Archív značiek: Paradox

Centrum pre akciu a kontempláciu – Richard Rohr: Život so zážitkom Grálu

„Silný duchovný zážitok nás, podobne ako Parsifala v jeho pátraní po Grále, vyzýva, aby sme našli spôsob, ako udržať paradox života v každodennom svete a zároveň vedeli, že je niečo za ním. Richard vysvetľuje:

Keď Parsifalovi skončí skúsenosť s Grálom, ocitne sa späť v lese, späť vo svete, ako ho pozná. Boh sa ho dotkol takým spôsobom, že iba Boh to odteraz urobí pre neho. Zažil Absolútno a relatívne ho už nikdy úplne neuspokojí. Túži po Bohu a bolesť sa teraz stáva hľadaním.

Po našej vlastnej skúsenosti s Grálom sú naše životy charakterizované určitou mierou neustálej nespokojnosti. Nič nespĺňa naše normy: ani cirkev, ani my sami, ani naša krajina. Je tu radikálna, bolestivá túžba: Obyčajný život už nikdy nebude dosť dobrý, no nie je ani nezmyselný.

Po zážitku Grálu sa obyčajné navždy stane neobyčajným. Boh je vo všetkom dokonale skrytý aj dokonale zjavený. Akonáhle sa papierový pohár stane Grálom, aj keď sa všetkým ostatným zdá ako papierový pohár, vieme, že je to tiež zlatý pohár. Čo nás frustruje je, že to nemôžeme nikomu povedať. Všetci si myslia, že je to len papier!

Vrcholná skúsenosť môže byť znepokojujúca. Niekedy sme za to možno aj nevďační. Už sa k sebe nehodíme. Zvyšok života žijeme v napätí, blúdime ako Parsifal. Môžeme sa cítiť trochu mimo stredu. Nemôžeme sa nadchnúť pre veci, z ktorých je nadšená väčšina ľudí. Len už neveríme, že sú dôležité.

Život nie je o tom byť dokonalý. Ide o zapojenie sa do tohto skvelého wrestlingového zápasu. Zraníme sa v bedrovom kĺbe ako Jakub (Gen 32, 26) a po zvyšok života krívame, ale ranou sa neznepokojujeme. Sme úplne zmätení, ale nie sme zmätení naším zmätkom. Teraz môžeme žiť s naším zmätkom, pretože za tým všetkým, my vieme.

Znie to ako protiklad? Keď sa človek dostane do jazyka Grálu, je to všetko paradox. Každý nás chce vrátiť k prvému jazyku logiky, zákona a budovania veže ega. Ale s tým nemôžeme nikam ísť. Skočili sme z veže ega. Keď Parsifal uvidí Grál – aj keď sa vráti do sveta – je radikálne odlišný až do smrti.

Akonáhle sme zažili Grál – našu dušu, naše Pravé Ja, Boha v nás – stále zaostávame – padáme. Zrádzame iných aj seba. Nedarí sa nám žiť svoju vlastnú pravdu. Konáme v rozpore s našimi hodnotami a presvedčeniami. Sme pokrytci, leniví, žiadostiví a všetko ostatné. Ale aj my sme uväznení v pravde. Ako hovorí Jeremiáš, horí v nás (20, 9). Vieme, že je to pravda, aj keď nikdy nedokážeme žiť podľa toho. Odteraz by jediným hriechom bolo popierať, že je to pravda. Snaha dodržať to je zvyšok cesty Grálu.

Teraz je hľadanie skutočné, pretože Grál je skutočný. Boh je skutočný.“

Richard Rohr: Na prahu premeny 363.: Chcete rozpútať revolúciu?

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň tristo šesťdesiaty tretí

„V duchovnej oblasti dnes prebieha vítaná revolúcia, návrat k tomu, čo Ježiš skutočne učil! Napríklad k tomu, že k Bohu prichádzame skrze naše nedokonalosti a rany, nie na základe mravných úspechov. Ako nám mohlo uniknúť tak očividné posolstvo? Je snáď príliš dobré, než aby nám prišlo možné? Alebo by sme boli radšej, aby sa evanjelium riadilo podľa scenára výhra – prehra? Máme strach z tak vyrovnaných podmienok na ihrisku, ktoré vyplývajú z poznania, že sme všetci spasení milosťou?

V jadre mužskej duchovnosti je poznanie, že sme nedokonalí, že prichádzame k Bohu nie tím, že robíme všetko správne, ale paradoxne a úžasne tím, že to robíme zle! Všetky zásluhy dostane nakoniec Boh. Pokiaľ muži opúšťajú cirkev tohto sveta, je to kvôli určitej averzii k pokrytectvu. Vedia, že dokonalí byť nemôžu, a tak sa radšej všetkého zrieknu. K premene dochádza omnoho viac pri stredajších večeroch na fare pri takých stretnutiach, akými sú dvanásťkrokové programy, než pri nedeľných dopoludniach vo svätostánkoch, kde sú ľudia vyzývaní, aby spolu súperili v závodoch o zásluhy, v ktorých nemôžu vyhrať.

Dokážem slobodne prejsť svoju zraniteľnosťou k Bohu?
Čo my stojí v ceste?

Richard Rohr: Na prahu premeny – denné meditácie pre mužov; str. 394.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 288.: Paradox a kontemplatívne myslenie

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto osemdesiaty ôsmy

„Veľké náboženstvo je vždycky plné paradoxov. Paradox vypadá na prví pohľad ako protimluv, keď sa však naň pozrieme z iného uhlu či sa nad ním odlišne zamyslíme, nepôjde vôbec o protimluv, ale o hlbokú pravdu. My katolíci paradoxy milujeme: Ježiš je úplný človek, a pritom úplný Boh. Mária je panna, a napriek tomu matka. Eucharistia je chlieb, a súčasne Ježiš. Boh je zároveň tri, a jeden. Toto sú logické protimluvy a dualistickým myslením ich nie je možné pochopiť. Aby sa človek naučil chápať náboženstvo, potrebuje k tomu iný software, ktorému ja hovorím kontemplácia, či neduálne vedomie. .Pavol to nazýval jednoducho porozumieť duchovným veciam duchovne. (1 Kor 2, 6-16).

Vo chvíli, kedy sme prestali vyučovať kontemplatívnemu mysleniu, nasmerovali sme západný svet k racionalizmu a sekularizmu. pripravili sme sa o jedinečný vstupný bod, o „novú myseľ“ a alternatívne vedomie. Povedali sme kresťanom, aby naďalej verili dogmám, ktoré boli vždycky paradoxné, ale prestali sme im dodávať náležitý software, s ktorého pomocou by mohli paradoxom porozumieť. Je potom prekvapivé, že sa ateizmus zrodil primárne na kresťanskom Západe?

Ako zvyčajne narábam s paradoxami?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 317.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr – Na prahu premeny 260.: Videnie

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto šesťdesiaty

„Duchovná cesta človeka vždycky privádza k nejakej forme modlitby, meditácie či kontemplácie – k tomu, čo veľké tradície nazývajú múdrym videním. Bez toho nie je možné nijak podstatne preformátovať svoj „pevný disk“. „Múdre videnie“ nám umožňuje byť šťastný, keď sme sami, a taktiež byť šťastný s ostatnými ľuďmi. Umožňuje nám žiť v miery s paradoxom a tajomstvom, vnímať ľudské utrpenie, a pritom si zachovať vcelku značnú imunitu voči vplyvu masového vedomia a jeho prihlúplych prísľubov. Takýto ľudia sú potom skutočne iný, nie sú len niekým, kto sa oháňa lojalitou k hŕstke symbolov. Pôsobia, akoby žili v inom svete, ktorý ich súčasne hlboko spojuje so svetmi iných ľudí, a pritom im umožňuje pozitívny odstup a vnútornú spokojnosť.

Modlitba teda nie je akýmsi pobožným cvičením, ktoré človek čas od času urobí, aby potešil Boha. Je to naprosto a úplne alternatívne vedomie, vytvárané Duchom, ktoré dýcha, miluje a túži vo vás a skrze vás a často napriek vám! Vo výsledku modlitba v človeku vytvára úplne odlišný pár očí a nevyhnutne i odlišné srdce.

Keď sa ohliadnem za poslednými desiatimi rokmi, kde sa v mojom živote objavilo pravé náboženstvo?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 289.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov

Richard Rohr: Žiť bez odpovedí

Na tomto linku nájdete ostatné meditácie:
https://thadeuss.wz.sk/na-prahu-premeny/

Deň dvesto tridsiaty štvrtý

„Ste ochotní povedať: „Ja viem, že Boh je v tejto situácii nejak a niekde prítomný. Dôverujem, že to dopadne dobre. Síce nechápem ako, ale som pripravený počkať“? Tento postoj je dôležitý a je taktiež dôvodom, prečo v našej mužskej práci tak často používame slovo „Cesta“. „Viera a nádej a láska spočívajú len v čakaní. Čakaj a nemysli, pretože nie si pripravený myslieť,“ hovorí T.S. Eliot v Štyroch kvartetách.

Muž, ktorý je ochotný čakať bez odpovedí, otvára vo svojom vnútre väčší priestor, v ktorom môže Boh vytvárať silnejšiu vieru. Viera nie je výsledkom nejakého myšlienkového pochodu, na ktorého konci by ste dospeli k definitívnej a konečnej odpovedi. Pokiaľ niečo, potom viera omnoho skôr rozvíri spústy otázok.

Aby som nadviazal na Eliota, povedal by som, že uveriť príliš skoro znamená uveriť v niečo malé a uveriť príliš ľahko znamená uveriť v niečo zlého. Viera je paradox, je to pevná pôda aj priepasť. Otvára hlbšie otázky, ale sú to otázky hodné vašej duše.

Dokážem žiť v priestore nevedomia, alebo sa stále nalieham na odpovede?
Som ochotný počkať na Boha, alebo sa pristihujem, že nalieham aj na Boha?

Richard Rohr: Na prahu premeny – Denné meditácie pre mužov; str. 263.

#MužskáSpiritualita #NaPrahuPremeny #DennéMeditáciePreMužov #RichardRohr #Maskulinita #Meditácia #DuchovnáLiteratúra #MeditáciePreMužov