechy na pokoji. Patria mne. Zaplatil som za ne svojou smrťou a ty si súhlasil, že si ich vezmem.”

Keď uveríme tejto pravde v našich srdciach, sme ospravedlnení. Je to ako keby sme nikdy nespáchali tieto hriechy. A keď našimi ústami vyznáme (že Ježiš je Pán), potom sme spasení. Spasenie je Ježišov dar pre nás, ale my sa musíme rozhodnúť prijať tento dar. Ako? Tým, že vyznáme, že Ježiš je naším Pánom, a vo svojom srdci uveríme, že bol vzkriesený z mŕtvych.

Nakoniec nám svätý Pavol hovorí, ako získať vieru potrebnú pre spasenie. Nie je to taký spôsob, ktorý by mala na mysli väčšina ľudí. Normálne by bolo povedať, že viera nás uschopňuje počuť Božie slovo. Ale Pavol to netvrdí. On hovorí, že viera prichádza cez duchovný sluch; a schopnosť duchovne počuť prichádza skrze Božie slovo. Božie slovo otvára naše uši, aby sme mohli počuť duchovne, keď niekto hovorí svoje svedectvo. Počujeme svedectvo, ktoré je Kristovou pravdou a naše srdce to počuje. Schopnosť duchovne počuť buduje našu vieru. Ježiš hovoril priamo k Šavlovi. Jeho slová otvorili Šavlovi uši, aby mohol počuť duchovne. To, čo počul, v ňom budovalo vieru. To, čo počul, spôsobilo, že jeho srdce uverilo. Možno nemáme skúsenosť takého stretnutia, ako mal Pavol, keďže Ježiš sa s každým z nás stretáva osobným spôsobom.

Ježiš žije v nás a môže k nám hovoriť cez naše myšlienky, obrazy, pocity a túžby. Môže k nám hovoriť aj skrze Písmo, skrze prírodu a tiež naše okolnosti. Pros o to, aby sa oči tvojho srdca otvorili, aby videli, čo sa ti Ježiš snaží povedať, a aby sa tvoje duchovné uši otvorili. Tak bude tvoja viera rásť a budeš hovoriť ľuďom, že ťa Ježiš vedie skrze jeho ducha, ktorý žije v tebe. A môžeš si byť istý, že bol vzkriesený z mŕtvych, pretože mŕtvi ľudia s tebou nemôžu hovoriť.

Vychutnávaj si dar viery a spasenia! Buď šťastní, nestrachuj sa! „

Hoxarovci

Zamyslenia Hoxarovcov Pondelok 28.10.2019

Vložiť komentár

Pondelok 28.10.2019

„Predstav si, že ti bola zverená veľmi dôležitá a náročná úloha. Spomeň si na niektorých veľkých vodcov, ktorí prišli v čase krízy. Napoleon povstal, keď Francúzska revolúcia spela k chaosu. Členovia vedúcej skupiny vyvraždili šľachtu a začali sa obracať jeden proti druhému. Potom prišiel Napoleon a Francúzsko ovládlo väčšinu Európy. Winston Churchill prišiel, keď Británii hrozilo, že sa poddá Hitlerovým neustálym požiadavkám. Viedol Britániu v čase, keď sme boli jediným štátom, ktorý sa vzoprel nacistickému Nemecku. Karty sa obrátili. Veľkí vodcovia povstávajú v časoch veľkých kríz. Čo robia? Veria vo svojich ľudí. Pomáhajú ľuďom veriť v samých seba. Tak strach vystrieda odvaha a beznádej nahradí nádej.

Ježiš je najväčším a najvplyvnejším vodcom všetkých čias. Prišiel v čase krízy ľudských dejín. Rimania ovládali Židov hrubou silou. Gréci oponovali židovským tradíciám prostredníctvom filozofov, ktorí tvrdili, že poznajú pravdu. Zákonníci a farizeji využívali Zákon a židovskú tradíciu na vytváranie rozkolov v spoločnosti. Elity utláčali chudobných tvrdiac, že konajú Božiu vôľu. Do najväčšej krízy vstúpil najväčší vodca. 

Ježišovou hlavnou prioritou bolo priamo počúvať svojho Otca. Za týmto účelom strávil celú noc v modlitbe. Nemohol spať, pretože mal v nasledujúci deň spraviť veľké rozhodnutie. Keď spoznal Otcovu vôľu, vybral dvanástich učeníkov. Nevyberal však tak, ako Napoleon alebo Churchill. Napoleon si vybral vlastných príbuzných. Churchill si vybral svojich podporovateľov, ale čo Ježiš? Vyvolil si cudzích nemohúcich ľudí. Vybral si dokonca osobu, o ktorej vedel, že mu bude odporovať. Prečo Otec Ježišovi povedal, aby toto urobil? Ako to mohlo zvrátiť krízu, ktorá zaplavila židovský svet?

Otec si nadovšetko cení dve veci. Prvou je láska. Druhá je nevyhnutnou podmienkou dávania a prijímania skutočnej lásky a je ňou slobodná vôľa. Bohatý človek použije svoje peniaze na to, aby dosiahol svoj cieľ. Mocný človek použije svoju moc. No chudobný a bezmocný človek nemá nič, čo by mohol použiť. Je ako dieťa, ktorému prikážu postaviť dom. Nie je to v jeho silách. Ale predstav si, že otec tohto dieťaťa povie: „Syn môj, postavme dom!“, a že ho spolu postavia. Dieťa môže robiť len to, čo robí jeho otec. Keď skončia, majú miesto, kde môžu spoločne žiť. Zblížili sa prostredníctvom spoločnej skúsenosti. Syn viac miluje svojho otca, otec viac miluje svojho syna. Syn sa rozhodne byť s ockom. Ocko sa rozhodne byť so svojím synom. Láska a slobodná vôľa spolupracujú na stavbe nového domu, v ktorom budú obaja žiť.

Ježiš sám bez svojho Otca nemôže nič vykonať. A Ježiš je dokonalým obrazom Otca, takže jeho učeníci sa môžu učiť, ako byť deťmi svojho Otca. Keď sa naučia, ako sa stať deťmi, môžu so svojím Otcom budovať cirkev. Nebuduje sa mocou alebo silou, ale jeho Duchom. Ježiš sa celú noc pýta svojho Otca: “Kto dokáže prijať moju lásku a učiť sa milovať druhých? Kto si ma vyberie, keď si ho ja vyberiem?” Otec mu ukázal dvanástich ľudí spomedzi všetkých Židov, a tak si ich vybral. Môžeme v učeníkoch uvidieť seba. Niekedy sme statoční, ako Peter. Inokedy sme láskyplní, ako Ján. Niekedy pochybujeme, ako Tomáš. Niekedy sa od Ježiša odvrátime, ako Judáš. No čokoľvek robíme, Otec nás miluje. Verím, že Ježiš Judáša miloval presne tak isto, ako ostatných. Jediným rozdielom bolo, že Judáš svoju slobodu využil na zlé rozhodnutie. Bola to bolestná voľba, ale pre Ježiša bolo nutné zomrieť, aby bol vzkriesený z mŕtvych. Otec zo zlého rozhodnutia vyťažil niečo dobré. Vždy to tak robí. Ak hľadáme duchovné ovocie, objavíme ho v tých najťažších časoch.
Ježiš si vyvolil aj teba! Nie ty si si vyvolil jeho, on si vyvolil teba! Vybral si ťa, aby si mu pomáhal postaviť dom so svojím Otcom. Ten dom si ty. Otec a Ježiš prichádzajú, aby v tebe prebývali, spolu s Duchom Svätým. Potom sa dajú do práce, aby dom opravili a skrášlili. Je to dom, kde spolu žijete a je úžasný. Si súčasťou Cirkvi. Ty a všetci ostatní veriaci spolu tvoríte nový Jeruzalem. Božie mesto. Si oveľa dôležitejší, než si myslíš!“

Hoxarovci

Zamyslenia Hoxarovcov Sobota 26.10. 2019.

Vložiť komentár

Sobota 26.10.2019
Máš nejakú mierku na hriech? V očiach viacerých ľudí majú niektoré hriechy väčšiu váhu ako ostatné. Niekto si môže povedať, že sa dopustil len nevinnej lži. To znamená, že povedal niečo, čo nebola pravda, ale spravil to preto, aby niekoho neurazil, alebo mu neublížil. Alebo si niekto pri prekročení rýchlosti v aute upraví rýchlosť, ktorou išiel, keď ho zastavili policajti (“Išiel som len 53 km/h”), aby mal zo seba lepší pocit. Pre niektorých ľudí sú hriechy spojené so sexualitou na vrchole tejto mierky a za to si nesú obrovskú vinu.   

Pred nejakým časom predpovedali hurikán, ktorý smeroval na mesto Houston v Amerike. Myslela som si, že je to Boží súd za všetky zlé veci, ktoré sa tam dejú. (Mala som tiež mierku hriechu, v ktorej som umiestnila Ameriku vyššie ako Anglicko). Hneď ako som si uvedomila súd v mojom zmýšľaní, prosila som Boha o odpustenie a začala som sa modliť, aby hurikán nespôsobil škody v tejto oblasti. Zaujímavé bolo, že hurikán stratil na sile a odvrátil sa od mesta. Nehovorím, že to spôsobili moje modlitby. Som si istá, že sa za to modlilo veľa ľudí. 

Ježiš nemá takúto mierku na hriech. Všetci sme zhrešili a nie sme hodní Božej milosti. Tento hriech vytvára bariéru medzi nami a Bohom. Ježiš prišiel vyriešiť problém hriechu, aby sme mohli byť slobodní od odsúdenia. Vo svete máme dva zákony. Zákon ducha života a zákon hriechu a smrti. Prvý zákon je mocnejší ako ten druhý, pretože Ježiš porazil hriech a smrť na kríži a tak nám získal život a milosť. 

Starý zákon bol zákonom hriechu a smrti. Ustanovil, čo je správne a spravodlivé. Všetci poznáme tento zákon. Veľa z nás volá: “To nie je fér.” Často tiež vynášame súdy nad ostatnými ale aj nad nami samými. Tieto súdy zakladáme na našom hodnotení toho, čo je správne a čo nesprávne. Počúvame obvinenia žalobcu, ktorý hovorí do našich myšlienok. Súhlasíme s jeho negatívnymi myšlienkami a tak sa vzďaľujeme od Otca. 

Ježiš zaplatil plnú cenu požadovanú v Starom zákone, takže môžeme žiť pod zákonom ducha života. Prijímame nezaslúženú milosť a máme v Ježišovi obhajcu, ktorý nás obhajuje pred Otcom. On hovorí pozitívne a povzbudzujúce slová do našich myšlienok a prináša nám útechu. Výsledkom toho je, že máme život. 

Cítiš sa odsúdený? Často počúvame kritiku od ostatných a cítime sa nedostatoční, vinní a odsúdení. Niekedy s týmito ľuďmi súhlasíme a zatracujeme sami seba. Aj keď odsúdenie môže prichádzať z rôznych strán, môžeme si byť istí, že neprichádza od Ježiša. Ježiš povedal žene pristihnutej pri cudzoložstve, ktorej vina bola zjavná: “Nikto ťa neodsúdil?” “Nikto.” odpovedala. “Ani ja ťa neodsudzujem.”

Odpustíš iným za to, že ťa odsúdili? Odpustíš sebe za tie veci, v ktorých si odsúdil sám seba? Prijmeš jeho milosť a milosrdenstvo a vstúpiš tak do kráľovstva života a milosti?